Neveria v pomoc vlády, zháňajú si drevo, hoci majú plyn. Vraciame sa o 50 rokov späť, hovorí starosta podtatranskej obce
Vladimír ŠnídlVladimír Šnídl
Zvýšený dopyt po palivovom dreve sa niekde mení v paniku. Niektorí ľudia zháňajú akékoľvek drevo na kúrenie, bez ohľadu na kvalitu. Foto - N
Zvýšený dopyt po palivovom dreve sa niekde mení v paniku. Niektorí ľudia zháňajú akékoľvek drevo na kúrenie, bez ohľadu na kvalitu. Foto – N

Denník N sa rozprával s niekoľkými ľuďmi, ktorí by za normálnych okolností kúrili pomocou plynového kotla alebo tepelného čerpadla. Vystrašili ich však správy o cenách energií, a tak sa rozhodli pre drevo.

Jana s rodinou dokončila tento rok rodinný dom v Novej Lesnej pod Tatrami. Kúriť plánovali pomocou tepelného čerpadla, do ktorého investovali 9500 eur – aj s očakávaním, že časť nákladov im pokryje štátna dotácia.

„Hovorili sme si, že akí budeme moderní a ekologickí,“ rozpráva Jana.

Keď vypukla vojna na Ukrajine, len sa utvrdzovali v tom, že urobili dobre: prípadný nedostatok plynu ich nijako neohrozuje.
[ Traja skúsení editori ekonomického spravodajstva každý deň vyberajú najdôležitejšie informácie pre podnikanie a investovanie. Objednajte si ranný Ekonomický newsfilter. Vždy ráno o 7:00 sa za menej ako 5 minút dozviete všetko podstatné. Aktivujte jedným klikom sem. ]

Počas leta však zásadnou témou začala byť aj elektrina, ktorej cena na burze raketovo vzrástla. Hoci tepelné čerpadlá majú len relatívne malú spotrebu, Jana si povedala, že jedinou istotou je z jej pohľadu drevo. Neverí politikom, ani keď sľubujú, že ceny elektriny zostanú zastropované.

„Každý hovorí niečo iné. Sulík upokojoval, že elektrina bude zastropovaná, Matovič hovoril, že Sulík to zbabral. Do toho niečo iné hovorí ÚRSO. Nechcem sa spoliehať na štát,“ hovorí Jana.
Drevo od Rómov

Nová Lesná je ako obec plynofikovaná. Napriek tomu sa viacerí obyvatelia rozhodli, že plyn chcú túto sezónu využívať len minimálne. Radšej budú kúriť v krbe, ktorý doteraz využívali len občas, na „navodenie atmosféry“.

Starosta Peter Hritz hovorí, že ľudia počas leta „podľahli strašeniu“ a začali si vo veľkom zháňať drevo a pelety.

„Doteraz tu niečo také nebolo, vraciame sa o päťdesiat rokov dozadu. Zrazu dym a smog nebudú nikomu prekážať,“ hovorí Hritz.

Pod Tatrami je to bežný jav. Veľký dopyt po dreve je aj medzi obyvateľmi ďalšej plynofikovanej obce, ktorou je Ľubica pri Kežmarku. Keďže obec má vlastné lesy, snaží sa obyvateľom vychádzať v ústrety.

„Nárast záujmu je enormný, začal sa už počas jari. Zatiaľ dokážeme dopyt uspokojovať vďaka našim vlastným lesom, uvidíme dokedy,“ hovorí starosta Ján Kapolka.

V inej situácii je však spomínaná Nová Lesná, ktorá sa nachádza na území chráneného TANAP-u. Kde teda miestni ľudia zháňajú drevo?

V úvode citovaná Jana hovorí, že ho kupujú aj načierno od Rómov z okolitých dedín: prídu s dodávkou, vysypú zákazníkovi drevo na dvor a zoberú peniaze v hotovosti. Pred rokom by jej niečo také nenapadlo.

„Nepýtame sa, kde to drevo zohnali. Potrebujeme zásoby na zimu, tak využívame túto možnosť. Päť kubíkov vysypaného dreva za 350 eur je štandardná cena,“ dodáva Jana.
Ilustračné foto – TASR
Desať paliet miesto troch

Kúriť drevom nebolo ani doteraz na Slovensku výnimočné. Tento typ paliva však za normálnych okolností využívali hlavne obyvatelia obcí, kde nie je zavedený plyn, prípadne chatári a ľudia, ktorí si v krbe či kachliach prikurovali.

Tento rok je situácia iná. Po dreve, drevených peletách či briketách sa zháňajú aj tí, ktorým by to ešte vlani nenapadlo, prípadne nie v takom množstve. Napríklad v drevospracovateľskej firme Beky v Snine boli zvyknutí, že palivo začínali ľudia kupovať až koncom leta, keď sa blížila vykurovacia sezóna.

„Tento rok kupovali brikety aj počas jari, keď je obvykle hluché obdobie. V ďalších mesiacoch dopyt ešte viac rástol. Ten, kto si normálne kupoval tri palety, si teraz objednával desať,“ hovorí Peter Brečka z firmy Beky.

Že sa tohtoročná vykurovacia sezóna začína, pripomenul tento týždeň ľuďom aj minister financií Igor Matovič. Na svojom facebookovom účte si uverejnil fotku horiaceho dreva v krbe – s poznámkou, že doma museli prvýkrát prikúriť.
S uhlím je to ešte horšie

V ešte horšej situácii sa ocitli ľudia, ktorí sú zvyknutí kúriť si uhlím. Televízia Markíza pred pár dňami priniesla príbeh rodiny z Liptova, ktorá si už v apríli objednala uhlie na aktuálnu vykurovaciu sezónu. A stále naň čaká, hoci teploty už v noci klesajú pod desať stupňov.

„Vždy sme si objednávali uhlie v apríli, keď zvykli byť najnižšie ceny. Čakať bolo treba maximálne mesiac. Tento rok ho stále nemáme a ani nám nevedia povedať, či to vôbec stihneme ešte pred vykurovaním,“ povedala novinárom Zuzana.

Markíza oslovila aj dodávateľské firmy z Liptovského Mikuláša. Ich zamestnanci hovorili o zúfalstve, s ktorým sa stretávajú, keď zákazníkom oznamujú, že uhlie nie je.

„Buď nám nadávajú, alebo plačú,“ povedala jedna zo zamestnankýň.
Posekané ovocné stromy

Denník N sa rozprával s niekoľkými ľuďmi, ktorí sa rozhodli tento rok spoliehať na tuhé palivo. Spája ich, že neveria, že by im dokázala výraznejšie pomôcť vláda.

Tomáš žije v Senci, v dome má plynový kotol aj krb. Na túto sezónu sa rozhodol, že zotne niekoľko ovocných stromov vo svojej záhrade.

Za normálnych okolností by kúril plynom a drevo do krbu by kupoval od dodávateľov. Aktuálnu cenu dreva – 120 eur za kubík s lepšou výhrevnosťou – však považuje za premrštenú. Pri plyne si zas nie je istý, či ho počas zimy bude dosť, prípadne za akú cenu.

„Takže dve jablone, jedna slivka a časť hrušky pôjdu dole. Len čakám, kým dorodia, a potom ich narežem na drobné a nechám aspoň na chvíľku presušiť,“ hovorí Tomáš.

Vo svojom rozhodnutí posekať stromy sa utvrdil, keď sledoval letnú vládnu krízu. Vyvrcholila odchodom ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), o ktorom následne Matovič vyhlásil, že na energetickú krízu nepripravil žiadne riešenie.

„Miesto aby som počúval o riešeniach, sledoval som len hádky. Do toho som čítal rôzne články a príspevky na Facebooku, že za energie sa nedoplatíme, tak som sa rozhodol poradiť si sám,“ rozpráva Tomáš.

Ešte vo väčšej panike je jeho sused, čerstvý dôchodca, ktorý nemá v dome ani krb. Podľa Tomáša si musel pripraviť netradičný záložný plán.

„Sused sa plánuje presťahovať do malého hosťovského domčeka, kde má piecku. Pokiaľ bude drahý plyn, bude prespávať v jeho kuchyni,“ dodáva Tomáš.
Prečítajte si
Panika na trhu s drevom na kúrenie. Mnohí sa predzásobujú na roky vopred a poradovníky sú plné až do Vianoc
Zákaz vývozu dreva neprešiel

Táto situácia má niekoľko následkov, ktorých rozsah sa v tejto chvíli ešte nedá dostatočne zmapovať.

Prvý rozmer je ekologický: z obáv z cien energií padajú stromy, ktoré mohli ešte niekoľko rokov stáť. Spaľovanie dreva či uhlia navyše produkuje viac skleníkových plynov než spaľovanie zemného plynu.

Ďalší rozmer je ekonomický. „Palivové drevo stojí na niektorých miestach približne toľko ako stavebné drevo. To je absurdné,“ povedal Denníku N jeden z vysokých úradníkov ministerstva životného prostredia.

Slovenský zväz výrobcov tepla už počas leta varoval, že v dôsledku nebývalého dopytu po dreve môžu byť ohrozené dokonca dodávky paliva pre teplárne, ktoré využívajú biomasu.

Ministerstvo životného prostredia sa snažilo situáciu upokojiť vyhláseniami, že ak bude najhoršie, vláda by mohla zamedziť vývozu dreva do cudziny. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (OĽaNO) však následne uviedol, že takáto regulácia je možná len pri štátnych lesoch, ale nie pri súkromných vlastníkoch.

„Z tohto dôvodu je ťažké až nemožné presadiť zákaz vývozu určitej komodity, pretože takýto zásah do legislatívy by bol v rozpore s právom EÚ a obmedzoval by hospodárske subjekty pri obchodovaní,“ vysvetlil Vlčan Denníku E

Mám viac ako 50 rokov, som v druhom pilieri a sporím si iba v dlhopisoch. Čo mám teraz urobiť? Odpovedajú 3 odborníci
Marianna OnuferováMarianna Onuferová
Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Odborníci radia ministrovi práce Milanovi Krajniakovi, aby sa predvolená stratégia v druhom pilieri týkala aj ľudí nad 54 rokov.

Približne 300-tisíc sporiteľov v druhom pilieri, ktorí majú viac ako 54 rokov, si sporí na dôchodok iba v dlhopisových fondoch. Ide o 17 percent sporiteľov, ktorí majú najbližšie k dôchodku, no vládny návrh zákona o druhom pilieri ich úspory nerieši. Presun úspor alebo ich časti z dlhopisov do akcií podľa predvolenej stratégie sa má týkať iba ľudí do 54 rokov.

Poslanec SaS Peter Cmorej predpokladá, že starších sporiteľov, ktorí si po zásahu Ficovej vlády v roku 2013 zostali sporiť iba v dlhopisoch, zrejme čaká nižší dôchodok, ako keby v druhom pilieri nikdy neboli. Krajniakov rezort takéto porovnania nezverejnil. Keďže však návrh zákona ľudí nad 54 rokov nerieši a nemá sa ich automaticky týkať predvolená stratégia, inicioval diskusiu s odborníkmi, či návrh zákona ministra práce Milana Krajniaka rieši túto otázku správne.
[ Dôležité a zaujímavé čítanie o ekonomike. Jedným kliknutím si aktivujte newsletter s piatimi článkami týždňa z Denníka E. ]

Predvolená stratégia počíta s tým, že do päťdesiatky by sporitelia mali úspory iba v akciovom indexovom fonde, ak sa nerozhodnú inak. Po dosiahnutí päťdesiatky by sa každý rok presunuli štyri percentá ich úspor z akcií do dlhopisov. Tak ako aj dnes by mohli povedať, že chcú presun úspor spomaliť, no mohli by ho, naopak, aj zrýchliť. Dnes je zákon nastavený tak, že úspory sa začínajú presúvať z akcií do dlhopisov, keď má sporiteľ 52 rokov.

O Krajniakovom návrhu zákona sa má rokovať na septembrovej schôdzi parlamentu. Cmorej vraví, že predložený návrh by sa mal opraviť aspoň tak, že presun úspor by sa týkal všetkých sporiteľov, nielen tých, čo nemajú ešte 54 rokov. Žiada tiež zachovať možnosť voľného nakladania s časťou úspor. „Pokiaľ tam tieto chyby ostanú, dôvody, prečo návrh podporiť, tam veľmi nevidím,“ hovorí Cmorej. O návrhu chcú ešte s Krajniakom rokovať.

„Plán obnovy hovorí, že predvolenú stratégiu máme zaviesť pre všetkých, povedali sme, že hlavne pre tých, ktorí boli zasiahnutí akciou ‚návratka‘,“ pripomína odborník na dôchodky z tímu plánu obnovy Ján Šebo.

Troch odborníkov na dôchodky sme sa opýtali, či sa oplatí aj ľuďom nad 54 rokov presunúť ešte časť úspor z dlhopisov do akcií a či by sa aj ich mala týkať predvolená stratégia. Aj z ich odpovedí vyplýva, že čím menej rokov zostáva do dôchodku, tým ťažšie sa dávajú odporúčania pre sporiteľov, ktorí si sporia iba v dlhopisoch.

Opýtali sme sa:

1. Čo by mali urobiť sporitelia v druhom pilieri, ktorí majú viac ako 50 rokov a na dôchodok si sporia iba v dlhopisovom fonde?

2. Pre ktorých sporiteľov by štátom predvolená stratégia mala byť automatická? Mal by sa zmeniť vládny návrh, ktorý hovorí o predvolenej stratégii pre sporiteľov do 54 rokov?

Odpovedali Ján Šebo z tímu plánu obnovy, bývalý štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna a analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
1. Čo by mali urobiť sporitelia v druhom pilieri, ktorí majú viac ako 50 rokov a na dôchodok si sporia iba v dlhopisovom fonde?

Ján Šebo,
odborník na dôchodky z tímu plánu obnovy

Ak sa sporitelia o to vôbec nezaujímali, mali by si najprv urobiť test rizikového profilu, ako sa cítia. Ak im vyjde, že sú ochotní tolerovať nejaké riziko, a vedia, že si peniaze nejdú hneď vybrať, ale chápu, že peniaze na dôchodku budú používať postupne, nech nabehnú na predvolenú stratégiu, ktorá by mala byť 50 na 50 (polovica úspor v dlhopisoch a polovica v akciách, pozn. E). V priebehu troch rokov nech si najskôr začnú dávať do akcií nové príspevky, aby zažili, čo to je, či sa s tým cítia komfortne, a nech si potom úspory presunú postupne do akcií. Ak prejde v parlamente zmena, že prvých 10 rokov bude dôchodok v II. pilieri vo forme programového výberu (postupne sa vyplatí polovica úspor, pozn. E), peniaze môžu mať ešte investované v akciách. Zopakujem, najľahšie je začať novými príspevkami.

Ivan Švejna,
bývalý štátny tajomník ministerstva práce, zástupca Asociácie DSS

Ukážem to na mojom príklade. Mám 56 rokov a znížil som si povinnosť presunúť 10 percent úspor do dlhopisov, presúva sa mi len 5 percent úspor (podľa zákona sa každý rok po dosiahnutí veku 52 rokov presúva do dlhopisov 10 percent úspor, pozn. E). V indexovom fonde mám teraz 80 percent majetku a v dlhopisovom fonde 20 percent. Ináč by som mal úspory rozložené v pomere 60:40. Keď pôjdem do dôchodku, budem mať polovicu úspor v indexovom fonde a druhú v dlhopisovom fonde. Kto je v mojom veku a má všetko v dlhopisoch, už s tým nič neurobí. Ak má niekto reálny záujem, určite by som minimálne nové príspevky dával do akciového alebo indexového fondu. Čo so starými príspevkami, to je vec rizikového profilu sporiteľa. Môj názor je využiť v maximálnej miere možnosť byť v indexovom fonde.

Radovan Ďurana,
analytik inštitútu INESS

Čím je kratší horizont sporenia, tým ťažšie sa dávajú odporúčania. Dnes sme vo veľmi neistej ekonomickej situácii, pravdepodobne príde recesia a nevieme, či bude trvať rok alebo dva. Vôbec nevieme, či sme sa pozreli na dno poklesu akciových trhov. Preto je veľmi ťažké dávať odporúčanie. Dôležité je to, aký budú mať ľudia pravdepodobný dôchodkový príjem. Kto si môže povedať, že má 50 rokov a má pred sebou ešte 20 rokov, keď nie je odkázaný na dôchodok z druhého piliera, môže ísť do indexových fondov. Človeku, ktorý vo veku 63 rokov už bude tie peniaze potrebovať, odporúčanie dať neviem.
2. Pre ktorých sporiteľov by štátom predvolená stratégia mala byť automatická? Mal by sa zmeniť vládny návrh, ktorý hovorí o predvolenej stratégii pre sporiteľov do 54 rokov?

Ján Šebo,
odborník na dôchodky z tímu plánu obnovy

Návrh zákona predpokladá, že predvolenú stratégiu zavedieme pre všetkých okrem ľudí nad 54 rokov veku. Vynorí sa vám otázka, prečo nie pre týchto. Z odborného hľadiska nenájdete odpoveď, nikto vám ju nedal. Keď sa pýtame, tak nám dajte analýzu, všetci, či už ministerstvo, alebo sociálni partneri, argumentujú tým, že majú pocit, že tým sporitelia pôjdu do rizika. Takže riziko toho, že budú mať väčší dôchodok, ideme vymeniť za to, že je istota, že budú mať nízky dôchodok. Plán obnovy hovorí, že predvolenú stratégiu máme zaviesť pre všetkých, povedali sme, že hlavne pre tých, ktorí boli zasiahnutí akciou „návratka“. Ľuďom, ktorí už nejaké zmeny urobili, by sme mali minimálne povedať, či ich zmeny korešpondujú s predvolenou stratégiou alebo nie. Ak by sme zaviedli predvolenú stratégiu ako nejaké pásmo – agresívnejšia a konzervatívnejšia predvolená stratégia – a vy doň spadnete, vaše úspory sa nepresunú. Ak ste mimo neho, upozorníme vás, že ak si to nedáte vy dokopy, tak od júla budúceho roku vám úspory zosúladíme.

Ivan Švejna,
bývalý štátny tajomník ministerstva práce, zástupca Asociácie DSS

Zastávam názor asociácie, podľa ktorého aktívnych sporiteľov netreba presúvať, mali by sa presunúť iba úspory pasívnych sporiteľov.

Radovan Ďurana,
analytik inštitútu INESS

Pre mňa by bol dobrý kompromis, keby tá skupina sporiteľov, ktorí už urobili nejaké rozhodnutie, bola len informovaná, že my ako štát si myslíme, že takéto rozloženie úspor je optimálna predvolená stratégia. Vy sa môžete tomu prispôsobiť a nemusíte. Pokiaľ už sporitelia urobili nejaký druh aktivity, nemali by byť automaticky presúvaní. Mali by byť informovaní. Starších sporiteľov by mal štát o takej možnosti informovať. Mali by sme už smerovať k tomu, že toto je posledné presúvanie úspor sporiteľov. Môže byť defaultná stratégia pre novovstupujúcich, ale mali by sme sa dostať k tomu, že ľudí informujeme a nie presúvame.

Lyžovať sa na východe bude, ale drahšie. Cena lístka vyskočí aj o 30 percent

Strediská chcú vedieť, či a ako pomôže vláda.

Lenka Haniková
Lenka Haniková
redaktorka
Odoberať autora
Ilustračné foto.
Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)
Písmo:A-|A+
diskusia (9)
[ Dostávajte Denný newsletter Korzára e-mailom:
Prihláste sa na odber jedným klikom. ]

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Niektoré zahraničné zimné strediská pre dramatické zdražovanie cien energií zvažujú, či vôbec spustia tohtoročnú lyžovačku.

Napríklad až 70 percent lyžiarskych stredísk vo Francúzsku plánuje prehodnotiť trojročné kontrakty s dodávateľmi energií, ktorých ceny vzrástli medziročne až 20-násobne, informuje portál Dromedar, odvolávajúc sa na Connexion France.

Majitelia stredísk vravia, že by nemuseli byť schopní pokryť účty za elektrinu.

Niektoré pritom odmietajú, že by vyššie náklady premietli do cien skipasov, keďže, ako zdôvodňujú, ľudia tiež trpia infláciou a ich peňaženky nie sú nafukovacie.

Riešením je podľa odborníkov zastropovanie cien elektriny pre zimné strediská, podobne ako pre individuálne domácnosti, a taktiež šetrenie energiou.

Zo združenia prevádzkovateľov lyžiarskych vlekov a areálov vo Francúzsku hovoria aj o znížení rýchlosti vlekov, zmenách prevádzkových hodín či úplnom zrušení nočného lyžovania.

Pozreli sme sa na to, ako to vyzerá s blížiacou sa lyžiarskou sezónou na východnom Slovensku.
Súvisiaci článok Svah s umelým povrchom bol slovenskou raritou. Zjazdovka už 20 rokov zarastá Čítajte
Stále nevedia, či a čo sa chystá

Ešte vlani riešili lyžiarske strediská obmedzenia vyplývajúce zo šírenia covidu-19 a prevádzkari upozorňovali, že potrebujú jasné a včasné kroky od vlády. Lyžovanie sa totiž nedá spustiť zo dňa na deň, argumentovali.

Napríklad zo strediska v Litmanovej doline vysvetľovali, že príprava na lyžovanie trvá aj pol roka a štart lyžiarskej sezóny ich stojí približne 20-tisíc eur.

Teraz sú na tom lyžiarske strediská podobne. Opisujú, že nevedia, aké prípadné kroky pri riešení vysokých cien energií zo strany vlády prídu, no na sezónu sa už musia pripravovať.

Spravidla majú najvyššie náklady ešte pred samotným otvorením, a to pri zasnežovaní.

V stredisku v Levočskej či Litmanovej doline s pokrývaním svahov umelým snehom začínajú v prípade mrazov už koncom novembra. Aj preto by sa podľa nich mala vláda v prípade, že chce lyžiarskym strediskám pomôcť, s opatreniami poponáhľať.

„Najvyššie počiatočné náklady na prevádzku máme v novembri a decembri. Ak napadne prírodný sneh, je to pomoc, ale na ten sa už nespoliehame vôbec,“ hovorí Peter Ružbacký, technický prevádzkar strediska v Levočskej doline.

Michal Hlinka zo strediska v Litmanovej doline dodáva, že ak prídu zo strany vlády opatrenia až od januára, veľmi im to nepomôže. „Vtedy už len dosnežujeme a robíme menšie úpravy.“
Súvisiaci článok Gelnica siaha na veľký lyžiarsky projekt Čítajte
Všetko závisí od rozhodnutia vlády

Z obidvoch stredísk prevádzkari tvrdia, že lyžovať sa tento rok bude.

No o niečo váhavejšie odpovedajú na otázku, ako sa vysoká cena energií premietne do cien skipasov.

„Všetko záleží na rozhodnutí vlády, či zastropujú ceny energií, ale nechceli by sme extrémne zvyšovať ceny. Možno sa niečo navýši a možno to ostane ako tento rok,“ hovorí Hlinka.

V súčasnosti by však podľa neho nepomohlo zastropovanie cien energií len lyžiarskym strediskám, ale aj domácnostiam.

„Keď bude všetko drahšie aj pre ľudí, nebudú si môcť dovoliť lyžovať.“

Ružbacký nadväzuje, že by sa o týchto opatreniach malo rozhodnúť čím skôr, pretože prevádzkovatelia stredísk potrebujú vedieť, na čom sú.

Z Levočskej doliny už teraz avizujú, že ceny lístkov pôjdu hore, no nevedia ešte o koľko.
Ceny zvyšovali už minulý rok

Ján Petróci z lyžiarskeho strediska Jahodná hovorí v súčasnosti otvorene o tom, že boli nútení zvýšiť ceny lístkov približne o 20 až 30 percent.

„Všetko je podmienené ekonomickou situáciou na trhu. Hlavne cena elektrickej energie bude rozhodujúca v tom, čo bude v budúcnosti s lyžiarskymi strediskami,“ vysvetľuje.

Začiatok sezóny na Jahodnej je plánovaný približne v polovici decembra, možno skôr. Všetko závisí podľa Petróciho od počasia.

Lyžiarske strediská boli nútené zvyšovať ceny skipasov vzhľadom na ceny energií a pohonných hmôt už v januári tohto roka.

Napríklad lyžiarske stredisko Snowpark Lučivná neďaleko Popradu malo už v januári tohto roka asi o 50 až 60 percent vyššie náklady na energie v porovnaní s minulými rokmi.

Ceny lístkov približne o desať percent zvyšovali na začiatku poslednej lyžiarskej sezóny aj v stredisku v Lopušnej doline pri Svite.

Už vtedy konateľ strediska Ľubomír Kozubík hovoril, že cena elektriny išla hore zo 100 na 260 eur za megawatthodinu.
Súvisiaci článok Vlani lyžiarske strediská živorili, teraz ich zdražené energie nútia dvíhať ceny Čítajte
Takmer 10-násobný nárast cien je neúnosný

V Bachledovej doline v Ždiari zatiaľ všetko pripravujú na štandardnú sezónu.

Michal Rusinak z oddelenia marketingu pripomína, že príprava zimnej sezóny, všetky technické revízie či prípravy zasnežovacích systémov sa musia realizovať už niekoľko mesiacov vopred.

Čo však bude v decembri, keď štandardne začínajú lyžiarsku sezónu, dnes podľa Rusináka nedokáže predpovedať nikto.

Všetko bude podľa neho závisieť od reakcie vlády a opatrení Európskej únie na vývoj cien na energetickom trhu, respektíve stabilizácie cien energií na burze.

Ako vraví, ideálne by bolo, keby už došlo k nejakému návrhu zastropovania cien, pomoci znížením DPH na služby gastronómie, prípadne prepravy lanovkami.

„Takmer 10-násobný nárast cien je neúnosný a do cien lístkov samozrejme nepretaviteľný. Všetko bude preto závisieť od cien energetických vstupov a podľa toho budeme rozhodovať, ako bude prebiehať zimná sezóna,“ vysvetľuje.

Už teraz však na stredisku pracujú na rôznych opatreniach na zníženie energetickej náročnosti jednotlivých prevádzok a úsporných opatreniach.
Lyžovačka v Tatrách

Na lyžiarsku sezónu sa pripravujú aj vo Vysokých Tatrách a v Jasnej. „Lyžovať sa bude,“ hovorí hovorca Tatra Mountain Resorts Marián Galajda.

V Jasnej finalizujú výstavbu novej lanovky a finišuje ďalšia vlna predpredaja sezónnych skipasov.

Lyžovačku v Tatrách chcú spustiť rovnako ako po iné roky.

„V prípade, že to umožnia poveternostné podmienky, nasneží a bude mrznúť,“ dodáva Galajda.

Čítajte viac: https://korzar.sme.sk/c/23011925/lyzova ... chode.html

Nafta je výrazne drahšia ako benzín. Prečo sa môže rozdiel ešte zväčšiť?
Situáciu sme už zažili v roku 2009.


Jozef Tvardzík
reportér
ODOBERAŤ AUTORA

Benzínová pumpa Slovnaft (Zdroj: Jozef Tvardzík)
Písmo:A-|A+ 
 DISKUSIA
 (150)
[ Dostávajte Ekonomické správy z Indexu e-mailom: Prihláste sa na odber jedným klikom. ]
Dlhodobo platilo, že na čerpacích staniciach bola nafta oproti benzínu lacnejšia. Zbežným pohľadom na historické dáta išlo v priemere o desať až dvanásť centov na liter. Popri nižšej spotrebe bývala nižšia cena pohonnej látky dôležitým faktorom, pre ktorý sa zákazníci rozhodovali pre kúpu auta na diesel.

Po ruskej agresii na Ukrajine sa ceny pohonných látok začali hýbať. Benzín i nafta prudko zdražovali, no cenové zvýhodnenie v prospech nafty sa začalo strácať. Cenový vrchol nastal začiatkom júla, keď liter benzínu a nafty dosiahli úroveň 1,946 eura a rozdiel v ich cenách zmizol.

Odvtedy ceny pohonných látok klesajú dvanásť týždňov v rade. Zlacňovanie je však výrazne odlišné a viac teší vodičov s benzínovými motormi. Kým benzín zlacnel z rekordných úrovní o približne 16 percent na aktuálnych 1,63 eura za liter, nafta zlacnela len o sedem percent na cenu 1,82 eura za liter.

Rozdiel na čerpacích staniciach medzi cenou nafty a benzínu je tak už výrazný v rozmedzí od 15 do 20 centov. Pri 45-litrovej nádrži platí motorista s naftovým motorom o deväť eur viac než vodič s benzínovým.

Ide o nezvyčajnú situáciu, ktorú vodiči naposledy zažili v roku 2009. Drahšia nafta ako benzín bola vtedy výsledkom finančnej krízy, ktorá zrazila ceny benzínov na priemernú hodnotu pod euro za liter a zároveň vypukla plynová kríza, ktorú vyvolalo Rusko.

Prečo je nafta drahšia ako benzín?
Súčasná špecifická situácia, keď je nafta drahšia ako benzín, sa netýka len Slovenska, ale môžeme ju vidieť aj v ostatných krajinách Európskej únie. U nás je situácia výnimočnejšia v tom, že naftou bolo Slovensko vďaka Slovnaftu veľmi dobre zásobované.

Aktuálne je nafta lacnejšia ako benzín len vo dvoch krajinách - Grécku a na Malte. V prípade Chorvátska je nafta dokonca až o 40 centov drahšia ako benzín.

Výraznejšie zdraženie v prípade nafty je výsledkom nízkej ponuky zo strany producentov. Platí tu základná ekonomická logika: cena je výsledkom nesúladu medzi rastúcim dopytom po nafte a slabšou ponukou rafinérií. Časť európskych rafinérií dokáže spracovávať len ťažkú sírnatú ruskú ropu, čo spôsobuje problémy.


Ruská ropa je na výrobu nafty oveľa vhodnejšia – z jedného litra dokážu rafinérie vyrobiť tohto paliva viac v porovnaní s ľahšími druhmi ropy. „Dovoz ruskej ropy do Európy klesá a často je táto ropa nahradzovaná inými druhmi, ktoré nie sú bohaté na produkciu nafty, preto dochádza k zdražovaniu nafty voči benzínu,“ vysvetľuje analytik XTB Lukáš Lipovský.

Vyššia cena nafty je zároveň výsledkom vyššej veľkoobchodnej marže. „Pri nafte je na úrovni 45 dolárov za barel, pričom dlhodobý priemer je 12 dolárov barel. V prípade benzínu je teraz 10 dolárov, čo je dlhodobý priemer. Uvedený rozdiel spôsobuje, že v celej Európe je nafta výrazne drahšia oproti benzínu,“ tvrdí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Rekordne nízke zásoby nafty
Nafta je drahšia ako benzín aj pre chudobné zásoby nafty v Európe, ktoré sú na historických minimách. Je ich možné sledovať v rafinérskom uzle Amsterdam - Rotterdam - Antverpy.

Zásoby nafty v Európe sú o 27 percent nižšie v porovnaní s priemerom za posledných päť rokov. V súčasnosti sú na úrovni 1,659 milióna metrickej tony, pričom priemer za posledných päť rokov dosahoval 2,29 milióna metrickckej tony.


V prípade, ak nedôjde na energetických trhoch k zásadným zmenám, dá sa očakávať, že rozdiel medzi cenami benzínu a nafty sa môže aj naďalej prehlbovať, tvrdí Lipovský. Situácii nepomohlo ani to, že Slovnaft mal viac než dvojmesačnú odstávku. Počas letnej údržby od konca mája do začiatku augusta postupne odstavil 21 výrobných jednotiek.

Dopyt po nafte narástol s príchodom jesene. Hovorca Slovnaftu Anton Molnár tvrdí, že z nafty sa stáva lacnejšia alternatíva na výrobu elektriny.

„Mnohým malým odberateľom sa oplatí dať naftu do generátoru a tak vyrábať elektrinu alebo teplo na úkor drahého plynu,“ vysvetľuje. Dopyt po nafte na jeseň cyklicky rastie, pretože sa rozbiehajú na poliach poľnohospodárske práce a začína sa vykurovacia sezóna. A tá je momentálne kľúčová.

Dopyt po vykurovacom oleji
So začiatkom jesene rastie dopyt po vykurovacom oleji, ktorým sa niektoré firmy predzásobujú pred tohtoročnou zimou. Vykurovací olej sa vyrába z ropy. Získavaný je destiláciou a následnou rafináciou ako nafta. Ide o horľavinu používanú v kotloch a peciach ako palivo.

Jeho cena sa medziročne zvýšila o 50 percent. Časť teplární a fabrík v Európe hľadá náhradu za drahý plyn, ktorého spotová cena je na úrovni okolo 185 eur za MWh, čo je 3,5-násobne vyššia cena ako vlani. „Zásoby nielen nafty, ale aj vykurovacieho oleja sú rekordne nízke a produkciu nie je možné rýchlo zvýšiť. To tlačí cenu nahor,“ vraví Tomčiak.



Ďalším faktorom je vyťaženosť logistických kapacít. Kým lode sú pri preprave plných objemov čiastočne stále blokované nízkymi hladinami riek po rekordnom suchu v lete a na trhu je navyše nedostatok kapacít, tak železnice naplno prepravujú uhlie.

Dopyt po nafte zvyšuje aj skutočnosť, že si štáty dopĺňajú strategické rezervy, ktoré čiastočne využívali počas predchádzajúceho obdobia na krytie výpadkov na trhu.

„Európa nie je v produkcii nafty sebestačná, a preto je stále odkázaná na istý objem importov z krajín mimo EÚ ako Bielorusko a Rusko. S blížiacimi sa sankciami aj táto očakávaná zmena tlačí ceny nafty nahor,“ upozorňuje Molnár.

Embargo začiatkom decembra
Tlak umocní od 5. decembra embargo Európskej únie na dovoz ruskej ropy do Európy prostredníctvom tankerov. Za ďalšie dva mesiace sa má zákaz rozšíriť aj o ruské ropné produkty, predovšetkým naftu.

Do Európy sa dováža ročne približne 50 miliónov ton nafty, z toho takmer polovica práve z Ruska. Embargo teda tlačí cenu nahor, pretože niektoré štáty sa snažia naftou predzásobiť. Česko, Maďarsko a Slovensko, kam ropa prúdi ropovodom Družba, si vyrokovalo do polovice roku 2024 výnimku.

Medzinárodná agentúra pre energie (IEA) v správe o trhu s ropou očakáva zníženie ruských dodávok začiatkom roka 2023 o 1,9 milióna barelov denne na 9,5 milióna barelov denne.

Podľa analytikov v najbližších dňoch budú klesať ceny benzínu i nafty. Kým Tomčiak tvrdí, že rozsiahlejší bude pokles cien nafty, Lipovský hovorí o výraznejšom zlacnení benzínu. V oboch prípadoch však bude cenová priepasť medzi benzínom a naftou pretrvávať.

Zlacnenie palív je výsledkom klesajúcich cien ropy Brent. Od konca augusta jej cena klesla z úrovne 102 dolárov za barel na aktuálnych 89 dolárov.

Trh zároveň očakáva, že po zverejnení augustovej inflácie v USA, bude tento týždeň americká centrálna banka Fed opäť navyšovať úrokové sadzby (zrejme o 0,75 percentuálneho bodu alebo dokonca o jeden percentuálny bod), čím zvýši riziko recesie v americkej ekonomike a zníži dopyt po rope.

Na zlacňovanie má vplyv aj Čína, ktorá je najväčším dovozcom ropy na svete a motorom svetovej ekonomiky. Pre ekonomické problémy (politika nulovej tolerancie covid-19 spolu s krízou v sektore nehnuteľností) sa očakáva, že dopyt po rope koncom roka klesne.

Podľa IEA hrozí Číne v tomto roku pokles dopytu po rope o 420-tisíc barelov denne. Bol by to pre ňu prvý ročný útlm od roku 1990.

Čítajte viac: https://index.sme.sk/c/23012137/nafta-d ... rusko.html

So žiadosťou o dôchodok sa neponáhľajte. Na budúci rok môže byť penzia vyššia aj o desiatky eur (otázky a odpovede)

Budúce penzie ovplyvňuje počet odpracovaných rokov, výška mzdy a aktuálna dôchodková hodnota.
Od januára 2023 bude dôchodková hodnota vyššia, preto budú penzie vyššie, ako keby ste požiadali o dôchodok tento rok.
Ak odídete do penzie na budúci rok, dôchodok bude vyšší aj o vyššiu valorizáciu 11,8 %.
V závere roka rozmýšľajú ľudia, ktorí dosiahli dôchodkový vek, o tom, či sa im vyplatí podať žiadosť o dôchodok tento rok, alebo až na ten budúci. Sociálna poisťovňa odpovedá na otázky Denníka E, čo by mal budúci penzista pri rozhodovaní zohľadňovať.

Ak dosiahne človek v septembri dôchodkový vek, má si požiadať o penziu ešte v tomto roku, alebo až na budúci rok?

[ Dôležité a zaujímavé čítanie o ekonomike. Jedným kliknutím si aktivujte newsletter s piatimi článkami týždňa z Denníka E. ]
Požiadať o dôchodok je možnosť, nie povinnosť. Každý poistenec môže požiadať o starobný dôchodok podľa vlastného uváženia, najskôr však dňom dovŕšenia dôchodkového veku. Rozhoduje sa na základe svojej životnej situácie.

Pri rozhodovaní by mal podľa odborníkov na dôchodkové poistenie brať do úvahy nielen svoju životnú situáciu, či je zdravý a môže pracovať, ale aj to, aký dôchodok mu Sociálna poisťovňa prizná, ak oň požiada napríklad v októbri alebo až v januári 2023, či ešte neskôr.

Čo rozhoduje o výške dôchodku?

Pri rozhodovaní treba brať do úvahy okrem individuálnej životnej situácie aj ďalšie faktory. Na prvom mieste počet odpracovaných rokov, teda priemerný mzdový bod. Ak by o dôchodok poistenec požiadal tento rok, pri výpočte sumy dôchodku sa mu zohľadní aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Tá sa každý rok mení.

O výške budúcej penzie rozhoduje aj valorizácia dôchodku platná pre tento rok. Dôchodok priznaný v tomto roku sa od 1. januára 2023 zvýši o valorizáciu platnú na rok 2023. Dôchodky by sa mali valorizovať o 11,8 %.

Ak bude ešte celý budúci rok pracovať, a o dôchodok požiada až v roku 2024, penzia sa mu zvýši za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok bez poberania tohto dôchodku.

Čo ak dôchodca dosiahol penzijný vek v septembri, ale rozhodne sa ešte pracovať celý budúci rok?

Ak má možnosť aj po dovŕšení dôchodkového veku pracovať, môže sa rozhodnúť, či chce mať plat aj dôchodok – oba príjmy totiž môže poberať súčasne.

Ak popri poberaní dôchodku ešte pracuje, a platí si ďalej dôchodkové poistenie (neuplatňuje si odvodovú výnimku, na základe ktorej neodvádza poistné na dôchodkové poistenie pri príjme do 200 eur mesačne), toto obdobie dôchodkového poistenia (práce) sa mu zhodnotí vo výške dôchodku. Sociálna poisťovňa mu totiž dôchodok automaticky každoročne zvýši vždy od 1. januára o polovicu osobných mzdových bodov získaných v predchádzajúcom roku vynásobených aktuálnou dôchodkovou hodnotou.

Poistenec sa môže rozhodnúť aj tak, že po dovŕšení dôchodkového veku nepožiada o dôchodok a bude ďalej pracovať a poberať len plat. Keď neskôr po ukončení zamestnania požiada o starobný dôchodok, ten mu Sociálna poisťovňa zvýši za obdobie poistenia bez poberania dôchodku z vymeriavacích základov, z ktorých platil poistné za toto obdobie. A zároveň platí, že Sociálna poisťovňa mu sumu dôchodku ešte zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku.

Ak požiadam o penziu v októbri, mám nárok na 13. dôchodok?

Tento rok Sociálna poisťovňa 13. dôchodok vyplácala v predstihu už v júli 2022, preto na tento príspevok už nebude mať tento dôchodca nárok. Na krátený 13. dôchodok vyplácaný v novembri už nárok bude mať. Má byť 70 % zo sumy 13. dôchodku.

Ak požiadam o penziu v októbri, ako sa mi započítajú odpracované roky? Narodil som sa v roku 1960, vyštudoval strednú a vysokú školu, celý život som pracoval a v septembri som dovŕšil dôchodkový vek. Ak odídem na dôchodok až od januára 2023, ako sa mi započítajú odrobené roky?

Ak poistenec dovŕšil dôchodkový vek napríklad 15. septembra 2022 a týmto dňom požiada o dôchodok, ako obdobie poistenia sa mu bude hodnotiť celý čas dôchodkového poistenia získaný po ukončení povinnej školskej dochádzky do 14. septembra 2022.

Vymeriavacie základy (odvody) sa mu započítajú od roku 1984 do roku 2021 (vrátane).

Ak požiada o dôchodok až 1. januára 2023, k tomuto dátumu sa mu bude ešte hodnotiť toto obdobie + vymeriavacie základy po dovŕšení dôchodkového veku – teda napríklad od 15. septembra 2022 do 31. decembra 2022.

Ako sa budúcemu penzistovi Jánovi započíta štúdium, keď sa narodil v roku 1962, vyštudoval gymnázium a vysokú školu?

Štúdium na oboch školách sa Jánovi pri výpočte dôchodku zhodnotí. Bude sa mu hodnotiť tak obdobie štúdia na strednej škole (vrátane prázdnin po ukončení stredoškolského štúdia), ako aj vysokoškolské štúdium.

Pri spísaní žiadosti o dôchodok je potrebné predložiť maturitné vysvedčenie a vysokoškolský diplom, prípadne potvrdenie školy, odkedy dokedy jeho štúdium trvalo.

Obdobím dôchodkového poistenia je aj štúdium na strednej a vysokej škole do 31. decembra 2003. Započítava sa teda obdobie po ukončení povinnej školskej dochádzky, pričom povinná školská dochádzka mohla v minulosti trvať rôzne dlho (8, 9 či 10 rokov).

Obdobie štúdia sa nehodnotí poistencom od roku 2004 – tí však ešte aktuálne do dôchodku neodchádzajú.

Ak zamestnanec zarábal priemernú mzdu a požiadal o dôchodok v októbri 2022, ako sa mu penzia vypočíta?

Najväčší vplyv na sumu dôchodku má doba poistenia získaná počas produktívneho obdobia poistenca. Platí, že čím dlhšie poistenec odvádza poistné (nemá obdobia evidencie na úrade práce a obdobia dobrovoľnej nezamestnanosti) a z čím vyšších vymeriavacích základov, tým je suma jeho dôchodku vyššia.

Vo vzorci na výpočet dôchodku zohráva svoju úlohu ADH. Vypočítava sa ako súčin platnej dôchodkovej hodnoty a hodnoty, ktorá zodpovedá podielu priemernej mzdy v hospodárstve za 3. štvrťrok aktuálneho roku a priemernej mzdy v hospodárstve za 3. štvrťrok predchádzajúce­ho roku.

Platí, že sa použije ADH platná v tom roku, v ktorom vznikol nárok na výplatu dôchodku. Jej hodnota sa každý rok mení, keďže sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve. Čím je priemerná mzda vyššia, tým je vyššia aj ADH. Tento rok je jej hodnota 15,13 eura.

Starobný dôchodok sa v roku 2022 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za 1. polrok 2021, teda o 1,3 %, zároveň najmenej o 9,40 eura mesačne.

Ako sa tomu istému zamestnancovi zmení penzia, ak o ňu požiada na budúci rok?

Starobný dôchodok sa v roku 2023 zvýši o infláciu za domácnosti dôchodcov za 1. polrok 2022, teda o 11,8 %.

Aká ADH bude platiť od 1. januára 2023, ešte nie je známe. Sociálna poisťovňa jej výšku zverejňuje na konci roka. Určite však bude vyššia. Výšku dôchodkovej hodnoty na budúci rok ovplyvní novela sociálneho poistenia, ktorú poslanci tento týždeň schválili. Podľa nej sa má pri zvyšovaní dôchodkovej hodnoty od roka 2023 započítať len 95 % zo zvýšenia priemernej mzdy.

Do úvahy by mal penzista zobrať aj to, že ak požiada o dôchodok v januári a dôchodkový vek splnil už v októbri, znamená to preňho mínus dva vyplatené dôchodky. Ak by požiadal o dôchodok v októbri, mal by nárok aj na mimoriadny 13. dôchodok vyplácaný v novembri. Na druhej strane, vďaka vyššej dôchodkovej hodnote a valorizácii bude jeho dôchodok priznaný v januári 2023 vyšší.

Ako mi dôchodková hodnota zmení penziu, ak som pracoval 43 rokov za priemernú mzdu a o dôchodok požiadam v októbri?

Keďže ste zarábali priemernú mzdu, hodnota vášho priemerného osobného mzdového bodu je 1. Máte odpracovaných 43 rokov. Aktuálna dôchodková hodnota na rok 2022 je 15,13 eura.

Dôchodok sa vypočíta vynásobením priemerného osobného mzdového bodu, počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou.

Budete mať nárok na dôchodok 650,60 eura (1× 43 × 1­5,13). Túto sumu vám Sociálna poisťovňa ešte zvýši o tohtoročnú valorizáciu 1,3 % (8,50 eura). Od októbra teda budete dostávať dôchodok 659,10 eura. Plus k tomu by ste mali dostať v novembri 70 % 13. dôchodku.

V januári vám dôchodok zvýšia o 11, 8 % o 77,80 eura na 736,90 eura.

Ak požiadate o dôchodok až v januári, podľa schválenej novely sa od roku 2023 bude ADH zvyšovať tak, že sa zohľadní len 95 % z medziročného zvýšenia priemernej mzdy.

Exminister práce a odborník na sociálne veci Jozef Mihál na svojom Facebooku Daňové a odvodové tipy odhaduje, že ak sa priemerná mzda medziročne zvýši o 8 % (ADH platná pre rok 2023 by bola vyššia o 95 % z 8 %), dôchodková hodnota by bola 16,28 eura.

Ak by sme vychádzali z výpočtu Mihála, v prípade, že požiadate o penziu až v januári, bola by 700 eur. Táto suma by sa ešte valorizovala o 11,8 % (82,60 eura), Sociálna poisťovňa by vám tak priznala penziu 782,60 eura.

Aby som sa s vami stretol, musel som sa nadopovať liekmi, hovorí muž s chronickým únavovým syndrómom

Rozhovor sme si dohodli dopoludnia, keď je vyššia pravdepodobnosť, že tridsaťročného Šimona Procházku chronický únavový syndróm neparalyzuje v posteli a bude schopný prejsť zopár krokov od svojho bytu. Aj tak to ráno vyzeralo, že stretnutie zruší.

V rozhovore pre Deník N opísal, ako sa jeho život zo dňa na deň obrátil naruby. Pred troma rokmi sa Šimon stal chronicky unaveným človekom, ktorý musel skončiť s prácou, prerušiť štúdium, zanechať šport a namiesto cestovania po Mexiku sa tešiť, ak sa mu niekedy podarí dostať sa k Máchovmu jazeru.

Z rozhovoru sa okrem iného dozviete:

ako sa z dynamického športovca stane pacient s únavovým syndrómom;
aký je bežný deň Šimona Procházku;
čo pre neho dnes predstavuje jazda električkou;
aké sú najväčšie mýty spojené s týmto ochorením;
prečo túto diagnózu poisťovne nemajú rady;
čo majú ľudia s únavovým syndrómom spoločné s leňochodom.
Stretávame sa o desiatej dopoludnia. Ako sa cítite?

Bude to znieť ako klišé, ale cítim sa unavene.

Už takto po prebudení.

Áno, už takto od rána. Ono je to nekonečný proces. Človek sa budí s pocitom, akoby v noci bežal maratón alebo ho prešiel vlak či kamión. Spánok ani žiadny iný odpočinok neposkytuje potrebnú úľavu. Keď je normálny človek unavený, riešenie nájde práve v odpočinku, ale s touto chorobou to tak jednoducho nie je.

Moja predstava, že chronický únavový syndróm je choroba, pri ktorej človek pociťuje urputnú únavu, ktorej sa nezbaví tým, že by si šiel odpočinúť, je teda správna?

Je to tak. Nejde však len a iba o únavu. Sú tam aj ďalšie symptómy. Navyše únava ako taká je súčasťou takmer všetkých ochorení, takže človek s chrípkou alebo človek, ktorý si vyvrtne členok, je takisto unavený. Je to sprievodný proces a dôkaz, že telo s chorobou bojuje.

Takže sa to zle diagnostikuje. Môže sa stať, že ste stále unavený a chodíte po najrôznejších ambulanciách a nikde nemôžu prísť na príčinu. Pritom máte chronický únavový syndróm. Alebo ho nemáte, cítite sa unavene, ako únavový syndróm to riešite a k lekárovi nejdete – a môže vám prekĺznuť nejaká vážna diagnóza.

Áno, nie je určený žiadny konkrétny biomarker, na základe ktorého by lekár jasne určil, že skutočne ide o únavový syndróm. Diagnostika teda prebieha tak, že sa vylúčia iné ochorenia s obdobnými symptómami a až potom sa v ideálnom prípade diagnostikuje chronický únavový syndróm.


Foto – Ludvík Hradilek/Deník N
Ako sa to teda začalo u vás?

Začalo sa to na prelome jari a leta 2019. Dostal som úplne bežnú vírusovú angínu. Tá choroba mala úplne klasický priebeh, ktorý asi každý pozná. Mal som bežné príznaky, ako škriabanie v krku, teplota, zväčšené uzliny, bolesti kĺbov a svalov. Hoci som nikdy žiadnymi chorobami veľmi netrpel, toto ma celkom zasiahlo. Dostal som antibiotiká, ktoré sa po nejakých desiatich dňoch museli opakovať. Keď príznaky okrem zníženia teploty prakticky neodznievali ani po ďalšej dávke antibiotík, dostal som ďalšiu dávku. V súčte to boli nejaké tri týždne a základné príznaky skutočne zmizli. S výnimkou únavy, bolesti svalov, kĺbov, kostí a malátnosti. Prepáčte, že hovorím tak zmätene, aj to je jeden z prejavov chronického únavového syndrómu.

To je v poriadku, môžeme rozhovor urobiť aj na dva razy.

Chronický únavový syndróm človeku narušuje kognitívne schopnosti.

Zle sa hľadajú slová. Áno, to je v tých hlavných príznakoch.

Sú, samozrejme, rôzne stupne intenzity a záleží na tom, v akom štádiu sa človek práve nachádza. V dlhodobejšom horizonte to môže byť zlé, ale väčšinou sú tam výkyvy, keď sa človek cíti chvíľu lepšie, potom zase horšie. Vyvíja sa to v nejakej sínusoide. Ale v dlhodobom horizonte je to konštantný stav.

Skončili sme pri tom, ako ste sa dostali z virózy, ale boli ste unavený, malátny, mali ste bolesti. Čo bolo potom?

Ten stav pretrváva dodnes.

Lekár konečne vedel, o čom hovorím
Ako ste to vtedy riešili? Ako dlho trvalo, kým vám a lekárom došlo, o čo ide?

Najskôr som, samozrejme, šiel za praktickým lekárom, ktorý mi po tých troch týždňoch liečby urobil základnú sériu testov, výtery, meranie teploty, tlak a podobne. Bolo jasné, že už tam žiadny priestor pre antibiotiká nie je, a tak ma odoslal späť do pracovného procesu. Ibaže tá únava a bolesti boli také neutíchajúce, že som do práce nastúpiť jednoducho nemohol. Zvládol by som tak hodinu denne. Možno aj dve hodiny. To by ma však vyčerpalo na zvyšok dňa. Jednoducho by som iba spal. Je to porovnateľné s tým, keď idete s chrípkou do práce. To tiež vydržíte iba chvíľu.

Videla som reportáž o človeku s únavovým syndrómom, ktorý hovoril, že naozaj iba leží a je sotva schopný doplaziť sa na toaletu.

Je to tak. Ja to našťastie až také závažné väčšinou nemám. Niektorí ľudia naozaj vôbec nevylezú z postele a sú na umelej výžive, pretože sa nedokážu ani najesť. Taký človek naozaj nezvládne vôbec nič. Ja som aspoň spravidla schopný sa v tých základných veciach o seba nejako postarať. Je pravda, že niektoré dni som naozaj rád, keď sa mi podarí vstať z postele, dôjsť na záchod a zase sa vrátiť do postele. Tieto dni, týždne a mesiace plynú pomaly a nie je to žiadna sláva.

Ale ešte k tej diagnostike. Keď ma praktický lekár skontroloval skrz-naskrz a nič nenašiel, poslal ma ďalej. Absolvoval som kolobeh rôznych vyšetrení, či už to bola ORL, neurológia, imunológia, interné, reumatológia, očné… A odvšadiaľ som odchádzal z hľadiska tých doktorov zdravý. Teda chemicky zdravý, bez jasného preukázania príčiny únavy.

Kto teda po prvý raz v súvislosti s vami vyslovil slová únavový syndróm? Vy? Alebo lekár?

Bol to lekár internista. Keď som u ostatných lekárov opisoval svoje príznaky, spravidla zaznieval názor, že to jednoducho musí byť niečo psychické, možno autoimunitné ochorenie, ktoré so sebou môže niesť tieto symptómy. Ale na základe testov, ktoré mi robili, toto všetko vylúčili. Jediný lekár, ktorý prišiel s tým, že by mohlo ísť o únavový syndróm, bol internista, ktorý s ním má priamu skúsenosť. Mal to niekto uňho v rodine a bol s tým dlhodobo práceneschopný. Po prvý raz sa tak stalo, že keď som hovoril, ako sa cítim, a začal som novú vetu, on ju dokázal dokončiť, pretože presne vedel, o čom hovorím. Hneď mu bolo jasné, o čo ide.

Počuli ste od lekárov, svojich blízkych, od svojho okolia, že ste hypochonder?

Áno, počul. Počúval som to na dennej báze. Či už to bol niekto z rodiny alebo nejakí blízki či vzdialení kamaráti, spolupracovníci. Vždy tam bol nejaký náznak. Ja som však mal to šťastie, že ma títo ľudia dobre poznali a vedeli, aký život som žil predtým. Bolo im jasné, že som bol pomerne aktívny na každom fronte, či už to bola škola, práca, šport, cestovanie, koníčky. Vedeli, že ma iba tak niečo nezastaví. A zrazu úplná zmena! Nikto nepredpokladal, že by som si povedal: „Tak a teraz bude extrémna zábava, keď zostanem rok doma.“

Vôbec to nezodpovedalo vášmu naturelu.

Nakoniec aj tí najväčší skeptici z môjho okolia dokázali akceptovať a pochopiť, že toto nie je v mojom prípade dobré brať na ľahkú váhu a že chronický únavový syndróm môže človeku zmeniť život od základov.

Strih. A nejdem ani na Macháč
Skúste mi pár slovami opísať Šimona Procházku pred únavovým syndrómom a po ňom.

Bol som veľmi cieľavedomý a snažil som sa rozkladať svoj čas medzi prácu a štúdium. Dlhodobo som pracoval v banke ako osobný bankár. Musel som kombinovať prácu so školou, teda s denným štúdiom. Mal som skrátený úväzok a bolo dané, že pokým nedoštudujem, nie je u mňa možný žiadny pracovný postup.

Čo ste študovali?

Študoval som manažment športu na Karlovej univerzite. A dosť som sa venoval práve športu.

Robil som basket a ragby. Športom som dosť žil. Bol som normálny dynamický človek, bavil ma vlastne každý šport. Atletika, jazda na bicykli, plážový volejbal… A snažil som sa dosť cestovať a spoznávať svet. Vždy ma bavilo zžívať sa s cudzími kultúrami. Je to lepšie než si o tom čítať v knihách a dívať sa na to v dokumentoch. Než som ochorel, precestoval som severnú časť sveta, bral som to od Nórska, Švédska cez Fínsko, Pobaltie. Prešiel som Strednú Ameriku od Mexika až po Panamu.

Málokomu asi dôjde, ako taký únavový syndróm človeku zmení život.

Presne. Strih – a teraz nejdem ani na Macháč.

Navyše som musel prerušiť školu. Diagnostika nejakú chvíľu trvala a ja som najskôr nevedel, ako svoj stav riešiť, takže som požiadal o individuálne štúdium. To mi schválili. Nevyhnutne nutné požiadavky na to, aby som mohol ísť na štátnice, som splnil. Ibaže môj stav mi až dodnes neumožnil napísať diplomovú prácu a byť tak k tým štátniciam pripustený. Chýba mi naozaj iba tá diplomovka a štátnice – a mal by som hotovo. Po zhruba roku trvania tejto choroby som teda prerušil štúdium, pretože za celý rok som dokázal ísť do školy trikrát.

Stretli ste sa tam s pochopením?

Áno, sú tam učitelia, ktorí sú povedzme otvorenejší mysľou a dokážu akceptovať aj to, o čom vlastne vôbec nič nevedia. Nevyjadrili skepsu, nezaradili ma do nejakej škatuľky a nepovedali „tak dovidenia“. Dokázali moju situáciu pochopiť. Doložil som nejaké lekárske správy a de facto obratom mi bol schválený najskôr individuálny študijný plán a potom aj spomenuté prerušenie štúdia zo zdravotných dôvodov.

Aj zamestnávateľ mi vyšiel maximálne v ústrety, to znamená, že mi znížil úväzok na minimum, mal som prácu sto metrov od domova, úplne voľný pracovný čas. Pritom všetci ostatní sú viazaní na svoju pozíciu nejakými hodinami. Ja som si to mohol prispôsobiť podľa seba. Ani to však nešlo, pretože som mal odpracovať zhruba štyri hodiny denne, no to som nedokázal. Mohol som ponúknuť tak hodinu, dve denne. Nejaký čas som bol teda práceneschopný a potom som už bol nútený pracovný pomer ukončiť.

Z čoho žijete?

Z čoho žijem… Teraz som si našiel iné zamestnanie, mám skrátený úväzok a úplne voľný pracovný čas. A 99 percent času pracujem z domu.

Čo robíte?

Povedzme, že tá práca nie je závislá od ľudí a patrí do oblasti kyberbezpečnosti. Dá sa teda robiť vo chvíľach, keď je mi lepšie. Jednoducho si poviem: „Tak, dnes dopoludnia je mi ako-tak dobre, takže môžem hodinu pracovať a potom si na štyri hodiny odpočiniem. A zase môžem napríklad hodinu pracovať.“

Takže väčšinu dňa trávite spánkom či ležaním.

Ja si so zveličením hovorím, že dni trávim ničnerobením, pretože sa ráno prebudím a už len z toho som unavený. Tak si idem zase ľahnúť a po dopoludňajšom odpočinku si musím ísť zase ľahnúť, aby som sa pripravil na večerný spánok.

To je asi výstižné zhrnutie typického dňa človeka s chronickým únavovým syndrómom.

Áno. A je dôležité spomenúť aj to, že ide skutočne o chronické ochorenie. Pretože unavený je v nejakej miere každý z nás. Keď je človek chronicky chorý, je to o to nepríjemnejšie, pretože ide o opakovaný stav, ktorý je do istej miery nemenný.

Chcieť odo mňa, aby som šiel na tréning, je hlúposť
Keď ste tu – hoci zveličene – povedali, že odpočívate, aby ste sa pripravili na spánok, ako sa vám s touto diagnózou spí?

Spím relatívne dobre. A je to moja celoživotná výhoda, že dobre spím. Inak teda večer bývam už taký vyčerpaný, že mi nič iné ako spánok nezostáva. Večer už nebývam schopný ničoho.

Čo vám však únavový syndróm urobí s telom? So svalmi? Keď stále ležíte, asi vám musia svaly v nejakej miere atrofovať.

Ak by ste sa pozreli na moje nôžky… Strácam svalstvo. Dosť som športoval a nikdy som nebol takýto zvädnutý. Teraz je to tak, že každý rok úspešne naberám desať kíl, keď telo stráca svoj denný výdaj. Predtým bol každý môj deň taký, že som ráno bežal do práce a potom do školy. Prípadne do školy, potom do práce a spravidla každý večer som mal tréning basketu alebo ragby. Pokiaľ nie, šiel som na bicykel. A cez víkend som mával zápasy.

Skrátka, každý deň od rána od siedmej do večera do desiatej som mával jednu aktivitu za druhou. Dajme tomu, že mi zostali ramená a krk, inak jednoducho vyzerám úplne inak. Moje nôžky sú dnes také tyčky, že keby som si ich oholil a vzal podpätky, vyzeral by som ako hviezda dámskeho časopisu.


Foto – Ludvík Hradilek/Deník N
Aké sú podľa vás najväčšie mýty o únavovom syndróme?

Najväčší mýtus je, že ide o psychické ochorenie.

Skôr sa asi považuje za psychosomatické, však?

Áno, ľudia si jednoducho myslia, že to je v hlave, pretože ak by išlo naozaj o nastavenie mysle, robím tu a teraz zhyby na vetve a vôbec sa o únavovom syndróme nemusíme baviť. Sám dokážem podľa vlastnej skúsenosti posúdiť, že nastavením mysle to určite nie je. Keďže som športoval, teraz by som mohol vďaka rekuperácii celý problém zvládnuť.

Ale ono to také jednoducho nie je. Pre mňa vždy bolo potešenie mať nejaký dril. Nikdy som nemal problém s motiváciou. Trúfam si povedať, že drvivá väčšina pacientov – a to naozaj nechcem paušalizovať – nemá problém s vôľou. Oni by tie veci chceli robiť, ale telo im to jednoducho neumožňuje. V tom je rozdiel napríklad oproti syndrómu vyhorenia, ktorého základom je spravidla porucha vôle, keď sa človek nedokáže donútiť niečo robiť.

A to je možno ďalší mýtus – ľudia si tieto syndrómy niekedy pletú.

Áno, populácia má veľmi skreslený názor a je jedno, či hovoríme o laickej alebo odbornej verejnosti. Ľudia si vyhodnotia pár informácií, ktoré sa k nim zhruba dostanú, a na základe toho si na prvé počutie vytvoria svoj názor. A vyzerá to zhruba tak, že „aha, nejaký problém s únavou“. Ale základný mýtus asi je, že to je psychické ochorenie a musíte si to vyriešiť v hlave.

Často, samozrejme, počujem aj rady typu „choď si zabehať, zašportovať, skús to rozchodiť“. Chcieť odo mňa, aby som šiel na tréning, a „ono to už nejako pôjde“, je absolútna hlúposť, pretože presne to zhoršuje môj stav. Vo chvíli, keď má človek chronický únavový syndróm a ide si zabehať, jeho stav sa len zhorší.

Opíšte to konkrétne.

Úplne sa rozsypete. Zhoršia sa všetky vaše symptómy. Ide o takzvanú ponámahovú nevoľnosť (PEM – post exertional malaise). Keď je človek fyzicky alebo psychicky aktívny, spravidla potom prichádza časový úsek – a môžu to byť hodiny aj dni, u niekoho napríklad týždne –, keď mu je fyzicky zle. Napríklad mu vystrelí teplota a je malátny. Dostavia sa v rôznej intenzite bolesti hlavy, bolesti kĺbov… A to my sme schopní prijať ako následok predchádzajúcej aktivity. Nie je to tak, že si človek ide zabehať a hneď to príde. Prichádza to s nejakým časovým odstupom. Človeka to zotrie napríklad až na druhý deň.

A vy ste to skúsili?

No jasné. To boli desiatky pokusov.

Nechceli ste si to pripustiť.

Áno. Už len preto, ako som mal blízko k športu. Aj okolo seba som mal veľkú skupinu podobne zmýšľajúcich ľudí, preto som sa, samozrejme, stále nejakým spôsobom pokúšal tú únavu poraziť. Bolo to také to „keď to nejde silou, pôjde to ešte väčšou silou“. Samozrejme, že s každým mojím pokusom to bolo vždy ešte horšie. A to ma psychicky dosť zrážalo. Prekážalo mi, že moja výkonnosť už nebola taká ako predtým. V podstate som zrazu nebol schopný dohodiť na kôš, stratila sa mi sila, dynamika aj rýchlosť. Nesmierne ma hnevalo, že mi telo nechce dovoliť ísť cez nejaké medze.

Ako ste sa po takých pokusoch cítili?

Vždy ma to zrazilo ešte viac. Bolo to, ako keby som luskol prstami a tri dni jednoducho zmizli. Iba som ležal v posteli a nebol schopný ničoho.

Ťažké určite musí byť aj to, že sa ocitnete v sociálnej izolácii, prídete o svoje okolie.

Samozrejme. To je jeden z najväčších neduhov. Nejaké psychické ochorenie, úzkosti, depresie sú považované za komorbiditu spojenú s únavovým syndrómom. Ale nie sú príčinou. Iba následkom. To by som rád zdôraznil. Ja sa však našťastie dokážem oklepať. S obľubou o sebe hovorím, že som trochu emočný balvan. Veľa vecí si nepripúšťam. Snažím sa nejako žiť. Keď ma niekto vidí, povie mi: „Teda, ty vôbec nie si chorý.“ Ten človek ma však, samozrejme, vidí v momente, keď mu ja v úvodzovkách dovolím vidieť ma – pretože toho som schopný. Taký človek so mnou netrávi dvadsaťštyri hodín denne.

A hrozilo, že zrušíte náš rozhovor?

Hrozilo, hrozilo. Keď som sa dnes ráno prebudil, nevidel som to dobre. Našťastie mám psa a ten ma núti aspoň do minimálnych aktivít. Inak akoby som ani nebol. Bol by som asi atrofovaný, bolesti pohybového aparátu sú dosť nepríjemné… Dnes ráno som šiel na takého autopilota a šiel som tam, kam šiel pes. Veľmi mi to nemyslelo, mal som hrozné bolesti končatín… Jednoducho, aby som sa s vami stretol, musel som sa nadopovať liekmi.

Netušila som, že je to spojené so silnými bolesťami.

Ja ich považujem skoro za tú najhoršiu bolesť. Som otupený, úplne hlúpy. Nemyslí mi to, niekedy mám aj ten problém, že takmer nevidím… Ale tie bolesti sú jednoducho najhoršie a u mňa, bohužiaľ, na každodennej báze.

To vám asi znemožňuje robiť čokoľvek. Nechápem, ako si zvládnete ísť napríklad nakúpiť.

Pripadám si, ako by som mal osemdesiatdeväť a bol by som po štvrtej mŕtvici. Nie je to práve fantastický pocit. Ale k tej izolovanosti – určite sa tak cítim. Kto nepríde za mnou, toho ja jednoducho nevidím. V tomto mi, paradoxne, trochu pomohla korona, pretože veľa ľudí sa dostalo do karantény, do izolácie. Tí ľudia zistili, aké to je.

A mali pre vás zrazu pochopenie?

Mali väčšie pochopenie. Aj v tom, že im došlo, aké je po troch týždňoch lockdownu to ničnerobenie nepríjemné. Ako ich už nebaví dívať sa na televíziu, čítať si knižku, hrať sa na počítači. Naraz zistili, že jednoducho iba sedia doma na zadku a hodiny sa pozerajú do blba. Cítili, že im chýba náplň. Ja sa snažím si tú náplň aspoň trochu vymyslieť.

Je pre vás život ubíjajúci alebo to už ani nevnímate a ste – ako to povedať – v akomsi vegetatívnom stave?

Je to stopercentne ubíjajúce aj preto, že to človeku spravidla aspoň nejako myslí. Samozrejme, sú tam výkyvy, keď potom aj prichádza brain fog, také to zahmlenie mysle, keď je človek zrazu úplne blbý. To je stav, akoby som práve nastúpil do škôlky. Nedokážem ani poriadne tvoriť vety, neviem počítať… Občas je to až vtipné, keď človeku klesne intelekt o šesťdesiat, sedemdesiat bodov nadol.

Ide aj o to, z akej výšky to padá.

Presne. Niekto už v takej chvíli ani nehovorí. Je to také zatemnenie mozgu a je to ubíjajúce. Niekto vám zrazu vezme život, taký, aký ste do určitého momentu mali.

Teda nie niekto, ale ten syndróm vám vzal život. Čo to urobilo s vaším osobným životom?

Osobný život… No, ide to všetko ruka v ruke, sú to spojené nádoby. Človek nie je ani schopný nejaký osobný život realizovať. Nemôže chodiť von za zábavou, za kultúrou… To znamená, že chronický únavový syndróm obmedzuje človeka aj v jeho najbližšom spoločenstve, teda čo sa týka priateľa, priateľky…

Ste akoby iný človek.

Presne. Jedna moja éra sa skončila, toto je obrátka o stoosemdesiat stupňov.

Aké sú vaše prognózy? Vedia lekári niečo? Čo vám hovoria?

Lekári nehovoria radšej žiadne prognózy, pretože sa už toľkokrát zmýlili… Oni nemôžu hovoriť, ako to zaručene bude a čo sa stane. Skôr hovoria, že uvidíme a budeme pracovať na tom, aby sme určité prejavy ochorenia zmiernili.

Máte nádej, že ten syndróm úplne odznie? Stáva sa to?

Tá nádej je vždy. Povedzme, že vyššia šanca je na začiatku ochorenia. Čím dlhšie to však trvá, tým je nižšia pravdepodobnosť, že sa to skončí. Neexistuje žiadny konkrétny liek.

Aké lieky užívate?

Mám medikamenty a všetky sú zamerané na zmierňovanie symptómov. Teda hlavne sú to lieky na bolesti. Na únavu nie je nič.


Foto – Ludvík Hradilek/Deník N
Keď sme sa rozprávali o tej sociálnej bubline, o ktorú ste prišli, zrejme ste sa na druhej strane ocitli v inej. Teda medzi ľuďmi, ktorí trpia rovnakým syndrómom. A to slovo „trpia“ je dosť na mieste. Vidíte občas u tých ľudí nejaký progres?

Progres tam u niekoho vidieť. U niekoho sa to zase zhoršuje. Je to dosť individuálne – ako pri každej inej vážnejšej chorobe. Ja sa angažujem v nadačnom fonde Neúnavní, ktorý sa zasadzuje o zlepšenie situácie pacientov v Českej republike. Snažíme sa tých ľudí motivovať alebo ich posúvať ďalej. Komunikujeme s tými, ktorí sú izolovaní vo svojich domovoch a viac či menej závislí od svojich blízkych.

Pomáhate aj finančne? Nie každý má oporu v najbližšom okolí.

Budujeme komunitu a na tých ľuďoch vidieť, že im pomáha, keď môžu zdieľať svoje dojmy. A to nielen o chorobe, ale zdieľajú aj veci z bežného života… Dá sa, samozrejme, povedať, že všetci s únavovým syndrómom žijeme veľmi podobné životy.

Asi ide o nejaký pocit spolupatričnosti.

Áno, je tam pocit reciprocity, pocit, že vám niekto rozumie. To je vlastne príjemné. Samozrejme, máme aj aktivity, v rámci ktorých sa snažíme starať o duševné zdravie a duševnú pohodu.

Ide o nejaké psychoterapeutické skupinové sedenia?

Áno. Máme skupinové terapie. Hovoríme o rôznych témach, napríklad o nevhodných spôsoboch správania, o dôležitosti spánkovej hygieny… Hľadáme spôsoby, ako uvoľniť stres. Pre niekoho je dobrá meditácia. Vždy je to v závislosti od toho, čo tá skupina požaduje. Táto choroba si nevyberá a v skupinách sú ľudia, ktorí majú dvadsať, tridsať, ale aj sedemdesiat, osemdesiat rokov.

Čítala som, že chronický únavový syndróm sa najviac týka ľudí medzi tridsiatimi až päťdesiatimi rokmi. Postretnúť môže aj deti. A výrazne viac sa to vraj týka žien.

Nedokážem vám odpovedať, prečo častejšie práve ženy ani prečo sa to týka najviac vekovej skupiny od tridsať do päťdesiat.

Nie je to tým, že to je produktívny vek, keď ľudia možno najviac „makajú“ na svojej kariére? Totiž možno je to mýtus, ale ja žijem v domnienke, že človek si môže únavový syndróm vypestovať tým, že sa naozaj nešetrí a ide naplno.

Môže to takto byť. Vnímam okolo seba veľa prípadov, keď tí ľudia boli nadpriemerne aktívni. Žili naplno a dostali túto stopku. Nie je to však pravidlo.

Keď ste hovorili o Neúnavných a o tom, ako sa vzájomne snažíte zlepšiť si životy, v čom môže pomôcť štát? Ako sa k tomu stavajú poisťovne?

Celkovo je tá diagnostika veľmi komplikovaný proces a stojí to veľa peňazí. Prebieha to tak, že sa najprv vylúči všetko ostatné, až potom sa môže diagnostikovať chronický únavový syndróm. Človek musí navštíviť veľa špecialistov… Samozrejme, to stojí peniaze a poisťovniam sa to, samozrejme, nepáči. Skrátka, neexistuje test, ktorý by mohol únavový syndróm diagnostikovať. A systémová podpora štátu je minimálna.

Máte priznaný invalidný dôchodok?

Podľa vyhlášky sa moje ochorenie posudzuje podľa najbližšieho ochorenia s podobnými symptómami. Na základe toho človek môže mať zníženú práceschopnosť. Každý má tie symptómy iné. Niekto môže mať pásový opar, niekto má postihnutý pohybový aparát, niekto má zasiahnuté kognitívne schopnosti… Mne napríklad po tele behá nejaká infekcia, pri ktorej mi zrazu opuchne členok alebo zápästie, potom zase rameno… Dnes mám opuch uzlín… A za tri dni to zase prejde inam. Ja to vysvetľujem doktorovi a on to zapíše do správy pre komisiu, ktorá určuje, či invalidný dôchodok dostanete alebo nie.

A vám posudkový lekár invalidný dôchodok odsúhlasil?

Áno. Mám ho na nesystematickú somatoformnú poruchu, čo je psychická diagnóza. A je to také… Ako to povedať… Smetisko psychických diagnóz.

Máte antidepresíva?

Mám. A mám ich na zmiernenie niektorých symptómov. Vlastne ani môj psychiater, s ktorým dlhodobo spolupracujem, si nie je celkom istý, kam ma má v rámci psychiatrických diagnóz zaradiť. Pre mňa je hlavne dôležité, aby som bol sebestačný a dokázal sa o seba postarať v základných veciach. Potrebujem zarábať nejaké peniaze a mať nejaký príjem.

Teraz to bude znieť odo mňa hrozne a nemyslím to cynicky, ale vaše životné náklady s únavovým syndrómom zase také vysoké asi nebudú. Nie ste človek, ktorý by mal energiu utrácať peniaze.

To nie som. Ale základné veci platiť musím. Nechodím dvakrát týždenne do kina a neplatím si permanentku do fitka. Nechodím na výlety, neplatím za bazény. Neriešim voľnočasové aktivity, koníčky, dovolenky. Ale na druhej strane si musím platiť nejaké doplnky stravy, vitamíny…

Vážne som to nemyslela cynicky. Skôr to bolo také posťažovanie sa, ktoré mi zo stránky empatie veľmi nevyšlo.

Odo mňa to teraz možno bude znieť ako preháňanie, ale niekedy hovorím, že pre mňa by bolo lepšie mať rakovinu. Povedali by mi, že odo dneška o šesť mesiacov umriem a budem mať vybavené. Ale ja jednoducho neviem, či toto bude trvať rok alebo päť rokov, dvadsaťpäť, päťdesiat… Neviem, ako dlho sa v tomto budem potácať.

Koľko vlastne máte rokov?

Som čerstvý tridsiatnik.

Takže v tomto stave ste približne od dvadsiatich siedmich rokov.

Áno. Únavový syndróm mám asi tri a pol roka.

Mimochodom, vy máte niečo spoločné s Klubom pacientov, ktorý ukončil svoju činnosť, pretože tí ľudia už boli na ďalšie fungovanie príliš unavení?

Nie, Klub pacientov je niečo iné. To je samostatná organizácia, ktorá funguje tuším od roku 2005. A máte pravdu, ukončili svoju činnosť z dôvodu únavy. Pre nepriaznivý zdravotný stav jedného člena, ktorý to viedol.

Kedy vznikli Neúnavní?

V roku 2020. A práve v Neúnavných sa snažíme ísť opačnou cestou, než šiel Klub pacientov s ME/CFS. My ideme od najspodnejších poschodí, teda od pacientov. Snažíme sa saturovať ich základné potreby a ponúkať im aspoň základné informácie, na koho sa obrátiť, kam smerovať, ako pracovať s ochorením…

Neúnavní, to je pekný názov.

Áno, my sme síce unavení, ale zároveň sa snažíme byť neúnavní. Naším maskotom je leňochod. Keď sme to po prvý raz ukázali pacientom, tak sa zhrozili a hovorili: „Ježišmária, všetci ma budú mať za leňochoda, pretože som lenivý?“ Ale leňochod nie je lenivý. On je iba…

Spomalený?

Inak nastavený. Má nastavený iný systém fungovania tela. A to, že mu chlpy rastú na druhú stranu, za to on jednoducho nemôže. Je už taký. A ľudia ho musia rešpektovať.

Máte nejaký životný plán, ak sa vás únavový syndróm bude držať desiatky rokov?

Úprimne? To nemám.

Aj to je odpoveď.

To, čo som o únavovom syndróme v Česku aj v zahraničí zistil, nie je žiadna sláva. Tak som sa s ním nedokázal stotožniť, pretože nerád prehrávam. Pár lekárov mi povedalo, že to musím akceptovať. Nesmiem si dávať žiadne ciele, pretože tým by prišlo k sklamaniu z neúspechu. Nerobiť si plány, to je môj cieľ. Naozaj som sa naučil radovať sa z maličkostí. Radovať sa z toho, že sa mi podarilo vyniesť odpadkový kôš. Že som zvládol cestu za kamarátom a úspešne som sa dokázal dopraviť aj domov. Keď dnes idem po Prahe, pozerám sa z električky a pripadám si ako turista, pretože miesta, kde som denne trávil čas, sú teraz pre mňa nové. Vidím ich zriedkakedy. Napríklad raz za tri mesiace. Objavujem krásy Prahy, ktorú vlastne poznám. Nie je to tak, že by som si zašiel na Pražský hrad. Ja jednoducho idem a pozerám sa. Je jedno, na čo.

Vy jediný v tej električke pozeráte z okna, ostatní pozerajú do mobilov?

Presne. Ja som to predtým robil tiež. Stále som čumel do mobilu a čakal, pokým električka dôjde, kam potrebujem. Veci okolo mňa ma nezaujímali, pretože som ich videl už tisíckrát. Dnes je to pre mňa nevšedný zážitok.

Unavila som vás?

Paradoxne, cítim sa vlastne lepšie než na začiatku. Dobre sa mi zhováralo. Ale skúste sa ma spýtať zajtra.