Testy molekulárnej biologičky Sone Pekovej mali viacero nedostatkov a ich použitie v krízovom štábe zavrhli. Denník N oslovil dvoch vedcov, aby zhodnotili Pekovej tvrdenia o pôvode vírusu a údajnej neúčinnosti vakcíny proti novému koronavírusu.

Hviezdou dezinformačnej scény v Česku a na Slovensku je molekulárna biologička Soňa Peková z Tilia Laboratories.

Po prvý raz na seba upozornila v marci, keď hovorila o tom, ako česká vláda odmietla jej test na nový koronavírus, hoci je – ako deklaruje – lacnejší a jednoduchší ako konkurenčné testy.

Neskôr začala hovoriť aj o tom, že nový koronavírus SARS-CoV-2 nie je prírodného pôvodu a unikol z čínskeho laboratória. Najnovšie zaujala tvrdením, že efektivita vakcíny proti novému koronavírusu sa blíži nule alebo bude veľmi nízka, keďže vírus veľmi rýchlo mutuje.

V rozhovore pre Český rozhlas povedala, že nové vakcíny sa robia iba preto, „aby sa niečo robilo a ľudia neboli vydesení“. Pre konšpiračný časopis Zem a vek v tejto súvislosti hovorila o „masírovaní ľudí“ a „farmaceutickej lobby“.

Vyjadrenia českej vedkyne patria na sociálnych sieťach medzi najšírenejšie, aj preto sa na ne Denník N pozrel bližšie. Oslovili sme molekulárneho biológa z UK a virológa z SAV.

Horší test
Začnime pri Pekovej teste, ktorý je určený na detekciu vírusovej RNA (genetická informácia) metódou RT-PCR.

Dodajme, že okrem tohto typu testu existujú ešte ďalšie dva základné typy testov – na detekciu antigénov vírusu a na detekciu protilátok, ktoré si telo vytvára, keď bojuje s infekciou.

Peková test ponúkla aj slovenskému krízovému štábu. „Ak bude kolegom zo Slovenska vyhovovať, je im plne k dispozícii, zadarmo a s plnou podporou z našej strany,“ cituje Investigace.cz českú vedkyňu.

Na žiadosť premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) sa na krízovom štábe o teste naozaj hovorilo, pre Denník N to potvrdil molekulárny biológ Tomáš Szemes, ktorý sa rozhovorov zúčastnil.

Po odskúšaní na reálnych vzorkách však test zavrhli. „Z dvanástich pozitívnych vzoriek zachytil tento test iba jedenásť a test mal niekoľkonásobne menšiu citlivosť. Tento výsledok bol horší ako pri všetkých iných dizajnoch testoch, ktoré sme skúšali,“ hovorí Szemes.

„Riešenie testovania bolo horšie ako štandard vyvinutý v Charité Berlín odporúčaný Svetovou zdravotníckou organizáciou,“ dodal.

Szemes je vedúcim Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave.

Nekódujúce oblasti ľahšie mutujú
Genóm je celý genetický zápis organizmu. Zahŕňa gény a nekódujúce či mimogénové sekvencie.

Peková si pre svoj test vybrala práve nekódujúce sekvencie a urobila to z toho dôvodu, že sú vysoko špecifické. Takýmto spôsobom chcela vylúčiť prípadnú zámenu s inými koronavírusmi, ktoré sa na nový koronavírus s názvom SARS-CoV-2 podobajú.

Szemes vysvetlil, že Pekovej uvažovanie má logiku. „Je ideálne mať vysoko špecifický test. Na počiatku boli univerzálne koronavírusové testy, ktoré na nový koronavírus neboli špecifické. Takéto testy mohli dať falošne pozitívny výsledok aj v prípade, že sa človek nakazil iným koronavírusom. Aj ich citlivosť značne pokrivkávala,“ povedal vedec z UK.

Úplne prvé testy používané v Číne odhalili iba to, že máte koronavírus, no nedokázali odlíšiť, či ide o SARS, MERS, nový koronavírus SARS-CoV-2 alebo mierny koronavírus NL63. Avšak test vyvinutý v Charité Berlín a odporúčaný Svetovou zdravotníckou organizáciou je navrhnutý tak, aby zachytával iba SARS-CoV-1 a súčasný SARS-CoV-2 s tým, že ich dokáže rozlíšiť.

Pekovej test sa zameriava na oblasť, o ktorej vedkyňa hovorí, že je vysoko špecifická, hoci Szemes dodáva, že sa o nej vie stále pomerne málo. Zásadným diagnostickým rizikom Pekovej testov je, že mimogénové či nekódujúce oblasti najmä na koncoch genómu sa menia ľahšie ako zvyšok.

„Takéto miesta na genóme sú ako ciele testovania rizikové, lebo veľa mutujú a písmenká môžu vypadávať. Vtedy ich test nemusí zachytiť, hoci vírus môže byť prítomný,“ vysvetlil Szemes.

Testy, ktoré sú zamerané na kódujúce časti genómu, zachytia aj subgenomické (čiastkové) RNA v infikovaných bunkách. „To ešte zvyšuje citlivosť,“ uviedol vedec z UK.

Z uvedeného vyplýva, že test od českej vedkyne je oveľa menej spoľahlivý. „Pri jej teste existuje riziko falošne negatívnych výsledkov, čo znamená, že by nám unikali infikovaní,“ vraví Szemes.

Pekovej test nie je jednoduchší
Pekovej test je síce o niečo lacnejší ako iné testy, no je to najmä preto, že sa zameral iba na jeden cieľ vírusovej RNA. Iné testy používajú dva, niekedy tri ciele.

„Ide o skúšku správnosti. Pôvodný test Svetovej zdravotníckej organizácie používal až tri ciele, no jeden z nich sa ukázal ako nestabilný, tak sa používajú dva – gén E a gén RdRP,“ vysvetlil Szemes.

Pretože Pekovej test nemá takúto skúšku správnosti, je vyššie riziko chyby.

Hoci sa česká molekulárna biologička chváli, že jej test je jednoduchší ako konkurenčné testy, podľa Szemesa neplatí ani to.

Laboratórne testovanie je pomerne zložitý proces, no pre jednoduchosť sa dá povedať, že Pekovej test má v porovnaní s väčšinou používaných testov o jeden krok navyše.

„Pri Pekovej teste sa oddelene robí krok reverznej transkripcie, pri ktorej sa prepíše RNA na DNA, a až v ďalšom kroku sa robí kvantitatívna PCR. Tým sa celý proces v porovnaní s jednokrokovými setmi, ktoré sa používajú, skomplikoval,“ zhodnotil test Szemes.

Klonia sa k prirodzenému pôvodu
Peková je presvedčená, že nový koronavírus „má charakteristiky, ktoré nevyzerajú ako prírodný izolát,“ a že pravdepodobne unikol z laboratória.

Hoci sa o úniku z čínskeho laboratória špekuluje aj v zahraničí, dosiaľ o tom neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy a vedci sa klonia skôr k názoru, že má prirodzený pôvod.

„Všetky doterajšie empirické dáta ukazujú, že nový koronavírus má prirodzený pôvod a ide o jeden z mnohých príkladov zoonóz (nákazy zvierat prenosné na človeka – pozn. red.), ktoré sa bežne vyskytujú v ľudskej populácii, hoci s menej kalamitnými následkami,“ povedal pred časom pre Denník N Ľubomír Tomáška, vedúci Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Vírus sa viaže na receptory zvané ACE2, ktoré sa nachádzajú v bunkách pľúc, ale aj srdca či hrubého čreva. Podľa marcovej štúdie z časopisu Nature Medicine to nový koronavírus robí tak dokonale, že nemôže ísť o výsledok umelého zásahu. Ukázalo sa totiž, že počítačové simulácie ponúkajú také riešenia, ktoré ani zďaleka nedokážu viazať vírus na ľudskú bunku tak dobre ako reálny koronavírus.

Ak by bol nový koronavírus naozaj výsledkom umelého zásahu, potom by vedci siahli po riešení, ktoré im ponúkajú počítačové algoritmy, no tie nie sú vôbec také účinné (a teda smrteľné), ako riešenie vyvinuté prírodnými procesmi.

„Mutácia v S proteíne (S ako spike, čiže výbežok typický pre koronavírusy – pozn. red.) vyvracia akúkoľvek pochybnosť, že (…) vírus unikol z laboratória, lebo ak by to chcel spraviť človek, trvalo by mu to možno 500 rokov, kým by dokázal takúto dokonalú mutáciu urobiť,“ povedal v tejto súvislosti biochemik Pavol Čekan z MultiplexDX v prednáške TABUĽA.

Prednáška biochemika Pavla Čekana o biochémii COVID-19 a dizajne PCR testov. Zdroj – Nová Cvernovka/YouTube