Ved samozrejme, ked chce byvat aj nadalej u rodicov tak nech byva, len to proste nemoze kombinovat s vaznym vztahom.

Ale na to treba dvoch.... Ako na spolocne byvanie tak aj na vazny vztah. A hlavne najst spolocnu cestu alebo aspon kompromis.
Pyta si radu a pritom sam nie je rozhodnuty, tak tu je kazda rada marna.

Dakujem vam za nazory. Neviem ci je tu az tolko moralistov alebo to vsetci vnimaju tak, ze uz som mal byt davno prec z domu. Mozno je to pravda, mozno to tak ludia robia, ale nemal som dovod odchadzat, pretoze ziadna zena po mne nieco take nechcela, doma mam pokoj a nikto ma ani nevyhadzuje. Beriem co ste pisali, ze je to cesta postavit sa na vlastne nohy a zacat si zit svoj zivot bez rodicov, aj ked sa mi to tazko priznava.

Dieta nechce, ani ja este. Povedala, ze skor ako za dva az tri roky nie, ze je mlada, ma este cas a nema na to nervy. A mne by sa tiez nechcelo este starat sa o male dieta a ako vidite podla tejto temy, tak mne sa nechce starat sa asi ani o seba.

Po tom ako som si precital vecer vase odpovede a zacal som premyslat. Mozno ma pravdu ona aj vy, ze by som to s tym prenajmom mal skusit, ak nie hypoteku. Mozme ist na par mesiacov a ked to nebude klapat a rozisli by sme sa, tak sa mozem vratit naspat domov. Ale nepaci sa mi z jej strany zenske jednanie, ze hned, zajtra, pozajtra, nesedi mi ten natlak. Ja sa v prvom rade potrebujem na to nachystat, je to pre mna velky krok, najst vhodny byt s primeranou cenou, vyhodnou lokalitou, parkoviskom, nie daleko od kamaratov a roboty. Jej na lokalite nezalezi a myslim si, ze cim dalej, tym by bola radsej.

Niekto na prvej strane pisal aj zaujimavy nazor o tom, ze ked to robia vsetci /odstahuju sa/, tak ze to nemusi znamenat automaticky spravne riesenie. Su na to pravdepodobne rozne pohlady a je to o tom, ze co komu vyhovuje. Ako som pisal vcera, mam kamaratov co maju byty, domy alebo sa chystaju stavat dom. Ale mam aj kamaratov starsich ako ja, ktori stale ziju u rodicov, najma pokial su z rodinneho domu a toho miesta v dome je stale dost.

Dnes som pozeral zo zaujimavosti byty a ked si porovnam s tym co za posledny rok az dva kupovali kamarati tak ceny isli hore o 10 az 20 percent a to pravdepodobne vdaka vysokemu dopytu a nizkym hypotekam. Prenajom sa drzi na priblizne rovnakych cenach ako v minulosti a v pripade prenajmu by som sa uz zameral na nieco novsie, daka novostavba s nizsimi nakladmi na byvanie, lepsimi energetickymi vlasnostami a asi aj pohodlim. To je ale hudba buducnosti stale.

Aj ked som pochopil po vasich odpovediach a kazni, ze asi robim chybu a priatelka ma pravdu, ja teraz rozmyslam, ze ci je ta prava ked robi na mna takyto natlak a chce nasilu nieco pretlacit.

Par bodov k tvojej odpovedi:

1. Clovek sa odstahovava kvoli sebe aby sa osamostatnil a zil podla svojho a kvoli rodicom aby sa o neho uz nemuseli starat.
2. Nachystanie sa je zase len o pohodli. Stahovat sa zo dna na den bez pripravy nie je dobra vec. Zacnite pozerat inzeraty uz dnes vecer. Cakaj ze v priebehu 3-4 tyzdnov by si mohol byt prestahovany. Pokojne aj skor ale dlhsie by to trvat nemalo. Samozrejme hovorim o najme, hypoteka je kusok na dlhsie.
3. Ano priatelka na teba tlaci a IMHO si uvedomuje, ze riskuje stratu. Lenze keby netlacila tak sa vo vasom vztahu uz nikam v dohladnej dobe nepohnete. Ona ani na teba nemusi tlacit velmi, len ty si proste vo svojom pohodli tak vsetko co ti rusi tvoj klud vnimas o dost agresivnejsie nez to skutocne je.

inac nebude priatelka tak tlacit aj koli tomu, lebo sa boji, ze na to sice kyvnes, ale nejak to vysumi do prazdna? inac nikto ti nevravi, ze treba sklopit usi, prikyvovat jej a skoncit niekde, kde sa ti ani nebude pacit, ale musis to aktivne riesit. a to ci je ta prava sa dozvies prave spolocnym byvanim, urcite chod do toho.

Sice som o 10 rokov mladsi, ale uz zopar rokov to mojom vnutri vrie, ze uz mam nechat rodicov vydychnut odomna a osamostatnit sa. Neviem si predstavit, ze by som s rodicmi byval co i len dalsie dva roky. Mam take nutkanie konecne vykrocit do sveta samostatnosti a necakat na to, ze o takmer vsetko budem mat postarane.

Javatar to nie je o tom, ze sa rodicia o mna staraju. Myslim si, ze doma spravim toho viac ako dost, vlastne sa da povedat, ze vacsinoi do domacnosti nakupujem ja, upratujem vsetko len ja, este aj okolo zahrady v lete beham. Varenia sa moc nechytam a to nechavam radsej na rodicov, ale ked som hladny, tak si nieco spravim alebo sa idem niekde najest. Nemyslim si, ze maju o mna starost a skor si dovolim povedat, ze im ulahcujem kopu veci, ktore by museli robit oni. Tymto sa nechcem chvalit a zastavat sam seba, to je len na margo toho, ze tu bolo napisane, ze sa rodicia o mna staraju.

Kopa ludi obhajuje to, ze ci nam to bude klapat, ze je to prave o tom spolocnom byvani. Ale ked sa na to divam mojimi ocami, tak som velakrat spal u nej, aj ona u mna, aj ked boli rodicia pracovne prec, na dovolenke, ked boli nej rodicia na dovolenke, boli sme spolu na lyzovacke, dva tyzdne pri mori. Neboli ziadne hadky, problemy, nic. Jedenkrat som jej povedal, ze ci po nej musi byt plna kupelka vlasov, ze ci by sa to nedalo upratat a bolo to na dalsi den uz okej. Rano som jej spravil ranajky, isiel do obchodu, na oblatku potom ona mne, ziadne tazkosti ani hadky. Dovolim si povedat, ze nam to klapalo. Ked som bol u nej, nemal som problem poupratovat, dokonca upratat aj take izby ako obyvacka ci kuchyna v ktorych som bol dokopy dve minuty denne, ale vzal som to ako samozrejmost a pomoc pre nu. Ked bola unavena a zaspala u mna, nechal som ju spat, zakryl dekou a v klude som upratal, spravil som veci do prace, vyuzil som ten cas kym spala. Ked to tak citam po sebe, tak ani neviem coho sa bojim. Nebojim sa byvania s nou, ze by sme si liezli na nervy, mozno mi je luto len odist z domu v ktorom som prezil 29 rokov.

Viem presne co prežívaš. Bol som v rovnakej situácii. Rovnaký vek, 5 ročný vzťah, rodinná firma, bývanie u rodičov. Rozdiel bol akurát v tom, že rodičia 9 mesiacov v roku bývali mimo.

Zrazu tlaky na spoločné bývanie, ja som chcel prenájom, ona rovno hypotéku. To som odmietol. Nakoniec som dostal kopačky.

Teraz je už asi 8 rokov po. V rodinnej firme robím 2-3 dni v mesiaci ako pomoc, mám svoj biznis. Bývam vo svojom. Som rád že to skočili ako to skončilo .

Tá stará býva stále u rodičov a má za sebou pár vzťahov bez úspechu.

Tiež som uvažoval ako ty. Spôsob života mi vyhovoval, peniaze čo by som vyhodil za nájom alebo hypotéku, som šetril. Doma som robil všetko.
Úplne ťa chápem.

Možno ťa prekvapí moja odpoveď. Ja ti poradím, choď do toho. Bude to akcelerátor vašeho vzťahu.
Zoberte nejaký nájom, je v podstate jedno aký, na začiatok. V spoločnej domácnosti rýchlo zistíš, či je to baba s ktorou chceš naďalej byť - a nájdete si lepšie ubytovanie, alebo zistíš že to tak nechceš, nájom skončíš a vrátiš sa domov. Nie je problém.

Ako tak pozerám, každý je tu múdry jak šalamúnova riť... . Samostatný, zodpovedný, dospelo uvažujúci... bullshit .

Tak keď to tak necítiš nesťahuj sa, načo? Ja som tiež typ človeka, ktorý si nevie predstaviť bývať v byte... Nechápem mestských ľudí, ako vydržia v bytoch... na tých pár metroch štvorcových... oničom. Chlapci nie každému vyhovuje mestský spôsob života, tlačiť sa niekde v byte, bez priestoru na vlastnú realizáciu. Ja si život bez obrovského dvora, záhrady a svojej dielne, kde sa môžem zavrieť a robiť si svoje už ani neviem predstaviť .

Aké pohodlie mamičkinej sukne? Prcá vám? Si myslíte, že každý, kto býva s rodičmi je lenivý niktoš? Väčšina z vás by sa posrala, keby vie, čo obnáša starostlivosť o rodinný dom a veci s tým spojené. To práveže byt je pohodlie... V byte nemusíš ani kkt, raz za čas ho upraceš a je to vybavené, nemusíš variť, lebo sa naješ v meste hocikedy, nemusíš nič. Vlastne v meste máš toľko času, že prakticky buď sa v tom byte unudíš na smrť, alebo budeš mať tristo koníčkov, aby si nejak využil ten voľný čas. A žiť na hypotékach a pôžičkách je výhra podľa vás? Akože fakt som zarezený názormi niektorých v tejto diskusii, aké pixoviny dokážu prezentovať a obhajovať.

Ale k veci... Dva roky sú doba, kedy by to možno bolo už posunúť na vyšší level. Lenže kam to posunieš? Ako fakt zásadná otázka. Podnájom? Kto si raz zamiloval slodobu rodinného domu do bytu nepôjde a keď hej, tak pomaly v ňom bude skapínať. To je o životnom štýle, proste podľa mňa v byte je mizerná možnosť sa realizovať. Hypotéka? A upísať sa na 20 rokov? Vieš, proste ja sa stále pýtam načo? Načo proste voľačo siliť, keď to tak sám nechceš. Už len to, že tlačí na teba sa mi nepáči, doslova ma toto odpudzuje na ženách. Áno, takto ťa dotlačí do bývania, do manželstva, do detí a možno aj do rozvodu . Neviem, skrátka akonáhle začnú ženy vymýšľať a robiť tlaky je voľačo zle. Ak by si chcel vlastné bývanie, tak povedzme že by nebolo zle začať budovať vlastné, alebo kúpiť nejaký starší barák a pomaly si ho začať prerábať. Skrátka nájsť nejaké rozumné riešenie situácie... Veď uvidíš sám, ale na mňa keby tlačí nonstop a fňuká, tak ju pošlem doprdele. Kvôli kunde si nerozhádžem celý život (bez urážky tvojej frajerky)...

macko8 napísal:Kopa ludi obhajuje to, ze ci nam to bude klapat, ze je to prave o tom spolocnom byvani. Ale ked sa na to divam mojimi ocami, tak som velakrat spal u nej, aj ona u mna, aj ked boli rodicia pracovne prec, na dovolenke, ked boli nej rodicia na dovolenke, boli sme spolu na lyzovacke, dva tyzdne pri mori. Neboli ziadne hadky, problemy, nic. Jedenkrat som jej povedal, ze ci po nej musi byt plna kupelka vlasov, ze ci by sa to nedalo upratat a bolo to na dalsi den uz okej. Rano som jej spravil ranajky, isiel do obchodu, na oblatku potom ona mne, ziadne tazkosti ani hadky. Dovolim si povedat, ze nam to klapalo.....

Možno ona chce toto s tebou prežívať každý deň a nie len keď sú vaši alebo vy na dovolenke a podobne..

Precital som si nazory kazdeho jedneho a zhodujem sa s vacsinou, ze uz je asi najvyssi cas sa osamostatnit. Verim, ze mama-hotel je super pohodlie, ale kedy sa chces naucit zit sam? Nikto nehovori, ze mas cely zivot v byte, ale je to len prvy krok ku osamostatneniu sa. Tvoja priatelka urcite nie je samotarka a ma kamaratky. Okrem toho, ze ma vek na zaklade ktoreho takto rozmysla, tak je to aj vplyv okolia, ked vidi, ako jej kamaratky uz byvaju s priatelmi, pripadne su vydate a maju deti a ona ma pocit, ze v niecom zaostava. Je to normalne, je to ludske. Ci je to uplne spravne - to necham, nech posudia ini. Za mna osobne nie je. Clovek by sa ma riadit sam podla seba, a nie podla toho, ako to robi okolie. Ja som sa osamostatnil, ked som mal 25 rokov, ak sa nemylim. Zaciatky boli tazke, to nepopieram, ale potom sa do toho clovek postupne dostane. Byvam v byte, ale nevylucujem do buducnosti aj dom.

bindo011, negeneralizuj. Ja som od narodenia byval v rodinnom dome, prezil som tam par rokov, potom som isiel do bytu. A teraz si neviem predstavit, ze by som isiel do domu (zatial), ale ako som pisal vyssie, nevylucujem to. Viem, co su plusy, aj co su minusy. A co je na tom, ked clovek ma hypoteku zle? Nie kazdy dostava na zlatom podnose v zivote vsetko. Preto je tu hypoteka, aby si clovek mohol v zivote nieco dokazat, zadovazit nieco vlastne bez maminky a ocinka. A poviem ti k tomu na zaver len malickost:

Vies aky rozdiel je medzi deckom z bohatej rodiny a obycajnym deckom? To prve nikdy v zivote nezazije pocit, ked zaplati poslednu splatku hypoteky, alebo tu hypoteku predcase vyplati.

Máš pocit, že som z bohatej rodiny? Prečo? Lebo nezastávam trend hypoték a pôžičiek? Práveže naopak, vyrastal som v skromných podmienkach a vážil som si každú korunu... . Na zlatom podnose som nedostal ani hovno, všetko čo som dosiahol doteraz bolo mojím úsilím, nie je toho veľa... Mám akurát vlastné auto, robotu, príjem, dielňu a svoju izbu . Ako mamičkin maznáčik som si nikdy nepripadal a ani som ním nebol, lebo som žiadnu mamu nemal.

Vieš, ty to nepochopíš... ani ľudia tebe podobní. Máte svoje predstavy o tom, čo je to dospieť... Ja tvrdím, že dospieť neznamená, že odídem preč odniekiaľ, kde mi nič nechýba a je mi tam fajn len preto, lebo tak sa to patrí. A to, že mi doma nič nechýba je aj mojou zásluhou . Takže ty negeneralizuj, lebo podľa tuto diskutujúcich pánov je každý, kto neopustil rodný dom iba lenivý darmožráč, ktorý vyciciava rodičov, čo je pixovina ako mraky. Zodpovedný a samostatný chlap nenechá, aby sa oň ho starali rodičia predsa.

A máš pravdu... zrejme asi nikdy nepocítim, aké je to zhodiť zo seba bremeno 20 ročného splácania niečoho, čo visí nad tebou ako čepel gilotíny celý ten čas . A rovnako asi ani nepocítim aké super je to, keď banka krásne ryžuje na tvojich úrokoch. Ale v pohodke, banky nám chcú predsa iba uľahčiť život, všakže.... (sry za ot)

bindo011
Tak potom tlacis do vankuša ako moj byvaly kolega. Myslim ,ze by ste si nielen názormi ale aj vyjadrovanim skvele rozumeli.
A co sa tyka tvojich dvoch poslednych prispevkov tak az na par malickosti s nicim co si napisal nesuhlasim.
Ale tvoj nazor Ti neberiem tak ako Ty mas vysostne pravo nesuhlasit s tym co som napisal teraz ja.
Tiez mi nikto nic zadarmo nedal a aj vdaka tomu som sa musel obratit na iných(banky) aby som si daco mohol nahonobit.
A uprimne povedane, nelutujem.
Mozno ak by som mal inu pracu tak zijem doteraz v panelaku. No mam rodinny dom a za vsetko v nom mozem vdacit iba sebe a mojej polovicke a samozrejme banke.
Nemal som dom po rodicoch ani velky pozemok. Byt som predal a kupil dom a musel som dako pokracovat. A jedina moznost ako zrekonstruovat dom bolo poziadat o peniaze banku.
Mam dve hypoteky a uver na dve auta vsetko s vyhodnym urocenim a teraz som podla teba horsi "hospodar a divny"ako tvrdis Ty?
Preplatim? Ano. Ale to nikoho nemusi trapit.

farnell napísal: ... Preplatim? Ano. Ale to nikoho nemusi trapit.

... a teraz som podla teba horsi "hospodar a divny"ako tvrdis Ty?

Tak myslím, že si si sám odpovedal . Presne tak, tlačím do vankúša, nebudem podporovať systém, banky ani nikoho, kto má zámer dostať € z môjho vačku do svojho, bez toho, aby mi poskytol adekvátnu protislužbu. Nebavíme sa o rodine, priateľoch, záľubách... Nie som žiadny troškár a peniaze si viem užiť. Tak isto si rád priplatím za kvalitné veci.

Ja som tu ale písal o tom, že vy tu prezentujete názor, že každý, kto využíva možnosť bývať s rodičmi je pijavica, chápeš? Pre istotu si predošlú vetu ešte raz prečítaj a až potom pokračuj ďalej v čítaní... . Je to hlúposť, pretože každý normálny mladý chlap (a aby sme boli v obraze ja mám 22) sa potrebuje nejako odraziť do života a zviazať sa takto skoro hypotékou mi príde úplný nezmysel. Kam sa ponáhľať? Načo? Skrátka z môjho pohľadu je to úplný nezmysel a vyhadzovanie peňazí a nervov do vzduchu. Takto zveľaďujem dom, v ktorom bývam s rodičmi, prispievam na domácnosť, starám sa a šetrím...

Áno, do budúcna plánujem vlastné, ale chcem ísť cestou, že najprv prachy získam a potom miniem... Nie miniem a potom budem získavať .

A ty si zas precitaj ci som ja dakde napisal ,ze kazdy kto byva s rodicmi je pijavica.... V tomto jedinom bode sa zhodneme. Kazdemu vyhovuje ine s ja to respektujem

p4ra napísal:A co je na tom, ked clovek ma hypoteku zle? Nie kazdy dostava na zlatom podnose v zivote vsetko. Preto je tu hypoteka, aby si clovek mohol v zivote nieco dokazat, zadovazit nieco vlastne bez maminky a ocinka. A poviem ti k tomu na zaver len malickost:

Vies aky rozdiel je medzi deckom z bohatej rodiny a obycajnym deckom? To prve nikdy v zivote nezazije pocit, ked zaplati poslednu splatku hypoteky, alebo tu hypoteku predcase vyplati.

Zle ja na tom to ze je to velky napor na psychiku, cloveku to zvazuje ruky a ovplyvnuje to jeho konanie v urcitych veciach. Zadlzit sa na 30 rokov nie je ziadna vyhra ani ziadny achievement.

Bud chces vlastny byt a zadlzis sa alebo platis podnajom (prakticky to iste co by si platil za hypo). Povedz mi, ktory mlady clovek dokaze v rozumnom case nasetrit povedzme 100 tisic eur na byt? Keby odkladas 300 eur mesacne, trva to len 27 rokov. A to chces auto, chces ist na vylet, dovolenku, ...

macko8 napísal: Kopa ludi obhajuje to, ze ci nam to bude klapat, ze je to prave o tom spolocnom byvani. Ale ked sa na to divam mojimi ocami, tak som velakrat spal u nej, aj ona u mna, aj ked boli rodicia pracovne prec, na dovolenke, ked boli nej rodicia na dovolenke, boli sme spolu na lyzovacke, dva tyzdne pri mori. Neboli ziadne hadky, problemy, nic. Jedenkrat som jej povedal, ze ci po nej musi byt plna kupelka vlasov, ze ci by sa to nedalo upratat a bolo to na dalsi den uz okej. Rano som jej spravil ranajky, isiel do obchodu, na oblatku potom ona mne, ziadne tazkosti ani hadky. Dovolim si povedat, ze nam to klapalo. Ked som bol u nej, nemal som problem poupratovat, dokonca upratat aj take izby ako obyvacka ci kuchyna v ktorych som bol dokopy dve minuty denne, ale vzal som to ako samozrejmost a pomoc pre nu. Ked bola unavena a zaspala u mna, nechal som ju spat, zakryl dekou a v klude som upratal, spravil som veci do prace, vyuzil som ten cas kym spala. Ked to tak citam po sebe, tak ani neviem coho sa bojim. Nebojim sa byvania s nou, ze by sme si liezli na nervy, mozno mi je luto len odist z domu v ktorom som prezil 29 rokov.

Ja nechcem byt nejak ofenzivny, alebo tu na niekoho utocit, ale tento odstavec je totalne absurdny a pripomina mi to pubertalne zmyslanie. Prirovnavat spolocne byvanie k tomu, ze ste boli u nej 2 tyzdne ked boli fotrovci na dovolenke? a dokonca si aj upratal? to klobuk dole....
Myslim, ze si na spolocne byvanie dokonale pripraveny, ved si ju zakryl dekou ked spala

Osobne poznam manzelsky par v mojom veku ktory do dnes nema ani vlastne byvanie. Mesacne prispievaju dakomu sumou 500€ za podnájom. A o dakych dovolenkach co ja viem nemoze byt ani reci.
To radsej budem banke platit hypoteku a v 55 rokoch bude dom uz iba moj. Tiez na dovolenky nechodim, no nechodim ani s holou riťou a cas od casu si dovolim daco naviac a to bez toho aby som sa musel obavat ci bude na chleba.
Ano je tu obava co ak sa mi daco stane ci podobne, ale to by som potom nemohol vyst ani na ulicu.

Bindo, hoci chceš dokázať, že taký domáci život neznamená rozmaznaný fracek - si jediný, kto na miesto pohodovej diskusie ako všetci ostatní sa vyvyšuje, útočí a dupoce ako decko. nebudem nič citovať ani sa naťahovať, hlavne viac ako ČO hovoríš riešim AKO

Pre chalana na vážkach mám veľmi fundovanú odpoveď : choď do toho! all in. Ja osobne žijem samostatne už roky (od 18 a mám 25), posledný rok frajerka ma tiež tlačila do spoločného a tak isto som mal nervy. Všetky tvoje argumenty som poznám, plus som pridal kopec svojich.. Ako na mňa tlačí, chce mi organizovať a meniť život a že nebudem sám sebe pánom ak prisvedčím... Tak nakoniec sme sa rozišli, je tomu pár mesiacov a pomaly si začínam uvedomovať, že miesto dominantného frajera som viac stratil ako získal.. A vrátiť tak čas, rozhodnem sa inako. Chápem ťa a nebudem ťa zhadzovať, sám som bol taký, plus ak nie si ani sám samostatný, nie to ešte žiť so ženskou - o to ťažšie je vidieť cez ružové okuliare. Mozog bohužiaľ funguje tak, že ak má možnosť zaháľať tak ju využije a ešte si to aj ospravedlní.. Ber to ako radu od človeka, čo ide po rovnakej ceste, ale je iba o kúsok ďalej.. A vravím ti, máš štastie, že ťa žena do tohoto núti a dúfam, že túto jedinú možnosť využiješ a nie ako ja poje****. A vôbec, aj nebyť ženy - osamostatniť sa je obrovská možnosť ako človek vyrastie.. Najhoršie je, že logicky to veľmi zmysel nedáva - ale je to tak, že až to raz okúsiš - pochopíš. Predstav si, že posilovanie neexistuje a niekto ti povie, že sa dobrovolne budeš pár krát týždenne zadarmo (vlastne dokonca si budeš platiť) drieť, 2 dni ťa bude všetko bolieť - ale nakoniec sa budeš cítiť lepšie a budeš silnejší... Vysmeješ ho, a vôbec - nie si slabý a cítiš sa predsa skvelo. Ale žiaden športovec s tým neprestane, keď šport okúsi a nevymení ranný beh v sychravom počasí za pivko pred telkou.
Skús to. Stále sa môžeš rozísť, vrátiť a vykašlať sa na to. Ale je to skúsenosť, ktorá je neprenosná ani mojim príspevkom, ani dalšími 100 stranami.