toto motto mal môj známy : Rozlúčka so školou je ako rozlúčka s láskou. Kedykoľvek v budúcnosti okolo nej pôjdeš, už nikdy nebude patriť TEBE!

rozmýšľali sme nad: "Čo boh spojil, to človek nerozdelí. Čo sme my rozdelili, to už ani Boh nedá dohromady!"
nakoniec sme dali: Chcem poďakovať sebe, mamke, ockovi, doktorke za ospravedlnenky, ujovi šoférovi, že nikdy neprišiel načas, môjmu psovi, že s radosťou žral moje domáce, všetkým, ktorí sedeli v prvých laviciach, keď so odpovedal a ešte tomu z vedľajšej triedy, čo nám stále nosil testy ... a všetkým želám svetový mier!