Dobrý deň. Klesol som na dno kvôli niekomu kto ma nemiloval. Bol som dosť rázny človek, neprosil som ani nič. Až kým som nestretol ju. Všetko bolo fajn, kým sa neodmlcala. Nevedel som si vysvetliť čo sa stalo a tak silno som chcel vedieť čo až sa údajne zo mňa stal stalker. Nikdy som si nemyslel, že dokážem klesnúť tak hlboko. Viem, mohla odísť kedy chcela a mne to mohlo byť jedno. Lenže ona sa v minulosti veľmi sklamala a nechcel som aby to zažila znovu. Nakoniec som sa jej zhnusil. Nie, nemilujem ju už. Nepohrdam ňou. Pohrdam sebou. Nechcela sa somnou baviť ale bavila sa. Poza môj chrbát hovorila, že ju obtazujem a nedám jej pokoj a že ju vkuse sledujem a uteká predomnou. Nevedel som čo robiť a chcel som sa o tom s ňou porozprávať. Nakoniec som to posral, brutálne. Zrušil som si sociálne siete lebo mi bolo zo seba na grc. Myslel som si, že som bol lepší, silnejší a nakoniec som sa zamotal do vlastnej pasce. Neviem ako sa má, neviem o nej nič. Nech sa jej darí. Ja sa pomaly pozbieram ale už nikdy nebudem ten, ktorý som bol pred tým. Áno, aj láska dokáže zničiť človeka. Vyvolať v ňom rôzne pocity lebo mi dávala nádej, dávala mi nádej jej napísať, zavolať a tak. Viete čo, neľutujem, že som sa pri nej stavil. Neľutujem, že som jej povedal, že som tu. Poďme sa porozprávať. Ľutujem len to, že som bol hlúpy, slepý. Zomrel som, moje vnútro je mŕtve. Viem, možno sa to niekedy dá dokopy ale dnes nie.
Už nikdy nebudem hľadať odpovede tam, kde sú iba samé otázky. Je jedno koľko mám rokov, kto som. Nepomôže mi nikto len ja, nebojte sa trápiť a nebojte sa priznať, že ste milovali ale nikdy sa neponizujte.

gratulujem

A takto, milé deti, dopadne každý, kto bude dávať vo svojom živote ženu na prvé miesto v prioritách .

Sa zopakujem - milujeme obraz, ktory sme si o druhom vytvorili my - a nevidime zo zaciatku realitu toho druheho.