Ale predsa aj u tých zvierat je vidieť postup "hore". Šimpanzy sú najvyššie a v podstate s "opicami" sme mali spoločného predka vývoj sa zas posunul. A dnes sme určite ďalej ako nejaký homo habilis.

skusim to inak - je jasne ze sme dalej ako nasi predkovia, preco ale aj ine vyvojove vetvy inteligencne "zamrzli" a ludia nie?

Hm, bol homo habilis, homo erectus, homo sapiens (alebo vyspelý homo erectus) a cca 10 000 rokov späť sme my: homo sapiens sapiens. A už sme zamrznutí.

stale ma nechapes - clovek nie je jedina vyvojova vetva (inak povedane - nie vsetky zivocichy su predkami cloveka), tych vyvojovych vetiev je mnoho, ale ostatne su neporovnatelne nizsie oproti ludom

Však samozrejme, že sú - lebo po nich prišlo niečo "lepšie". Asi aj po nás príde niečo lepšie a človek homo sapiens sapiens zostane tam, kde dnes. Či ?

(sú to len moje laické predstavy)

tie vetvy su paralelne - ak sa evolucia nezastavila tak sa vyvyjaju aj oni, takze ziadne porovnavanie s predkami ale so "surodencami" na evolucnej vetve
napr. preco delfiny nie su tak inteligentne ako clovek? delfiny nie su na nasej evolucnej vetve (nie sme potomkami delfinov aby sme boli lepsi ako oni len preto) - isto mame spolocneho predka (kedze to asi cele zacalo v jednobunkovych organizmoch) ale toho by sme hladali dobre daleko -> od neho sa siria 2 vetvy (vzhladom na koniec) jedna konci u delfinov, jedna u cloveka -> neviem ako dlho su tu delfiny, ale nemyslim si ze "nepomerne dlho", nepriek tomu je inteligencny rozdiel obrovsky
(a laicke predstavy su v tejto teme vitane )

Pretoze prave my ludia sme mali tak vhodne podmienky ze sa nam podarilo vyvijat sa najrychlejsie... Po nas asi nejlepsie to mali delfiny ale oni stratili cas hlavne tym ze sa povodne suchozemske tvori vratili naspat do mora a prisposobovali sa znova moru Proste ludia vyhrali Loteriu vyvoja a stali sa najvyvinutejsimi Je v tom vela klimatickych a inych veci suvisiacimi s podmienkami ale aj napriklad rozne nahody ako mutacie a podobne PRoste sme vyhrali loteriu a sme relativne najlepsie na tom na Zemi Ale ozaj len RELATIVNE najlepsie

hmm... a druha cena v tej loterii nebola?

ale oni stratili cas hlavne tym ze sa povodne suchozemske tvori vratili naspat do mora a prisposobovali sa znova moru

Nesúhlasím, obvykle dochádza k zmenám vo viacerých systémoch naraz a preto neexistuje jediný dôvod pre ktorý by sa veľký mozog nemohol vyvíjať zároveň s adaptáciou vodnému prostrediu. Evolúcia nemá stanovený cieľ v podobe "kto dosiahne inteligenciu prvý" a ani ho mať nemôže keďže mutácie sa nedejú podľa toho čo organizmus potrebuje, ale v podstate náhodne. Tzn. delfíny alebo šimpanzy buď nemali tie správne mutácie (nevyhrali v lotérii) alebo jednoducho by pre ne nebola zvýšená inteligencia benefitom. Náš mozog spotrebováva 20% kyslíku a živín celého tela, tým pádom je extrémne nákladné mať takýto orgán. Ak sa aj objavila mutácia u delfínov, ktorá by podmienila vznik väčšieho mozgu, mohla sa jednoducho stratiť, lebo iné mutácie dávali väčšiu výhodu. Napr. dlhšia plutva vs. o čosi väčší mozog - plutva umožnila lepšie manévrovanie, mozog lepšiu stratégiu...len v konečnom dôsledku mohol mozog stať viac enegie než o čosi dlhšia plutva a tak prevládla mutácia pre dlhšiu plutvu. U vínnyhc mušiek, ktoré sa používajú ako modelový organizmus sa zistilo, že mušky s väčším počtom neurónov nie sú životaschopnejšie než ich príbuzní, práve kvôli zvýšeným nákladom. Oproti spomínaným druhom máme však istú výhodu - ruky. To, že chodíme po dvoch nohách mohlo byť síce možno najprv kvôli lepšiemu výhľadu (na predátorov), ale oslobodilo to aj ruky, ktoré potom mozog mohol využiť na výrobu nástrojov a pod. Bez tejto schopnosti by nám aj veľký mozog bol nanič.

Okrem toho, že sme najlepší? To sa ukáže až keď tu budeme dlhšie ako trebárs šváby, zatiaľ sme tu len chvíľu a naša inteligencia nás môže tiež aj zničiť, takže by som sa predčasne netešil z nejakého prvenstva.

MIRV napísal:
Nesúhlasím, obvykle dochádza k zmenám vo viacerých systémoch naraz a preto neexistuje jediný dôvod pre ktorý by sa veľký mozog nemohol vyvíjať zároveň s adaptáciou vodnému prostrediu. Evolúcia nemá stanovený cieľ v podobe "kto dosiahne inteligenciu prvý" a ani ho mať nemôže keďže mutácie sa nedejú podľa toho čo organizmus potrebuje, ale v podstate náhodne. Tzn. delfíny alebo šimpanzy buď nemali tie správne mutácie (nevyhrali v lotérii) alebo jednoducho by pre ne nebola zvýšená inteligencia benefitom. Náš mozog spotrebováva 20% kyslíku a živín celého tela, tým pádom je extrémne nákladné mať takýto orgán. Ak sa aj objavila mutácia u delfínov, ktorá by podmienila vznik väčšieho mozgu, mohla sa jednoducho stratiť, lebo iné mutácie dávali väčšiu výhodu. Napr. dlhšia plutva vs. o čosi väčší mozog - plutva umožnila lepšie manévrovanie, mozog lepšiu stratégiu...len v konečnom dôsledku mohol mozog stať viac enegie než o čosi dlhšia plutva a tak prevládla mutácia pre dlhšiu plutvu. U vínnyhc mušiek, ktoré sa používajú ako modelový organizmus sa zistilo, že mušky s väčším počtom neurónov nie sú životaschopnejšie než ich príbuzní, práve kvôli zvýšeným nákladom. Oproti spomínaným druhom máme však istú výhodu - ruky. To, že chodíme po dvoch nohách mohlo byť síce možno najprv kvôli lepšiemu výhľadu (na predátorov), ale oslobodilo to aj ruky, ktoré potom mozog mohol využiť na výrobu nástrojov a pod. Bez tejto schopnosti by nám aj veľký mozog bol nanič.

Okrem toho, že sme najlepší? To sa ukáže až keď tu budeme dlhšie ako trebárs šváby, zatiaľ sme tu len chvíľu a naša inteligencia nás môže tiež aj zničiť, takže by som sa predčasne netešil z nejakého prvenstva.

Myslim tym ze delfiny boli najskor suchozemske tvori ale vratili sa koli podmienkam naspat do mora Len teraz neviem z toho textu ci si to spochybnil len som chcel narazat na ich vyvojovu uroven No ale napriek velkej spotrebe energie sa vykonny mozog celkom vyplati nie? Myslim ze ludia su prikladom toho aj ked mozno sa vyplati len za urcitych podmienok

Ale o delfinoch si treba precitat v knihach od Douglasa Adamasa : Stoparov sprievodca galaxiou

ľudia sa stále vyvíjajú nie?...veď človek využíva oba 10% mozgu čo nieje až tak veľa a predsa toho dokázal dosť...možno neskôr budú oveľa múdrejší ľudia ako teraz a mi pri nich budeme ako nejky homo erectus teraz pri nás...a ja si myslí že sa aj zvierata vyvíjajú ďalej len trosku pomalšie:)... (nj je to len lajcky názor...)

hmm.. lenze ak su v prirode viacneuronove zvery neschopnejsie ako tie menejneuronove a u clovek je to naopak tak to musi platit len do isteho poctu neuronov (potom benefit neuronov prekona aj ich spotrebu)
takze prechod na ludsky mozog nemohol prebiehat postupne (take jedince mali mensiu sancu prezit - nemohol sa teda pocet neuronov zvysovat pomaly) ale dost skokom - dost nepravdepodobny scenar (vela priaznivych mutacii v jednej oblasti)

apo87: tych 10% je blbost, ta veta bola myslena inak ako sa prezentuje (hughito uz o tom postol clanok ale nechce sa mi ho hladat)

hughito napísal:Hm, bol homo habilis, homo erectus, homo sapiens (alebo vyspelý homo erectus) a cca 10 000 rokov späť sme my: homo sapiens sapiens. A už sme zamrznutí.

nie sme. všimni si napríklad ako sa zväčšuje priemerná výška človeka - napríklad za posledných cca 200 rokov sa priemerná výška človeka zväčšila o cca 10cm. takisto vraj badať úbytok ochlpenia (u mňa síce nie ). kto vie kam to takto dospeje o ďalších 200 rokov? novej výške človeka sa možno bude musieť prispôsobiť aj rozloženie niektorých vnútorných orgánov v tele. vďaka technológiám nám už netreba toľko svalstva ako kedysi, pre množstvo ľudí to začína byť "zbytočné mäso" na tele. ten "nový človek" príde možno ešte skôr než trval vývoj medzi jednotlivými stupňami "homo".

ako už spomenul MIRV evolúcia súvisí so zmenou prostredia a my sme si ho za posledné storočia zmenili viac než dosť.

apo87:

ľudia sa stále vyvíjajú nie?...veď človek využíva oba 10% mozgu čo nieje až tak veľa a predsa toho dokázal dosť...možno neskôr budú oveľa múdrejší ľudia ako teraz a mi pri nich budeme ako nejky homo erectus teraz pri nás...a ja si myslí že sa aj zvierata vyvíjajú ďalej len trosku pomalšie:)... (nj je to len lajcky názor...)

Ľudia využívajú celý svoj mozog, žiadnych 10 %.

sillmaril: Myslel som to akože rozumovo/inteligenčne. O tom sme sa bavili. To, že sa meníme fyzicky/telesne je fakt.

hughito napísal:apo87: Ľudia využívajú celý svoj mozog, žiadnych 10 %.

sillmaril: Myslel som to akože rozumovo/inteligenčne. O tom sme sa bavili. To, že sa meníme fyzicky/telesne je fakt.

Vuyzivame vsetky casti mozgu ale nevyuzivame cely potencial mozgu... Napriklad predny mozog kde je pamat a podobne veci vyuzivame len asi na 10% a tak isto nevyuzivame na plno ani casti kde su ulozene zmysli a vnimanie ako take... Ta cast ktora nam pomaha mysliet, predstavovat si a podobne veci neni vyuzita uplne ale len na tych 10%. Preco je to tak to uz neviem asi je to tiez nieco evolucne kedze sa objem mozgu zvacsuje a vyuzivame coraz vacsiu cast aj z neho...

jj ja som to myslel tak ako písal Okovanec tá časť ktorá nám pomáha myslieť je využitá iba na 10%...

Ale prt, dám to sem zas:

Dovoľte, aby som to hneď na úvod povedal veľmi jasne:
neexistujú žiadne vedecké dôkazy, ktoré by čo len naznačovali, že človek používa iba 10 percent svojho mozgu.
Inými slovami, výrok, "človek využíva iba 10 percent svojej mozgovej kapacity", je mýtus. Používame všetok svoj mozog. Pozrime sa teda na možný pôvod tohto mýtu a na dôkazy, že v skutočnosti využívame všetku mozgovú hmotu.

Kde sa tento desaťpercentný mýtus zrodil?

Možno to celé vzniklo nesprávnym citovaním Alberta Einsteina alebo zlým prekladom diela Pierra Flourensa z19.storočia. Možno to spôsobil William James, ktorý v roku 1908 napísal: "Využívame iba malú časť zo všetkých svojich mentálnych a telesných zdrojov" (z The Energies of Men, str.12). Azda to bolo dielo Karla Lashleyho v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia, ktoré to začalo. Lashley odstránil pokusným potkanom veľké oblasti cerebrálnej kôry a zistil, že tieto zvieratá sa ešte stále dokážu znovu naučiť špecifické úlohy. Všetci vieme, že deštrukcia aj malej časti ľudského mozgu môže mať devastujúce účinky na schopnosti človeka. To je jeden z dôvodov, prečo musia neurochirgovia starostlivo zmapovať mozog pred odstránením mozgového tkaniva počas operácii epilepsie alebo pri odstraňovaní mozgových nádorov: chcú si byť istí, že nebudú poškodené dôležité časti mozgu.

Prečo teda mýtus pokračuje?

Nejako, niekde, niekto tento mýtus začal a stále populárnejšie médiá túto nepravdu nepretržite opakujú. Dnes už tomu verí každý bez ohľadu na dôkazy. Nepodarilo sa mi vypátrať presný zdroj tohto mýtu a zároveň ani žiadne vedecké údaje, ktoré by ho potvrdzovali. Podľa tých, ktorí tomu skutočne veria, ak by sme vedeli používať viac svojho mozgu, dokázali by sme s pamäťou neuveriteľné kúsky a mali by sme aj iné fantastické duševné schopnosti - možno by sme aj dokázali hýbať predmetmi iba svojou myslou. Nuž opäť, neviem o žiadnych údajoch, ktoré by niečo z tohto potvrdzovali.

Čo vlastne znamená využivať iba 10% mozgu?

Ako sa vlastne k tomuto číslu prišlo - prečo práve 10%? Znamená to, že by nám vôbec neprekážalo, keby nám odstránili zvyšných 90%? Ak priemerný ľudský mozog váži 1400 gramov a odstránili by sme 90%, zostalo by nám 140 gramov. To je asi veľkosť mozgu ovce. Je dobre známe, že poškodenie relatívne malej časti mozgu, ako napríklad pri mŕtvici, môže mať za následok ničivé ochrnutie. Niektoré neurologické ochorenia, napríklad Parkinsonova choroba, tiež zasahujú len špecifické oblasti mozgu. Ich poškodenie je oveľa menšieho rozsahu ako 90% mozgu.

Možno keď ľudia používajú tvrdenie o 10% mozgu, majú na mysli, že iba jedna z desiatich nervových buniek je dôležitá alebo sa v danom momente používa? Ako by sa to dalo zmerať? Aj keď všetky neuróny práve neodpaľujú svoj akčný náboj, asi sú stále ešte dôežité pri prijímaní signálov z iných neurónov.
Okrem toho, z evolučného hľadiska, je veľmi nepravdepodobné, že by sa veľkosť mozgu postupne zväčšovala, keby v tom nebola nejaká výhoda. Samozrejme, existujú viaceré cestičky, ktoré slúžia podobným funkciám. Napríklad, existujú viaceré centrálne cestičky, ktoré sa používajú pri videní. Tento koncept sa nazýva "redundancia" a jeho možné ho nájsť v celom rozsahu nervového systému. Viaceré cestičky pre tie isté funkcie môžu byť typom poistného mechanizmu v prípade, že jedno nervové spojenie zlyhá. Mozog je aktívny dokonca aj počas spánku. Stále sa "využíva", je len v odlišnom stave aktivity.

Napokon, zdá sa, že výraz "use it or lose It" (používaj to, lebo o to prídeš) platí aj pre nervovú sústavu. V štádiu vývoja sa vytvára veľa nových synaptických sopjení. Niektoré z nich sú v neskoršom vývoji eliminované. Toto obdobie synaptického vývoja a eliminácie pokračuje do "dolaďovania" spojení v nervovej sústave. Mnohé výskumy potvrdili, že ak sa eliminuje istý vstup input do nervového systému, tak potom neuróny v tomto systéme nebudú riadne fungovať. To bolo jasne demonštrované v systéme zraku: ku komletnej strate videnia dochádza vtedy, ak vizuálna informácia nemôže stimulovať oči (a mozog) v rannom vývoji. Zdá sa rozumné tvrdiť, že by sa 90% mozgu nepoužívalo, mnohé nervové spojenia by degenerovali. Ale zdá sa, že tak tomu nie je. Na druhej strane, mozog malých detí je dosť prispôsobivý. Funkciu poškodenej časti mladého mozgu môžu prevziať ostávajúce časti mozgového tkaniva. Existujú neuveriteľné prípady takýchto vyzdravení u malých detí, ktorým odstránili väčšie časti mozgu. Takéto zázračné uzdravenia po rozsiahlych operačných zákrokoch sú u dospelých celkom výnimočné.

Vedeli ste?

Dr. James W. Kalat, autor učebnice Biological Psychology, má ešte jeden nápad pre pôvod tvrdenia o 10-tich percentách. Dr.Kalat poukazuje na to, že v 30-tych rokoch minulého storočia neurológovia vedeli o existencii veľkého počtu "lokálnych" neurónov v mozgu, ale jediné čo vedeli o týchto bunkách, bolo to, že boli malé. Nesprávne chápanie funkcie týchto tzv. lokálnych neurónov možno viedlo k spomínanému mýtu. (Referencia: Kalat, J.W., Biological Psychology, sixth edition, Pacific Grove: Brooks/Cole Publishing Co., 1998, p. 43.)

Pokračovanie tejto diskusie nájdete aj tu: ZDROJ.

hughito - je rozdiel ked medzi:
a) vyuziva sa 10% mozgu (to bolo tvrdene povodne a vyvratene tvojim postom) -s tymto nesuhlasim (vdaka tvojmu clanku)
b) mozog je vyuzitity na 10% - s tymto suhlasim (mozno ze je to este menej), mozog ma daleko vacsi potencial ako je vyuzivany beznym clovekom

mam osobnu skusenost s autistom ktory bol schopny svoj predny mozog (aspon teda tu cast zodpovednu za pamat) pouzivat viac nez 10x lepsie ako ja - potencial jeho mozgovej casti bol vyuzity na viac % ako ten moj -> aj ked obaja pouzivame 100% mozgovej hmoty, on ju vyuzival efektivnejsie -> na viac % jej potencialu

a stacilo poslat link na svoj post nemusel si cely clanok este raz

Podľa mňa to má iné príčiny, určite nie nejaké %. To akože keď som múdrejší ako Jano, tak využívam o to viac % mozgového potenciálu ?

A takýmto tvrdením by sa dalo skonštatovať, že všetci máme potenciál byť druhými Einstenmi, len ho nevieme využiť. Blbosť.

no ak je talent a schopnost chapat len vecou poctu neuronov, ich spojeni a distribucie alokacie tak tam taky potencial teoreticky je