byvam s mamou (58 rokov) a otcom v centre bratislavy...moji dvaja bratia (32a33) sa pred par rokmi odstahovali...mama bola vzdy zabavna a plna zivota ale ma jednu vlastnost zlu ze je nenormalne tvrdohlava...otec (zrejme najvacsia pricina vsetkeho) je jeden ch*j (sory za vyraz ale naozaj viem o com hovorim)...je to posraty clovek uzatvoreny ktory nevie nikomu pomoct a sere na vsetko okolo a stale dokola len kazdeho buzeruje s uplne trapnymi vecami ako zatvaranie okna aby nebol prievan a aby sme doma nedupali...len aby ste boli v obraze je to nadlho...samozrejme podvadzal podvadza a ohovara mamku a ta o tom vie...dve povahy ktore proste k sebe najviac nejdu...ja som mal prvykrat v roku 2005 vazne zdravotne problemy z ktorych som sa "dostal"...to co som nevedel a nevidel ze mamka sa zacinala postupne rutit...zakryvala to predomnou a to kvalitne...no tuto zimu sa mi problemy vratili a zase par mesiacou nato som sa z toho "dostal"...no stale neni iste ako som natom a kedze som este neplnolety (mam 17) tak si to nemozem vsetko sam riesit...co znamena ze musel primne skoro stale niekto byt a to aj kvoli tomu ze by som to sam fyzicky nezvadol...a dalsia vec co som nevedel ze mamka zacala hltat antidepresiva a chodit ku psychiatrovi (uz len to slovo sa mi hnusi lebo viem ako to chodi u nich...stary fuzaty unudeny tlsty chlap sa nateba pozre predpise ti 20 liekov a povie ti ze to bude ok...cudovali by ste sa ale je to tak...cest vynimkam bohuzial na taku nenatrafila)...zacalo to pred cca 6-7 mesiacmi ked zrazu mamka prehlasila ze dalej nemoze a nevladze a prezradila vsetko...lezala v posteli a ako opisovala mala stavy ze jej strasne busilo srdce, brnelo cele telo a trhalo vsetky zily aj ked navonok vypadala v poriadku...ja presne viem aky to je stav lebo som to zazil...je to stav najvacsej uzkosti a toho ze si clovek mysli ze sa z toho nedostane a nevie co mu je....ja som sa z toho dostal...kvoli mame sme vtedy volali aj zachranku ktora jej vsak nemala ako pomoct a mohla ju zobrat len do nemocnice a nasledne na psychiatriu kde aj 2 tyzdne pobudla no najrychlejsie ako sa dalo utiekla (to sa ani necudujem...kto ma skusenosti so statnou nemocnicou tak pochopi)...potom sa tvarila ze to je v poriadku no pred 2-3 mesiacmi to prislo zase...opat to iste...zachranka a nemocnica (tento krat ale po znamosti vybavena o dost kvalitnejsia s dobrou starostlivostou) kde jej zaroven aj vysetrili jej problem z ktoreho si myslela ze to je...ma male nadorceky na nadoblickach ktore nasledne produkuju viac hormonov a mozu sposobovat taketo psychicke problemy...vysledky boli ani dobre ani moc zle...nezvacsuje sa to a mama sa nato proste vysrala (nechapem preco)...za tyzden z nemocnice zase utiekla so slovamy ze to tam uz nevydrzi...po case to zase zmizlo (ako som sa zovedel nikdy to nezmizlo len sa pretvarovala alebo kryla praskami antidepresivnymi + na spanie)...anti depresiva zevraj pred cca 3 tyzdnami pomaly vysadla a uz berie len na spanok...no a pred 3 dnami sa to vratilo opat a mna naozaj uz nic nenapada...je strasne znicena a vkuse ze jej je na odpadnute atd...snazilo sa jej pomoct uz X ludi a znamych ale ona je proste taka tvrdohlava povaha ze si absolutne nic nezobrala a stale si len svoje presadzuje...dalsi "problem" je ze ma ma najradsej zo vsetkych a vlastne vsetko robi len pre mna...pocul som to od jej kamaratky a povedala mi to aj sama...a ju nici to ze sa nanu pozeram a mysli si stale ze mi tym ublizuje...stale ju trapi len to ze nebude co na jedenie ze nebude schopna navarit, ze mi je len na obtiaz, ze si nenam co obliect, ze si ona nema co obliect a stale dokola uplne nepodstatne veci v tejto situacii...taka je cely zivot je to jej povaha ze v kuse nieje spokojna a stale je nejaky problem..nedokaze sa odreagovat od nicoho...ostal som aj kvoli nej teraz doma a som pri nej ako sa len da a kedze som taketo nieco prekonal tak sa jej snazim stale do hlavy natlacit ze nech sa odreaguje a mysli na nieco ine ze to je len v jej hlave vsetko...uz sa mi aj parkrat na pleci vyplakala...ale ona si mysli ze to zanu vyriesia lieky a niekto iny...ale pritom clovek si moze pomoct pri takomto niecom len sam...a to ze som s nou ju zase zrejme len nici...lenze nikto iny sa nenajde kto by s nou bol...foter a brat nanu seru a jeden sa este snazi ked moze ale nema cas...prosim viete mi nejako poradit alebo odporucit zrejme nejakeho dobreho psychologa ? opakujem nie psychiatra...mam pocit ze to uz dlho nevydrzi a nemam fakt napady...
sory jak som to napisal a sformuloval ale ponahlam sa...

no ťažka situacia a nie je ti čo zavidieť,,, podla môjho nazoru by tvoja mamuš mala v prvej rade zmeniť to negativisticke, pesimisticke myslenie, lebo to asi spôsobuje naj trapenie,,, psychika a podla toho čomsom čítal tak ak jej v tom má niekto pomôcť tak ty, kedže ty si pre ňu najdôležitejší, ak niekoho poslucjne tak teba,,, boji sa, že sa nebude vedieť o teba postarať, navariť ti? prečo? veď nemáš 5 rokov. Môžete sa starať jeden o druheho a pomáhať si, veď o tom je rodina, kto ti pomôže ak nie rodina? neviem ake máš možnosti, ale možno by pomohlo ju niekam zobrať, na vikend, alebo len na par hodin sa prejsť, zobrať ju na obed, aleo niečo take,,, aby mala zmenu a vypadla s toho pesimistickeho kolobehu v ktorom je teraz, tiež si myslím, že by si mala najsť niečo čomu by sa mohla venovať, čo by ju bavilo robiť, čim by zaplnila deň, lebo ak je človek aktivky a zaneprazdnený, tak nemá čas byť v depresiach, trapiť sa a myslieť na kadečo zlé,,, a čo sa tyka jej tvrdohlavosti? asi ju budeš musieť dosť razne prelomiť,,,
takže ak to mám zhňuť najskôr by si mal popracovať na jej psychike, na zmene jej myslienia, aby nebolo take depresivne a potom riešiť zdravie,,,

ak ma niečo ešte napadne tak určite napíšem a dufam sompomohol trochu, držím palce.

PS: dobrou terapiou by možno bol pes , ale podla toho čo si pisal o tatkovy, tak tomu by to asi dosť vadilo,,,

Toto vyzerá na dosť vážny problém. Ale ako už spomenul nadomnou, skús ju niekam zobrať von, niekam sa najesť, alebo ak má mama nejakú zálubu o ktorej vieš, tak ju zober niekam, kde by sa jej páčilo. Možno by si ju mohol skúsiť trochu potešiť, tak jej skús kúpiť kvety, vraj to vie ženy veľmi potešiť. Alebo čokoládu, ktorá vraj okrem iného aj ukludňuje. Inak ten Pes by tiež mohol byť fajn nápad, je to trochu vážnejšia záležitosť, ale vedelo by ju to príjemne zamestnať. Čo ešte dodať držím palce.

TomAss ... daj jej vediet ze stojis pri nej ... ze ju mas rad atd.
Ak ma teraz nejaky sviatok kup jej Ferrero Rocher, Raffaello alebo nieco podobne, ak nie tak jej to tak ci tak kup len preto ze ju mas rad.
Ak mas nasetrene nejake peniaze tak ju zober niekam na kavu, do restauracie atd
Musis jej proste dat jasne najavo ze ma niekoho na koho sa moze obratit ... komu sa moze zverit. To je najlepsie riesenie.

pfuu ked som to čítal tak sa mi stiahlo hrdlo..

je to vážne a ja osobne ti nepoviem čo máš robiť lebo to neviem.. nebol som v takej situácií (môžem dakovať bohu že to tak je) takže zo skúsenosti ti neporadím.. skôr ti poviem čo si myslím, ale to stačiť nebude..
jednoznačne jej musíš ukázať že ju máš rád, že strašne veľa pre teba znamená, ukáž jej že sa o teba môže oprieť a že môže v tebe vidieť oporu.. dalej ju nejako (podla mna aj drasticky) oddel od tých liekov (samozrejme porad sa s lekárom možno ich potrebuje možno nie aby si nespravil chybu) a tráv s nou čo najviac času.. ale to sú len teoretické domnienky ale je jasné že predsa už nieje najmladšia a ako sa vraví starého psa novým kúskom nenaučíš ..ja to vidím na mojej starkej.. (64) dva roky po porážke a má čiastočne ochrnutú celú ľavú stranu.. nevie si poriadne obuť a zaviazať boty.. býva 20 km od nás a ani za boha ju nikto nevie presvedčiť aby šla bývať ku nám alebo ku niektorej z mamčiných sestier.. proste nie a nie a nie.. ona bude doma sama tam kde žije celý život a neopustí to tam.. iba čo nám robí stresy ked nezdvyhne teflom čo sa nevie s posteli postaviť .. v tom momente sedím v aute a už idem..

takže každopádne to budeš mať ťažké

hmmm ten psycholog by sa mozno urcite hodil...... a neviem mne velmi pomaha ked sa aj tu z dacoho vypisem, je to rozdiel ako sa vyrozpravat, ale vypustim to zo seba.

Mozno by si jej mohol ukazat tento tvoj post tuna. Mozno ju to presvedci ze ti neni na obtiaz a ze jej chces pomoct ako ona tebe.
Hned ist do spolocnosti by nebolo moc asi dobre, mozno by aj ona tuna daco rada napisala pocula nazory na nejake veci co si ona mysli. Urcite nie nejake zavazne veci ale nejake malickosti, dakto by sa na to mozno dal....

A som celkom za tu alternativu pes alebo macka. Dobry napad

diki za reakcie...viac menej vsetko som skusal z toho co ste pisali uz velmi davno...domace zvieratko neni sanca...bol som sa s nou prejst vcera som bol snou cely den snazil som sa jej venovat lenze absolutne sa to nezlepsilo...dnes som sa zobudil a je zase natom este omnoho horsie...tak ze zevraj uz nevladze ani chodit ani nic robit ze uplne nadne...vcera som jej skusal pustit film ani den nemohla pozerat...v noci nespava...zase si dala lieky a zevraj to ASi prehnala a dala si moc...ja viem ze je to uz na odbornu pomoct ale asi ma chapete ze nechcem svoju mamku zverit do ruk nejakych psychopatov do nemocnice lebo uz tam neraz bola a je to naozaj jak z americkych filmov...nedokazem nech robim co robim ju absolutne odputat a bude si mlet a stat za svojim...stale jej ide o to ze mi tymto asi ublizuje a ze sa nemam s nou trapit a to ked jej sa snazim pomoct si myslim ze jej robi len horsie...lenze nikto iny sa nenajde kto by jej pomohol...ona si to stale nechce uvedomnit...dokonca vcera som zorganizoval nech sa stretne s mamou mojej priatelky ktora mala to iste davno a dostala sa z toho...kecali spolu asi hodinu...a dnes je to proste len horsie...tie lieky co berie si do bodky a do pismena drogy...nevie bez nich nic a ked si da tak jej nachvilu pomozu a potom je to este horsie

ahojik. tiež som zažila podobnú situáciu. v prvom rade tvoja mama potrebuje odbornú pomoc. neviem z akého mesta si, tak neviem poradiť dobrého psychológa. ja osobne som psychológa nevyžiadiala, ale rovno psychiatra. by sme sa veľmi čudovali koľko ľudí chodí k psychiatrovi. psychológ jej v tejto oblasti nepomôže - najlepším psychológom je blízky človek, ten pomôže stopercentne a ním si ty. Je dobré, že má teba, keby ťa nemala určite by to dopadlo veľmi zle. Tvoj stav pravdepodbone vyústil do panickej poruchy, kedy človek príde do takého stavu, kedy má veľký strach z existencie, má strach z toho ako mu je veľmi zle, že zomrie, že sa z toho nedostane, tak zle mu je. Podľa mňa je to aj tvoj prípad. Mamina v prvom rade potrebuje dobrého psychiatra. škoda, že niesi z nášho mesta, ja poznám jedného vynikajúceho, ale podľa mna si z bratislavy? Ked je tu problém s hormonami je to nevyhnutné, bez nich sa človek nedostane do bezného zivota. Hormony vedia sposobit v tele galibu ak je ich v tele nadbytok, alebo naopak chýbajú. Jedným z nich je aj serotonín. Pokiaľ sa v tele netvorí v dostatočnom množstve človek musí brať tieto lieky. Môj známy sa takto lieči od svojim 15 rokov. Zažila som tieto stavy s ním osobne, takisto rýchlo pohotovosť, len mu pichli injekciu do zadku a poslali domov. Tiež berie lieky každé ráno a vidím zlepšenie. Odišiel z prostredia ktoré ho frustrovalo, lieči sa a je to sním už lepšie aj keď tieto príznaky sa z času na čas objavia, nikdy to nevymizne, proste telo potrebuje pomoc aj z vonku. Tento môj známy mi pripomína tvoj prípad, takže viem asi čo prežívaš. Čo sa týka mamky poznám aj ja jeden prípad, som s tou osobou každý deň. Hlavne by jej teraz mali pomoct deti, nájst si nejaké bývanie sama, zbavit sa tej tiaze ktorá ju momentálne taží a ktorá podla vsetkého spustila jej depresiu. A hlavne sa musí liečiť. Takže čím skôr nájsť dobrého psychiatra, zas opakujem psycholog v tejto veci nepomoze. Mama je vo vaznom stave, toto nie je jednoduchý prípad. Omáčky ktoré jej tam bude trepat jej nepomozu iba ak tak chvílkovo. Ona sa potrebuje liečiť aj tabletkami. Takze ti poradím čo u nás fungovalo este raz:
1. nájst vhodné prostredie bez stresujucich situacii
2. nájsť dobrého psychiatra
3. liečiť sa antidepresívami
4. kazdodenná pomoc blízkeho, viest rozhovory, neustále sa venovat, urobit jej program na cely den, nech sa zamestnava činnostou, fyzickou, pestovanie rastlin, vychadzky, kniznica, nauc ju pracovat s internetom... proste nech stale nieco robi, varte spolocne, chodte na nakupy, venuj sa jej stopercentne.
Ak by si chcel niečo vedieť kludne napis správu, rada ti pomozem a poradim.

//autoeditácia príspevku ( 21 Nov 2008, 8:47 )
inak v prešove je jedno z najlepších psychiatrických oddelení na sk. ale urcite sa najde aj v blave len sa treba pytat a hladat. ale neodcudzuj to prosim ta. fakt su odbornici len ich treba najst.

Nechcem ta strasit, ale sam to asi nezvladnes. Kamaratkina mama mala tiez tazke depresie, vacsinu dna prelezala, uz nechodila ani von, o domacnost sa staral manzel a skoncilo to tak, ze sa pokusila spachat samovrazdu. Ale tam boli aj financne problemy, ktore pred celou rodinou tajila. Prezila to, zostala na voziku, ale nikto ju potom nelutoval, vsetci jej vynadali, nech sa spamata, lebo tym nikomu nepomoze. Kratko na to sa jej narodilo vnuca a vtedy nastal nejaky zlom a ona sa zacala zase smiat, zit ako pred tym a otvorene rozpravala o tom, aku hlupost urobila a prisahala, ze to uz nikdy nezopakuje. Viem, ze na psychiatriu chodi dalej a berie nejake lieky, ale maju pozitivny ucinok.
Ked neveri tvoja mama psychiatrom, tak co najskor najdite nejakeho psychologa/ako si spominal/, alebo mozno lepsie psychologicku. Pytaj sa spoluziakov, rodiny, znamych, susedov, snad ti niekoho doporucia.
A pomohla by aj vacsia podpora od tvojich bratov, ak im na mame zalezi. Vedia, ako na tom je?

huh inak necem urazit abo tak ted len proste citam citam tvoje prispevky ako ej natom mama co sa tyka priatelov kamratok kolegov a tak rodine vztahy zo surdencami lebo nefim nesom psychoog len ovlakedy som sa onu zaujimal ale mne tam trosku tak rezonuje ze mamina sa tak trochu lutuje a upozornuje naseba ted ako nechap zle nevravim ze nema problemi. Proste mi to pripada ako by ona nemala volu sa liecit abo odburavat ten problem co jej to sposobuje proste ze kasle nato a len sa stazuje. No neviem presne vyjadrit to co myslim ale v principe daco take ako ked adkto chce mercedes ale do roboty nejde, teda vemi jednoducho povedane. Huh hadam si pochopil co cem povedat len fakt vravim to v dobrom tak dufam ze nebude K- :-/ Fakt to neni mysklene urazlivo posmesne abo tak len obcas sa stretavam z ludmi v praxi ktori maju rozne problemi a casto spadam do ulohy psychologa (robim zdravtonika SCK) a nefim tak mi to sedi. Ze mamina ma daky psycho problem daco ju stve z coho nasledne mohla mat ten nalez (je to divne ale nejedna studia dokazuje ze rakovinu si clovek svojim sposoom moze vyvolat sam psychologicky stresom a su dokumentovane pripady ked nador nasledne zmizol pri novmo zmysle zivota napr vnuca dieta a tak. ) no a proste ted sa jej nece liecit z dakych dovodov mozno ten psycho problem je taky ze je presvedcena ze je neriesitelny. Skus najst podstatu problemu a potom sa to mozno vyriesi.

runes: vystihol si to presne a citim to tak isto...podstata problemu je podla mna jej povaha sama o sebe, otec (cize byvanie v neustalom strese), a ja - mam zacat chodit na ozarovanie ktore prvykrat neprebiehalo najlahsie a zrejme toho sa obava...
teraz sa s nou idem prejst...dal som si do hlavy ze ju z toho chcem dostat aj keby bolo neviem co ale cim dalej ma odradza to ze sa to nezlepsuje len zhorsuje a pripada mi to ako zacarovany kruh v ktorom sa len potapa a ja ako papagaj...
inac vdaka vsetkym za snahunestiham vzdy odpisovat a reagovat na jednotlive prispevky...

//ano...liecil som sa nato 2x (pred 3 rokmi a pred tristvrte) a este ma caka doliecenie...ale po obidvoch strankach som v poriadku

ty máš vlastne aký problém?

edit::
som myslel toto

TomAss napísal:ja som mal prvykrat v roku 2005 vazne zdravotne problemy z ktorych som sa "dostal"

triple napísal:ty máš vlastne aký problém?

podla mna raka

cit lasky dokaze vela... ukazuj jej ako ju mas rad, i viackrat za den jej to povedz, postupne by sa i jej nalada mala zmenit, nie som si tym isty nie som psychiater a ani neviem co sa v hlave tvojej mamky deje. ale viem, ze laska a pocit, ze niekto ta ma na svete naozaj rad, fakt dokaze divy.
Tak sa drz, vela stastia a nech sa tvoja mamina da coskoro do poriadku

tak vdaka vsetkym za snahu a navrhy... dam aspon vediet ako a co...mamka je od vcera v ruzinovskej nemocnici...vybavil to cez znamost bratov kamarat takze to je velke plus...zevraj je to tam aj o dost lepsie zariadene ako co bola doteraz...totizto predvcerom ako som bol v skole tak mamka sa zbalila a odisla z domu ku kamaratke s tym ze na stole nechala listocek ze uz nevladze a ze jej mame odpustit...takze si myslim ze by jej to tam mohlo pomoct aj ked velmi nadseny niesom ale nic ine neostavalo...tak asi tak...

ahoj, ja som bol podobny pripad ako tvoja mama, skoncil som tiez na psychiatrii, ale po liekoch som akurat strasne pribral, tak som sa rozhodol, ze si ich vysadim, s tym, ze budem mysliet pozitivne, a ono to funguje, skus jej pustit film the secret, je to dokument o pozitivnom mysleni, ako to bol spomenuty serotonin, ano, ten mi chyba, mam obcas zle nalady, ale je to lepsie, uz sa nepokusam zabit ide o to, ze musis mamke ukazat, co vsetko na svete je krasne, ukazat jej nieco, co nepozna, co ju zaujme. Inak ked som mal debku, chodil som do hor, ten vonavy vzduch posobi na cloveka dobre, ale teraz v zime to moc nejde tak prajem vela stastia

prestne tu knizku Secret precitala celu nedavno no moc si to asi nezobrala...ja som len kusok z toho cital tak priblizne viem o com to je