Dobra tema
Na bicykli jazdim uz dlhe roky, poslednych 10 rokov su to v drvivej vacsine cesty. Pred rokom na jesen som kupil novy cestny bicykel, takze mi sprijemnuje radost z jazdy. Ale zistim som, ze ani novy bicykel moje vykone neslepsil, ze chyba bude asi niekde inde
Pred rokom v maji som bol na Giro d'Italia, takze som si mal moznost prejst trebars casovku na Monte Baldo, etapu cez Cortinu na Tre Cime (pre snezenie som na Tre Cime neslapal), ale o tom som pisal uz tu:
http://www.hojko.com/post1984759.html#p1984759
Tento rok v juli sme spravili vylet na par dni do Talianska, konkretne Selva di Cadore, kde je v okolii par kopcov, trebars Passo Giau, Passo Falzarego, Passo Staulanza, Passo Fedaia ci Passo Pordoi. Ako chutovku sme si dali 100km vzdialeny Monte Zoncolan. Ale tak poporiadku...
Po prichode do Talianska nas cakalo uprsane pocasie, ale nazhaveni sme sadli na bicykle a vybehli na Passo Staulanza, idealne po dlhej ceste, ale zmokli sme do nitky. Na dalsi den to bolo s pocasim lepsie, najskor Passo Falzarego, potom zjazd smerom na Cortinu d'Ampezzo za krasneho dazda pri teplote 7 stupnov a nasledne krkolomne stupanie na Passo Giau. Na dalsi den sme sa vybrali pod Marmoladu na Passo Fedaia a nasledne Passo Pordoi, prave Pordoi povazujem za hadam najkrajsie Passo, ktore som videl (na Stelviu som zial pre zle pocasie este nebol, snad o rok). Stupanie na Fedaiu stalo za to, hlavne v miestach, kde bol nadherny, 3km dlhy, rovny usek s 12 percentnym stupanim dalo zabrat, miestami som mal pocit, ze stojim na mieste.
Predposledny den sme sa 100km presunuli autom do Ovara pod Monte Zoncolan - kopec, ktory je oznacovany za najtazsi kopec, ktory sa jazdi v cestnej cyklistike na pretekoch v Europe, isiel sa aj tento rok na Gire. Po prichode do Ovara ani nohy, par ludi v uliciach, par auta, cyklistov bolo vidiet akurat tak na ceste, ale pod Zoncolanom nikde nic. Nechapali sme preco, ale ked sme vysli prvu zakrutu, tak uz som zacal chapat, ze v com je problem. Kto ten kopec isiel, tak uz ho asi viac nechce ist, pretoze je to kopec, ktory sa neda slovami ani len opisat a ak by som mal najst slova, ktore hodnotia toto neskutocne stupanie, tak by som nasiel len plno vulgarizmov. Prve dva kilometre boli relativne v pohode, v priemere cca 8 percentne stupanie bolo fajn na rozdychanie, nasledne kratucky prejazd dedinkou, jedna zakruta, druha zakruta, tretia zakruta a bum, tam to vsetko zacalo. Z nicoho nic sa mi zacala dvihat cesta pod nohami, 17 percentne stupanie na rozdychanie bolo tak akurat, sil som mal este na rozdavanie, teda aspon som si to myslel. Ked sa stupanie skonsolidovalo a znizilo na 12 percent, v klude som sa nadychol. A to bolo asi naposledy. Zrazu to stupanie nabralo grady, 18 percent nebolo nic hrozne, 22 precent na kratkom useku ma skoro prevratilo na chrbat a ked sa miestami cesta upravila len na 15 percentne stupanie, tak som mal pocit, ze idem dole kopcom. Hned som mal pred ocami den predtym, kde som slapal na Passo Fedaia a bol tam len 15 percentny usek, ze ako fajn sa mi tam islo... Rychlost na tachometri mi skakala podla tempa, castokrat ukazoval tachometer 0,0km/h, tak som isiel pomaly, ale potom pri rychlosti 4km/h uz ukazoval v pohode. Po cca 5km som sa dovolil napit, ale nie preto, ze by som nebol smadny, ale bolo to preto, lebo som to proste nedalo. Nedovolil som si vytiahnut flasku z bicykla, pretoze by som spadol nabok a keby som v takom stupani zastal, tak uz by som sa nepohol. Chudak t0m4s3, zabudol si flasky na izbe, tak si vzal z auta aspon dve pollitrove mineralky, ktore si vsak dal do batohu. Ako a kedy sa napil, tak to neviem, ale za tie 4-5km zo zaciatku urcite nie, lebo by ich nemal ako vytiahnut. Clovek si mysli, ze chodec v zivote nemoze obehnut cyklistu, hoci ide obycajnou chodzou. Ale verne, moze, prave na Zoncolane nas obehol chodel pozvolnou chodzou. S tazkostami a bolestami noh, nedostatkom kyslika v plucach a takmer s placom som po takmer 2 hodinach vyslapal toto 10,5km stupanie s priemerom 12 percent a s priemernou rychlostou 5,1km/h. Ten pocit bol na nezaplatenie. Sklamanie vsak prislo na vrchole, kde takmer nic nie je, par pasucich sa krav, jeden stanok s oblecenim (muzske veci boli vypredane) a malicky bufen pri lanovke, no skoda slov. Tazko to je Monte Zoncolan, s prevodom 34-28 som mal co robit a teraz viem, preco je tam tak malo cyklistov...
Tento rok mam nieco okolo 800km, celkom spokojnost, aj ked velakrat som kvoli lenivosti nesiel. Na Strave mi par udajov chyba, hlavne ked sa mi restartol mobil, ked sa mi vybil...
