platonicky..taky tych bolo vela...v podstate neustale niekto..
ale realne , zeby to bol vztah s hmatatelnym clovekom. tak to este nie..
ale v podstate neexistuje nic konkretne..ako laska zivota ..podla mna...kazda laska ma nieco do seba a je ina...

Juj, ja si spominam na moju prvu platonicku lasku - Jakub, ktory bol o par rocnikov vyssie v skole Vtedy som bola taka zamilovana, ze som na neho myslela den aj noc a ked boli vianocne prazdniny, tak som ich cele preplakala, lebo som ho nevidela niekolko dni.
Od vtedy som mala este par platonickych lasok, no ked clovek stretne niekoho, bez koho nevie existovat ani chvilu, tak zisti, ze to platonicke zamilovanie je velmi daleko od skutocneho zamilovania a pravej lasky. Osobne som naozaj skutocne zamilovana druhy krat, a dufam, ze mi to vydrzi este velmi velmi dlho.

d4nt3 napísal:vobc nie hluposť, možno aj pravda , ale prvá je vačšinou taká skutočne platonická... so všetkou hamblivostou,so všetkou nervoznostou,so všetkým zbožnovaním dotyčnej osoby, pomaly až zboštovaním... ale to neni o realite,tak neviem... hoci dodnes ked stretnem svoju prvú platonickú lásku , srdce na pár okamihov zastane a čas sa spomalíii...

jj...u mna je to podobne...a tie okamihy su fakt super, aj ked mam teraz dievca, ktore mma nadovsetko rad, ale predsa len prva je prva...

takých platonických bolo veľa to sa človeku ani nechce počítať, ale tak skutočne zaľúbená som bola len raz síce som sa poriadne sklamala ale stálo to za to.