ahoj nejprve nejaky ten uvod, protoze to neumim vyjadrit strucne a nezaujate. je mi skoro 22, muj pritel je o rok starsi, jsme spolu temer rok. zname se ale uz tak ctyri roky, tehdy jsme se seznamili po internetu a pak si dopisovali, ale 3 roky to byl muj nejlepsi kamarad a byla jsem rada, ze mu muzu rict vsechno... ale byl dost introvertni (to je doted) a nebylo moc veci, ktere by sly spolecne delat, protoze napr. nechtel jit nikam do kavarny/kina pokecat, takze jsme se schazeli dost malo. tehdy jsem na nej zanevrela a vystridala jeste dalsi dva vztahy (ale oba dost kratke, byla to pro me spis nahrada), ale potom jsem se rozhodla, ze i pres jeho pocatecni odmitnuti ho budu dobyvat.
kdyz se mi to povedlo tak nekolik mesicu bylo vse bez problemu, ale pak jsme se zacali hadat a ty hadky pramenily vetsinou z toho, ze jsem byla zvykla rict mu vsechno a to se neukazalo jako uplne vhodne reseni. tak jsem si uvedomila ze jsem prisla o nejlepsiho kamarada v tom smyslu,ze se mu uz nemuzu sverit se vsim. dost casto jsme se hadali kvuli malickostem, ale nekdy to bylo vylozene o tom, ze nebylo co spolecneho podnikat, jelikoz vetsinu z veci, co jsem chtela delat ja, nechtel delat on.. tohle tema se jakz takz vyresilo kompromisem,i kdyz ho musim i ted malem na kolenou prosit, jestli by se mnou nezasel neceho se napit do cajony.. (tak na tohle muzete reagovat taky, to resim porad), dalsim problemem je to, ze mame na spoustu veci odlisne nazory (a to tak ze naprosto jak to je jen mozne) a ja se vzdycky hrozne nastvu, kdyz mi vnucuje svoje stanoviska - provizorne uz to resim par tydnu tak, ze se do techto diskuzi vubec nepoustim. (ale to neznamena, ze me to nestve.)
vadi mi na nem hlavne jeho lenost, nekreativita, to, ze je tak moc introvertni a nedovede vymyslet sam od sebe zadny program (mimo svetle vyjimky, vetsinu spolecnych aktivit vsak navrhuju ja), jeho napady jsou pouze to ze budeme u nej na koleji, anebo ze budeme u me doma. me ale tohle nebavi a on si pak mysli, ze jsem se nabazila jeho pritomnosti -- ne, me jen nebavi sedet doma a muchlovat se, prestoze cas od casu je soukromi dobra vec a ja si myslim, ze mame soulozeni tak akorat; ale na obejmuti nebo pusu prece neni nutne hned soukromi.
vim nekomu se to muze zdat jako malickosti ale pro me to nejsou malickosti, protoze chci s blizkym clovekem sdilet zivot po vsech strankach a nektere veci jsou tak specificke ze nejdou absolvovat s nikym jinym nez s pritelem. tez mi obcas lze, coz mi sice az tak nevadi, pokud se jedna o malickosti, ale prece jen jsem zvykla byt naprosto uprimna a vzdycky si rikam, jak je mozne, ze jeho lzi vzdy tak snadno uverim... tez se odvazim napsat, ze jak mame rozdilne nazory, tak jeho nazory casto pohrdam, mozna prave proto ze mi je tak vnucuje, a nekdy lituju toho, ze je muj pritel, kdo rika "to a to".... protoze jednoduse vidim jeho pohled na vec jako omezeny, uzkoprsy atd....
no omlouvam se ze to je chaoticky, asi by bylo hned jasnejsi, kdybych v tom mela ja jasno, ale bohuzel zatim se nedokazu rozhodnout jestli ma v tomto vztahu smysl setrvavat ci ne. jo a on mi rekl, ze kdyz se s nim rozejdu, tak zacne zkouset drogy, uz ma neco doma, protoze je nezkousi pouze kvuli me a chce vedet, jak to ucinkuje,a ja se obavam ze pokud se s nim rozejdu, tak do toho spadne... dalsi vec je ze pokud se s nim nerozejdu ja, tak on se mnou ne, protoze mu ve vsem vyhovuju--- ale zaroven mi rekl, ze uz by se o me nesnazil, jako ostatne o nikoho, proste mu vyhovuje to, kdyz je ten aktivni clovek nekdo jiny nez on - ale pro me to takhle neni , proste sve zabrany si ma kazdy vyresit sam a jit si, za cim chce (z tohoto jsem uz v minulosti odvodila ze o me nema zajem). tez mi rekl, ze po rozchodu by se mnou uplne prerusil kontakt kvuli jeho niterne bolesti, takze bychom uz nemohli byt ani kamaradi jako driv....
moc me to trapi nevim, co mam delat, nejsem rozhodnuta zda s nim zustat, obcas si rikam ze bych chtela nejaky jednodussi vztah, dekuji..

skusim ti na to velmi strucne:

na vztah treba dvoch a ty mas vo vztahu podla mna normalne potreby (vyrozpravat sa a byt aktivna), moznosti vidim dve

1. bud nema zaujem alebo nevie (alebo nevie o tom ze ich ma naplnat) naplnat tvoje potreby
2. jeho potreby vo vztahu tiez nie su naplnane a tym padom je istym sposobom znechuteny investovat do vztahu

porozpravajte sa o tom co mu vadi a co je schopny akceptovat, pokial sa ukaze ze nema zaujem sa ani trosku pre teba obetovat (alebo ty prenho) tak je ten vztah odsudeny na zanik uz teraz....

...takže...pripadá mi to tak, že on si je tým vzťahom istý, takže nemá potrebu ťa získavať a robiť niečo pre to, aby si s ním zostala...do vzťahu MUSIA investovať obaja, či už peniaze, nápady na spoločne strávený čas, čas...on do vášho vzťahu investuje len čas a to len preto, aby si zatrtkal...keby si nebola ty, použil by ruku...pre neho je váš vzťah hlavne zdrojom sexu a rozkoše...ale svet je oveľa krajší, ak neustále nemyslíte vo vzťahu len na sex...to, že má doma drogy a povedal ti, že keď sa s ním rozídeš tak ich vyskúša mi zaváňa vydieraním, resp. to tak ani nemusí byť myslené, ale ty sa takýmito podmienkami nesmieš nechať zväzovať...na tvojom mieste by som mu dal poslednú šancu...dostane týždeň na to, aby ti ukázal, že mu na vašom vzťahu záleží a to tak, že začne do vzťahu investovať aj on...začne sa o ten vzťah starať, rozvíjať ho, takisto sa začne zaujímať aj o teba (tieto dve veci idú spolu ruka v ruke)...ak ti povie, že on nemá záujem do vzťahu investovať viac ako doteraz, vzťah stráca význam...na vzťah musia byť dvaja...a dvaja ho musia udržiavať a starať sa oň (a investovať doň)...sama to neudržíš ani keby si chcela...skôr či neskôr sa to aj tak rozpadne...neutápaj svoje ideály, sny a predstavy v neperspektívnom vzťahu bez budúcnosti...ten čas môžeš využit na hľadanie iného, perspektívneho vzťahu s človekom, s ktorým budeš naozaj šťastná...

PS: ...k tomu klamaniu...neber to až tak vážne, každý má svoje chyby a niektoré neodstrániš z ľudskej povahy a nezostane ti nič, len sa s tým zmieriť...vo všetkom treba nájsť nejakú tú správnu mieru...aj v tom, do akej miery zmeníš partnera a do akej miery ti on sám dovolí, aby si ho zmenila...ak ho zmeníš moc, už to nebude človek, do ktorého si sa zaľúbila, ale niekto úplne iný...

Júúúúúúúj, jemu vyhovuje sedieť doma, ty chceš ísť von. On je rád ten submisívny a ty máš byť tá aktívna, je neústupčivý v názoroch........


Tak inak....... čo máte vlastne spoločné???

v každom vzťahu sú občas krízy, a raz ťahá jeden, potom druhý, ale toto je vzťah, ktorý ťaháš len sama už dlhšie (tiež som sa snažila udržiavať niečo, čo už nefungovalo), takže čo z takého vzťahu máš?

...nervy, sklamanie, zbytočnú nedocenenú snahu...

jo a on mi rekl, ze kdyz se s nim rozejdu, tak zacne zkouset drogy, uz ma neco doma, protoze je nezkousi pouze kvuli me a chce vedet, jak to ucinkuje,a ja se obavam ze pokud se s nim rozejdu, tak do toho spadne... - z tohto by som si ja na tvojom mieste velku hlavu nerobil, lebo:

1. bud sa vyhraza a vie, ze ty mu na to naletis, bojis sa, ze do toho spadne a nechces ho opustit. Co je nezmysel. Ked ti taketo nieco povie, tak ho prekvap a povedz mu: V poriadku, tak s tym zacni, ale nic to nemeni na tom, ze chcem ukoncit vztah, v ktorom stastna nie som. Ked si myslis, ze je to vychodisko, tak to je tvoje rozhodnutie.
2. ked ti to vo vztahu nevyhovuje, tak sa s nim proste rozid a nech ta to netrapi, ze zacne s drogami. To je jeho problem a jeho sracky. Na tvojom mieste by som si to vobec nebral za vinu. Je dospely clovek, rozhoduje sa sam. Ked je taky slaby a ubohy, ze sa s problemami dokaze vysporiadat len takto, tak prosim, nech ide smelo do toho.

Ked uz nic ine, aspon vidis, ze co je to za cloveka, ked sa snazi takymto sposobom ta zatlacit do kuta. Dobre by som si na tvojom mieste rozmyslel, ze ci s nim chcem byt, ked uz mame tolko odlisneho medzi sebou.

No veď práve, ona sa snaží, vymýšľa aktivity, snaží sa, aby vzťah neupadol do stereotypu a keď sa ozve, že nie je spokojná, ešte ona z toho vyjde ako tá zlá a on "zabásni", že potom bude skúšať drogy a ak sa s ním rozíde, tak o nej nechce ani počuť, ani vidieť /a jasné, že on sa s ňou nerozíde, veď on problém "nemá" a takto mu to vyhovuje, keďže celú zodpovednosť o vzťah hodil na ňu

Hm. Po dlhom internetovom kamarátstve prišla ďalšia fáza zvaná vzťah. Tam sa však už zmenili komunikačné štandardy a museli ste sa naučiť spolu vychádzať takpovediac v každodennej realite. To už je ťažšie, ako príjemné internetové pokecy a vyžaduje si to vklady od oboch strán. Z Tvojej strany tam evidentne sú, musíme teda vyriešiť, prečo je on neaktívny.
Napadá mi niekoľko možností - buď je skrátka v skutočnosti taký. Teda podľa toho, čo si sem napísala mi on príde ako tvrdohlavý, pasívny, intravertný domased. Pokiaľ je to jeho osobnosť, tak s tým nezmôžeš veľa a budete sa musieť naučiť spolu takto vychádzať - vzťah je vždy o kompromisoch a on sa bude musieť prispôsobiť Tebe a aj ty jemu - v akej miere, to už nechám na Vás, no tento stav, ktorý si tu opísala nie je dlhodobo udržateľný a pre Teba je to trápenie.
Ďalšia možnosť, ktorá mi napadá je, že ho vzťah skrátka nenapĺňa (nebaví), nie je šťastný, preto nechce do vzťahu investovať energiu ani úsilie. Lepšie mu vyhovoval stav v ktorom ste boli predtým, ako soulmates, ako teraz, keď máte jeden voči druhému záväzky - ako spoločenské, tak aj súkromné. Musíš rátať s tým, že mal svoje dôvody, kvôli ktorým sa vtedy s Tebou nechcel dať dokopy a možno teraz vychádzajú opäť na povrch. Teda musíš zistiť to, čo ON očakáva od vzťahu. Na vzťah treba dvoch a ty to sama neutiahneš.
Čo sa týka názorových nezhôd - tie sa vyskytujú v každom vzťahu, no rozumní ľudia, ktorí dokážu komunikovať tieto nezhody dokážu preklenúť a akceptovať iný názor.
Zváž, čo Ti ten vzťah teraz dáva a či o to skutočne stojíš. Nepátraj v citovej rovine, pokiaľ ho ľúbiš, nemáš čo riešiť, žiaľ, človek (vzťah dvoch ľudí) nežije iba z lásky, ale aj zo spoločných záujmov, aktivít a ťaží z porozumenia - toto musíte nájsť. Alebo nájsť dlhodobo udržateľný stav, pri ktorom nebude nikomu blížené.

dekuju vsem moc za reakce, jeste si z nich po cas neco vezmu pomalu, je v nich hodne podnetu, nad kterymi se musim hloubeji zamyslet.

jak se ptala zuzanuska zde, spolecnych zajmu nemame moc, stretli jsme se na filosofickem foru, kde ja jsem si resila osobni problemy a on mi na to odpovidal, potom sice mame spolecne zajmy jako knihy, filmy a tak, tak dejme tomu ze obcas na filmy koukame, ale knihy cteme kazdy jiny, ja mam rada beletrii a ted budu na skole cist taky odbornou literaturu, on si nemuze nikdy ani vybavit,jakou beletrii naposledy cetl - vzdy cte neco naucneho. hudbu mame taky radi, ale malokdy se najde neco, co by se libilo obema, ja mam rada vselicos, on posloucha hlavne neco pomalejsiho, ale to je celkem jedno. proste stejny zajem neni automaticky vzdy stejny zajem. na cteni se neda delat nic spolecne. a na koncerty on nechodi.
casto spolu hrajeme deskovy hry. ale to me nebavi delat v celem nasem volnem case. jo je to fajn zabava k caji, ale zahrat piskvorky si muzu s jakymkoliv anonymem na netu. no ale i tak hrajeme a neni to neprijemny. potom oba chceme nekdy cestovat do ruznych casti sveta. rekla bych, ze nekdy trosku cestujeme i ted- napriklad chodili jsme na vylety, kdyz bylo hezky (on spis hodne nema rad chozeni po akcich typu koncert, kino - film si muze stahnout doma - nebo do kavarny jen tak) a pak po ruznych vystavach, je pravda ze to vzdy organizuju spis ja, ale ne ze by se nezapojil vubec--uz taky neco vymyslel...
tam jde o to, ze kdybych si to nevydupala, tak nechodime proste vubec - on se zapoji, az kdyz hrozi, ze budu nastvana... vim ze vylety jsou asi nasim nejlepsim spolecnym zajmem, ale jak rikam, potrebuju vic nez to... ja bohuzel nevim jestli jsem moc narocna, protoze mne to prijde normalni. a zase - vystava je dobra, ale nekdy se chci spis uvolnit, vypnout mozek, ale to pri vyletech po prazskych pamatkach uplne nejde... pusobi to na me jako kdybych byla nekde ve skole, protoze nejsem moc dobra v dejepise (ted jsem druhy tyden na oboru cesky jazyk a literatura), a tudiz bych se radsi bavila jinak.. ale tohle mi asi vyresit nepomuzete, jak pisete, je to hlavne o kompromisech a ja jsem rada, ze je aspon to minimum, nez aby nebylo vubec nic jako driv. neni to nijak prijemny.

Grim.. nad tim, co rikas, premyslim posledni dobou porad a rikam si taky, ze lidi, kteri spolu jinak nikam nechodi, spolu prece jenom spi. muzes si to ale jeste srovnat s tim, co jsem tady napsala ted... dobra, ano, snazi se, trochu. ale jenom kdyz je hrozba, ze neco nebude ok. ja mu nemuzu rict, ze dokud si to nebude uzivat stejne jako ja (takze nikdy), tak to nebude nikdy ok. a mozna ze pro lidi nejsou spolecne zajmy tak dulezite. na druhou stranu casto na sebe nemame cas a potom se vidime jenom kratce a kde jinde to skonci nez pod perinou. ale chtela bych tady jeste neco zminit, doufam ze tim neporusim pravidla, co tady jsou, kdyz reknu, ze jsme spolu jeste "klasickym zpusobem" nikdy nespali. nevim, jestli to hraje k necemu roli, je proste spousta jinych praktik a to "klasicno" nam zatim delalo dost problemy. ale asi je jedno jakym zpusobem se tento, jen mi pripadlo vhodne to doplnit..
pak me zaujalo jak jsi rikal, ze si je mnou jisty - ja myslim, ze to tak az tak byt nemuze, protoze jinak by na me nemel potrebu zarlit, nebo proc na me zarli kdyz si je mnou tak jisty, a mysli si, ze si na skole hned pospisim najit si jineho partnera? to mi nejak nesedi... je pravda, ze mu svoje stiznosti rikam a on je registruje...proto jsem myslela, ze na me ted zarli... ale teda tim padem nesedi ta jistota.

p4ra, to mas tak, ano, vim jak to asertivne rici, ale kdyz ja ho porad miluju a i kdybych s nim nemela chodit, tak ho milovat budu a stale to bude velmi dulezity clovek v mem zivote. pokud si pak vezme drogy, neni to tak ze na neho zapomenu a prestane me zajimat. proto se bojim se s nim znepratelit, protoze on proste prerusi vztah, aby ho rychleji presla bolest a me to dost ublizi.... jako ze dost je slabe slovo. chtela bych ho mit u sebe v jakekoli podobe, zatim jsem jeste stale ochotna se snazit, ale proste muzu ti rict, ze uz to trva moc dlouho a zaroven vim, ze jsem se v tom vztahu naucila strasne moc veci, ktery bych jinak nemela moznost - hlavne kompromisum, toleranci, respektu, opravdove lasce, ktera se nepta jenom po chvilkovych radostech... ale zaroven se sama sebe ptam, jestli si ho vazim jako osobnosti, kdyz o nem dokazu tak pochybovat...

To ze jestli ho vztah se mnou nenaplnuje nebo nebavi, na to jsem nepomyslela, protoze si nikdy na nic nestezoval, a protoze stale rika, jak se rozejdu s nim a ne on se mnou. na druhou stranu on nepovi nic, co je zavaznejsi, aspon mam ten dojem. mozna ze je nespokojeny, ale nerekne to. pro upresneni, on driv kdyz mel hlad, tak ho ignoroval a namluvil sam sobe, ze hlad nema (a dela to doted), myslim ze v radu let ignoroval spoustu fyzickych a psychickych nedostatku, takze mozna neni schopen rozeznat, ze ho to uz nenaplnuje stejne jako me. horsi je, ze on mi to proste NEREKNE, protoze neveri ani sam sobe. vypovidajici je taky to, ze studoval matematiku a fyziku, ale ted studuje psychologii - a rekl mi jednou, ze to chtel studovat, aby mohl psychicky vylecit sam sebe. ale pak si kratce nasel psycholozku (ktery mu moc nepomohla mimochodem, aspon ne v tom co si myslim ja, ze je klicovy, ale dost mozna za to mohla ona - on zadny "problem" ktery si nepripousti, "nema") a zjistil, ze ho studium psychologie nebavi. takze se ted tak nak snazi tu skolu dotriskat.
je toho spoustu tech doplnujich informaci a kdyz reknu ze ani jeden z nas neni psychicky odolna a silna osobnost, tak asi budu mit pravdu, ale ja mam dojem, ze jsem trochu pokrocila (napriklad driv jsem trpela sebeposkozovanim, bala jsem se mluvit pred ostatnima, tez jsem trpela bulimii), ale to vse je par let zpatky a je paradoxem, ze clovek, ktery mi pomohl najit cestu k vlastnimu telu, me chce ted, byt nevedomky, udusit psychicky...

...to, že žiarli sa nevylučuje s tým, že si je tebou istý...môže si tebou byť istý a napriek tomu žiarliť, pretože žiarlivosťou dáva najavo, že jeho istotu niečo narúša...niečo, čo sa mu nepáči...ty ho potom uistíš, že to nieje tak ako si to myslí, že sa nemá čoho báť a tým obnovíš tú istotu...daľšia vec, ktorú by si mohla skúsiť je ignorovať ho...jednak uvidíš, či ťa bude volať k sebe, resp. či prejaví záujem o stretnutie a navyše mu ukážeš, že niesi na vašom vzťahu (resp. na ňom) taká naviazaná, ako sa môže na prvý pohľad zdať...chlapec stratí istotu a možno mu docvakne, že sa má viac snažiť...ak nie, skúsil by som to s tým ultimatom, ako som to písal skôr...to, čo robíte v posteli, resp. ako to robíte veľkú rolu v tomto probléme nemá, aj keď dianie pod perinou vypĺňa zrejme väčšinu vášho spoločného času...osobne mi to pripadá, že by mu bolo úplne jeno, čo má pod perinou, hlavne aby to malo dieru tam dole...

Takže váš vzťah je prvotne postavený na tom, že ste každý riešil svoje problémy a vykecávali ste sa z nich? (a hoci ty si zrejme tá silnejšia, on je stále labilný? )

Inak spoločné záujmy sú dôležité ( a ak by ho nebavilo, kino, výstavy, stále sa dá ísť na nejakú turistiku ... aj v zime), o pár rokov by vás "zabila" ponorková choroba. a tých záujmov musí byť viac, lebo ak by ste nemohli ísť von dlhšiu dobu (počasie, zdravotné problémy), tak by ste nemali o čom sa rozprávať?

a viete sa len tak zasmiať? a také tie oporné body ako láska, dôvera, môcť sa spoľahnúť na toho druhého....?

zuza, no nerekla bych ze je postaveny na nasich problemech, i kdyz se sobe taky hodne sverujeme, ale ne vzdy si povime vsechno (viz to ze uz nejsme jen nejlepsi pratele), to ze je on labilnejsi je takove relativni, ale citim se silnejsi nez je on - v urcitem smyslu. no nas vztah byl postaveny vzdy na povidani si o cemkoliv, jako napr. vsednostech bezneho zivota, kdyz jsme se neznali, tak tech veci bylo k povidani vic, ted je jich mene... neni to o tom, ze bychom se spolu nevedeli zasmat nebo jenom tak pokecat, ale je to tezke, ja si myslim ze v nekterych situacich mluvim vic nez on, ale to se moc neda srovnavat a ani to nema cenu.

takze ne ze bychom nemeli o cem mluvit, ale i tak bych rada v beznem zivote chodila vice ven, proste ani kdyz udelame kompromisy, tak me to porad neuspokojuje tak, jak si myslim ze melo. jeste muzu navazat na tu labilitu, driv mi treba dost neveril a kdyz jsem si z neho udelala srandu a on to nepochopil, tak sel domu a trapil se, ze to myslim vazne. ale nekdy se ani ja neumim nadnest nad danou situaci a jsem paranoidni, takze si predstavuju veci, ktere (asi) nejsou, ale snazim se, aby to bylo lepsi...

oporné body.. o lasku bych strach nemela, teda ja ho miluju a on nekolikrat mi rikal, ze on me tez, a to nemam proc mu neverit. i kdyz on pod slovem milovat chape jednak milovat v tomto okamziku a jednak milovat stale, a to vetsina lidi chape pouze jako milovat stale. tak mi prave rekl, ze me miluje v tom smyslu, jak to chapu ja.

duvera? to je velmi tezka otazka, nad kterou se treba zamyslet. myslim ze mu celkove duverovat muzu, ale jak jsem psala o moji paranoie, tak drive to bylo horsi, ted je to lepsi, myslim si ze obvykle mluvi pravdu, ale nesmim se dozvedet ze mi v necem lhal, a to jsem se prave ze dozvedela ve vice pripadech, ale nekdy to mohlo byt nechtene. skutecnou miru duvery v nej asi nejsem schopna zde urcit. -- a jak moc on duveruje me? nevim, ale snazim se aby mi duverovat mohl. i kdyz myslim ze by to mohlo byt i lepsi, mohl by mi vic verit bez toho, aby se me ptal - ale v navaznosti na to, co tady bylo napsano, on se potrebuje spis ujistovat, ze ma stale ma, tak mozna by pomohlo to naopak zpochybnit - ale zase nechci narusit duveru v to, ze mu budu verna... uz jsem takoveto "triky", aby si me vic vsimal zkousela a jednou v minulosti jsme se kvuli tomu malem rozesli, a to jsem ho chtela jen tak pozlobit...

a spolahnuti se na druheho.. jak v cem. vim ze svych zkusenosti ze na me se moc spolehat nemuze nikdo v tom smyslu, ze dorazim na schuzku vcas. ale toto mu nevadi. tuto otazku a jeste mnoho jinych nadhodim pri pristi diskuzi, takze z toho budu moudrejsi a uz me taky napadlo, ze se treba na me nemuze spolehnout. ale myslim ze se muze spolehnout na to ze za nim vzdy pridu a vzdy mu napisu, budu s nim v kontaktu a budu ho mit rada. ale podle me na tohle by se mel prece spolehat kazdy, to mi nepride jako nic spatneho.
jak se muzu spolehnout na nej v nekterych vecech, a v nekterych ne, napriklad kdyz reknu ze jestli by nechtel jit po uceni nekam do cajovny na neco dobreho, tak se muzu spolehnout na to ze dalsi den se mu tam nebude chtit jit a budu ho muset dovest az pred cajovnu, aby nechtel jit domu. ale minule jsme v ni byli a bylo nam obema celkem dobre, ale nechapu ze kvuli tomu musi byt takove diskuze ze ci jestli tam pujdem anebo ne (za ten rok jsme byli v cajovne poprve).
no kdyz to povim uprimne tak to spolehnuti na nej neni nic moc, protoze nikdy nevim jestli si neco spatne nevylozi nebo nerozmysli a jestli opravdu bude na programu, to co melo byt. a ted nejde jenom o cajovny ale o nevim co. proste vim ze on je neustupny ve svych pozadavcich a pokud ja reknu, ze pokud me chces ten den videt mam cas jenom od - do a na tom a tom miste, tak me radsi nechce videt vubec, proste mam pocit ze hodnekrat jsem na neho cekala a neprisel, protoze nechtel ustoupit, ale ja jsem ustoupila uz mockrat a mockrat jsem za nim prisla na tu jeho kolej, i kdyz me to tam uz k smrti nebavi.
nevim jestli tohle je ke spolehnuti se a jestli jsem v tom dobra ja, ze ci se na me da spolehnout, ale ja na neho se v praktickych vecech nemuzu spolehnout skoro vubec, ale nekdy mi je/byl oporou, kdyz mi nebylo nejlip, ale i jednou se stalo ze jsem se pohadala s mamou, ktera ma cas od casu hystericke zachvaty a potrebovala jsem ho vazne videt, nekolikrat mu to opakovala a on za mnou neprisel, protoze jsem ho nechtela stretnout u nas doma, ale chtela jsem si jit sednout pres ulici do cajovny... ale kdyz uz je se mnou tak mi dokaze pomoct...

//autoeditácia príspevku (12 Okt 2011, 19:59)
jeste raz vam vsem dekuji za rady a povim vam jak jsem se rozhodla.

ted se budu venovat skole, budu se ho snazit uplne ignorovat a cekat jak se mi sam ozve. na pristi tyden jsme byli domluveni, ze u me bude moct spat nekolik dni, jelikoz mi tady odjedou rodice pryc, tak abychom meli soukromi, ale to zrusim, aby to vsechno nebylo pri starem. nevim zda to mam zrusit slovne nebo mu proste nepsat nic, ale asi mu reknu ze to proste rusim. pak budu cekat az me sam nekam pozve, pricemz nebudu se chtit sejit ani u nej na koleji ani u nas doma, ale na miste, ktere urcim ja sama. to je z toho duvodu abychom mohli neco resit a mam pocit, ze to takhle bude lepsi, nikdo nebude muset chodit za nikym, ale bojim se aby to takto prijal. zkusim pockat co nejdele jak to pujde, proste dokud nebude souhlasit s mym stanoviskem, ze nebudeme u nikoho z nas doma. potom vezmu papir a pocas na nej vypisu chronologicky vsechno, co mi na nasem vztahu vadi, cim me nenaplnuje a co bych chtela za kazdou cenu zmenit. tento papir mu neposlu emailem jak je zvykly, ale veci z nej si sepisu do bodu a az se sejdeme, v klidu nekde na osamocenem miste (je tezky ho vybrat, ale rekla bych ze vsechno lepsi nez doma), tak mu to prednesu a budu se s nim o tom bavit. myslim ze pokud to udelam takhle tak by me mohl brat vazne a nebude si myslet, ze to je jen nejaky muj vrtoch. potom sem napisu, jak jsem pochodila.

kritika?

//autoeditácia príspevku (14 Okt 2011, 1:52)
tak jsem to s nim uz trochu resila a dopadlo to katastrofalne... tady je jeho reakce,co mi poslal potom:

"hele...já se cítím fakt hrozně..určitě se musí dělat něco s tady tím tvým kladením požadavků...to tak dál nejde

už se nesmí opakovat to, že mi budeš hrozit rozchodem. Pokud to uděláš, budu to brát jako žes mi oznámila rozchod.
nic měnit na sobě nebudu (řekněme rozhodně ne do konce roku, pak se uvidí), naopak se věci zhorší. Minimálně dočasně.

zvaž si, zda se mnou chceš za stávajících okolností dál být, nebo ne, a vyjádři se prosím.
Tvý vyjádření bude mít praktický dopady (nikoliv bezprostřední), takže jako se rozhodni pořádně a neměň to."

jak byste na to reagovali?? nebo jak to chápali... nevidím v tom jaksi invenci po tom, aby se to nestalo, asi jsem slepá... prosím o reakci, asi si to fakt potřebuju ověřit nebo pořádně nakopnout, pardon...

...no takže ak chceš niečo rušiť, určite nie spôsobom, že tú udalosť odignoruješ a zúčastnenám nič nepovieš...to nieje rzušenie, to je debilita...že to zrušíš je dobrý nápad a podľa mňa si sa rozhodla správne...počkaj kým ťa niekam zavolá a potom si urči podmienky...k tomu čo ti napísal by som sa vyjadril asi tak, že sa potvrdzujú moje domnienky...on sa meniť nechce, jasne ti to napísal a počíta s tým, že s ním zostaneš, dokonca ti tam zase nenápadne pripomína dôsledky...buď je to manipulátor (ak áno, tak dosť zlý čo sa týka manipulácie) alebo je to idiot, ktorý nevie, ako fungujú medziľudské vzťahy...

...na tvojom mieste by som sa po jeho reakcii s ním bezprostredne rozišiel, jednak preto, že ten vzťah za takých okolností nemá budúcnosť a za druhé z recesie, aby si zo mňa nejaký tajtrkík nerobil pajáca na gumke (resp. v tomto prípade skôr gumennú anču)...

Jaaaaaj, tak páčilo sa mi, že si chcela nechať aj tú iniciatívu na ňom, že by sa možno nakopol.

Ale po tom, čo ti napísal, sa vlastne nenakopne, keďže ON problémy nevidí, ON nemieni nič riešiť a ani meniť (no to s tým, že po Novom roku sa uvidí, to sú len výhovorky. potom čo akože ho osvieti?), žiadna sebakritika a ešte aj zodpovednosť za celý vzťah nechal na tebe a že ak sú nejaké problémy, tak to vlastne zvalil na teba. Mne sa dokonca zdá, že sa ti ešte aj vyhráža, že ak neprestaneš "robiť problémy", že sa veci ešte aj zhoršia.

No ja by som čím skôr zutekala z takého vzťahu (nevravím, že by to bolo ľahké, či bezbolestné a myslím, že on bude robiť problémy), ale ak on žiadne problémy nevidí a nemieni nič riešiť, tak tento "vzťah" by fungoval jedine za predpokladu, že by si sa mu vo všetkom podriadila (čo by rozhodne nebol rovnocenný vzťah)

mili drazi, sama tomu nemuzu uverit, ale ukoncila jsem to. resili jsme to a ja rekla, ze se i tak chci rozejit. je to velice ponura a uprimne ted bych si nejradeji nafackovala nebo to vzala zpet nebo neco..... citim se naprosto nejmizerneji za cely uplynuly rok... horsi to byt opravdu nemuze.... nevim co mam delat, jsem naprosto zoufala... a v tomhle stavu se mam jit ucit do skoly... psal mi ze neco o tom abychom si vratily veci ktery u sebe mame... resil prakticke veci..... ja jsem naprosto na dne. rok a pul meho zivota se sbalil a odesel.... nikdy jsem na to nemela odvahu, porad jaksi doufam, ze se neco stane, ze se sam od sebe vrati..... citim se nepopsatelne.

Och, no vidíš, ty to ukončíš a on namiesto toho, že by ho to nakoplo, že aha, dačo neklape, musím sa zmeniť, tak hneď si ide vymieňať svoje veci.

Ale ber to tak, že ste zažili aj to pekné a to zlé časom vybledne a budeš na to spomínať ako na spomienku, že to bol niekto, kto ťa určitú dobu sprevádzal životom, dačomu si sa naučila (lebo každý, koho stretneme, sa od neho dačomu priučíme). Ja viem, že sa mi to teraz ľahko píše, ale na rozchod sa našťastie nezomiera (ja som na jar zažila rozchod po 4 rokoch a hoci najmä prvé týždne budú kritické, teraz sa dokážeme porozprávať ako normálni ľudia (aj keď na seba narazíme len občas)

ja vim... ze to casem bude dobre... ale povidej mi to, kdyz mi uz predem rekl, ze prerusi uplne kontakt... to je proste tak sobecke... celou dobu si rikam, ze tohle uz by ho mohlo nakopnout, ano, snazili jsme se to dnes resit, treba se urazil, ze uz je to pro me moc veci k reseni... naproti tomu me se dotklo, kdyz rikal, ze ve vztahu uz nechce nikoho dobyvat, ze hleda jistotu, protoze na co bude nekoho dobyvat, kdyz mu za to nikdo nedava plat? ... a vlastne diky tomu, predchozi reakci tady a dalsim vecem jsem se rozhodla to ukoncit, ale on porad nechape ze 100% jistota vlastne neexistuje....nebo si myslis, ze ano?

aaach, že mu nikto nedáva za to plat. to čo je prepána. ale to bude mať tak vždy, že žena (aj muž) potrebujú cítiť, že sú milovaní, rozmaznávaní (napr. urobiť večeru, čaj, ísť počkať na stanicu..., proste taká vzájomná starostlivosť), chápaní...

A nie, 100% istota nikdy nie je. Ale človek musí mať vo vzťahu pocit, že sa môže na toho druhého kedykoľvek spoľahnúť.

Gratulujem, že si sa rozišla. Keď čítam jeho reakcie, tak o budovaní vzťahu nie je ani čiarka. Ja si myslím, že si snažila, aj keď v hlave Ti budú teraz víriť myšlienky, čo sa dalo lepšie spraviť. Pozri, ak chceš moj názor na to, dobre si spravila dievča .Hlavu hore, zavolaj kamarátkam, chodťe do mesta, dať si kávu, skočiť na nákupy atď. Myšlienky na neho sa budú rozplývať a znova budeš šťastná. Držím palce.

--- Mimochodom, tie jeho reakcie mi prídu ako od robota, nie je náhodou ajťák ?

...nemá za to plat? Pozerá len na seba a na materiálne VECI (aj preto hneď riešil to, že mu máš vrátiť VECI a on ti vráti tvoje VECI)...on v tom vzťahu v podstate vôbec neriešil city, lebo aj teraz mu to je jedno...jednoducho aj ten vzťah pre neho nebol o citoch...ale o sexe...žiadny cit, nikde...ako kameň...do vzťahu investovať nechcel, ale chcel by za to plat...za nič...

...podľa mňa si tiež spravila dobre, že si sa s ním rozišla...to, ako sa zachoval po rozchode jasne ukazuje, že si sa rozhodla správne a drogy bola len vydieračská praktika...lebo to s ním citovo vôbec nepohlo...tak prečo by začínal s drogami, keď mu rozchod neublížil?...držím palce, aby ťa tento "vzťah" negatívne nepoznačil a aby si nezanevrela na chalanov a našla si niekoho, kto bude vzťah vnímať rovnako ako ty...