Názor? No je to normálne...pravdaže len rozumnej miere, myslím, že ak sa niekto absolútne vyhýba vzťahom s opačným pohlavím začína mi to byť čudné (tým nemyslím kňazský celibát)...sú takí, čo vzťah už zvykli, a keď sa z niekým rozídu, nájdu si hneď náhradu, lebo nevedia žiť bez vzťahu...ale na druhej strane sú takí, čo si zvykli, že ten vzťah nemajú, medzi ktorých patrím aj ja...Nie že by som nechcel, nenašiel som tú pravú (nemyslím vo význame jedinú)...jednoducho som nebol v správnej chvíli na správnom mieste so správnym človekom...alebo ak som bol tak som o tom nevedel
A niekedy je možno lepšie, čakať na tú jednu (v mojom prípade konkrétnu) ako kvôli tej jednej spraviť druhú nešťastnou...ale nie zase vždy, lebo človek sa učí hlavne na vlastných chybách, tak niekto nemal vzťah akosi sa mi nemal na čom učiť...A či mi to, že som single vyhovuje? Ako kedy...
Chýbať mi to z jednej strany môže chýbať, kvôli citovým aj sexuálnym a iným záležitostiam, ktoré si viem predstaviť...ale zase sú veci, ktoré som nezažil a ani si neviem úplne predstaviť ako by to vyzeralo vo vzťahu. Sú to: zodpovednosť k druhému, dôvera, spoločné trávenie času a podobne...
