Diktatorske pravicove rezimy boli automatickou reakciou na bolsevicku revoluciu. Akcia - reakcia. Aj I. Csr ci Slovensky stat boli silne protibolsevicke

A potom to cesi pokazili vo volbach v roku 1946. Za co im velmi dakujeme.... (sarkazmus)

Veru, ale boli tam aj silne politicke tlaky zo Zssr, zony sfer vplyvu boli rozdelene.

gogo956 napísal:Diktatorske pravicove rezimy boli automatickou reakciou na bolsevicku revoluciu. Akcia - reakcia. Aj I. Csr ci Slovensky stat boli silne protibolsevicke

To je blbosť. Pravda je akurát to, že u všetkých týchto režimov vieme nájsť v programe prvok antisocializmu/antimarxizmu.

Slovenský štát - jasné. Ale ako sa prejavovala tá antiboľševickosť I. ČSR, to rozveď.

pred 100 rokmi ceskoslovenske a francuzske vojska porazili cervene armady sovietskych republik z Budapesti a Presova. vid tema o socializme.
Samotny Gottwald bol potrestany vazenim, aj ked len par dni za komunisticke protesty. A prave Gottwald bol tym, kto vyhlasil, ze Masaryk zo svojho bieleho kona strielal na strajkujucich robotnikov po celej Republike.

hughito,

ludia mali velky strach z bolsevikov v Rusku pretoze sa netajili tym ze cielom je svetova revolucia.
Silnymi anti-bolsevikmi bol Stefanik aj Masaryk dokazom su ich dobove texty kde sa jasne v tomto smere profilovali- to sa neda historicky rozporovat ani nahodou.

"Navyše, Štefánik otvorene upozorňoval na nebezpečenstvo ruského boľševizmu. „Boľševizmus je negáciou demokratizmu.... Boľševizmus je prejavom chorobným, apokalyptickým chaosom, v ktorom sa prejavujú hrubé, najnižšie pudy. Hovorím vám to z hĺbky duše: boj proti boľševizmu vo všetkých jeho prejavoch musí prevládať v našej morálke," povedal Štefánik, keď sa vrátil z Ruska.
„Tento antiboľševizmus mu po roku 1948 vyčítali najviac.

Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/2306274/milan-rast ... z5rPRfIxiS"

Aj dobova tlac po prvej svetovej oznacovala madarsku socialisticku republiku a slovensku republiku rad za bandy lupeznikov, ktore musia nase hrdinske vojska rozstrielat. Nepomohol tomu ani fakt, ze bolsevizmus sem v tej dobe prakticky pritekal z Madarska a ceresnickou na torte je anti-semitizmus, ktory je tiez s bojom proti bolsevizmu tej doby spojeny. Prave v tychto dnoch v cykle spravy zo storocnych novin, ktore postuje Jan Serbak na SME Blogu to pekne vidiet:

https://u.smedata.sk/blog/article/4/50/ ... peg?r=27ca

Masaryk:"Je třeba konstatovat, že Masaryk podrobil ruské bolševictví zevrubné, tvrdé a spravedlivé kritice. Především důrazně odmítl komunistickou ideologii jako takovou a přihlásil se opět k evropskému individualismu: "Co do principu, nepokládám komunism za ideál sociální a socialistický, jestli se komunismem rozumí rovnost hospodářská a sociální naprostá. "

http://www.bohumildolezal.cz/cz/cz0004.html

Da sa polemizovat o všeličom, ale to že drviva vecsina politikov I. ČSR bola silno anti-bolsevicka je bez debaty pretoze existuje na to znacne mnozstvo lietaratury.

---
Na Jaltskej konferencii sa mocnosti dohodli na povojnovom rozdeleni Europy a tym ze Vychodne Nemecko malo byt Sovietskou okupacnou zonou, tak bolo uplne samozrejme ze CSR bude spadat tiez pod jeho vplyv. A ostatne uz bolo iba smutne politicke divadlo. Sovieti vraj povodne dufali ze sa im podari si udrzat znacny vplyv aj v zonach Fr, Uk, Usa a ze Nemecko zostane nakoniec jednotne ale pod taktovkou komunistov. Ale nakolko politicky vplyv komunistickej strany vo Zapadnom nemecku bol nakoniec velmi maly tak od toho museli upustit.

gogo, ale tvoje pôvodné tvrdenie bolo iné: automatická reakcia vzniku spomínaných režimov v reakcii na boľševizmus. No a to je blbosť.

K tomu všeobecnému antiboľševizmu: vôbec to nebolo také horúce po vzniku republiky. To ale treba poznať vývoja do generálneho štrajku v decembri 1920.

Masaryka by som tiež zrovna nevyťahoval, a to v tom zmysle, že jasné, bol proti boľševizmu, ale ako jeden z mála sa dokázal s týmito ideologickými smermi intelektuálne vysporiadať, nešlo o žiadne lacné odsúdenie a tzv. "primitívny antikomunizmus."

V prvých voľbách vyhrala v ČSR sociálna-demokracia (dobre skončila aj Česká socialistická strana), z ktorej sa nakoniec odčlenilo silné ľavé krídlo a vznikla komunistická strana.

ano, samozrejme ze v I.CSR existovalo naozaj silne zastupenie lavicovych stran /myslime cele spektrum tj od socialne demokratickych cez socialisticke az po komunistov/.Ano.
Ale!
Až na komunistov a ani ti neboli v tejto otazke zdaleka jednotni, panovala vseobecne znacna skepsa k ruskemu bolsevizmu.
Takze este raz: lavica bola a mala podporu ale zmeny po vzore bolsevikov nepodporovala az na niektorych ortodoxnych komunistov. Bolo by hrubou chybou hadzat vsetky lavicove strany do jedneho vreca co sa postoja k tomuto tyka.
Proti-bolsevicke pravicove rezimy nevznikli kvoli ruskym bolsevikom to je pravda, ale kvoli bolsevikom ziskali aj u umiernenych volicov znacnu podporu.

Však ale to je jasné, prečo by mali boľševikov podporovať ostatné politické smery, resp. ich predstavitelia?

Zaujímavosťou je, že v českých krajinách na rozdiel od Slovenska pôsobilo aj silné anarchistické hnutie. To bolo v tejto otázke rozpoltené. Jedna jeho časť (zjednodušujem) časom prešla na boľševické pozície (vstúpili do KSČ), druhá časť odmietla tento postup.

No a jasné, že sociálni-demokrati boli proti boľševikom.

Slovensko bolo odjakziva silno nabozensky orientovane preto anarchisticke myslienky tu nikdy nemali velku podporu, zatial co v Cechach vplyv nabozenska bol malý a ked aj bol tak bol relativne liberalny /oproti katolicizmu/

Určite to zohralo veľkú rolu.

Ceske stavy voliace krala stratili hlavu z toho, ze mali liberalnejsie nazory ako katolici uz na Bielej hore. Habsburgovci tlacili katolicizmus a potom aj Cechov na fronty Velkej vojny. Niet sa co divit. Je ale zaujimave, ze niekto kto pozna osobne "historicke kruhy" nedokaze premyslat v historickych suvislostiach. Alebo kontexte toho, ze narody nefunguju splachovacim stylom a zabudaju na to, co bolo pred storociami ci destarociami.
V Irsku sa blbne okolo Bitky na rieke Boyne z roku 1690, kedy vyhrali Oranzisti. Srbi maju spomienku na prehru ich elit na Kosovom poli ako narodnu tragediu do dnes.
Na Slovensku sa nespomina vitazne ani na prehrate bitky, odmietaju sa spomienky s vyznamnych ludi. No neznamena to, ze je to tak vsade vo svete a ze v tychto udalostiach sa nedaju dohladat dovody na sucastny stav, ktory moze mat dopad aj ekonomiku