http://aktualne.centrum.sk/domov/politi ... id=1183319 Slota: zakážme Orbánovi vstup na Slovensko

http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/e ... id=1183423 Németh: Slovenská koalícia loví radikálnych voličov

čo si myslíte o tomto?...

beardie napísal:http://www.sme.sk/c/4874126/bugarova-sk ... tranu.html

Myslite si, ze zalozi dalsiu "madarsku" stranu alebo sa bude profilovat (stredo-)pravo bez narodnostnych vplyvov?

JA to vidím na hru na dobrého a zlého policajta. Bugár skúša či bude mať podporu, ak áno preväzme agendu SMK a pod rúškom novej "skvelej" maďarskej strany, ktorá chce pomôcť Slovensku získa percentá aj od niekoľkých butatótov. Pravdovravný Čáky bude odstavený ale myšlienky, ktoré prezentoval prežijú ďalej pod úlysným Bugárom.
Jedna vec čo si na Čákym vážim je že konečne odkryl maďarskú politiku!

Na záver jedna pozvánka




„Našu pravlasť spolu /celú/ vezmeme späť!“

Spomienka na Trianon v Egri

"Ősi országunkat együtt vesszük vissza" - Trianon-megemlékezés Egerben

Našu pravlasť spolu /celú/ vezmeme späť! Len to potrebujeme, čo bolo naše!

Na Trianon spomenieme 0 18,00 hoď. dňa 4. júna 2009 v meste EGER
Vo vlasteneckej láske buďme tam!
--------------------------------------------------------------------------------

čp
http://www.protiprudu.info/spomienkova_slavnost.html

A možem sa ťa spýtať Ivan načo si sem dal tú pozvánku? Veď uráža Slovensko...


edit
/aby sme sa rozumeli ty hrdinsky karmodarca čo sa nevie podpísať, toto nebola stupídna otázka, lebo ľudom čo dávajú podobné plagáty na net by som ruky odrubal. Tebe sa asi páčia.

to ivansk: ja som to nebral tak, že tu niečo propaguješ a viem že to bolo myslene aj ako vtip, ale aj negativna reklama je reklama.

matus87 napísal:A možem sa ťa spýtať Ivan načo si sem dal tú pozvánku? Veď uráža Slovensko...

Aby si aj ten najhlúpejší Slovák, ktorý neustále tvrdí, že napätie vyvolávajú len politici uvedomil čo sa v Maďarsku považuje za kultúrne podujatie.

// Dodám že Maďarsko má dvomi medzinárodnými zmluvami prikázaný zákaz akýchkoľvek revizionistických spolkov a revizionizmu ako takého. Zrejme keď sa jedná o Maďarsko neplatia ani medzinárodné zákony.

Zrušenie trianonských hraníc a Benešových dekrétov chce dosiahnuť Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik v Európskom parlamente. Takto sa vyjadril podpredseda Jobbiku a nový poslanec Európskeho parlamentu Csanád Szegedi na sobotňajšom podujatí Mládežníckeho hnutia 64 žúp v Budapešti, počas ktorého sa spomínalo na nedávne 90. výročie uzavretia Trianonskej mierovej zmluvy.

-
http://www.aktuality.sk/clanok/138468/c ... ej-kotline

Hnedý mor ktorý bol za Druhej Svetovej Vojny nazývaní fašizmom začína mať zelenú v EU. Sv. Ján Vidím vystupovať z mora šesť hlavu hydrú ktora má na každej hlave napísane:
"Hrdí Maďari sa musia prihotoviť na vojnu proti Židom"
"Vzhľadom na súčasnú situáciu, my nielenže máme na antisemitizmus nárok, ale je to povinnosť každého Maďara, ktorý miluje svoju krajinu a musíme sa prihotoviť na ozbrojenú bitku proti Židom."

Tento citát sa objavil v bulletine organizácie, ktorá samu seba nazýva "Odborová organizácia maďarských príslušníkov polície, hotových k akcii".
Maďarské zákony umožňujú príslušníkom polície organizovať si svoje vlasttné odborové únie. Takejto únii by malo íst - podľa jej vlastnej definície - o ochranu profesionálnych záujmov jej členov a nemala by sa venovať politickému aktivizmu. Lenže zákony nezakazujú úniám destribuovať bulletiny, o obsahu ktorých rozhoduje výlučne len ich šéfredaktor.

Šéfredaktorka únie "hotovej k akcii" Judita Szimaová (ktorá je zároveň aj generálnou sekretárkou tejto únie) nevidí nič zlé na obsahu článku, z ktorého je horeuvedený citát. A niet sa čo čudovať, keď berieme do úvahy fakt, že táto únia podpísala zmluvu o kooperácii s radikálnym pravicovým krídlom strany "Jobbik" (Hnutie zalepšie Maďarsko) a že upozorňuje na "zločiny cigánov" - v podstate sa vlastne snaží terorizovať maďarskú cigánsku menšinu, ako aj židovskú komunitu a každého, kto sa jej nepáči.

Autor článku, kde sa apeluje na každého maďarského vlastenca, aby si osvojil antisemitizmus, sa nezastavil len pri tomto jedinom. Nasledovné číslo bulletinu prinieslo ďalší z jeho článkov, kde argumentuje: "Ja osobne som za pokojné riešenia. Ale také riešenie by bolo možné realizovať len vtedy, keby sa naša sionistická vláda presťahovala do Tel Avivu, keďže práve tí začínajú s vojnou. Rúcajúcu sa krajinu, trhanú na kusy občianskou vojnou medzi maďarskými cigánmi, si budú môcť veľmi ľahko podmaniť bohatí Židia", uvádza sa v článku.

"Preto môžeme očakávať občiansku vojnu medzi maďarskými cigánmi, roznecovanú Židmi, ktorí si budú potešene madliť dlane."
Jedným z hlavných dôvodov, prečo si maďarská vrchnosť nevie poradiť s rasizmom a antisemitizmom je fakt, že vo vláde sa nachádza mnoho pravicovo zmýšľajúcich elementov, ktorí buď len v tajnosti alebo otvorene podporujú rasistické hľadiská a odmietajú proti porušovateľom vážne bojovať. Ďalším dôvodom je, že zákonodarci počas zmeny režimu v 90-tych rokoch videli slobodu prejavu a vyjadrenia ako absolútnu prioritu, preto ani doteraz neposkytujú ochranu obetiam zneužívania tejto slobody.
(krátené)
Jehuda Lahav, Haaretz: "Proud Hungarians must prepare for war against the Jews"
http://www.haaretz.com/hasen/spages/1089550.html

Čo ste mozno nevedeli.

Osud maďarských židov v rokoch 1919-1945.


V roku 1919 Maďarskom otrialsa komunistická revolúcia a diktatúra proletariátu. Keďže medzi vládnymi činiteľmi komunistickej moci bolo mnoho židov (nevynímajúc vodcu Béla Kuna (Kohna)), následný "biely teror" a horthyovský eržim označil maďarské židovstvo za "agentúru svetového žido-boľševizmu", za hlavného strojcu spoločenskej, národnej a štátnej katastrofy Maďarov po vojne. Z bývalých vlastencov, ktorí v období dualistickej monarchie podporovali hegemóniu Maďarov v Uhorsku, najviac sa asimilovali a patrili medzi aktívnych maďarizátorov, sa náhle stali nepriatelia národa a najväčším strašiakom pre maďarskú spoločnosť. Preto v čase "bieleho teroru" (1919-20) popri komunistoch (tiež prevažne židoch) a socialistoch aj mnohí židia boli brutálne prenasledovaní, bez súdov fyzicky likvidovaní osobitnými vojenskými komandami priamo riadenými veliteľom národnej armády M.Horthym ( 1/4 židom z Košíc), ktorý počas celej svojej politickej kariéry (v rokoch 1920-44 zastával najvyšší post regenta Maďarského kráľovstva) zostal prívržencom antižidovskej ideológie.
V atmosfére plnej antižidizmu, likvidácie liberalizmu, návratu k predvojnovým hodnotám maďarskej spoločnosti a posilnenia kresťansko-národnej ideológie štátu sa v Maďarskom kráľovstve zrodil aj prvý protižidovský zákon v Európe prijatý v roku 1920 (numerus clausus), ktorý bol inšpirovaný vládnúcim antižidimom a povoľoval len 6% židov študovať na maďarských univerzitách ( z celkového počtu 7,6 mil obyvateľov Maďarského kráľovstva židovstvo tvorilo 473.000).
Zákon bol zameraný na paralyzovanie liberálnych myšlienok v radoch židovskej inteligencie, na oslabenie vplyvu a redukovanie pozícií židov v spoločenskej a duchovnej sfére maďarskej spoločnosti, v dôsledku čoho mnohí mladí židia odišli študovať na zahraničné univerzity a tým sa im otvorili perspektívy uplatnenia. Zostáva faktom, že diskriminácia židovského obyvateľstva a ideológia antižidizmu sa stali nasledujúcich 25 rokov v Maďarskom kráľovstve trvalou súčasťou vládneho politického systému a hothyovského režimu.
Hoci židia v Maďarskom kráľovstva žili v atmosfére spoločenskej diskriminácie a narastajúcich protižidovských útokov, najmä zo strany krajnej pravice, viacerých rasových a fašistických organizácií, vzhľadom na ich silné hospodársko-spoločenské pozície v štáte a na mieru ich asimilácie s maďarskou spoločnosťou sa tieto protižidovské opatrenia do roku 1938 neprejavovali v dramatickej podobe. Ďalší vzťah voči židom významne ovplyvnili dva faktory. Od polovice 30.rokov rapídny vzrats mocenského faktora nacistického Nemecka v strednej Európe, ktorý sa prejavil najmä po anexii Rakúska a po mníchovských udalostiach a premietol sa aj väčším podielom Maďarského kráľovstva po boku Hitlera na agresívnej politike v regióne a v radikalizácii vnútorných pomerov podľa nacistického vzoru. V druhom prípade náhle zmeny hraníc v rokoch 1938-41 medzi štátmi strednej Európy spôsobily značný príliv židov do Maďarského kráľovstva a to jednak zo štátov okupovaných Nemeckom, alebo ním ovládaných a jednak, ktorí sa ocitli v maďaskom štáte v dôsledku okupácie územia časti Slovenska, Zakarpatskej Ukrajiny, Rumunska a Juhoslávie. V rámci zväčšeného Maďarského kráľovstva žilo žilo v roku 1941 okolo 725.000 židov, ktorý fakt v maďarských vládnych kruhoch ešte zvýšil antižidovské nálady a posilnil názor, že "cudzorodý židovský živel" ohrozuje maďarskú spoločnosť, kultúru a hospodárstvo a treba ho radikálne riešiť.
V rokoch 1938-41 Maďarské kráľovstvo prijalo tri diskriminačné protižidovské zákony.
Prvý (apríl 1938) mal obmedziť vplyv židov v tlači, oslabiť ich v hospodárskej, finančnej sfére a v slobodných povolaniach, pričom sa ich účasť limitovala 20%-nou hranicou. Druhý protižidovský zákon (máj 1939) sa zdôvodňoval potrebou obmedziť podiel židovského obyvateľstva na hospodárskej činnosti kráľovstva z 20% na 6% v dôsledku nárastu počtu židov po okupácii časti Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Priamo sa vyslovila požiadavka, aby židovský kapitál bol nahradený kresťanským. Zákon pri stanovovaní, koho treba považovať za žida, vychádzal z rasového kritéria, čo malo za následok, že sa židovským emigrantom sťažila cesta k záskaniu čtátnej príslušnosti a nemohli ju získať ani po udelení domovského práva ani po uzavretí zmiešaného manželstva. Tretí protižidovský zákon (koniec roka 1941) bol najkrutejší a jeho vzorom boli norimberské nacistické zákony z roku 1935. Náboženská charakteristika židov (nezávisle od toho, či sa už narodil ako kresťan), alebo sa hlásil k židovskému vierovyznaniu. Zákon poslúžil na to, aby sa židovské obyvateľstvo aj po občiansko-právnej stránke vyčlenilo z maďarskej spoločnosti.
Navyše diskriminoval aj ostatných občanov štátu, pretože
každý musel dokazovať, že nemá židovský pôvod.
O rok na to (september 1942) nadobudol účinosť aj zákon, ktorý židom zamedzil predaj nehnuteľností a kupovanie majetkov. Prijatie protižidovských zákonov malo za následok, že vzrástol počet tích občanov, ktorí i keď sa sami nepokladali za židov, neboli organizovaní v žiadnej židovskej náboženskej komunita, prijaté zákony ich kvalifikovali ako židov. Tým automaticky vzrástla početnosť židovského obyvateľstva o ďalšách 100.000, t.j. na vyše 820.000.
Od roku 1939 v Maďarskom kráľovstve platil tiež zákon o pracovnej povinnosti osôb, ktorí sa nehodili pre vojenskú službu, čo sa vzťahovalo predovčetkým na židovské obyvateľstvo.
Vytvárali sa osobitné pracovné jednotky, ktoré boli nasadené na nútené práce najprv v Maďarskom kráľovstve, neskôr boli poslané do tyla východného frontu a na územie okupovanej Juhoslávie a do Nemecka. Spočiatku ich tvorili mladšie židovské ročníky, ale postupne sa ich vek posúval stále vyššie až po 60.rok. Museli nosiť žlté pásky, podmienky v pracovných táboroch boli kruté, že len malé percento sa ich zachránilo.
Protižidovské zákony mali aj nepriaznivý psychologický dopad, pretože vo verejnosti rozdúchavali antižidovskú psychózu. Židov obviňovali z hospodárskych ťažkostí štátu, z úšasti na vojne a z rozmáhania sa čierneho trhu. Radikálna pravica neustále opakovala, že židovská otázka je národnm problémom a ich varadenie zo spoločenskej, hospodárskej a verejnej činosti je nevyhnutnou podmienkou prosperity maďarského národa. Dožadovala sa, aby sa so židovským obyvateľstvom nakladalo podobne ako v Nemecku a pristúpilo sa k jeho deportácii.
Osobitnú kategóriu tvorili židia, ktorí pred rasovým prenasledovaním emigrovali do Maďarského kráľovstva alebo žili na územiach, ktoré sa v dôsledku okupácie teritória susedných štátov dostali pod zvrchovanosť maďarského štátu. Aj napriek vzrastajúcemu anisemitizmu verili, že v Maďarskom kráľovstve sa nestanú obeťami deportácií a zachránia si svoj holý život. Tento predpoklad sa však čím ďalej stával iluzórnym. Táto kategória židovského obyvateľstva od roku 1938 bola najviac vystavená občianskej diskriminácii a voči nej sa uplatňovali protihumáne a ponižujúce zákony (týkalo sa to najmä židovských utečencov zo Zakarpatskej Ukrajiny, Poľska, Halíča, Ukrajiny a severného Sedmohradska. Navyše vládna antižidovská propaganda štvala proti nim verejnú mienku rozširovaním tvrdení, že sú zaostalejší, neschopní sa prispôsobiť maďarskej spoločnosti a predstavujú cudzí element v štáte, ktorého sa treba zbaviť. Na židov prisťahovalcov sa nevzťahoval ani azylový zákon. Po nacistickej okupácii Poľska Maďarské kráľovstvo poskytlo poľským emigrantom azyl, ale pre cca 10.000 poľských židov to neplatilo. Naopak, prijaté protižidovské zákony im stále viac obmedzovali legalizáciu pobytu, nemohli získať povolenie na trvalý pobyt, ani domovské právo,ktoré boli podmienkou na získanie štátneho občianstva. Jednoducho pokladali ich za cudzincov, nespoľahlivých a väčšina z nich žila pod dozorom štátu a bola internovaná.
Prvý brutálny akt násilnej deportácie židovského obyvateľstva sa v Maďarskom kráľovstve uskutočnil v lete 1941, v čase, keď po boku nacistických vojsk aj maďarská armáda sa zúčastnila okupácie Halíča a Ukrajiny. Maďarská vláda v júli nariadila orgánom ministerstva vnútra, aby tých židov, ktorí nemajú domovskú príslušnosť, sústredili do zberných táborov na severo-východnom pohraničí Maďarského kráľovstva (išlo o poľských, ukrajinských a čiastočne aj židov z teritória Zakarpatskej Ukrajiny a Maďarského kráľovstva), ktorých potom previezli na okupované teritórium Ukrajiny bez ohľadu na vek, na chorých, na ženy a deti. Bolo ich zhruba 18-22.000, kde ich ponechali vlastnému osudu bez toho, aby mali zabezpečené podmienky k prežitiu. Títo sa v skupinkách niekoľko týždňov ako bezprízorní túlail peši v oblasti Kamenec-Podolskij, kde boli vystavení hladu, strádaniu, nenávisti domáceho obyvateľstva, okrádaniu a krutosti okupačných orgánov až napokon sa dostali do pazúrov nacistických oddielov nasadenia, ktorí ich surovo zavraždili.
O krutostiach masového vraždenia zanechalo svedectvo asi 2.000 židov, ktorým sa podarilo uniknúť smrti a vrátiť sa do Maďarského kráľovstva.
Hoci na protest viacerých osobností a cirkevných orgánov v Maďarskom kráľovstve ďalšie deportácie nepokračovali, správy o ich masovom vyvraždení otriasli maďarským židovstvom. Šok vyvolal samotný fakt, s akou krutosťou postupovali maďarské orgány počas deportácie a ako bezohľadne a neľudsky došlo k ich vyvraždeniu. Kým tento prvý krok "maďarského holocaustu" sa udial mimo územia Maďarského kráľovstva, nasledujúce masové vraždenie židovského obyvateľstva sa udialo na Maďarským kráľovstvom okupovanom území Vojvodiny. Začiatkom roku 1942 v Novom Sade a v okolí osobitné oddiely maďarskej armády a žandárov pod zámienkou razie proti partizánom pripravili krvavý kúpeľ voči civilnému nemaďarskému obyvateľstvu. Celkový počet zavraždených osôb sa udáva 6-8.000, medzi ktorými bolo okolo 1.200 židov.
Približne rokmi 1941-42 sa zavŕšila jedna etapa protižidovských diskriminačných opatrení, ktoré neboli prijaté pod nátlakom Nemecka, ale vyplývali z vnútornej politiky antidemokratického, antižidovkého a antikomunistického režimu a mali z acieľ zásadne zredukovať účasť židov na spoločenskom a hospodárskom živote v štáte a vykonať "rasovú očistu" národa. Súčasne však vytvárali predpoklady pre "konečné riešenie židovskej otázky" ako celku. Zahraničnopoliticky si Maďarské kráľovstvo posilnilo pozície medzi satelitnými štátmi Nemecka a M.Horthy si zvýšil dôveru u nacistických predstaviteľov, čo sa prejavilo najmä v podpore maďarských územných nárokov voči susedom. Jedine rapídny nárast počtu židov emigrantov v Maďarskom kráľovstve o cca 50-70.000 vyvolal problém a čoraz viac sa premietal aj do nemecko-maďarských vzťahov.
Napriek zhoršujúcej sa situácii židov v dôsledku prijatia protižidovských zákonov, židovské obyvateľstvo verilo, že sa zachráni a minie ho osud nemeckých židov a ním okupovaných krajín. Hoci sa predpokladalo, že nacisti s podporou radikálnej pravice budú vyvíjať nátlak na "konečné riešenie" židovskej otázky, najvyššie maďarské vládne kruhy nesiahnu k totálnemu vyradeniu židovských odborníkov z vedúcich postov v hospodárskej. Priemyselnej a bankovej sfére, pretože by to viedlo k ešte väčšej hospodárskej a politickej odkázanosti na Nemecku a k strate prestíže u anglosaských veľmocí, ktorú maďarská politika mala neustále pred očami. Navyše židia boli presvedčení, že vojenské spojenectvo Západu postupne nadobudne prevahu, čo predstavuje pozitívny krok z hľadiska záchrany židov v Maďarskom kráľovstve. Napokon verili, že vytvorené historické a pokrvné putá medzi židmi a maďarským národom dávajú záruku, že v štáte im nehrozí fyzická likvidácia. Pokiaľ išlo o znepokojujúce faktory, treba spomenúť, že počas zavádzania protižidovských opetrení sa výrazne angažovali radikálne pravicové sily a skupiny zaťažené rasistickou ideológiou, ktoré svojou pronacistickou orientáciou a antižidozmom mali silné pozície vo vojsku a v zložkách ministerstva vnútra, čo sa konkrétne premietlo v drastických a antihumánnych praktikách v židovských pracovných táboroch, pri deportáciách židov na Ukrajinu a pri masových vraždách v Novom Sade.
Hoci vláda M.Kállayho (marec 1942-marec 1944) zmiernila protižidovský kurz, čím posilnila u židov nádej na záchranu pred deportáciami, ceľkový vývoj maďarsko-nemeckých vzťahov nebol uspokojivý. Od roku 1942 A.Hitler, podobne ako v iných štátoch nemeckej mocenskej sféry, naliehal na maďarskú vládu, aby prikročila k radikálnym opatreniam voči židom.
Žiadal ich úplné vyradenie z hospodárskej činnosti v štáte, zbaviť ich majetku, nosiť na odeve žltú hviezdu na verejnosti a v spolupráci s nacistickými bezpečnostnými orgánmi prikročiť k ich deportácii. Pozornosť Berlína sa sústreďovala na Maďarské kráľovstvo tým viac, že sa stalo útočiskom židov z okolitých štátov. V nacistických kruhoch vládol názor, že Maďarské kráľovstvo svojou politikou chráni židovských utečencov. Kállayho vláda síce prisľúbila stupňovať protižidovské opatrenia, avšak v snahe získať čas bránila sa radikálnym krokom. V priebehu roku 1943 sa celý problém ešte skomlikoval, keď v dôsledku vojenského neúspechu Nemecka na východnom fronte a akcií protihitlerovskej koalície na západe vzrástol stretegický význam Maďarského kráľovstva v stredoeurópskom priestore, čo malo z anásledok, že v Berlíne viac než predtým spájali riešenie otázky židov v Maďarskom kráľovstve s mocenským posilnením Nemecka v rámci satelitných štátov. Hitlerova nervozita sa zvýšila, keď sa množili hodnoverné informácie, podľa ktorých Kállayho vláda vyvíjala konkrétne kroky na odpútanie sa od Nemecka a začala koketovať s orientáciou na anglosaské veľmoci. Súčasťou tejto koncepcie bolo aj odďaľovanie riešenia židovskej otázky, od ktorej maďarská politika očakávala obnovenie svojho renomé u západných veľmocí, kompenzovanie predchádzajúcej pronemeckej politiky a potvrdenie maďarského nároku na okupované územia, ktoré získalo od susedných štátov za mocenskej podpory nacistického Nemecka a fašistického Talianska. Hitler a jeho okolie maďarské úmysly kvalifikovalo ako zradu a od septembra 1943 sa v Berlíne zaoberali rôznymi variantmi okupácie Maďarského kráľovstva, ktorej cieľom bolo za každú cenu udržať krajinu v nemeckej mocenskej sfére a podriadiť ju totálnym nacistickým záujmom vojny.
Keď nátlak na Budapešť neviedol k očakávanému efektu, v marci 1944 A.Hitler zavolal regenta M.Horthyho na rokovania do Nemecka na 18.-19.marec 1944 a oznámil mu, že nemecká armáda je pripravená vojensky okupovať Maďarské kráľovstvo. Regent sa nepostavil proti a svojím ďalším postupom okupáciu legalizoval. Kállayho vláda bola nahradená reprezentantom krajnej pravice D.Sztójaym od marca do augusta 1944, ktorý podobne vyhlásil, že obsadenie krajiny sa deje zákonnou cestou. Vojenská operácia bola vopred detailne pripravená a celý akt prebehol náhle a bez odporu.
Okupácia otvorila cestu aj ku "konečnému riešeniu" židov v Maďarskom kráľovstve v zmysle nacistických predstáv. Zabehaná protižidovská nacistická mačinéria pod priamym riadením splnomocnencov SS a Gestapa vypracovala presný scenár deportácií židov, ktoré mali vykonaž maďarské orgány ministerstva vnútra, žandárstva a administratívy. Pritom treba pripomenúť, že vzhľadom na blížiaci sa východný front, kde nacistu sústredili svoje vojenské sily, by A.Eichmann bez priamej pomoci Sztóayho vlády a maďarských bezpečnostných orgánov sotva bol schopný v takom krátkom ťase a tak rýchlo realizovať nacistický plán vyhubenia židovského obyvateľstva. Regent M.Horthy nemal námietky proti "konečnému riešeniu" židov, nestaval sa proti deportáciám a podľa jeho slóv osud židov na okupovaných teritóriách a na maďarskom vidieku je mu ľahostajný. Stójayho vláde dal plné právo riadiť deportácie a spolupracovať pritom s A.Eichmannom.
Náhla, prekvapivá nacistická vojenská okupácia a totálna kapitulácia najvyšších predstaviteľov štátu zasiahla krajinu ako blesk a u židovského obyvateľstva vyvolala priamo šok, bezradnosť a panický strach, čo donesú najbližšie dni. Tým viac, že bezuzdný teror rozpútaný vo verejnosti bol sprevádzaný vybičovanou antižidovskou rétorikou, ktorá neustále opakovala, že za všetko zlo v štáte nesú vinu židia a východisko zo situácie je ich deportácia. Prvé protižidovské opatrenia boli zamerané na totálne obmedzenie slobody pohybu židov na verejnosti, na nosenie žltej hviezdy, na kontrolu a vyvlastnenie židovského majetku, ich vyradenie z úradov a zamestnania vo verejných inštitúciách a postupné sústreďovanie židovského obyvateľstva v župách - getoizácia, ako priama príprava na deportácie. Celé teritóruim štátu bolo rozdelené do 5 oblastí a určené poradie deportácií, ktoré mali začať v severovýchodnej šasti Maďarského kráľovstva a skončiť v Budapešti.
Od apríla 1944 začalo sústreďovanie židov v improvizovaných getách, v ktorých chýbali základné hygienické podmienky, viazlo zásobovanie potravín, kde vládli neľudské pomery, brutalita a mučenie internovaných. Odtiaľ židia boli hnaní na železničnú stanicu, kde až 70 osôb natlačili do dobytčích vagónov a rovno ich deportovali do táborov smrti. Za dva mesiace, od začiatku mája do začiatku júla 1944, z územia Maďarského kráľovstva bolo dportovaných do Auschwitzu a čiastočne do zberného tábora vv Strasshofe pri Viedni okolo 450.000 židov bez ohšadu na vek, pohlavie, deti a na chorých. Súčasne cca 50.000 práceschopných židov bolo odvlečených na nútené práce do Nemecka a asi 150.000 bolo zaradených do pracovných táborov v Maďarskom kráľovstve.
Pri deportáciách sa osobitnou brutalitou a neľudským chovaním vyznačovali bezpečnostné orgány maďarského ministerstva vnútra a oddiely žandárov, ktorí od prvého dňa vyvrátili tvrdenia vládnej propagandy šírené vo svete, kde Maďarské kráľovstvo bolo predstavované ako "ostrov pokoja a bezpečnosti" židov v Európe. Na jednej strane je pravda, že napriek prijatiu protižidovských opatrení, židia v Maďarskom kráľovstve boli dlhší čas ušetrení od fyzickej likvidácie, ale na druhej strane netreba zabúdať, že zo všetkých stredoeurópskych a východoeurópskych štátov, nikde neboli tak rýchlo, kruto a v takom veľkom počte deportovaní do táborov smrti, ako v Maďarskom kráľovstve.
Celkovo bolo deportovaných cca 600.000 židov.
Osobitne krutý osud prežívalo židovské obyvateľstvo v Budapešti, ktorého deportáciami sa malo ukončiť "konečné riešenie" židov v Maďarskom kráľovstve. Najprv prebehlo ich sústreďovanie v getách po 60-70.000, ale i mimo nich, pričom ich počet neustále narastal. Do začiatku júla 1944 sa v Budapeľti nachádzalo už cca 200.000 židov, ktorí úplne otrasení čakali na svoj ďalší osud. O záchranu malej splventnej časti budapeštianských židov prejavil záujem aj regent M.Horthy, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že mu záleží, aby židovskí špecialisti z oblasti priemyslu, obchodu a bankovníctva neboli deportované, dostali výnimky a umožnilo sa im opustiť krajinu. Medzitým však celý problém okolo budapeštianských židov nadobudol nečakaný obrat a narušil pôvodnú nacistickú koncepciu.
Kým v dôsledku 20-ročnej sústavnej antižidovskej vládnej propagandy verejnosť prepadla apatii počas deportácií židov a väčšina bežných ľudí sa riadila heslom "nič nepočuť a nič nevidieť", proti deportáciám a na obranu masového vyhubenia maďarského židovstva vystúpili osobnosti a štátnici v zahraničí, medzinárodné organizácie a početné vlády - prezident F.D.Roosevelt, Canterburský arcibiskup, Spojenecké krajiny, Švajčiarsko, Vatikán, Švédsko, Turecko, Medzinárodný červený kríž ... a vyjadrili svoj ostrý protest v Budapešti.
V čase keď nacistická mašinéria utrpala neúspechy na východnom i západnom fronte, keď otrasné správy o fyzickom likvidovaní židov v plynových komorách prenikli na verejnosť a rovnako i brutalita maďarských orgánov počas deportácií, o ktorých mali hodnoverné informácie aj najvyšší štátni predstavitelia, začiatkom júla 1944 regent M.Horthy bol donútený deportácie zastaviť.
Po ich prerušení vznikli priaznivé podmienky pre viaceré záchranné akcie budapeštianskych židov. Početné kresťanské organizácie, červený kríž, obetaví záchrancovia z viacerých vyslanectiev neutrálnych štátov , napr. švéd R.Wallenberg, Švajčiar K.Lutz, Talian G.Perlasca a iní, pomocou tzv. ochranných listov dosiahli prepustenie z get okolo 20.000 židov a umožnili im presťahovať sa do domov ochrany. Aj M.Horthy poskytol výnimky pre asi 1.600 bohatých židov s rodinami, na ktorých sa nevťahovali deportácie. Za svoje vykúpenie zaplatili orgánom SS po 1.000 dolárov na osobu a mohli vycestovať do Švajčiarska, USA a Švédska. Rovnako sa podarilo uniknúť z pazúrov smrti 32 členom najbohatších židovkých rodín z Budapešti vlastniacich priemyselný komplex Weiss-Chorin-Kornfeld, ktorí podpísali dohodu s veliteľom SS, na základe ktorej nacistom prepustili riadenie ich podnikov.
Tým však utrpenie, hrozba deportácií a fyzickej likvidácie maďarských židov neskončila. Po nevydarenom vyhlásení regenta M.Horthyho o prímerí a pokuse Maďarského kráľovstva vystúpiť z vojny nastúpila Szálasiho fašistická vláda od 16.októbra do 13.februára 1945, ktorú regent M.Horthy pod tlakom okolností legalizoval. Vláda Šípových krížov rozhodla o dokončení diela skazy a o vyhubení zostávajúceho židovského obyvateľstva Budapešti, cca 200.000. Po 10-tich týždňoch obnovila deportácie a do Budapešti sa vrátil A.Eichmann. Medzitým sa však vojenská situácia rapídne zmenila a k Maďarskému kráľovstvu sa blížila sovietska armáda a navyše povstali nemecké satelity: Rumunsko,Bulharsko,Slovensko a z juhu postupovala titova armáda. Keďže plynové komory v Auschwitze boli už v likvidácii, Eichmann nariadil deportáciu 35.000 práceschopných židov a židoviek peším pochodom do Rakúska, z ktorých "pochod smrti" mnohí neprežili. Ostatní práceneschopní židia, starci, ženy a deti zostali v hlavnom meste, z ktorých menšia časť bola umiestnená v tzv. ochranných domoch, v domoch zastupiteľských úradov, v priestorch medzinárodného červeného kríža, alebo časť sa ukrývala medzi kresťanským obyvateľstvom. Súčasne aj za hrôzovlády Šípových krížov pokračovali akcie na záchranu internovaných židov poskytovaním tzv. ochranných listov, z ktorých len časť bola pravá. V októbri vláda uznala cca 17.000 ochranných listov. Veľká časť z nich bola falošná. Szálasiho vláda sa usilovala ich využiť vo svoj prospech. Pri ich prerokovaní žiadala o diplomatické uznanie vlády Šípových krížov.
Väčšia časť židovského obyvateľstva bola sústredená v novovytvorenom gete s kolísajúcim počtom 70-100.000 židov, kde bola veľká úmrtnosť a podmienky peržitia sa zo dňa na deň zhoršovali. Žili v totálnej izolácii a neboli ušetrení pred prepadmi osobitných komád Šípových krížov, ktorí lúpili, bezhlavo zabíjali, zavraždených hádzali do Dunaja, alebo ich nechávali na verejných priestranstvách. Všetci obyvatelia geta mali byť fyzicky vyhubení. Len v poslednej chvíli pred oslobodením sa v januári 1945 podarilo zmariť totálne zmasakrovanie židov, ktoré pripravovali komandá SS a Šípových krížov. Hrôzy židovského obyvateľstva Budapešti pominulo až v polovici februára 1945, keď skončili pouličné boje.
Celková bilancia obetí židovského obyvateľstva na celom území Maďarského kráľovstva je otrasná. Z celkového počtu 825.000, ktoré maďarské židovské zákony pokladali za židov, zahynulo 570.000, z toho na území trianonského Maďarského kráľovstva 300.000, v samotnej Budapešti 100.000 a zvyšok bol z ostatných okupovaných území.
Priamo na trianonskom území zahynulo prevažne za Szalasiho zhruba 50.000 židov.
V tejto súvislosti nemožno nespomenúť, že drvivá väčšina židovského obyvateľstva sa pokladala v Maďarskom kráľovstve za etnických Maďarov a teda ich neľudské a kruté fyzické vyhubenie bolo zároveň aj tragédiou maďarského národa.
Vojnu v Maďarskom kráľovstve prežilo zhruba 200.000 židov. Väčšina z nich už bola asimilovaná s maďarskou spoločnosťou, hlásila sa maďarskej identite a žila v Budapešti. Z vidieka prežilo deportácie zhruba 60.000 a len malé percento si zachovalo pôvodnú identitu. Títo patrili k ortodoxnej orientácii, alebo boli príslušníkmi sionistického hnutia. Po skončení vojny mnoho maďarských židov opustilo krajinu, odišlo do USA alebo do západoeurópskych štátov. Do Palestíny emigrovalo približne 10.000, ku ktorým pribudlo po revolučných udalostiach roku 1956 ďalších zhruba 9.000 židov.

zdroj: prispievateľ oto.

//autoeditácia príspevku ( 10 Jul 2009, 2:04 )
Ešte niečo o oslavovanom Hortym, ktorý je v Maďarsku za hrdinu.

Fašista Miklós Horthy - hrdina Maďarov
Keďže tu už niekoľkokrát zaznelo v rôznych príspevkoch glorifikovanie osoby Miklósa Horthyho, je načase poodhaliť trochu viac o tejto osobe. Mnohí sem prispievajúci maďarskí, ale i českí priatelia totiž nepoznajú skutočnú pravdu a podľahli panhungaristickej propagande. Miklós Horthy de Nagybánya ( 1868 - 1957 ) Pôvodom zo sedmohradskej rodiny, z námorného dôstojníka sa vyšvihol na pobočníka v tom čase už senilného cisára Františka Jozefa. Ten ho vymenoval za admirála. V r. 1918 sa stal vrchným veliteľom rakúsko-uhorského vojnového loďstva. V tejto funkcii mal podiel na potlačení vzbury kotorských námorníkov na čele s čechom Františkom Rašom, ktorý bol aj s ďaľšími vodcami neľútostne popravený. Viackrát sa tu vyskytlo, že Horthy bol ochranca židov, že za jeho vlády (1920 - 1944) neboli prenasledovaní. Opak je však pravdou. Už v roku 1919 armáda pod velením Horthyho umučila 6000 židov a „červených“ (pri potláčaní boľševickej Maďarskej republiky rád na čele s Bélom Kúnom /pôvodne Kohn/). Horthyho dôstojníci, podľa jeho slov „jeho najlepší ľudia“ (vyjadril sa tak pred delegáciou britských laburistov, ktorá prišla vyšetrovať tieto masakry) svoje obete pred smrťou okradli a podrobili beštiálnemu mučeniu - vypichovaniu očí, odrezaniu pohlavných orgánov či strkaniu bagandží do rozpáraného brucha... Na jeho priamy príkaz boli zastrelení a hodení do Dunaja novinári Béla Somogyi a Béla Bacsó, pre článok v novinách, ktorý ho pobúril. Hneď v roku 1920 nastolil vôbec prvý fašistický režim v Európe, Maďarské kráľovstvo (bez kráľa, na čele s admirálom bez loďstva) prijalo ako prvá krajina v Európe protižidovské zákony. V roku 1938 poslal Hitlerovi telegram, že maďarská armáda je vo výbornej nálade pripravená na boj proti Slovensku. Po Viedenskej arbitráži 2.11.1938, po ktorej bolo južné Slovensko pričlenené k Maďarsku (10 390 km2 a 859 885 obyvateľov - z toho 276 287 (32,13%) Slovenskej národnosti!) bolo vyše 100 000 Slovenského ale i Českého obyvateľstva vyhnaného len s tým, čo si vládali odniesť. Množstvo ľudí orabovala tzv. rongyos gárda (otrhanci) - nahuckaná spodina z maďarských miest, ako predvoj maďarskej armády. Po vzniku Slovenského štátu 14.3.1939 ho Maďarsko ako prvé uznalo - už vo večerných hodinách. To mu ale nebránilo v tom, aby ho už 23.3.1939 bez vyhlásenia vojny zákerne napadlo a na druhý deň bombardovalo mesto Spišská Nová Ves, pričom zahynulo 36 ľudí. Napokon, po Slovenskom protiútoku a na nátlak Nemecka, Maďarsko zabralo 1 697 km2 územia s 69 639 obyvateľmi - 64 767 (93%!!!) pritom tvorilo Slovenské a rusínske obyvateľstvo. Na okupovanom území dochádzalo k mučeniu a prenasledovaniu Slovenského obyvateľstva, vyskytli sa i vraždy. V roku 1941, na priamy písomný príkaz Horthyho, v Novom Sade maďarská armáda niekoľko dní masakrovala tamojšie obyvateľstvo - približne 6000 donaha vyzlečených civilistov nahnali k prierubám v ľade na Dunaji, kde ich strieľali. Niektorým ženám pred popravou odrezali prsníky. Na jar zachytené telá v ohybe Dunaja maďarskí vojaci pomocou žrdí s hákmi odťahovali do hlavného prúdu Dunaja. Za tento nariadený zločin po vojne žiadala Juhoslávia i Maďarsko Horthyho vydať ako vojnového zločinca. Na jeseň 1941 deportovali ako pomocné oddiely do oblasti ohybu Donu 20 000 židov. Tamojšie pomery sa rovnali likvidácií. Z príslušníkov národnostných menšín, politických odporcov a inak zmýšľajúcich boli vytvorené špeciálne prápory, ktoré boli nasadzované do prvej línie s jediným cieľom - kompletnou likvidáciou celého mužstva, za čo boli ich velitelia odmeňovaní dovolenkami. Takto bolo nasadených do marca 1944 približne 50 000 osôb, 42 000 ich bolo zlikvidovaných. Maďarskú armádu pri Stalingrade tvorili zväčša nemaďari. Deportácie židov v Maďarsku začali v júni 1943, žiadosť o ich zastavenie bola vznesená až v júli 1944, aj to len ako špekulácia - kvôli pokusom o uzavretie separátneho mieru so západnými mocnosťami. Na porovnanie, deportácie židov zo Slovenska začali 25. marca 1942, po pochybnostiach a nepripustení osobitnej Slovenskej komisie na prešetrenie podmienok v akých deportovaní žijú, boli deportácie v auguste 1943 zastavené. Napriek tomu sa tu maďarskí a českí priatelia neštítia označovať nášho prvého prezidenta Dr. J. Tisa hanlivými prívlastkami (hoci za jeho pôsobenia nebol vykonaný ani jeden rozsudok smrti, - deportácie a popravy začali až po okupácií SR Nemeckom, ktorú vyvolalo tzv. SNP - Slovenská národná pohroma), ale vraha Horthyho blahorečia. Svoj život dožil v exile u portugalského diktátora Salazara, keď ešte v roku 1956 počas maďarského povstania „chcel“ pomôcť maďarskej politike. Zomrel v roku 1957. V roku 1993 mu Maďarsko vystrojilo pompézny pohreb, ktoré neváhalo označiť za „súkromný pohreb“. Na tomto tzv. „súkromnom“ pohrebe sa zúčastnili desaťtisíce maďarov, celá maďarská vláda, premiérova manželka a syn, samotný premiér po niekoľkých dňoch poslal veniec a celý „súkromný“ pohreb v priamom prenose vysielala maďarská verejnoprávna televízia... Dokážeme si predstaviť, že by niečo podobné bolo možné na Slovensku v prípade nášho prvého prezidenta, ktorý na rozdiel od Horthyho vrahom nebol??? použité zdroje: Jerguš Ferko – Maďarské sebaklamy, Martin 2004 Milan S. Ďurica – Dejiny Slovenska a Slovákov, SPN 1996 Ladislav Deák – Viedenská arbitráž, MS 2003


# posted by Mordechaj Kapusta @ Streda, január 18, 2006


KEď ste si to prečítali dajte si wikipédiu zadajte Jozef Tiso a pokochajte sa diskusiou kde admini obhajujú Hortyho a šíria klamstvá o Tisovi. Skrátka nádhera ! Neviem čo tí blázni na wikipédii čítajú ale hádam to nebudú maďarské dejepisy. Presnejšie si myslím, že nečítajú nič, iba ak krátke pasáže zo SME, denníka ktorý rád manipuluje a klame. Čo si človek nanájde sám a neprečíta, neporovná - to nevie.

http://mordechajkapusta.blogspot.com/20 ... aarov.html

//autoeditácia príspevku ( 10 Jul 2009, 13:00 )
Z približne 27 000 židov žijúcich na južnom Slovensku neprežil Hortyovský režim takmer nikto, pamätné tabule ktoré tragický osud týchto židov pripomínajú (napríklad na pomníku v Senci alebo na budove hotela európa v Komárne)
zamlčiavajú fakt, že v tom čase bolo toto územie okupované Maďarskom.

hm taktne zamlcane fakty..

Na Slovensku zrejme vznikne tretia maďarská strana


Bósza János
dnes 18:58 – BRATISLAVA

Na Slovensku zrejme vznikne tretia maďarská strana. O jej vzniku informoval dnes maďarský denník Népszabadság, napísal internetový portál tvnoviny.sk. Strana sa má volať Maďarská občianska strana za rovnoprávnosť (JMPP- Jogegyenlőségért Magyar Polgári Párt). Jej lídrom má byť známy "bojovník" za autonómiu južnej časti Slovenska János Bósza



teraz k Boszovej predstave autonómie

Honnia - Honföld

Draft of statute of Autonomy for
South-Highland Autonomy Neighbourhood(Province-Slovakia)
Juho-hornozemské autonómne okolie -
Dél-Fölvidéki Autonómia Környék

Projekt autonómie
Autonómia-tervezet

Návrh preambuly:

Keď vezmeme do úvahy, že každý štátny občan má právo zúčastňovať sa na riešení verejných záležitostí, v takom zriadení, v ktorom každému občanovi prináležia tie isté práva, a rozhodnutia berú do úvahy vôľu väčšiny, ktoré členské štáty Európskej Únie považujú za svoje, a uplatňovaniu tohto práva napomáha administratívne autonómne územie, rešpektujúc mienku a práva akýchkoľvek menšinových národov,
***
sme presvedčení o tom, že existencia autonómneho územia spravovaného ľuďmi zvolenými všeľudovým hlasovaním a vybavenými skutočnou kompetenciou umožňuje účinnú a k občanovi blízku verejnú správu,
***
sme si vedomí toho, že iba verejná správa dávajúca najviac práv miestnej moci, skutočné rozdelenie autonómie môže viesť k zachovaniu ľudských práv a slobôd, je nevyhnutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi,
***
deklarujúc, že: "Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva", (článok 1,Všeobecná deklarácia ľudských práv),
***

keď vezmeme do úvahy, že hornozemský maďarský ľud je vystavený asimilačným procesom, s cieľom zastaviť tieto snahy,
***



sme presvedčení o tom, že spoločná územná autonómia, s rovnakými právami a povinnosťami pre všetkých tam žijúcich štátnych občanov a aj pre Slovensko je výhodným riešením cestou slovensko-maďarského vyrovnania, zmierenia a s účasťou rómskeho ľudu, s uznaním jeho jazykových práv,
***
keď vezmeme do úvahy jazykovú rôznorodosť Južného Hornozemska, garantujú používanie oboch jazykov (slovenského a maďarského), ďalej určujú a usmerňujú opatrenia a prostriedky potrebné na ich znalosť,
***
uvedomujú si, že v práve je taká právna norma, ktorá v Európe proklamujúcej subsidiaritu má rozhodný význam pri uplatnení demokratických zásad,
***
vezmúc do úvahy lisabonskú novú zmluvu (ústavu) EÚ, ktorá posilňuje práva občanov členských štátov,
***
vezmúc do úvahy, že občan je štát a štát je kolektív ludí a zdroj štátnej moci v štáte sú občania,
***
Vezmúc do úvahy, že Ústava Slovenskej republiky je dokumentom postaveným na princípe národnom a občianskom. Tento princíp vyzdvihuje už preambula ústavne, morálne, politicky i štátoprávne ako spoločenstvo národa i národností a treba zdôrazniť ako rovnoprávne subjekty. Svedčí o tom aj druhý článok Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátna moc pochádza od občanov - od všetkých bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, rasu, vzdelanie, jazyk, politické, či iné zmýšľanie.
***
uvedomujú si, že autonómne územie – postavené na základnom princípe subsidiarity Komisie regiónov (CoR) – nie v rozpore s účinnými právnymi predpismi, znamená mocenskú úroveň zodpovedajúcu uskutočneniu samosprávnej vôle občanov, ktorú pri európskej integrácii má rešpektovať ako základný princíp každý štát EÚ, (Subsidiarita - je politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.)
***
vyhlasujúc, že vytvorenie autonómnej oblasti nesmie narušovať jestvujúce samosprávne systémy miestnych štátnych občanov, rešpektujúc rovnoprávnosť menšinových národov, zabezpečením štúdia slovenského – maďarského - rómskeho a spájajúceho anglického ako najľahšieho jazyka, uplatňovaných práv identity a iných práv, ktoré garantujú ochranu získaných práv cez Európsku chartu miestnej autonómie,
***
vezmúc do úvahy, že aj srbský slovanský národ je ochotný dať najvyšší stupeň územnej autonómie kosovským albáncom,
***
Berúc do úvahy, že v roku 1937 prezident Beneš prisľubil a povedal: “Národným menšinám treba dať všetko, čo patrí k uspokojeniu ich rodných, kultúrnych a hospodárskych potrieb, aby mohli svoju kultúru a jazyk uchovať a zveľaďovať”. V Trianone sa Československo zaviazalo starať o menšinové národy a nie ich asimilovať, reslovakizovať a vyhnať ich z rodnej zeme. Aj zato, za nesplnené 87-ročné sľuby, za ich naplnenie maďarská národná menšina žiada a chce svoju spoločnú územnú autonómiu.
***
deklarujúc, že členské štáty EÚ, do ktorej na vlastnú žiadosť vstúpilo aj Slovensko, dávajúc národným menšinám, čo patrí k uspokojeniu ich rodných, kultúrnych a hospodárskych potrieb, aby mohli svoju kultúru a jazyk uchovať a zveľaďovať,
***
deklarujúc, že uznanie samosprávy autonómnej oblasti zahrnuje lojalitu voči štátu, rozvíjajú sa s rešpektovaním jej územnej integrity, keďže pojem autonómie znamená samovládnutie a nie odtrhnutie územia.
***
vezmúc do úvahy, že autonómna oblasť, ako podstatná zložka štátu, svojou vlastnou identitou je svedectvom rozmanitosti Európy, a rešpektovaním historických tradícií regiónu prispieva k jej kultúrnemu obohateniu,
***
uvedomujúc si, že styky medzi autonómnou oblasťou a regiónmi prekračujúce aj hranice znamenajú cenný a nevyhnutný príspevok k výstavbe Európy,

***
vezmúc do úvahy, že autonómnu oblasť, ako spoločnú územnú autonómiu juho-hornozemských národov a jej skutočné ciele a uskutočnenie Ústava Slovenskej republiky nezakazuje,
***
uvedomujúc si, že slobodný prejav názoru a žiadosť sú ústavné občianske práva,
***
presvedčení o tom, že európske inštitúcie EÚ, uznajú juho-hornozemskú spoločnú autonómnu oblasť, existenciu a práva na existenciu Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti) na účasť v celoeurópskom inštitucionálnom systéme,
***
prehlasujúc, že tieto základné princípy predpokladajú existenciu moci na regionálnej úrovni, ktorú vybavia demokraticky vytvorenou rozhodujúcou organizáciou, ktorá disponuje rozsiahlou územnou autonómiou v oblasti kompetencií, ich demokratického uplatňovania, a vlastní potrebné prostriedky na splnenie úloh,
***
uvedomujúc si, že žiadne ľudské právo snažiace sa o autonómiu neporušujúce ústavu, jej neudelenie nemôže sa opierať o predpojatý názor, pretože to je v protiklade so základnými právami a ľudskými právami Ústavy Slovenskej republiky,
***
celé obyvateľstvo, vrátane obyvateľstva s maďarským, slovenským a iným materinským jazykom, pre Juho-hornozemské autonómne okolie (JHAO) (oblasť), nárokuje si v medzinárodných dokumentoch koncipovanú a v štátoch Európskej únie uplatňovanú územnú autonómiu,
***
Autonómia Juho-hornozemského autonómneho okolia (JHAO) (oblasť) nenarušuje územnú integritu Slovenska a jeho národnú zvrchovanosť, jej územná samospráva sa buduje na práve samourčenia spoločenstiev vo vnútri štátu, na princípe subsidiarity, samosprávy.
***
V zmysle bodu 35. kodanského dokumentu (1990) Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) signatárske štáty, medzi nimi aj Slovensko, vyvinú úsilie na uplatnenie administratívnej alebo miestnej autonómie zodpovedajúcej historickým a územným podmienkam na vyjadrenie etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity národných (jazykových) menšín.
***
Európska charta regionálnej samosprávy (European Charter of Regional Self-Governement, adopted by the CLRAE, Uznesenie Parlamentného valného zhromaždenia Rady Európy č.1997/1118) okrem iných vyjadruje nasledujúce základné princípy:
a/ uznanie regionálnej autonómie zahrnuje lojalitu voči štátu, ktorého regióny sa rozvíjajú pri rešpektovaní zvrchovanosti a územnej integrity,
b/ organizovanie zodpovedajúcich európskych inštitúcií pri vypracovaní a uplatňovaní politiky na európskej úrovni musí zohľadniť prítomnosť regiónov v Európskej únii,
c/ región ako podstatná zložka štátu, svojou vlastnou identitou je svedectvom rozmanitosti Európy, a rešpektovaním historických tradícií regiónu prispieva k jej kultúrnemu obohateniu;
***
Zodpovedajúc Európskej charte regionálnej autonómie regionálna autonómia znamená, že v členských štátoch je právom a skutočnou schopnosťou územných kolektivít najväčšieho rozsahu prevziať riešenie významnej časti problémov spoločného záujmu na vlastnú zodpovednosť a v záujme príslušného obyvateľstva, zodpovedajúc zásade subsidiarity, a ktoré disponujú voleným zborom umiestneným medzi štátom a kolektivitami, uplatňujú kompetencie samosprávy, resp. majú aj štátno-úradné oprávnenia.
***
Uznesenie Parlamentného valného zhromaždenia Rady Európy č. 2003/1334 o pozitívnych skúsenostiach autonómnych regiónov, ako o zdroji inšpirácie na riešenie konfliktov v Európe (24. júna 2003), okrem iného, konštatuje nasledujúce:
a/ v Európe obnovené napätia možno pripisovať čiastočne tým územným zmenám a vzniku nových štátov, ktoré sa objavili medzi dvomi svetovými vojnami a po páde prechádzajúcich komunistických zriadení v 80-tych a 90-tych rokoch,
b/ tieto napätia odzrkadľujú ten nevyhnutný vývoj, ktorým prešiel pojem národného štátu, a ktorý považoval národnú zvrchovanosť a kultúrnu homogénnosť za podstatnú otázku. V týchto dňoch, s ohľadom na rozvoj uplatnenia demokracie ako aj medzinárodného práva, Európska únia je konfrontovaná s novými očakávaniami,
c/ členské štáty EÚ musia predísť napätiu, takými pružnými dohodami na ústavnej alebo zákonodarnej úrovni, ktorými predídu tieto očakávania. Poskytnutím moci, resp. kompetencií menšinovým národom s ohľadom na ich vlastné záležitosti, hoci aj ich prenesením od ústrednej vlády, hoci sa deliac s ňou, štáty niekedy môžu zosúladiť zásadu územnej jednoty so zásadou kultúrnej rôznorodosti,
d/ mnoho európskych štátov si už vyriešilo svoje vnútorné napätia, resp. ich uvoľnenie sa rieši, zahrnujú takú širokú škálu územných a konkrétnych opatrení, ktoré môžu pomôcť pri uvoľnení vnútorných konfliktov,
e/ autonómia, ako ju uplatňujú v tých štátoch, ktoré rešpektujú základné práva a slobody svojich národností, národov a etník, ako aj kmeňov (malá 100 členná skupina ľudu), zväčša to možno posúdiť, ako riešenie „vo vnútri štátu“, ktoré umožňuje pre menšinový ľud, aby si uplatňoval práva a zachoval kultúrnu identitu, pričom poskytuje záruku s ohľadom na jednotu, zvrchovanosť štátu a jeho územnú integritu,
f/ pod pojem „územnej autonómie“ sa rozumie také zriadenie vytvorené vo všeobecnosti vo vnútri zvrchovaných štátov, ktorým obyvatelia určitého regiónu dostanú širšie mocenské oprávnenia, ktoré odzrkadľujú ich špecifickú zemepisnú polohu, a ktoré ochraňujú a podporujú rozvoj ich kultúrnych a náboženských tradícií,
g/ rôznorodé formy politických zriadení môžu byť opatrené autonómnym štatútom, od decentralizácie vo vnútri štátu po skutočné rozdelenie moci,
***
Štatút Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti) obsahuje opatrenia vzťahujúce sa na územnú samosprávu, ktorý štatút po povýšení parlamentom Slovenskej republiky na platnosť zákona, vytvorí právne záruky a zodpovedajúci právny rámec na zveľadenie autonómneho územia, na ochranu jazykovej a národnej identity jeho občanov, na uplatnenie špeciálnych záujmov spoločenstiev.
***
Zohľadniac hore uvedené zásady, parlament Slovenska zákonom prijme štatút (stanovy) územnej autonómie Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti), lebo to Ústava Slovenskej republiky nezakazuje a slovenskí štátni občania žijúci na území majú právo na vytvorenie územnej samosprávy na občianskom princípe.
***
Parlament Slovenska zákonom prijme normatívnu bázu Juho-hornozemského autonómneho okolia.
a/ zodpovedajúci názov – návrh – Juho Hornozemsko (Dél-Fölvidék),
b/ ohraničenie autonómneho územia, vychádzajúc zo zmluvy Hodža-Bartha (viď mapu 01),
c/ vlastné inštitúcie, organizácie a presný názov jeho sídla,
d/ pomenovanie kompetencií a odovzdaných služieb.
***

Všeobecné ustanovenia

1. Juho-hornozemsko (dnešné Južné Slovensko, Dél-Fölvidék) – na územiach pod etnickou demarkačnou čiarou podpísanou 6. decembra 1918 Hodžom – Barthom – v záujme zabezpečenia rovnakých možností pre občanov žijúcich na týchto historických územiach, kde juho-hornozemský maďarský ľud, juho-hornozemský slovenský ľud, potomkovia zmiešaných rodín, tu žijúci rómsky ľud žijú na jednotnom území, sú občania, obyvatelia týchto slovenských území, vytvoria jedno samosprávne spoločenstvo.
***
2. Politicko-administratívny poriadok Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti) je budovaný na zemepisných, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych podmienkach, na tom želaní historických a súčasných dianí jeho obyvateľstva, aby mu bola zabezpečená územná autonómia.
***
3. Snaha o autonómiu regiónu má za cieľ demokratickú účasť občana v živote spoločnosti, hospodársko-spoločenský rozvoj, napomáhanie uplatneniu a ochrane územných záujmov.
***
4. Územná autonómia regiónu znamená, že právom a ozajstnou schopnosťou väčšinovej kolektivity na jej historickej rodnej zemi na jej vlastnú zodpovednosť a v záujme príslušného obyvateľstva prevziať riešenie významnej časti problémov spoločenského záujmu, zodpovedajúc zásade subsidiarity, podriadenosti, a ktoré disponuje voleným zborom umiestneným medzi štátom a kolektivitou, uplatňuje kompetencie samosprávy, resp. má aj oprávnenia štátnej vrchnosti.
***
5. Juho-hornozemské autonómne okolie (oblasť) je autonómna oblasť disponujúca právnou subjektivitou v rámci Slovenskej republiky.
kompetenciu autonómnej oblasti určuje jej štatút, zákon a medzinárodné právo,
vlastnú kompetenciu autonómnej oblasti možno urobiť spornou, resp. obmedzovať len zákonom alebo medzinárodným právom,
autonómna oblasť disponuje rozhodovacím a agendovým právom na špecifických kompetenčných oblastiach, toto právo má zaručiť pre región vypracovanie a uplatnenie vlastnej politiky,
v hraniciach zákona je potrebné preniesť úlohy vzťahujúce sa aj k niektorej z celoštátnych kompetencií, autonómna oblasť má disponovať s prostriedkami nevyhnutnými k dosiahnutiu tohto cieľa.
***
6. Územie autonómnej oblasti siaha od Šamorína až po Kráľovský Chlmec.
Autonómna oblasť sa dotýka územia 16 slovenských okresov, čiastočne, alebo v plnom rozsahu.
Ktoré sú to okresy:
V plnom rozsahu:
Dunajská Streda (Dunaszerdahely),
Komárno (Komárom),
Veľký Krtíš (Nagykürtös),
Rožňava (Rozsnyó),
Košice a okolie (Kassa és vidéke),
Gelnica (Gölnicbánya).
Z väčšej časti:
Nové Zámky (Érsekújvár),
Galanta (Galánta),
Levice (Léva),
Šaľa (Vágsellye),
Lučenec (Losonc),
Rimavská Sobota (Rimaszombat),
Trebišov (Tőketerebes).
Z menšej časti:
Z okresu Nitra (Nyitra) Podzoborie,
Z okresu Revúca (Nagyrőce) Tornaľa (Tornalja) a okolie,
Z okresu Michalovce (Nagymihály) Veľké Kapušany (Nagykapos) a okolie.

Hlavným mestom autonómnej oblasti budú Košice (Kassa).
Bude zložená z troch žúp:
Západnej, župa Komárno,
Strednej, župa Lučenec,
Východnej, župa Košice.
Župa Komárno: má 568.088 obyvateľov
Župa Lučenec: má 187.702 obyvateľov
Župa Košice: má 517.599 obyvateľov
Spolu: 1.273.389 obyvateľov
Z toho má maďarský materinský jazyk asi 480.000 obyvateľov (38 %)
***
7. Samosprávny parlament
a/ Územnú autonómiu oblasti uplatňuje Samosprávny parlament, ako rozhodujúca verejná vrchnosť, vytvorený všeobecnými, rovnými, priamymi, tajnými a slobodnými voľbami, ako aj ním vymenovaná Vláda Južného Hornozemska, ako výkonný orgán.
b/ Samosprávny parlament je inštitúcia, ktorou je právne zodpovedný za samosprávnosť Južného Hornozemska.
c/ Kompetenciu Samosprávneho parlamentu určuje súčasný štatút autonómie, ktorý schváli slovenský parlament a voliaci občania Južného Hornozemska, ktoré právo uplatňujú podľa podmienok určených Samosprávnym parlamentom, predpisov tohto štatútu, platného vnútorného a medzinárodného práva.

8. Sídlo inštitúcií Juho-hornozemského autonómneho okolia (oblasti) schváli zvolený samosprávny parlament autonómnej oblasti.
***

9.Zodpovedajúc tomuto štatútu autonómie, v súlade so všeobecnými zákonmi štátu, autonómia Južného Hornozemska patrí každému takému slovenskému štátnemu občanovi, ktorý má v ktorejkoľvek obci Južného Hornozemska trvalé bydlisko.
Tí juho-hornozemskí rodáci, ktorí sú slovenskí štátni občania a bývajú v zahraničí, tiež disponujú právami určenými v tomto štatúte autonómie, pokiaľ ich posledné legálne bydlisko bolo v obci patriacej k Južnému Hornozemsku.
***

10. V autonómnom regióne má každý štátny občan zabezpečenú úplnú a skutočnú rovnosť.
a/ Do právomoci Samosprávneho parlamentu ako verejného orgánu patrí vytvorenie tých podmienok, ktoré zabezpečia úplnú a skutočnú rovnosť jednotlivcov a nimi vytvoreným spoločenstvám, odstránia všetky prekážky, ktoré by mohli znemožniť alebo obmedziť ich rozvoj v plnom rozsahu, a uľahčia každému štátnemu občanovi účasť na politickom, hospodárskom, kultúrnom a spoločenskom živote.
b/ Tie zvláštne rozhodnutia Samosprávneho parlamentu, ktoré – v medziach zákona – smerujú k zachovaniu a rozvíjaniu národnej identity juho-hornozemského slovenského, maďarského a rómskeho spoločenstva, nemožno považovať za diskrimináciu.
***

11. Na Južnom Hornozemsku maďarský jazyk je rovnoprávny s úradným jazykom štátu. Výnimku môžu tvoriť také sídla, kde juho-hornozemské maďarské obyvateľstvo nedosiahne pomer 3%. Miestne samosprávy autonómnej oblasti zabezpečia prirodzené a úradné používanie oboch jazykov, prijmúc každé opatrenie, ktoré je potrebné v záujme ich poznania, vytvoriac všetky predpoklady, ktoré zaručujú ich úplnú rovnosť. V tých sídlach autonómnej oblasti, kde počet štátnych občanov so stálym bydliskom patria k spoločenstvám s inou národnou, etnickou, jazykovou identitou a ich počet v obci je vyšší ako 8 %, jazyk týchto spoločenstiev je tiež rovnoprávny s úradným jazykom štátu.
***

12. Symboly Južného Hornozemska
a/ Samosprávny parlament určí symboly Južného Hornozemska.
b/ Slobodné používanie maďarských národných symbolov a národných symbolov iných spoločenstiev v menšine na Južnom Hornozemsku zaručuje tento štatút autonómie.
c/ Pre používanie národných symbolov platia zákonné predpisy.
***

13. Politicko-hospodárska autonómia Juho-hornozemského autonómneho okolia nenarušuje územnú integritu a zvrchovanosť Slovenska.
a/ kompetenciu, v rámci tohto štatútu možno preniesť z inej administratívnej úrovne na autonómne územie,
b/ prenesenie kompetencie nech je jasne formulované,
c/ pri uplatnení splnomocnenia treba vziať do úvahy vytvorenie zodpovedajúcich materiálových a peňažných prostriedkov, ktoré umožnia skutočné uplatnenie zvýšených kompetencií,
d/ orgány poverené vykonaním tejto kompetencie, podľa možností a zákonných predpisov, musia disponovať vo vlastnej organizačnej štruktúre slobodou prispôsobenia k špeciálnym danostiam regiónu, venujúc zvýšenú pozornosť účinnosti a nárokom obyvateľov autonómnej oblasti,
***

14. Vytvorenie a zrušenie autonómneho regiónu

a/ Autonómna oblasť Južné Hornozemsko vznikne na základe zákona schváleného Slovenským parlamentom, pri vytvorení Samosprávneho parlamentu, ako aj na základe predpisov tohto štatútu, ktorý platí ako organický zákon.

b/ Autonómiu Južného Hornozemska možno zrušiť iba plebiscitom usporiadaným na Južnom Hornozemsku, dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých juho-hornozemských obyvateľov oprávnených hlasovať.

c/ Tento štatút autonómie povýši na zákon Slovenský parlament.

d/ Samosprávnym parlamentom zvoleným všeobecným, tajným a priamym hlasovaním štátnych občanov majúcich volebné právo a stále bydlisko na území autonómnej oblasti, vznikne Samospráva (Vláda) Južného Hornozemska.

e/ Parlament, Samosprávu a štatút autonómie Južného Hornozemska možno zrušiť iba ľudovým hlasovaním vypísaným na Južnom Hornozemsku.
***

15. Samosprávne inštitúcie Južného Hornozemska

a/ Inštitúcie autonómnej oblasti:
- Samosprávny parlament;
- Vláda Južného Hornozemska;
- Prezident Južného Hornozemska;

b/ Inštitúcie juho-hornozemských Maďarov:
- Juho-hornozemská maďarská rada;
- Juho-hornozemský maďarský prezident;

c/ Inštitúcie juho-hornozemských Slovákov:
- Juho-hornozemská slovenská rada;
- Juho-hornozemský slovenský prezident;

d/ Inštitúcie juho-hornozemských Rómov:
- Juho-hornozemská rómska rada;
- Juho-hornozemský rómsky prezident;

e/ Inštitúcie obecných samospráv:
- Župný úrad;
- Mestský úrad;
- Obecný úrad;
- Starosta, primátor.
***

16. Vzťah štátu a oblasti
a/ V regióne zákonný dozor vykonáva vládny komisár vymenovaný Slovenskou vládou.
b/ V sporných otázkach medzi Oblasťou a Slovenskou vládou sprostredkuje vládny komisár.
c/ Zákony, nariadenia a iné ústredné opatrenia platné aj pre Južné Hornozemsko môže Samosprávny parlament Južného Hornozemska uplatniť zodpovedajúco danostiam oblasti, resp. Samosprávny parlament môže žiadať svojim uznesením prijatým dvojtretinovou väčšinou ich opakované prerokovanie.
d/ Uznesenia Južného Hornozemska môže z hľadiska ústavnosti kontrolovať iba Ústavný súd.
e/ Proti vydaným listinám a dohodám výkonnými a administratívnymi vrchnosťami a úradmi možno podať odvolanie u príslušných právnych úradov.
f/ V oblasti súdnictvo vybavujú zákonom vytvorené právne úrady.
g/ Na kontrolu samosprávnych orgánov oblasti sú oprávnení:
ga/ Ústavný súd, čo sa týka ústavnosti normatívnych nariadení;
gb/ Ústredna vláda, čo sa týka uplatnenia kompetencií celoštátneho záujmu;
gc/ Správny súd, čo sa týka činnosti a nariadení správnych orgánov samospráv;
gd/ Štátny rozpočtový dozor, čo sa týka hospodárenia celoštátneho záujmu a použitia finančných prostriedkov prevedených zo štátneho rozpočtu.
ge/ Prezident Južného Hornozemska, resp.
- juho-hornozemský maďarský prezident,
- juho-hornozemský slovenský prezident a
- juho-hornozemský rómsky prezident
môžu napadnúť zákony v prípade porušenia predpisov týkajúcich sa ochrany tohto štatútu autonómie, slovenského, maďarského a rómskeho jazyka, resp. iného v oblasti tradične používaného jazyka.

II. Samosprávny parlament Južného Hornozemska

1. Samosprávny parlament Južného Hornozemska je výkonný orgán uplatňujúci verejnú moc oblasti vo vlastnej kompetencii.

2. Predsedu Samosprávneho parlamentu vymenuje prezident Južného Hornozemska na základe návrhu Juho-hornozemskej slovenskej rady, Juho-hornozemskej maďarskej rady, Juho-hornozemskej rómskej rady, každoročne sa cyklicky striedajú (raz slovenskej, raz maďarskej, raz rómskej národnosti).

3. Členov Samosprávneho parlamentu volia slovenskí štátni občania Južného Hornozemska cestou tajných a slobodných volieb, na dobu štyroch rokov. Počet poslancov je 60 osôb.

4. Funkčné princípy Samosprávneho parlamentu:
a/ na uplatnenie, dozor zákonných nariadení Vlády Južného Hornozemska,
b/ obstaráva ochranu záujmov, občanov Južného Hornozemska, ich verejné zastupiteľstvo,
c/ verejnú správu oblasti,
d/ prijíma a garantuje rozpočet oblasti,
e/ uplatní a zachová zákonnosť.

5. Do kompetencie Samosprávneho parlamentu patrí:

a/ organizácia vlastných samosprávnych inštitúcií,
b/ vynesenie zákonných nariadení platných v oblasti, vychádzajúcich zo zvláštneho právneho stavu Južného Hornozemska,
c/ kultúra, osveta
d/ vzdelávanie,
e/ používanie materinského jazyka,
f/ historické, umelecké, archeologické a vedecké dedičstvo,
g/ sociálne otázky,
h/ informačná činnosť,
i/ spravovanie štátneho majetku oblastného záujmu a udržiavanie chodu podnikov,
j/ zavedenie miestnych daní a poplatkov,
k/ samostatné finančné hospodárenie Južného Hornozemska,
l/ zastupovanie Južného Hornozemska,
m/ vlastná organizácia justície a súdnictva,
n/ ochrana osobného majetku, samosprávna polícia udržujúca verejný poriadok na území samosprávy.

6. Samosprávny parlament, vo vlastnej kompetencii, v súlade s právnym poriadkom štátu a zodpovedajúc právnemu štatútu oblasti, vydáva zákonné nariadenia platné na území oblasti v nasledujúcich oblastiach:
a/ poriadok vzťahujúci sa na úrady oblasti a ich personál,
b/ poriadok vzťahujúci sa na zbory ľudových rád,
c/ stanovenie hraníc miestnych usadlostí, založenie nových obcí,
d/ vyvlastnenia vo verejnom záujme,
e/ založenie a dozor pozemkových kníh,
f/ požiarna ochrana,
g/ zabezpečenie zdravotnej starostlivosti,
h/ dozor nad obchodnou komorou,
i/ vytvorenie, kontrola hospodárskych spoločností, starostlivosť o hospodárske záležitosti,
j/ banky a poistenie majetku,
k/ verejné služby v záujme oblasti,
l/ udržiavanie poriadku a spolupráca s políciou,
m/ baníctvo, energetika,
n/ poľnohospodárstvo,
o/ lesné hospodárstvo, poľovníctvo,
p/ ochrana životného prostredia,
r/ infraštruktúra, miestna osobná doprava a preprava tovaru,
s/ verejná informačná služba
t/ jazyková politika,
u/ riadenie kultúrnej politiky a udržiavanie verejných inštitúcií (múzeí, škôl, knižníc),
v/ organizovanie verejných prác a sociálne úlohy,
w/ turistika, cudzinecký ruch, šport,
x/ vzdelávanie a výskum.

III. Záverečné ustanovenia

- Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
- Základné právo poslanca je interpelačné právo.
- Výbor (LPN NR SR) pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien rokuje o návrhoch zákonov, o medzinárodných zmluvách a niektorých vládnych programoch z hľadiska ich súladu s ľudskými právami a právami národnostných menšín zakotvenými v ústave SR a vyplývajúcimi z medzinárodných záväzkov Slovenska.
- Ako občan tohoto štátu žiadam vytvoriť špeciálnu komisiu z poslancov NR SR a zo zástupcov občanov SR. Úlohou komisie bude vytvoriť návrh zákona o územnej autonómie na základe “Projektu o autonómie”.


Projekt autonómie na diskusiu
Juho-hornozemská autonómna oblasť

vypracoval: Bósza János občan SR,
Észak-Komárom (Komárno),
Slovakia, EÚ
21. 12. 2007

Tento projekt obdržia všetci poslanci NR SR a vybraní poslanci Európskeho parlamentu do svojích emailových schránok

http://www.shp.hu/hpc/web.php?a=commora ... 1d5S524AAv


Butatót by si mal uvedomiť, že to čo tu Bosza prezentuje nieje iba kravina. Je to už hotový projekt, ktorý sa dá použiť. Kým vy sa necháte uspávať bájkami o tom ako Maďari nechú autonómiu pod nosom sa niekto činí a vypracováva zákony.

//autoeditácia príspevku ( 18 Aug 2009, 20:56 )

Trochu staršie o Pôvode Maďarov.

http://www.imesto.sk/slovenska-garda/sl ... garda.html

podla mna je v sucastnosti bela bugar najlepsi politik na slovensku

pobavil ma lesov prvy prispevok, teraz su madari na pokraji statneho bankroty pred ktorym ich zachranili penaize uropskej unie, spotrebovali vsetky peniaze urcene pre visehradsku stvorku no nevadi my to uz hadma prezijeme. Inac prekvapilo ma ze podla poslednych prieskumov sa Bella Bugar dostal do parlamentu.. neverim moc tomu

Element napísal: Inac prekvapilo ma ze podla poslednych prieskumov sa Bella Bugar dostal do parlamentu.. neverim moc tomu

V posledných voľbách dostal 179 237 prednostných hlasov, čo je 66,6% všetkých hlasov pre SMK, zatiaľ čo Csáky 110 799, čo je 41,17%, takže je to celkom možné.

http://korzar.sme.sk/c/4489685/cez-pref ... lanci.html

Predstavitelia viacerých menšín podporili novelu zákona o štátnom jazyku

... len "ta jedna" sa sprava ako jedina mensina na Slovensku:
Duray odhalil smútočnú sochu jazykového zákona
Jazykový zákon preberú na štadióne
Billboardami chce Most ukázať absurdnosti jazykového zákona
Ministerstvo kultúry: Most-Híd chce billboardami provokovať
Slovenský jazykový zákon porušuje ľudské práva, tvrdí Maďarská akadémia vied

• A potom ako ich EK a OBSE poslali do ahoj, najnovsie sa uz dokonca stazuju u vlady USA:
  Zakročte, nech neprepukne násilie, vyzvali Maďari svetových politikov WTF?

a je to tu, konecne pravda uzrela sveetlo sveta "megoldas az autonomia"-"riesenie autonomia". Toto "skvele" heslo sa zaskvelo na transparentoch na protestnom zhromaždeni proti novele jazykového zákona v DS. Najviac zarazajucim faktom bol pre mna ten butatoth, ktori sa tam plazil pod madarskymi nohami a hladil ich ego ako maju pravdu a ako je vinna slovenska vlada na cele s nacionalistickymi pohlavarmi. hmm, celkovo dobre vymyslena strategia agresivneho roztahovania sa v nasom suverennom state.

Srandovné bolo, ako tá stará Maďarka začala vykrikovať, že " nech nám to dajú, aj tak to je naše, boli sme tu prví " alebo niečo v takom zmysle.

hughito napísal:Srandovné bolo, ako tá stará Maďarka začala vykrikovať, že " nech nám to dajú, aj tak to je naše, boli sme tu prví " alebo niečo v takom zmysle.

ty sa cudujes? oni sa to ucia ne dejepise. Samovu risu a Velku Moravu ignoruju.

hughito napísal:Srandovné bolo, ako tá stará Maďarka začala vykrikovať, že " nech nám to dajú, aj tak to je naše, boli sme tu prví " alebo niečo v takom zmysle.

tu možno vidieť, že dôvodom stretnutia nebol jazykový zákon, ale demonštrovanie odkazu, že čo niekedy bolo madarske tak to madarským zostane, či su nejaké hranice alebo nie su Sledoval som včera temu dna na TA3 bol tam minister Maďarič a spoludiskutujúci bol Berenyi z SMk, moderator sa ho opýtal, že čo malo čo spoločne kričanie ria ria Hungaria s jazykovým zákonom, kedže to pokrikovanie zožalo veľký aplaus, on povedal, že vystupil aj Slovák, ktorému sa tiež nepači ten zákon a zožal ešte väčši potlesk - to podľa mna je len obyčajny skok na vedľajšiu koľaj

Každy uvedomelý človek ak si zapne tv a vidí tam, že nejaký maďar na Slovensku hovori o rovnakom postavení ako štatotvorný národ (Slováci), tak sa z tohto musí zasmiať a pomyslieť si, že títo čo takto hovoria sú ignoranti toho najhrubšieho zrna: ved predsa naša Ústava (včera oslavila 17 rokov) poskytuje čo sa menšin týka najvyššie garancie ochrany ich ľudských prav, ved ani madarska ústava nema takú ochranu, toľko inštitútov ochrany menšin ako naša, naša ustava je v tomto nadštandartná a to musí pochopiť každý kto si prečíta ústavu, prečo napr. neprotestujú Slováci v Madarsku, no lebo tí sú už davno pomadarčení
Taktiež ma zaujal jeden truľo (sorry, musím to takto napísať), ktorý hovoril, že nech sa každy naučí aj po madarsky a nebude žiaden problem, no toto už čo bol za človek..... o toto im presne na južnom Slovensku ide aby každy Slovak bol prinútený sa učiť madarsky, ale tí madari si musia uvedomiť jednu vec, a to je povojnove usporiadanie a to, že Maďari bojovali do posledného muža a vojnu prehrali sú vedení ako tí, čo vojnu prehrali a teda, kto vojnu prehra musí znášať následky

jackb napísal:ty sa cudujes? oni sa to ucia ne dejepise. Samovu risu a Velku Moravu ignoruju.

Ako vlastne dopadli tie spoločné učebnice dejepisu ? Istý čas sa to neustále pretriasalo v médiách, ale vôbec neviem ako sa to vyriešilo.

Chcel by som si tú učebnicu pozrieť.

Ako vlastne dopadli tie spoločné učebnice dejepisu ? Istý čas sa to neustále pretriasalo v médiách, ale vôbec neviem ako sa to vyriešilo.
Chcel by som si tú učebnicu pozrieť.

Ako asi môže dopadnúť učebnica, keď maďarská strana tvrdí že Slováci spadli z neba v 19. str a to doslova? Takto sa to uvádza aj v maďarskej literatúre, vraj sa jav zvaný Slováci "objavil" v 19 Str.


...
Polemika o tom či VM bola slovenským štátom a či tam žili naši predkovia je tu len preto lebo ak sa Maďarom podarí presvedčiť svet že Slováci nemajú nič spoločné s VM môžu si pokojne nárokovať na naše územia. Už v roku 1939 sa nik nehádal že VM bola Slovenským štátom, dokonca to aj českí autori uznávali a písali. Dnes sme sa vrátili do čias Uhorska. My nieže v skúmaní histórie napredujeme, my sa čím ďalej tým viac prepadávame. Naša historiografia musí súperiť s rôznymi zapredancami a novinármi. Naša historiohgrafia sa preto vôbec nemôže venovať novým veciam ale je neustále spochybňovaná a tlačená do rohu. Stále sa točí v jednom kole. To čo by malo byť už dávno historicky jasné, je dnes polemické hoci tam nič polemického niet. Už len okolo prvého slovenského štátu niekto púšťa do éteru značné klamstvá a dezinformácie, no i napriek tomu že sú to klamstvá historiografia to musí neustále a neustále vyvracať. Potom nečudo že historikov zamestnáva rátanie transportovaných židov, pretože ako aj sám viem každý uvádza iné čísla.