Pôvodne sa mi nechcelo sem ani prispieť, ale budiš, keďže to mám v pomerne čerstvej pamäti. Keď som mal 22 predstava dieťaťa bola asi ako pre väčšinu mužov daného veku pohroma. Keď som mal partnerku, vždy som bol v daný týždeň v mesiaci v podstate rád, že nebudem tata, a nie preto, že by som nechcel deti, ale jednoducho som ich nechcel VTEDY. Pokazilo by to všetko. Školu, mladosť, zaťažilo rodičov, zbytočný stres s tým ako to uživiť ... jednoducho som to vtedy vnímal ako nezodpovedné priniesť dieťa do sveta kde nie som schopný poskytnúť mu to čo pokladám sám za štandard a na čo som zvyknutý.

Teraz mám dajme tomu 26, škola už je za mnou, som zamestnaný a bez problémov by som sám uživil rodinu. A to je pre mňa pocit, ktorý otočil môj hodnotový rebríček. Nikdy som nechcel byť veľký riaditeľ, vždy som mal robotu ako prostriedok k zabezpečeniu materiálnej stránky štastia, ktoré inak hľadám v rodine. Nehovorím, že chcem deti hneď, ale keby sa nám teraz prihodilo aj by som sa na drobca tešil a otváral šampus. Ešte ho plánovane nechcem, lebo si myslím, že je ešte čo dalaďovať v tej materiálnej stránke, chcem, ale poukázať na obrat v hodnotách, resp. v pohľade na život, ktorý nastal.

Čo sa týka tvojho pohľadu. Nemôžeš chcieť z muža spraviť matku. Matka si ty. Ako sa hovorí, vzťah matky s dieťaťom sa vytvára od počatia, lebo ho jednoducho cíti v sebe. To mi hovorili všetky tehotné ženy, že je to niečo úžasné ako sa to v nich furt hmýri a cítia to. Muž sa môže tešiť a všetko, ale v konečnom dôsledku po 9 mesiacoch očakávania dostane do ruky mimozemšťana a nevie čo teraz. Mužovi sa ten vzťah jednoducho vytvára až od narodenia a to je rozdiel, ktorý nikdy nezmeníš a ani by si nemala chcieť ako matka meniť. Ak má otec dieťa rád znesie mu modré z neba a hodí sa kvôli nemu pred guľku, ale matka z neho nikdy nebude.

Jo, a, riešiť čo bude vo vzťahu o 4-5 rokov je s 22 ročným sopliakom úplne zbytočné, nech sa ti zdá akokoľvek vyspelý.

Takmer vsetci, co pisu su o 8-10 rokov mladsi, ako ja, tak ti mozno poviem za nas starsich.

Najprv chcem reagovat na to (uz neviem, ze kto to bol), ze kariera sa da spravit za 4 roky - prosim ta, nedaj sa vysmiat - to nie je ziadna kariera, to si mozno tak zmenil poziciu, ale karieru nemas ziadnu. Suhlasim s vacsinou, ze chalan, ktory je teraz na VS ma asi plnu hlavu toho (kedze v podstate ziadne ine starosti ani nema), ako skoncit skolu a na rodinu, resp. deti nemysli. Ked sa mu skonci skola a zacne praca, tak bude v prvom rade mysliet na to, ze ako v nej uspiet. Ked tam dospeje do nejakeho bodu, tak mozno na rad pride rodina.

Ja v sucasnom veku by som stale nechcel rodinu. Ale u mna je to dane tym, ze mam ine priority - karieru a tiez fakt, ze nemam osobu, s ktorou by som na rodinu pomyslal. Keby sa ma to spytas pred troma rokmi, tak ti odpoviem, ze ano, okamzite. Zabezpeceny som bol uz par rokov predtym a schopny uzivit tu rodinu, ale ona bola zase prilis mlada .. a proste, no vdaka Bohu, ze to nevyslo.

Podla mna jeden z dovodov, preco tak velmi o tej rodine a detoch rozmyslach ty je aj ten, ze sama si v takej rodine (ako si sama napisala), ku ktorej ides, lebo povinna jazda. A toto je pre teba istym sposobom unik - cesta, ako dokazat sama sebe, ze vies mat normalnu funkcnu rodinu, ktora sa na seba tesi - nejaka vnutorna rebelia. Mozno sa mylim, ale to je moj nazor.

Dnes rano som cital zaujimavy citat: Vztah, ktory je postaveny len na tuzbe a silenej chtivosti nevydrzi. Ma slabe zaklady. - toto sa da aplikovat aj na rodinu. Ak to ma byt silene, lebo nieco si idem dokazovat, tak to nikdy nebude zaklad na normalne fungovanie.

Nemyslím, že tu prispievajú úplne mladý ľudia. Ale pasuješ sa za starého vlka a ja ti to neberiem. Ak veríš blbým fotečkám s citátikmi z facebooku alebo motivačným knihách o vzťahoch (neviem, čo je horšie), tak si už vo veku, kedy mladým ľudom rady nedávaj
No offense ale teraz znieš ako starý mládenec, ktorý s nostalgiou spomína na nejaké staré časy a rozpitváva to do zbytočných detailov.

Život je podstatne jednoduchší - (alebo komplikovanejší?) a celá táto búrka v pohári vody je len o tom, že chalan odpovedal čo prvého ho napadlo, aby sa zbavil témy, ktorá ho momentálne nezaujímala a autorka témy ako typická ženská to bude analyzovať mikroskopom ešte asi tak v časovom rozmedzí 50 kávičiek s kamártkami, až to vyšumí do stratena.

kathleen napísal:
Dakujem Ti velmi pekne za Tvoj prispevok. Btw. 3,5 hodiny denne alebo tyzdenne?

Myslim, ze to sa mi snazil frajer vysvetlit - ze aj ked sa bude snazit, stale by som musela byt v stave "pohotovosti" a ze mi negarantuje, ze budem mat cas na kavicky a spanok.
To ma vedie k uvahe, ze dovtedy by som mohla mat home-office a pracovat na materskej doma - kolko sa bude dat, aby som mala nejaku sebarealizaciu a prijem.

A prave preto nad tym dopredu uvazujem - aby som vytvorila co najlepsie podmienky pre seba aj vychovu potomka.

ako relativne cerstvy rodic (syn ma 15 mesiacov) by som sa k tomuto myslim vedel celkom dobre vyjadrit.

ano, hlavne zo zaciatku bude dieta primarne tvoja starost. ty ho odrodis, ty ho budes kojit a ty s nim budes doma. to ale plati prveho pol roka, mozno rok. my sme to mali tak ze zena s nim bola doma a ked som prisiel z prace tak som sa staral primarne ja. v noci sme sa striedali podla toho kto sa potreboval viac vyspat (samozrejme zo zaciatku nema zmysel aby vstaval otec, kedze jedine co dieta utisi je aj tak prso od matky).

potom je to uz na rozhodnuti rodicov, vela rodin sa rozhodne ze z manzelky sa stane matka na plny uvazok, teda nebude robit nic ine len starat sa o deti a domacnost (mozno nejaky drobny online biznis), s dietatom na materskej 3 roky, potom spravit dalsie a byt doma dalsie 3 roky...
my sme sa rozhodli inak, manzelka isla uz po pol roku do prace na po uvazok a od noveho roku (maly mal nejakych 13 mesiacov) manzelka pracuje na plny uvazok. cez den je dieta s opatrovatelkou, manzelka uz prestala aj kojit. teda starostlivost o dieta je medzi nami 50 na 50... uz to nie je ze matka je dolezitejsia, sme vyrovnani. mame rozdelene cinnosti ktore pravidelne vykonava jeden alebo druhy ale ked treba tak sa vieme plnohodnotne zastupit.

nie kazdy bude suhlasit s takou vychovou, zopar kolegou mi dost slusne nakladalo ze ako to mozem dovolit manzelke ist po roku do prace, ale s tym ziadny problem nemam... ano je pravda ze takto je s dietatom ovela menej ako keby bola doma, ale u otcov je to tak bezne a nikto to neriesi, tak preco by to mal byt problem u matky?
takto si manzelka robi karieru, je ovela snazivejsia nez ja, za chvilu ma platovo aj predbehne a pri druhom dietati mozno pojdem na matersku ja (teda rodicovsku)

takze ak ti bude niekto tvrdit ze prve 3 roky je starost o dieta primarne na matke, nie je to tak. vsetko zalezi len na tom ako sa dohodnete.

begbeee napísal:Nemyslím, že tu prispievajú úplne mladý ľudia. Ale pasuješ sa za starého vlka a ja ti to neberiem. Ak veríš blbým fotečkám s citátikmi z facebooku alebo motivačným knihách o vzťahoch (neviem, čo je horšie), tak si už vo veku, kedy mladým ľudom rady nedávaj
No offense ale teraz znieš ako starý mládenec, ktorý s nostalgiou spomína na nejaké staré časy a rozpitváva to do zbytočných detailov.

Život je podstatne jednoduchší - (alebo komplikovanejší?) a celá táto búrka v pohári vody je len o tom, že chalan odpovedal čo prvého ho napadlo, aby sa zbavil témy, ktorá ho momentálne nezaujímala a autorka témy ako typická ženská to bude analyzovať mikroskopom ešte asi tak v časovom rozmedzí 50 kávičiek s kamártkami, až to vyšumí do stratena.

Teraz si ma uplne neodhadol, ale to je v poriadku. Nepovazujem sa za ziadneho stareho vlka, ale ked tu proste niekto napise: Mam 22... a mam o 10 viac, ako on, tak je to proste fakt. Citat tu nie je na to, aby si niecomu veril - moze byt aj na zamyslenie a v mojom pripade spravil presne to. Ani nic nepytvam, konstatujem, a hovorim zo svojho pohladu. A nedaval som radu, dal som len svoj pohlad na vec.

Ale neberiem ti tvoj nazor samozrejme.

aacid - nic v zlom, ale presne takto sa potom stava, ze dnesne deti nepoznaju mieru. nie je im od detstva venovana dostatocna starostlivost a pozornost. nehovorim, ze je to vas pripad no priklad by som si rozhodne nebral. radsej budeme doma vychadzat tie 3 roky len tak tak, ale dietatu damu vsetku pozornost a starostlivost, ktoru potrebuje.

to mu opatrovatelka neda. dieta vnima s kym je a vie, ze teraz nema rodicov na blizku. tento postup absolutne neschvalujem a vidim v tom dovod preco je dnesna mladez taka aka je = nedostatocna pozornost, malo starostlivosti, obaja rodicia mimo domu, ziadny cas na vychovu. ine je ked robi hodku-dve online napr. ked dieta spi alebo sa chvilu zahra so starymi rodicmi ci opatrovatelkou, ale byt cely den prec a byt pri nom len vecer nie je cesta

Guess.whoo: no a ja si zas myslím, že byť s deckom tri roky nonstop, musí byť na hlavu, tak pre matku ako aj pre dieťa. Potom je zneho rozmaznaný fracek neschopný vychádzať v kolektíve a existovať samostatne, lebo mu celý čas za zadkom behá matka, ktorá má len jeden cieľ - naplniť každú potrebu jej výnimočného decka. A práve to spôsobuje to, že každý je potom výnimočný a úžasTný a v konečnom dôsledku si decko ani šnúrku zaviazať nevie a prvý rok v škole celý preplače lebo zrazu nie je stredobod vesmíru a má problém sa s tým vyrovnať.

jasne, je to tvoj nazor, vela ludi ma taky nazor...

manzelka je presne take dieta, obaja rodicia pracovali, vacsinou sa o nu staral niekto iny a rodicov videla len po veceroch. vyrastla z nej uplne normalna osoba, inteligentna, pracovita, starostliva, vzdy mala vynikajuce vysledky v skole a este pri tom zvlada aj ozierat sa po veceroch
ja zase z tej druhej strany, mama sa o nas starala dlho, a pocitovo som mal pozornosti vzdy viac nez by som chcel. no a ja som ten lenivy, nepozorny, nevychovany a neambiciozny.

opatrovatelka je vynikajuca a popravde od kedy ju mame, tak syn robi brutalne pokroky.. je to fest rozdiel ked mas ako rodic travit 24 hodin denne cas s dietatom, to potom nie si schopny sa mu furt venovat plnohodnotne. ved som to sam videl na manzelke kym sa starala sama. som prisiel o piatej domov a ona bola rada ze si mohla lahnut a mat chvilu pokoj.
takto rano prijde opatrovatelka ktora sa mu plnohodnotne venuje, hra sa s nim, uci ho veci (kedze ma niekolko nasobne viac skusenosti s detmi ako ja a manzelka dohromady) a obcasne nauci nieco aj nas ked prijdeme vecer domov, miesto toho aby manzelka bola mrtva a rada ze ma od dietata pokoj, tak sa na neho tesi a zase sa mu vieme plnohodnotne venovat, bez toho ze by nas to nejako unavovalo.

ani mne sa to zo zaciatku moc nepozdavalo, ale kym si to nevyskusal tak nemozes ani len tusit o tych vyhodach...
a ked uz rozpravas o "dnesnej mladezi", co si myslis ze kedysi to bolo ako, ze si zena mohla dovolit 3 roky nerobit nic ine len sa starat o dieta? ved bolo treba sa starat o statok, pracovat, dieta sa vacsinu casu hralo samo alebo so surodencami... pozornosti rodicov zazilo pravdepodobne este menej... a vsetko bolo v poriadku a nikto sa na nic nestazoval.

dnes je v mode kadejake vztahova vychova, kojenie do 5 rokov a nechat si dietatom skakat po hlave. skor ci neskor to dieta aj tak das do jasiel, skolky, skoly a zrazu sa o neho nebude 24/7 starat matka. o to vacsi sok to potom bude pre dieta, ktore je zvyknute ze zapisti a mamicka pribehne, ked zrazu nepribehne.

no my to mame tak, ze manzelka je doma s malou, chodia do detskych centier ked sa da kde si zvyka na kolektiv a na to, ze sa ma s vecami delit. 3x do tyzdna ma doucka cize vtedy je vlastne pol dna mala so starymi rodicmi
samozrejme neexistuje ziadny manual ako spravne vychovavat dieta lebo je kazde ine.

ja som vyrastal na dedine a tam neviem o ziadnom mojom rovestnikovi, ze by jeho alebo jej mama sla skor do roboty ako jej skoncila materska. vacsinou sa materska este predlzovala kvoli dalsiemu prirastku a tvoj pripad ako ho popisujes bol velmi velmi ojedinely alebo skor mozny v mestach

coldrain - spytaj sa tvojej mamy ci to bolo na hlavu. poznam matky, ktore sli predcasne do prace a po 5-7 rokoch lutuju, ze neostali doma cely cas. lebo akonahle sa skonci materska tak zena straca take blizke puto s dietatom nehovoriac o tom, ze este nemuseli ist do prace. teraz by to rady vratili. Co sa tyka vychovy - mam velmi blizku kamaratku, ktora je zastupkyna v jeden skolke v meste. Presne to, ze si nejake dieta nevie zaviazat snurky alebo nerozozna modru od cervenej je zapricinene odflaknutou vychovou a nie naopak. vidi to kazdy rok na kazdej novej generacii. uz podla dietata vie odhadnut ako sa ktoremu dietatu venovali a vo vacsine pripadov sa jej to potrvrdi ked rodicov spozna

guess.whoo: v nejakých dvoch rokoch som išiel do škôlky a tu som. Samozrejme, neexistuje manuál, ale treba nájsť nejakú rozumnú hranicu. Dieťaťu sa treba venovať, ale netreba to preháňať, musí sa učiť aj samostatnosti (primerane veku).

Mám to v rodine. Matka (príbuzná) sa upla na dieťa a to teraz všetkým skáče po hlave, lebo nikto mu nemôže nič povedať, keďže ochranná ruka matky, ochotnej do krvi hrýzť a trhať za svoje decko, je mocná. Tak sa malý hádže o zem, dostáva hysterické záchvaty a velí celej rodine

Ako písal aacid, máme tu zaujímavú zmes dvoch dôb. Z minulosti máme to, že matka ostáva doma a otec živí rodinu, ale matka sa už nemusí starať o 10 detí ako naše staré matere ani nemusí obehať celý statok a záhradu. Tak vznikajú biomatere, ktoré nemajú čo od dobroty a idealizujú vlastné deti a nakoniec ztoho prepne obom - potom máme ligy proti očkovanie, raw stravovanie pomaly u lezúňov a indigové deti ako čerešničku na torte. Toto u detí človek pochopí, tie za to nemôžu, ale že matkám ztoho hrabe...to už je nad moje chápanie.

to ano. zhodneme sa, ze pravda a rozumny stred je niekde medzi nimi len sa niekedy tazko hlada..dali sme si trosku odpoludnajsieho OT

no moja manzelka chcela ist do roboty presne z toho dovodu, ze by jej po dvoch rokoch bytia doma asi siblo...
ked si len uvedomim ze napriek tomu ze mame opatrovatelku, stare mamy sa o maleho biju ktora si ho zoberie na vikend, nas socialny zivot extremne trpi.
ja som si vzdy robil srandu z manzelky ze ona bude zarabat a ja budem matka v domacnosti, ale pravda je taka ze by som to nechcel ani za svet. milujem svoje dieta nadovsetko, ale byt s nim nonstop 3 roky, nie dakujem
lepsie ked je dieta cez den s opatrovatelkou ako keby malo byt s matkou ktorej pomaly zacina sibat

neda mi este nereagovat (len v utrzkoch)

1. Podla mna je padnute na hlavu, ked sa pary (co su spolu niekolko rokov) nerozpravaju o vaznych veciach a ked pride na lamanie chleba, tak zistia, ze su obaja uplne niekde inde. Klise typu "chlap hovori, co chces pocut" a "zenska zbytocne analyzuje" si nechajte pre seba. Analyzou totiz mozno dospiet k rozhodnutiu a je to vzdy lepsie, ako konat v afekte.

2. Vek hra rolu do urcitej miery. Ale tak, ako su ludia, co maju o zivote predstavu v 16 rokoch, (samozrejme sa moze zmenit), su aj ludia po 30ke, co stale tapaju a nevedia si urcit hodnoty. Takze mi tu neomielajte dookola, ze chudak 22-rocny, tecie mu mlieko po brade. Lebo dospeleho z cloveka robia jeho rozhodnutia a nie jeho fyzicky vek.

3. Z mojho pohladu je stat sa matkou prirodzena vec. Ze nou stale nie som - je kvoli inym objektivnym okolnostiam a z racionalnych dovodov. To, ze nemam harmonicku rodinu, je jeden z faktorov, ale urcite to nie je moja rebelia alebo ze chcem niekomu nieco dokazat. Proste chcem niekomu raz odovzdavat svoje skusenosti a okrem toho su deti pre zivot obohacujuce. Pre mna je rodicovstvo symbioza - deti beru, ale aj davaju.

Inak, ta OT o vychove nabrala zaujimave obratky. Ja by som bola skor za detsku vychovavatelku (alebo jak sa tomu nadava), ved v minulosti casto deti nechavali starym rodicom alebo znamym.. a ti mozno ani nemali poriadny vztah k detom. Samostatnost dietata je tiez dobry argument..

Ale mozno mate pravdu a mozno sa na matku ani nehodim. Pre mna su deti mali ludia s potencialom a pomahat im pri vyvoji mi pride fascinujuce a naplnujuce. Neberiem ich ako nejaku hracku na hranie.

Este ako tu spominate tie extremy.. Je logicke, ze tak ako kazdy clovek potrebuje na svoj rozvoj rozne podnety od viacerych ludi a z roznych prostredi -> takisto aj dieta by nemalo byt neprestajne s jednym clovekom dookola 3 roky.

Kathleen, nič v zlom, ale ak si napísala preto aby sme ti potvrdili, že to čo si myslíš je pravda, asi si sa mýlila. Nás nemusíš presviedčať, že ten tvoj lumen je špeciálna snehová vločka. Všetci muži sme ti tu písali, a prešli si tým sami, že v 22 sme boli inde ako sme teraz. Je len na tebe či si ztoho niečo zoberieš, alebo si budeš myslieť stále svoje a o nás, že sme blbci. Minimálne mne to je dosť jedno, ty možno zahadzuješ roky života.

Jo, a nikto ti nikde nenapísal, že budeš zlou matkou, alebo, že sa na to nehodíš. Nebuď vzťahovačná.

nepoznam ziadneho muza, ktory by v 22 dokazal objektivne a seriozne odpovedat na taketo otazky. ine je to o par rokov, po skonceni skoly, ale nie v najlepsich skolskych casoch. takze ak sa chces bavit a dohadovat s muzom o detoch zavazne, nebude to s tvojim priatelom. alebo si pockaj 3-4 roky a mozno to pre neho uz bude vtedy aktualne

kathleen: je jedno, kedy budete mat dieta. Dieta nie je zataz, zly privesok ci len starosti.
Ved, posli fotku, zaujmy a lokalitu, kde sa nachadzas, isto sa to nejak vyriesi
Ja byt znova mlady, narobim si decka v 18tke.. uz by boli z domu..

a k teme.. ak by mal 22 ale nie student, ale uz 4 roky zamestnany, dockala by si sa odpovede.. ci pozitivnej, ci negativnej. V 22 som si dieta veru nevedel predstavit ani ja, ale keby prislo, urcite by som ho neodmietal.

z mojho pohladu mladeho otca (este studujuceho) daj si pokoj s napadom ze chces mat babo s 22 rocnym.

Urcite nelutujem mat ako 27 rocny 2 rocneho syna, s polovickou nam to funguje a neskor sa nam to vrati. No ked si spomeniem ako sme si uzivali pred prichodom syna a co vsetko pre neho teraz musim obetovat, je urcite lepsie pockat do momentu, ked uz vies kde budes trvalo zit.

Moj syn sa narodil v FR, potom sme sli na tri mesiace na SK, potom na rok do Talianska, teraz sme 6 mesiacov v USA, potom Svajciarsko a naspat Taliansko. Kvoli mojmu studiu cestujeme jak blazni, ked sme na Slovensku, stari rodicia pomahaju, no ked sme v zahranici, sme non-stop s malym. Viem ze ja som opacny extrem toho co to normalne je, ale ak este nemate dokoncene skoly, nemate ani iste miesta, cize radsej najprv iste dobre miesta a az potom babo

Ja som v 18tich zacal pracovat na plny uvazok, v 19tich som zacal vztah, a v 22 som s priatelkou riesil veci ohladom rodiny a deti. Nepride mi to vobec cudne, boli sme spolu nejaky ten piatok, obaja sme boli pracujuci.
Pocas skoly sa to riesit ale neda to uznavam, neviem si to predstavit.

poznam par ludi, ktori mali svadbu a dieta pocas studija jedneho z nich. chalani ale skoly nemohli dokoncit ako denne a museli ist na externe, aj tam opakovali rocniky... vydavky navyse

kathleen: prečítala som si všetky príspevky. Podľa mňa s ním nestrácaš zbytočne čas, on vo svojom vyhlásení rodinu nevylúčil, takže bude niekedy na to priravený, ale zase budem sa ho teraz zastávať, ak obaja študujete, bolo by to pre oboch z vás ťažšie, takže ani nie ten vek, ale skôr tá súčasná situácia nie je najvhodejšia.
Viem, sme to my ženy, najmä ak si staršia, ktoré v istom okamihu začnú chcieť deti (poviem Ti, asi budeme v podobnom veku, mne už asi moje biologické hodinu vybuchnú, tak by som chcela veľmi deti), ale neni vhdné sa do toho vrhať po hlave. V súčasnosti sa tá hranica posúva a je normálne, že mávame deti roky po 30ke, nehovorím, že je to správne, ale je to blbá štatistika....Dokonca si myslím, že keby sa vám teraz "pošťastilo", zmákli by ste to. Len to dieťa je tu natrvalo a nedá sa nikam odložiť a pokiaľ ste na výške a máte spoločné plány, možno ešte nejaké dovolenky, cestovanie, tak sa teba tomu venovať, to váš vzťah ešte upevní. Viem, že tvoje rozhodnutie z veľkej časti ovplyvňuje aj tvoje rodinné zázemie, aleto sauž zmeniť nedá. Aha a ešte som chcela k tomu, ako povedal, že ty si to budeš musieť vedieť zariadiť. Asi to bude jedinec, ktorý vyrástol v dobe, žena sa stará o deti, muž zarába a zabezpečí rodinu. Veľa mužov celé toto rozhodnutie po narodení drobca zmení. A podľa mňa je to len taká kravina, že sa to nedá zvládnuť a kariéra sa zmarí dieťaťom - Preboha, však robíme do XY rokov, nejaký ten rok-dva s dieťaťom doma nikoho kariéru neovplyvnil. Navyše ako v príspevkoch vyššie spomínané existujú aj opatrovateľky, babky, vždy sa nájde riešenie, kto Ti to dieťa postráži, ak budeš robiť napr. zo začiatku na polovičný úväzok.
Ja by som netlačila na pílu a dala tomu dobré dva-tri roky. Púšťať sa do nového vzťahu len preto, že v aktuálnej situcácii tvoj priateľ dieťa nechce by mi prišlo unáhlené. Držím Ti palce...