Kedy ste začali s Vaším partnerom riešiť spoločné záležitosti?
Spoločný účet (ak vôbec), isté spoločné hospodárenie, spoločné investície (napr. auto), bývanie?
Mali ste pri tom obavy, že čo ak to nevyjde?

ja som teda nic podobne nerieisl a coskoro dufam ani nebudem, ale urcite by som sa k spolocnym veciam dostaval postupne, az sa osvedci spolocne byvanie ...

Vecsinou pridu podobne zalezitosti na pretras ak dvaja zacnu existovat v spolocnej domacnosti,ci?...
no a vtedy som sa len zacinala rozbiehat vo svojom obore a moj ako financne uz za vodou vlastne z velkej casti platil vsetky vydavky..takze nebala..coho?..

Spoločný účet je podľa mňa hlúposť , určita finančna nezávislosť vo vzťahu musí byť , šetriaci účet je dobra alternativa ...

Ja som s priatelkou už nejkého 2,5 roka , rozmýšlame nad spoločným autom , spoločným bývaním no zatiaľ je to v štádiu plánovania a osobne to tak vidím , že s tým bývaním to bude reálne až za nejake dva roky ...

Ako napíše X ľudí podomnou je to veľmi subjektívne , poznám pár ktorý sa po dvoch mesiacch nasťahoval do spoločného bytu (čo je podľla mňa dosť skoro) a doteraz žijú splolu ... už su to 3 roky ...

Dalším parametrom je určite vek , v takých 30 je už človek nachylnejši k tomu aby sa usadil , to znamena že vo vzťahu rychlešie prebieha fáza plánovania ak je podporovana u obidvoch strán

Mňa to len zaujíma po akom čase ľudia robia určité kroky, som len vypichol určité body, ktoré ma napadli... Ja napr. tiež neplánujem spoločný účet i keď poznám páry, ktoré tak fungujú.

K tým ktorý sa držia zásady, že nie je sa kam ponáhľať, tak mňa desia najviac páry, ktoré sú spolu 7-9 rokov, rozídu sa a do s novým partnerom majú potom do roka svadbu. Tým ľudom podľa mňa chýbalo niečo čo spolu mohli budovať a vzťah stagnoval. Je veľa takých prípadov. Niektorí zas tvrdia že napr. svadbu je dobré riešiť ak je vzťah ešte horúci, že po 6-7 rokoch to bude len formalita.
Naopak nepáči sa mi niečo čo načrtla Scarlett, že vo vzťahu berie zodpovednosť na plecia len jeden. Partner bol za vodou tak ona sa nebála. Samozrejme, že nie, on do vzťahu investoval čas i peniaze a keby to nevyšlo Scarlett vlastne o nič nepríde, čiže je jasné, že sa nie je čoho báť. To nie je správne.

Este sme neplanovali, ale myslim, ze (ak vsetko vyjde) behom pol roka to bude u mna dost aktualna tema, kt. bude aj treba riesit - hlavne to byvanie. Spolocny ucet urcite nechcem, v tom by si mal kazdy podla mna zachovat nejake to sukromie. Ale budeme si delit poplatky na polovicu - ako napr. najom, jedlo atd.
Sme spolu cca takmer 4 roky, ... a ked prezijeme to spolocne byvanie a nepozabijame sa pri tom, tak sa potom budu riesit ine otazky ...

begbeee napísal:K tým ktorý sa držia zásady, že nie je sa kam ponáhľať, tak mňa desia najviac páry, ktoré sú spolu 7-9 rokov, rozídu sa a do s novým partnerom majú potom do roka svadbu. Tým ľudom podľa mňa chýbalo niečo čo spolu mohli budovať a vzťah stagnoval.

Mna toto tiez velmi udivuje , ako keby clovek po dlhodobom vztahu , zabudol na to ake to bolo pekne na zaciatku a tak to nove co pride po dlhej dobe stagnovania povazuje za tru love ...

Tiez si myslim , ze nie je presne cas kedy co spravit , som toho nazoru , ze ak vztah funguje (vseobecne porozumenie partnerov , otvorena komunikacia atd .. ) , vsetko pride samo a idealne aj v ten pravy cas ...

begbeee napísal:Mňa to len zaujíma po akom čase ľudia robia určité kroky, som len vypichol určité body, ktoré ma napadli... Ja napr. tiež neplánujem spoločný účet i keď poznám páry, ktoré tak fungujú.

K tým ktorý sa držia zásady, že nie je sa kam ponáhľať, tak mňa desia najviac páry, ktoré sú spolu 7-9 rokov, rozídu sa a do s novým partnerom majú potom do roka svadbu. Tým ľudom podľa mňa chýbalo niečo čo spolu mohli budovať a vzťah stagnoval. Je veľa takých prípadov. Niektorí zas tvrdia že napr. svadbu je dobré riešiť ak je vzťah ešte horúci, že po 6-7 rokoch to bude len formalita.
Naopak nepáči sa mi niečo čo načrtla Scarlett, že vo vzťahu berie zodpovednosť na plecia len jeden. Partner bol za vodou tak ona sa nebála. Samozrejme, že nie, on do vzťahu investoval čas i peniaze a keby to nevyšlo Scarlett vlastne o nič nepríde, čiže je jasné, že sa nie je čoho báť. To nie je správne.

No momentik begbeee,mozno ze som to napisala trosku posmievacne,ale pravda je taka,ze ked som zacala zarabat tak som samozrejme zacala prispievat aj ja do spolocnej kasy,aj ked na to moj manzel nebol odkazany..Vydrzovat sa od niekoho..tak to urcite nie!

//autoeditácia príspevku (21 Máj 2010, 9:39)
Cela tato tema je FAIL

Toto bude asi trochu kontroverzne ale napisem to aj tak.
Som vo veku ked uz vecsina muzov je asi zenatych, alebo aspon na ceste tam. Stale vsak netuzim po vlastnej rodine ani po manzelstve, sloboda je asi pre mna stale este prilis cenna. Ale k otazke: s poslednou priatelkou co bol jednoznacne moj najintenzivnejsi vztah aky som kedy mal, som bol cca 5rokov a okrem velmi kratkeho obdobia na konci, sme spolu ani nebyvali. Okrem toho ze sme sa stretavali a mali spolocne aktivity, tak ziadne ine spolocne "investicie" sme nemali nakolko bola tzv "vecnou studentkou".
Preto aj nas rozchod bol taky viac menej uplne bezbolestny a da sa povedat ze jednoduchy, lebo sme nic fiancne ani hmotne spolu nemali.
Begbeee by som poradil, aby isiel do spolocnych investicii s priatelkou iba vtedy ak vztah s nou berie tak vazne, ze si s nou realne chce zalozit rodinu, inac nie, boli by z toho skor ci neskor iba problemy.

Ja som takéto dačo nikdy nemusela riešiť, tak ďaleko som sa v živote nedostala.

A od času vôbec nezáleží, hoci aj po roku, ak sa majú radi, rozumejú si a dokážu sa tolerovať.

gogo956 napísal:Toto bude asi trochu kontroverzne ale napisem to aj tak.
Som vo veku ked uz vecsina muzov je asi zenatych, alebo aspon na ceste tam. Stale vsak netuzim po vlastnej rodine ani po manzelstve, sloboda je asi pre mna stale este prilis cenna. Ale k otazke: s poslednou priatelkou co bol jednoznacne moj najintenzivnejsi vztah aky som kedy mal, som bol cca 5rokov a okrem velmi kratkeho obdobia na konci, sme spolu ani nebyvali. Okrem toho ze sme sa stretavali a mali spolocne aktivity, tak ziadne ine spolocne "investicie" sme nemali nakolko bola tzv "vecnou studentkou".
Preto aj nas rozchod bol taky viac menej uplne bezbolestny a da sa povedat ze jednoduchy, lebo sme nic fiancne ani hmotne spolu nemali.
Begbeee by som poradil, aby isiel do spolocnych investicii s priatelkou iba vtedy ak vztah s nou berie tak vazne, ze si s nou realne chce zalozit rodinu, inac nie, boli by z toho skor ci neskor iba problemy.

Tak samozrejme, ze nikto nejde do spoločných záležitostí ak vzťah neberie vážne atď.. A teraz keď už niekto ten vzťah berie vážne a plánuje nejakú spoločnú budúcnosť, kedy je ten čas optimálny?

begbeee

je to velmi individualne, od pripadu k pripadu. A je tiez rozdiel ze o paroch akeho veku sa bavime, je rozdiel ked maju napr 20rokov, alebo 30. Cim su mladsi tym dlhsie by sa mali predtym poznat.

begbeee napísal:Kedy ste začali s Vaším partnerom riešiť spoločné záležitosti?

Neviem síce, čo presne spoločnými záležitosťami myslíš, ale apoločne ako prvé sme začali riešiť spoločné bývanie. Vyhodil som nájomníka z môjho bytu a začali sme spolu bývať cca po roku, čo sme sa spoznali.

begbeee napísal:Spoločný účet (ak vôbec), isté spoločné hospodárenie, spoločné investície (napr. auto), bývanie??

Máme spoločný sporiaci účet - momentálne je to náš svadobný fond. Spoločné bývanie už riešime dlhodobo, 1izb byt nám prestáva dostačovať, tak si berieme hypotéku na 30 rokov a kupujeme dom mimo BA. Auto máme spoločné a hospodárime rozumne, ale niektoré veci si raz/dvakrát za mesiac nevieme odpustiť. Wellness, víkend mimo SR (lacné letenky) atď. Ale každý mesiac sa 600€podarí ušetriť

begbeee napísal:Mali ste pri tom obavy, že čo ak to nevyjde?

Nie nemali. Vravím za nás oboch.

Akože skočím do offtopic, ale pri tom všetkom čo si napísal a popri tom, že splácaš hypotéku a stále dokážeš 600 egrešov ušetriť patríš asi k tým šťastnejším ľudom Nech vám to vydrží.

Kedy ste začali s Vaším partnerom riešiť spoločné záležitosti?
Myslím, že toto je veľmi individuálne a záleží na veku a určitej zrelosti. Určite sa nad spoločným životom nezamýšľajú 16-násť roční, ktorí nemajú žiadny príjem a sú závislí od rodičov. Človek potrebuje byť už samostatný, svojho partnera poznať a myslieť to s ním vážne. Mojou prvou spoločnou záležitosťou s mojim priateľom bolo asi spoločné bývanie - najprv prenájom bytu po asi 1,5 roku. A potom vlastný byt s hypotékou.
Spoločný účet (ak vôbec), isté spoločné hospodárenie, spoločné investície (napr. auto), bývanie?
Spoločný účet neriešime a ani sme nad tým nerozmýšľali. Nemyslím si, že je to potrebné. Náklady na bývanie, stravu, benzín, dovolenky, spoločné voľnočasové aktivity atď si delíme na polovicu, plus každý máme vlastné výdavky, ktoré nejdú zo spoločného rozpočtu. Každý máme tak vlastné peniaze, ku ktorým máme prístup každý z vlastného účtu. Neriešime však rozúčtovanie každého centu - raz niečo zaplatím len ja, raz ma niekam pozve on.... Aj sporiace účty máme každý zvlášť. Auto máme tiež len jedno spoločné a zatiaľ to stačí.
Mali ste pri tom obavy, že čo ak to nevyjde?
Obavu som osobne nemala. Bol to taký prirodzený vývoj, že sme začali riešiť veci spoločne, takže som nad tým vôbec nepochybovala. Možno len taká vnútorná zodpovednosť tam bola na počiatku, že človek je zrazu zaviazaný pravidelne mesačne platiť náklady na spoločný život. Ale rýchlo sme si zvykli a je to takto fajn.

Ked mozem nadhodit dalsiu otazku, velmi som sa v poslednu dobu nad tym zamyslal. Preco si myslite, ze sa ta hranica planovania spoluzitia, respektive zalozenia rodiny posuva stale vyssie? Preco sa v dnesnej dobe ludia boja zalozit si rodinu? Preco chce kazdy mat najprv velky dom, velke auto a az tak zakladat rodinu? Mam taky pocit, ze v minulej dobe ludia taketo obavy nemali, a presto do toho sli, a dokazali sa ozenit a mat deti, ktore nasledne vychovali, aj napriek tomu, ze do spolocneho zitia isli s doslova prazdnym vreckom. Aky faktor potom posuva tie hranice vyssie? Co si myslite?

lebo v minulosti mali ludia istotu prace..teraz ak nerobia obaja v rodine zijes pomaly od vyplaty do vyplaty prv to tak nebolo.kamarat zaraba 19tis mesacne ma 8mesacne dieta,zena je na materskej a vravi ze mu popri plateni najmu,leasingu ostane na konci mesiaca asi 80€.

begbeee napísal:Akože skočím do offtopic, ale pri tom všetkom čo si napísal a popri tom, že splácaš hypotéku a stále dokážeš 600 egrešov ušetriť patríš asi k tým šťastnejším ľudom Nech vám to vydrží.

300 z mojej vyplaty, 300 z výplaty snúbenice. Dá sa to, keď sa nerozhadzuje. A áno, šťastný som, ale nie z tých peňazí. Ale z toho, že si každý večer ľahnem vedľa niekoho, koho milujem a kto miluje mňa.

Lub0$ napísal:Ked mozem nadhodit dalsiu otazku, velmi som sa v poslednu dobu nad tym zamyslal. Preco si myslite, ze sa ta hranica planovania spoluzitia, respektive zalozenia rodiny posuva stale vyssie? Preco sa v dnesnej dobe ludia boja zalozit si rodinu? Preco chce kazdy mat najprv velky dom, velke auto a az tak zakladat rodinu? Mam taky pocit, ze v minulej dobe ludia taketo obavy nemali, a presto do toho sli, a dokazali sa ozenit a mat deti, ktore nasledne vychovali, aj napriek tomu, ze do spolocneho zitia isli s doslova prazdnym vreckom. Aky faktor potom posuva tie hranice vyssie? Co si myslite?

Otázka za 100 bodov!k+Hranica založenia rodiny sa posúva kvôli "západnému" trendu, že dieťa musí prísť do dokonale zabezpečeného prostredia (platí pre prípady, keď rodičia dieťa plánujú). To znamená, že rodičia musia mať najprv stabilný dostatočný príjem, vyhovujúce bývanie, bezpečné auto a fakt, že na obdobie materskej bude mať manželka (partnerka) nižží príjem (pokiaľ si nenájde prácu nadoma). Pokiaľ toto všetko nadobudnú tak za predpokladu, že nemajú zazobaných rodičov a sú na to viac-menej sami majú v priemere okolo 30ky a najlepšie roky za sebou. Je vždy lepšie mať mladších rodičov (vravím z vlastnej aj skúsenosti iných) Kvôli tomuto trendu sa znižuje pôrodnosť, rodičia majú väčšinuo jedno dieťa a povedia si "dosť".
V minulosti to bolo samozrejme inak. Bývylý režim zabezpečoval prácu, dostatočné dávky na deti atď. Naviac v tej dobe nebola taká osveta čo sa týka antikoncepcie a proste často sa dieťa narodilo a starala sa o neho všetci. Proste rodina sa zomkla a dieťa malo všetko čo potrebovalo. Kedysi mala rodina úplne iný rozmer - nevnímajúc len jadro - mama/otec/dieťa, ale aj rozvetvenie - čo bolo dosť kľúčové. V súčasnosti väčšinou deti nechcú zaťažovať podobnými "starosťami" rodičov a niekedy to platí aj spätne. V dnešnej dobe proste prevláda racionálne plánovanie rodičovstva a doba nie je ľahká.
S mojou nastávajúcou bábo plánujeme hneď po svadbe - hneď ako sa zadarí. Veľa ľudí nám vraví, že prečo hneď po svadbe - nech si ešte užijeme spoločný život bez dieťaťa. Prečo? Prvé roky ajtak na dovolenky bohvieako nebudeme môcť chodiť, budeme dosť finančne vyžažení a kým sa z toho vyhrabeme, tak deti odrastú a nebude problém ich dať na pár dní ku starým rodičom a vypadnúť niekam.
Držte nám palce!

Presne tak, ako píšu nadomnou. Za socíku boli ľudia skromnejší, nebol problém s prácou, so získaním bytu, neboli hypotéky, auto tiež bolo vymoženosťou tých majetnejších. Boli viacgeneračné domy, v ktorých nebolo výnimkou, ak žena v 25r mala už 2-3 deti. Neviem ako to bolo s výškou materskej, ale zjavne bolo vychovávanie detí oveľa jednoduchšie ako teraz. Ja tiež chcem svoje dieťa priviesť do sveta, v ktorom mu budem môcť dopriať všetko, čo potrebuje a pritom nebudem musieť upustiť zo svojich nárokov. Viem aj o prípadoch, kedy dvaja mladí majú šetriaci účet na výdavky spojené s výchovou dieťaťa v prvých rokoch. Naozaj to nie je jednoduché, keď žena ostane dosť dlhý čas na materskej s pár eurovým príjmom, ktorý nestačí ani na plienky a z mužovho príjmu musia vyžiť zrazu 3 a k tomu platiť hypotéku, auto, nájomné, stravu.... Myslím preto, že je celkom rozumné, ak sa dvaja nehrnú len tak bezhlavo do dieťaťa.

mna inac zaraza jedna vec, ze mlady ludia(aspon podla toho co citam) hned pokladaju auto za samozrejmost, teda ako jednu z "must be" investicii, tak ako pokladaju za samozrejme, ze budu mat byt tak isto pokladaju za samozrejme, ze bude auto, mne osobne to pride divne hned na zaciatku, ked je X dalsich veci co zariadovat kupovat hned auto, predsalen, zo vsetkych moznych, je to najhorsia investicia...
a inac si myslim, ze dnes je to s tou spolocnou buducnostou mladych dost mizerne, ked pocuvam znamych, ze v 25-30r sa upisu na hypoteku na dalsich 30rokov a maju zato 1-2izbovy byt v BA, beha mi mraz po chrbte, co budem robit o par rokov ked budem riesit vlastne byvanie, nebodaj rodinu...toto sa minulemu rezimu musi nechat, skor ci neskor kazdy ten byt dostal, nehovoriac o vymozenostiach ako novomanzelska pozicka etc...