Yes0b napísal:ále ko*ot
padne euro aj dolár, všetko padne a zomrieme všetci

Yes0b napísal:Tebe zas nejde moc humor. Sedieť na fóre cely deň, mudrovať a bifliť sa kktiny ti ide, ale humor fakt nie. Ale ak ťa to napĺňa, tak v tom pokračuj.
Myslíš si, že aký si múdry, keď tráviš celú existenciu študovaním gigabajtov nepotrebných ko*ot a že keď ich nosíš v hlave, tak vieš všetko, ale v skutočnosti si len taký hlúpy trapko, ktorý nemá vlastné názory a uráža druhých, aby si furt dokazoval svoju kvázi genialitu, ktorú si myslíš, že dosiahneš biflovaním.

Yes0b napísal:Ale bavíš sa sám a ostatným je trápne, keď to čítajú, nerob to

Jaj boze. To v tom prvom bode snad nemyslis vazne. To naozaj narazas na teoriu pracovnej hodnoty ? Chlape, sak ty si zaspal dobu o 200 rokov. Sa preber. Tato teoria bola davno nahradena tymi istymi kapitalistami, teoriou uzitku(uz neviem jak sa presne vola). Cize tovaru nedava hodnotu to, aka nanho bola vynalozena praca ale to, aky ma uzitok pre spotrebitelov.
Za druhe sa rozpis. Konkurencia je velmi siroky pojem. wtf ?
Za tretie. Hovoris o komunizme ? wtf ?
Za strvte. wtf

ako toto vsetko co si napisal, odporuje trhovemu mechanizmu ?

1. Klasická teória vysvetľuje zmeny ceny spôsobené zmenami dopytu a ponuky
(zmenami hodnotení komodít aktérmi na trhu) len ako dočasné nepravidelnosti,
ktoré v dlhodobom časovom horizonte nerušia jej platnosť.

2. Teória nákladov neplatí v prípadoch komodít, ktoré nie sú reprodukovateľné.
I keď práca a materiál vynaložené na výrobu huslí značky Stradivari boli rovnaké
ako práca a materiál spotrebované na výrobu akýchkoľvek iných huslí, cena huslí
Stradivari je neporovnateľne vyššia.

3. Teória nákladov nahliada na odbornosť práce vynaloženej na produkciu príliš
zjednodušene, keď sa o miere kvalifikovanosti snaží uvažovať len v násobkoch
„obecnej jednotky práce“. Fakt, že producent A vyrobí sekeru rovnakej kvality
dvakrát rýchlejšie ako producent B ešte neznamená, že producent A vynaložil
dvakrát viac námahy a mal by byť ohodnotený dvojnásobne vyššou mzdou, ako
tvrdil napríklad Marx.

4. „Náklady“ nie sú ceny. Teória nákladov vysvetľuje len vzťahy medzi cenami
zdrojov potrebných k výrobe komodity. Aj tieto ceny sú však trhovými cenami
určitých tovarov a služieb. Klasická teória nie je preto teóriou stojacou na
nejakých hlbších základoch, ale len rozlúštením vzťahov medzi trhovými cenami
nastávajúcich v dlhodobom časovom horizonte.

Za druhé..

Za tretie. Hovoris o komunizme ? wtf ?

a slay, tvoje kazateľské reči ma naozaj nezaujímajú. "Neviem prečo," ale mám skôr pocit (a mal ho aj Marx, keď použil analógiu s náboženstvom, kedy sú všetci ostatní bohovia nepraví (umelí) a len tí "naši" sú praví (prirodzení), že to je naopak, hlavne ak skĺznete do týchto absurdných príkladoch o tom, že luk a šíp v prvotnopospolnej spoločnosti tvorili kapitál a pod.

Okej hughito, zaľúbil si sa do Marxa. Ak si myslíš, že mal pravdu, tak ja ti to vyvracať už nebudem.

hughito napísal:Konkurencie. Konkurencia v kapitalistickom trhovom fungovaní je úplne špecifická, nič také predtým nikdy neexistovalo.

hughito napísal:bobala:
Zostanem v reakcii len na teba, pretože ostatní toho moc neponúkli a Ivan začrel do úplne inej sféry a navyše mám pocit, že nie úplne porozumel zámeru môjho príspevku, takže naňho reagovať nebudem.

Tak za prvé, predostrel si to demagogicky tak, ako keby rozpor medzi subjektivizmom a objektivizmom v ponímaní hodnoty bol postavený tak, že kedysi boli len objektivisti, ktorí sa proste prekonali "tými istými kapitalistami" a to sa stalo už pred 200 rokmi. No, ide o spor, ktorý je oveľa starší, veď pozrime sa, kedy pôsobili ekonómovia ako Say či Bastiat a ani predstavitelia Rakúskej školy nie sú tak "starí."

Vôbec to celé ladíš tak, ako keby to bolo úplne jasné a o ničom sa nedalo polemizovať, pričom ignoruješ napr. ľudí ako Sraffa či Carson alebo to, že subjektivistický prístup má tiež svoje trhliny a kritiku (nevraviac o tom, že ekonomika nepatrí medzi exaktné vedy, o ktorých by sa dalo prehlásiť čokoľvek 100% platné).

Ako sledujem isté výhrady k objektivistickému prístupu

Kód: Vybrať všetko

1. Klasická teória vysvetľuje zmeny ceny spôsobené zmenami dopytu a ponuky
(zmenami hodnotení komodít aktérmi na trhu) len ako dočasné nepravidelnosti,
ktoré v dlhodobom časovom horizonte nerušia jej platnosť.

2. Teória nákladov neplatí v prípadoch komodít, ktoré nie sú reprodukovateľné.
I keď práca a materiál vynaložené na výrobu huslí značky Stradivari boli rovnaké
ako práca a materiál spotrebované na výrobu akýchkoľvek iných huslí, cena huslí
Stradivari je neporovnateľne vyššia.

3. Teória nákladov nahliada na odbornosť práce vynaloženej na produkciu príliš
zjednodušene, keď sa o miere kvalifikovanosti snaží uvažovať len v násobkoch
„obecnej jednotky práce“. Fakt, že producent A vyrobí sekeru rovnakej kvality
dvakrát rýchlejšie ako producent B ešte neznamená, že producent A vynaložil
dvakrát viac námahy a mal by byť ohodnotený dvojnásobne vyššou mzdou, ako
tvrdil napríklad Marx.

4. „Náklady“ nie sú ceny. Teória nákladov vysvetľuje len vzťahy medzi cenami
zdrojov potrebných k výrobe komodity. Aj tieto ceny sú však trhovými cenami
určitých tovarov a služieb. Klasická teória nie je preto teóriou stojacou na
nejakých hlbších základoch, ale len rozlúštením vzťahov medzi trhovými cenami
nastávajúcich v dlhodobom časovom horizonte.

tak musím skonštatovať, že "nič moc." Na tieto výhrady sa dá ľahko reagovať a vysvetliť ich. (upresním, že vychádzam už z Marxa, nie z Smitha a spol.).

Máš pravdu, že momentálne prevláda subjektivistická teória, ktorá sa nachádza v ekonomických učebniciach. Opäť ale - existujú aj iné názory, aj rôzne syntézy, teda pokusy o prepojenie týchto dvoch prístupov, čo môže byť tiež rozumný prístup.

Faktom zostáva, že tovary majú svoju cenu stanovenú a trhlinou subjektivistického prístupu je práve to, ako merať užitočnosť daného tovaru. Pre niekoho môže mať tovar x veľkú hodnotu, lebo mu chutí, pre iného žiadnu, lebo je naň napr. alergický. Naopak, príklad jablkového koláča a koláča z blata, na ktoré mohla byť vynaložený rovnaký spoločensky nutný pracovný čas, pričom koláč z blata nikto nechce, je ľahko vysvetliteľný. Marx hovorí, že tovar má aj užitočnú hodnotu, ktorá vyplýva z jeho samotnej substancie. Čiže chleba je užitočný tým, že ho jeme, má svoje výživové vlastnosti. Ak chlieb splesnivie, UH stratí, nikto ho nechce, nemá ani hodnotu - takisto ako ten koláč z blata. Takisto oblasti typu umeleckých diel a pod. sa prirodzene nedajú vysvetliť takto, sú to špecifické prípady a skôr tu vidím platnosť toho subjektivistického prístupu.

Konkurencie. Konkurencia v kapitalistickom trhovom fungovaní je úplne špecifická, nič také predtým nikdy neexistovalo.
Marx zrejme niečo na pod. narážal, pretože to je jeho príklad, ale je to úplne nepodstatné v rámci toho, o čom sa tu bavíme.

Takže zatiaľ toľko a slay, tvoje kazateľské reči ma naozaj nezaujímajú. "Neviem prečo," ale mám skôr pocit (a mal ho aj Marx, keď použil analógiu s náboženstvom, kedy sú všetci ostatní bohovia nepraví (umelí) a len tí "naši" sú praví (prirodzení), že to je naopak, hlavne ak skĺznete do týchto absurdných príkladoch o tom, že luk a šíp v prvotnopospolnej spoločnosti tvorili kapitál a pod.