Kriza financnych trhov
-
Začiatok Konca
Professional
- Príspevky: 1448
- Registrovaný: 07 mar 2006, 8:11
- Bydlisko: Spirit of 69...
Neviem, či to tu bolo... nemám veľmi prehľad v tejto téme...
http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/sv ... id=1171581
http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/sv ... id=1171581
Keď sa Amerika rozpadne, bude to veľký krik
Americká ekonomická kríza môže viesť k občianskej vojne a rozdeleniu USA na dve časti. Igor Panarin, doktor politických vied, dekan oddelenia zahraničných vecí na Diplomatickej akadémii ruského ministerstva zahraničia podal túto predpoveď pred rokom. V tom čase vyzerala nepravdepodobné, dnes je však situácia iná.
V interview s novinami Izvestija Panarin diskutuje na tému prečo sa Spojené štáty rozhodli pre monetárnu reformu, pre koho pracuje Obama a prečo je pre Rusko lepšie byť s Čínou priateľ.
Otázka: Pán Panarin, odkiaľ prišla myšlienka rozpadu USA už v roku 1998, keď krajina prosperovala a bola nespochybniteľným svetovým vodcom?
Panarin: V septembri 1998 na medzinárodnej konferencii v Rakúsku pod názvom Informačná vojna. Tam som prezentoval svoj analytický výskum. 150 zo 400 účastníkov bolo z USA. Keď som hovoril o rozdelení Ameriky, v obecenstve sa ozývali rozhorčené pokriky. Dôvod bol však opodstatnený. Vtedy bol zrejmé, že financie a ekonomika budú pre USA najničivejšou silou. Dolár nebol zabezpečený ničím. Dlh krajiny rapídne rástol napriek tomu, že na začiatku 80-tych rokov takmer neexistoval. V roku 1998, v čase mojej predpovede dosiahol 2 bilióny dolárov. Dnes je to viac ako 11 biliónov. Je to pyramída, ktorá je odsúdená na spadnutie.
Spadne celá americká ekonomika?
Panarin: Pád sa deje práve teraz. Kvôli finančnej kríze zanikli tri z piatich najstarších a najväčších amerických bánk na Wall street. Ich straty sú najväčšie v dejinách. Hovoríme o výmene celého regulačného systému na svete. Amerika už nebude svetovým regulátorom.
Ktoré krajiny ju nahradia?
Panarin: Dve krajiny majú takéto ambície. Čína má najväčšie dolárové rezervy a Rusko, ako krajina, ktorá by mohla hrať úlohu regulátora v eurázijskom priestore. Dosť pozoruhodná udalosť sa stala na stretnutí G20. Účastníci predložili novú architektúru medzinárodných vzťahov, kde kľúčová úloha by patrila MMF (Medzinárodnému menovému fondu). MMF však potrebuje peniaze. A tak účastníci oslovili Čínu a Japonsko. Čínske rezervy zlata predstavujú viac ako 2 bilióny dolárov. Čína je najväčším veriteľom USA. Mimochodom nie je náhoda, že pán Hu Jintao sa na summite stretol s ruským prezidentom a britským premiérom. Sú plány, aby ďalšie stretnutie G20 bolo v Anglicku. Vízia Ruska, ktoré predkladá základné princípy rekonštrukcie medzinárodného finančného systému je v súlade s čínskym reformným procesom.
O svetových vodcoch vieme dosť. Vráťme sa však k USA. Na základe čoho sa domnievate, že rozdelenie USA je možné?
Panarin: Je na ti niekoľko dôvodov. Po prvé, zvýšia sa finančné problémy USA. Milióny občanov už stratili svoje úspory. Ceny a nezamestnanosť neustále rastie. General Motors a Ford sú na pokraji kolapsu, čo znamená, že celé mestá budú nezamestnané. Guvernéri požadujú peniaze od federálnej vlády. Rastú sťažnosti, doposiaľ boli aj vďaka prezidentským voľbám držané na uzde a najmä nádeji, že Obama urobí zázrak. Avšak do jari bude zrejmé, že zázraky sa nedejú.
Druhým faktorom je zraniteľnosť amerického politického mechanizmu. Neexistuje jednotná legislatíva na celom území krajiny. Nie sú tam dokonca ani jednotné cestné pravidlá. Kostra, ktorá drží USA pokope je krehká. Armáda v Iraku sa do veľkej miery skladá z amerických ne-občanov. Bojujú, lebo im sľúbili americké občianstvo. Armáda ako taviaci kotol prestala spĺňať konsolidačnú funkciu pre americký štát. Nakoniec pre časy krízy je typické aj rozdelenie elít.
Ako bude krajina rozdelená? Mexiko je zjavne na juhu. Čo ešte?
Panarin: Existuje spolu 6 častí. Prvá je pacifické pobrežie USA. Ako príklad uvediem: 53% populácie San Francisca je čínska. Guvernérom štátu Washington bol etnický Číňan, hlavné mesto Seattle je nazývané bránou čínskej emigrácie do USA. Je zrejmé, že pobrežie Pacifiku je postupne ovplyvňované Čínou. Druhá časť na juhu je jednoznačne mexická. V niektorých oblastiach sa španielčina stala oficiálnym jazykom. Potom je tu Texas, ktorý bojuje za nezávislosť. Pobrežie Atlantiku má úplne inú mentalitu a etnické zloženie. Môže byť tiež rozdelené na dve časti. Tým nám ostanú dve centrálne časti v strede. Dovoľte mi pripomenúť, že v piatich vnútrozemských štátoch Indiáni vyhlásili samostatnosť. Považovalo sa to za vtip, akúsi politické šou. Fakty sú však rovnaké. Kanada má silný vplyv na sever. Rusko môže mimochodom požadovať navrátenie Aljašky, keďže bola len prenajatá...
Čo sa teda stane s dolárom?
Pirin: V roku 2006 sa utvorila tajná vláda medzi Kanadou, Mexikom a USA za účelom zavedenia amera ako novej meny. To zrejme nahradí dolár. Zároveň budú stodolárové bankovky, ktoré zaplavili svet jednoducho zmrazené. Ako výhovorka sa môže použiť tvrdenie, že teroristi vyrobili falošné bankovky a je potrebné ich skontrolovať.
Mohli by ste nám povedať o rozdelené elít? Sú to demokrati a republikáni?
Pirin: Nie, tak to nie je.
V americkej vláde existujú dve skupiny. Prvých môžeme nazvať globalistami alebo aj trockistami. Leon Trockij naformuloval ich myšlienky už v minulosti: nie je to Rusko, čo potrebujeme, ale svetová revolúcia. Sovietske Rusko považovali len ako základňu na kontrolu sveta. Druhá skupina sú štatisti, ktorí si želajú prosperitu svojej krajiny. Zástupcovia týchto dvoch skupín sa nachádzajú ako v republikánskej, tak aj v demokratickej strane.
Kto riadi tieto dve skupiny?
Pirin: Kľúčové osoby globalistov sú Riceová a Dick Cheney. Kľúčovými osobami štatistov sú Robert Gates, Michael Heyden, riaditeľ CIA a admirál Mike McConnel. Globalisti predstavujú najmä finančnú elitu a štatisti armádne zložky, špeciálne služby a armádne a výrobné komplexy. Nedávna sa udiala otvorená konfrontácia medzi týmito skupinami. V decembri minulého roka štatisti predniesli správu, ktorá úplne poprela existenciu iránskeho nukleárneho programu. Priamo protirečila s uzávermi Sondoleezy Riceovej a Dicka Cheneyho. Druhá dôležitá udalosť sa stala na zasadnutí amerického kongresu ohľadom kaukazskej vojny. Globalisti zastupovaní Riceovou trvali na tom, že Rusko začalo vojnu a malo by za to byť potrestané. Gruzínsko bolo projektom Riceovej. Zástupcovia tajných služieb však priniesli úplne iné tvrdenia a to, že vojnu vyvolalo Gruzínsko. Medzi vrcholnými politickými figúrami vidíme otvorenú konfrontáciu.
A kto je v Obamovej spoločnosti?
Pirin: Štatisti na čele s Gatesom dovolili Obamovi vyhrať. Požadujú za to zmeny celkovej línie. V tejto súvislosti je veľmi zaujímavé, že Gates, ako republikán, sa považuje za najdôležitejšieho kandidáta na buď na existujúcom poste ministra obrany alebo ministra zahraničia. Toto je vplyv štatistov na prezidenta. Mimochodom prvým rokovaním, ktoré Obama mal bolo v kruhu amerických tajných služieb.
Čo znamená víťazstvo štatistov pre Rusko?
Pirin: Je to pre nás dosť dobrá šanca. Boli na našej strane v konflikte na Kaukaze. Pri Medvedevovej návšteve USA sa Kaukaz nespomínal. Atmosféra vo Washingtone bola priateľská a pokojná.
Čo by malo Rusko robiť aby sa vyhlo šokom z možného ekonomického kolapsu USA?
Pirin: Malo by zaviesť rubeľ ako regionálnu menu. Malo by sformovať účinnú ropnú burzu, na ktorej by sa ropa predávala za ruble. Pred niekoľkými dňami bola podpísaná dohoda medzi Ruskom a Bieloruskom ohľadom platieb za ropu a plyn v rubľoch. To je začiatok ustanovenia rubľa ako regionálnej meny. Našu menu už dostávame z Kazachstanu a za elektrinu aj z Bieloruska. Je na nás, aby sme urobili čo najväčší počet zmlúv v rubľoch v roku 2009. Takýmto spôsobom sa Rusko bude môcť vyhnúť svetovej kríze. Musíme preťať laná, ktoré nás spájajú s finančným Titanicom, ktorý sa podľa môjho názoru, v blízkej budúcnosti potopí.
Igor N. Panarin je doktorom politických vied, profesorom Diplomatickej akadémie ruského ministerstva zahraničia a autorom deviatich kníh
Professor Igor Panarin: When America fell to pieces the shouting was outrageous
zdroj: http://www.protiprudu.info/ (prop)
Americká ekonomická kríza môže viesť k občianskej vojne a rozdeleniu USA na dve časti. Igor Panarin, doktor politických vied, dekan oddelenia zahraničných vecí na Diplomatickej akadémii ruského ministerstva zahraničia podal túto predpoveď pred rokom. V tom čase vyzerala nepravdepodobné, dnes je však situácia iná.
V interview s novinami Izvestija Panarin diskutuje na tému prečo sa Spojené štáty rozhodli pre monetárnu reformu, pre koho pracuje Obama a prečo je pre Rusko lepšie byť s Čínou priateľ.
Otázka: Pán Panarin, odkiaľ prišla myšlienka rozpadu USA už v roku 1998, keď krajina prosperovala a bola nespochybniteľným svetovým vodcom?
Panarin: V septembri 1998 na medzinárodnej konferencii v Rakúsku pod názvom Informačná vojna. Tam som prezentoval svoj analytický výskum. 150 zo 400 účastníkov bolo z USA. Keď som hovoril o rozdelení Ameriky, v obecenstve sa ozývali rozhorčené pokriky. Dôvod bol však opodstatnený. Vtedy bol zrejmé, že financie a ekonomika budú pre USA najničivejšou silou. Dolár nebol zabezpečený ničím. Dlh krajiny rapídne rástol napriek tomu, že na začiatku 80-tych rokov takmer neexistoval. V roku 1998, v čase mojej predpovede dosiahol 2 bilióny dolárov. Dnes je to viac ako 11 biliónov. Je to pyramída, ktorá je odsúdená na spadnutie.
Spadne celá americká ekonomika?
Panarin: Pád sa deje práve teraz. Kvôli finančnej kríze zanikli tri z piatich najstarších a najväčších amerických bánk na Wall street. Ich straty sú najväčšie v dejinách. Hovoríme o výmene celého regulačného systému na svete. Amerika už nebude svetovým regulátorom.
Ktoré krajiny ju nahradia?
Panarin: Dve krajiny majú takéto ambície. Čína má najväčšie dolárové rezervy a Rusko, ako krajina, ktorá by mohla hrať úlohu regulátora v eurázijskom priestore. Dosť pozoruhodná udalosť sa stala na stretnutí G20. Účastníci predložili novú architektúru medzinárodných vzťahov, kde kľúčová úloha by patrila MMF (Medzinárodnému menovému fondu). MMF však potrebuje peniaze. A tak účastníci oslovili Čínu a Japonsko. Čínske rezervy zlata predstavujú viac ako 2 bilióny dolárov. Čína je najväčším veriteľom USA. Mimochodom nie je náhoda, že pán Hu Jintao sa na summite stretol s ruským prezidentom a britským premiérom. Sú plány, aby ďalšie stretnutie G20 bolo v Anglicku. Vízia Ruska, ktoré predkladá základné princípy rekonštrukcie medzinárodného finančného systému je v súlade s čínskym reformným procesom.
O svetových vodcoch vieme dosť. Vráťme sa však k USA. Na základe čoho sa domnievate, že rozdelenie USA je možné?
Panarin: Je na ti niekoľko dôvodov. Po prvé, zvýšia sa finančné problémy USA. Milióny občanov už stratili svoje úspory. Ceny a nezamestnanosť neustále rastie. General Motors a Ford sú na pokraji kolapsu, čo znamená, že celé mestá budú nezamestnané. Guvernéri požadujú peniaze od federálnej vlády. Rastú sťažnosti, doposiaľ boli aj vďaka prezidentským voľbám držané na uzde a najmä nádeji, že Obama urobí zázrak. Avšak do jari bude zrejmé, že zázraky sa nedejú.
Druhým faktorom je zraniteľnosť amerického politického mechanizmu. Neexistuje jednotná legislatíva na celom území krajiny. Nie sú tam dokonca ani jednotné cestné pravidlá. Kostra, ktorá drží USA pokope je krehká. Armáda v Iraku sa do veľkej miery skladá z amerických ne-občanov. Bojujú, lebo im sľúbili americké občianstvo. Armáda ako taviaci kotol prestala spĺňať konsolidačnú funkciu pre americký štát. Nakoniec pre časy krízy je typické aj rozdelenie elít.
Ako bude krajina rozdelená? Mexiko je zjavne na juhu. Čo ešte?
Panarin: Existuje spolu 6 častí. Prvá je pacifické pobrežie USA. Ako príklad uvediem: 53% populácie San Francisca je čínska. Guvernérom štátu Washington bol etnický Číňan, hlavné mesto Seattle je nazývané bránou čínskej emigrácie do USA. Je zrejmé, že pobrežie Pacifiku je postupne ovplyvňované Čínou. Druhá časť na juhu je jednoznačne mexická. V niektorých oblastiach sa španielčina stala oficiálnym jazykom. Potom je tu Texas, ktorý bojuje za nezávislosť. Pobrežie Atlantiku má úplne inú mentalitu a etnické zloženie. Môže byť tiež rozdelené na dve časti. Tým nám ostanú dve centrálne časti v strede. Dovoľte mi pripomenúť, že v piatich vnútrozemských štátoch Indiáni vyhlásili samostatnosť. Považovalo sa to za vtip, akúsi politické šou. Fakty sú však rovnaké. Kanada má silný vplyv na sever. Rusko môže mimochodom požadovať navrátenie Aljašky, keďže bola len prenajatá...
Čo sa teda stane s dolárom?
Pirin: V roku 2006 sa utvorila tajná vláda medzi Kanadou, Mexikom a USA za účelom zavedenia amera ako novej meny. To zrejme nahradí dolár. Zároveň budú stodolárové bankovky, ktoré zaplavili svet jednoducho zmrazené. Ako výhovorka sa môže použiť tvrdenie, že teroristi vyrobili falošné bankovky a je potrebné ich skontrolovať.
Mohli by ste nám povedať o rozdelené elít? Sú to demokrati a republikáni?
Pirin: Nie, tak to nie je.
V americkej vláde existujú dve skupiny. Prvých môžeme nazvať globalistami alebo aj trockistami. Leon Trockij naformuloval ich myšlienky už v minulosti: nie je to Rusko, čo potrebujeme, ale svetová revolúcia. Sovietske Rusko považovali len ako základňu na kontrolu sveta. Druhá skupina sú štatisti, ktorí si želajú prosperitu svojej krajiny. Zástupcovia týchto dvoch skupín sa nachádzajú ako v republikánskej, tak aj v demokratickej strane.
Kto riadi tieto dve skupiny?
Pirin: Kľúčové osoby globalistov sú Riceová a Dick Cheney. Kľúčovými osobami štatistov sú Robert Gates, Michael Heyden, riaditeľ CIA a admirál Mike McConnel. Globalisti predstavujú najmä finančnú elitu a štatisti armádne zložky, špeciálne služby a armádne a výrobné komplexy. Nedávna sa udiala otvorená konfrontácia medzi týmito skupinami. V decembri minulého roka štatisti predniesli správu, ktorá úplne poprela existenciu iránskeho nukleárneho programu. Priamo protirečila s uzávermi Sondoleezy Riceovej a Dicka Cheneyho. Druhá dôležitá udalosť sa stala na zasadnutí amerického kongresu ohľadom kaukazskej vojny. Globalisti zastupovaní Riceovou trvali na tom, že Rusko začalo vojnu a malo by za to byť potrestané. Gruzínsko bolo projektom Riceovej. Zástupcovia tajných služieb však priniesli úplne iné tvrdenia a to, že vojnu vyvolalo Gruzínsko. Medzi vrcholnými politickými figúrami vidíme otvorenú konfrontáciu.
A kto je v Obamovej spoločnosti?
Pirin: Štatisti na čele s Gatesom dovolili Obamovi vyhrať. Požadujú za to zmeny celkovej línie. V tejto súvislosti je veľmi zaujímavé, že Gates, ako republikán, sa považuje za najdôležitejšieho kandidáta na buď na existujúcom poste ministra obrany alebo ministra zahraničia. Toto je vplyv štatistov na prezidenta. Mimochodom prvým rokovaním, ktoré Obama mal bolo v kruhu amerických tajných služieb.
Čo znamená víťazstvo štatistov pre Rusko?
Pirin: Je to pre nás dosť dobrá šanca. Boli na našej strane v konflikte na Kaukaze. Pri Medvedevovej návšteve USA sa Kaukaz nespomínal. Atmosféra vo Washingtone bola priateľská a pokojná.
Čo by malo Rusko robiť aby sa vyhlo šokom z možného ekonomického kolapsu USA?
Pirin: Malo by zaviesť rubeľ ako regionálnu menu. Malo by sformovať účinnú ropnú burzu, na ktorej by sa ropa predávala za ruble. Pred niekoľkými dňami bola podpísaná dohoda medzi Ruskom a Bieloruskom ohľadom platieb za ropu a plyn v rubľoch. To je začiatok ustanovenia rubľa ako regionálnej meny. Našu menu už dostávame z Kazachstanu a za elektrinu aj z Bieloruska. Je na nás, aby sme urobili čo najväčší počet zmlúv v rubľoch v roku 2009. Takýmto spôsobom sa Rusko bude môcť vyhnúť svetovej kríze. Musíme preťať laná, ktoré nás spájajú s finančným Titanicom, ktorý sa podľa môjho názoru, v blízkej budúcnosti potopí.
Igor N. Panarin je doktorom politických vied, profesorom Diplomatickej akadémie ruského ministerstva zahraničia a autorom deviatich kníh
Professor Igor Panarin: When America fell to pieces the shouting was outrageous
zdroj: http://www.protiprudu.info/ (prop)
Nerozumiem sa do politiky a ekonomiky, ale logicky mi doslo, ze ekonomicka kriza sa neda zachranit.....teda da ale velmi kruto....a to bud celosvetovou vojnou, alebo inou katastrofou....
Ved je logicke, ze ludia si nemozu do nekonecna dajmetomu kupovat auta....drviva mensina si meni auto kazdy rok....a tym pdom ,ze na svete sa vyraba vela aut....tak vela aut uz po tom svete jazdi, cize menej ludi to auto potrebuje, tym padom ,musia zdvihnu cenu, a obmedzit vyrobu a tu zacina dominovy efekt, lebo uz nakupia menej materialu, atd atd.....tod moj skromny a laicky nazor....
To auto som uviedol iba ako priklad...
Ved je logicke, ze ludia si nemozu do nekonecna dajmetomu kupovat auta....drviva mensina si meni auto kazdy rok....a tym pdom ,ze na svete sa vyraba vela aut....tak vela aut uz po tom svete jazdi, cize menej ludi to auto potrebuje, tym padom ,musia zdvihnu cenu, a obmedzit vyrobu a tu zacina dominovy efekt, lebo uz nakupia menej materialu, atd atd.....tod moj skromny a laicky nazor....
To auto som uviedol iba ako priklad...
no jasne mylit sa mozem, hej uvidime.. si to zapamataj.. ziadne amero nebude do roka urcite.. ani zrutenie ameriky..zelovoc napísal:no mozno sa mylis pretoze tie spomenute veci nebudu liekom na krizu ale jej dosledkom. uvidime, do roka a do dna.
a dosledky krizy budu a uz aj su.. ale nie taketo nezmysly..
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Maxim Kalašnikov
Nové rozdávanie kariet svetovej histórie
Profesor Fursov si myslí, že kríza môže viesť k transformácii kapitalizmu na oligarchický „globosocializmus“
NAJBLIŽSIA ANALÓGIA – MEGAKRÍZA OBDOBIA 1490-1560
Chronologický medzník 1975-2025: Nové rozdávanie kariet svetovej histórie – tak znie názov novej prednášky ruského historika, krízológa a riaditeľa Centra ruského výskumu Moskovskej univerzity, profesora Andreja Fursova.
Podľa profesora Fursova, reálne analógie súčasnej globálnej krízy netreba hľadať vo Veľkej hospodárskej kríze tridsiatych rokov, ani v kríze z obdobia rokov 1973-1983, ale v „obdobiach chronologických medzníkov“. Typologicky najbližšie sa takéto obdobie vzťahuje na roky 1873-1933. Práve vtedy sa sformovalo „aktuálne 20. storočie“, všetky jeho hlavné sily a protirečenia. Definitívne sa napríklad sformoval finančný kapitál, ako aj to, čo sa nie veľmi výstižne nazýva „svetové zákulisie“, sformovali sa revolučné hnutia, tajné služby a organizovaný zločin, objavili sa protirečenia na globálnej scéne (anglo-americké, nemecko-ruské, atď.) Súčasný „chronologický medzník“ bude drsnejší ako predchádzajúci. Typologicky má bližšie k otrasom z rokov 1490-1560, k epoche prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu.
“Čím sú charakteristické takéto „chronologicky medzníkové“ obdobia?“ Pýta sa a súčasne odpovedá profesor Fursov. „Po prvé, sú to obdobia ekonomického poklesu a rastu cien. Po druhé, je to kríza starých štruktúr moci. Po tretie, je to obdobie, keď v spoločnosti rastie pesimizmus. Ak hovoríme o začiatku 16. storočia, potom to bola náboženská reformácia. Ak sa pozrieme na koniec 19. storočia, jasne vidieť, aké pochmúrne sú štyri hlavné romány Herberta Wellsa v porovnaní so štyrmi základnými románmi skoršieho románopisca Julesa Verna.
Štvrtou črtou chronologického medzníka je rastúci tlak nižších spoločenských vrstiev na špičky spoločnosti.
Piata črta – narastanie zápasu špičky za zachovanie si svojich privilégií, spravidla pomocou diktatúry. Šiesty moment spočíva v nadobudnutí sociálneho a ekonomického priestoru touto špičkou o úroveň vyššie, ako je to u nižších vrstiev. Ak si vezmeme 16.storočie, potom je to vznik severoatlantickej svetovej ekonomiky a ak obdobie rokov 1873-1933 – je to formovanie vlastnej svetovej ekonomiky.
Vystupujúc vždy o stupeň vyššie než nižšie vrstvy, vládna špička zakaždým získavala doplňujúci priestor pre sociálno-ekonomickú hru.
Siedma črta – rast tieňových a nadnárodných štruktúr riadenia.
Ďalšia, ôsma črta – demontáž pôvodných sociálno-politických a ekonomických inštitúcií.
Deviata – úpadok starých sociálnych skupín a vzostup nových. Desiata – kríza vedy a vzdelania...
CHRONOLOGICKÝ MEDZNÍK NAŠICH DNÍ
Fursov vysvetľuje: rok 2025 je symbolický dátum. Vediac o momente začiatku terajšieho medzičasu (1975 je posledný rok nedotknutého „kapitalizmu s ľudskou tvárou“), nevieme ešte presne, kedy sa skončí „nové rozdávanie kariet“. Veľmi dôležité je však pozrieť sa na to, ako sa v našich dňoch prejavuje desať znakov v období pochmúrneho chronologického medzníka.
Tak teda ekonomický pokles je zreteľný. Pritom kapitalistická ekonomika sa zmieta v horúčke – s istými remisiami - od roku 1973. Rozpad ZSSR čiastočne zmäkčil situáciu, nie však nadlho. Tá kríza, ktorá sa momentálne rozvíja, hovorí sama za seba.
Kríza štruktúr moci je tiež očividná. O kríze národa-štátu teraz nepíše azda iba lenivec. Aj nadnárodné inštitúcie moci prežívajú neľahké časy. Mimochodom rovnako, ako ich prežíva aj to, čo sa nazýva „svetové zákulisie“ – Trojstranná komisia, Bilderberský klub a iné. Tieto organizácie boli dobré v časoch zápasu keď Sovietsky zväz „dusil v objatiach“, teraz však zjavne nezvládajú rastúce zložitosti sveta.
Vedecká fantastika rokov osemdesiatych bola zamenená, na jednoduchšej úrovni, fantasy. Globálny tlak nižších vrstiev je očividným faktom, konkrétne v podobe islamského fundamentalizmu a národných hnutí v Latinskej Amerike. Vidíme však aj protiútok špičiek – „povstanie elít“. Znaky zápasu starých elít za zachovanie privilégií sú podľa Fursova evidentné v revolučných zmenách vo vojenskej oblasti, v prudkom posilnení policajných síl, v privatizácii násilia (vznik súkromných armád, tajných služieb, dokonca väzníc), v raste vojenského potenciálu USA ako garanta pozícií svetovej kapitalistickej triedy.
Nový priestor pre manévre a víťazstvo nad nižšími vrstvami, ktorý špička nadobudla – to je súčasná globalizácia (samotný termín sa začal požívať od roku 1983).
„Globalizácia je taký proces výroby a výmeny, v ktorom vďaka prevahe v samotnej výrobe nehmotných informačných faktorov nad hmotnými, sa kapitál mení na elektronický signál a odstraňuje všetky prekážky na svojej ceste: územné, priestorové, inštitucionálne. Globalizácia je víťazstvo času nad priestorom,“ tvrdí profesor Fursov.
Fursov rozlišuje ešte jeden znak chronologického medzníka: rast vplyvu nových zákulisných a tieňových štruktúr. Tento proces sa rozvíja podľa toho, ako ustupuje do úzadia národ-štát. Súčasne sa demontujú staré sociálno-politické inštitúcie, demontuje sa aj národ- štát, strany a samotná občianska spoločnosť. Očividný je úpadok a stieranie strednej triedy v celom svete. Zároveň sa na Západe dvíha a silnie nová trieda – korporatokracia. Paralelne dochádza k formovaniu nových nižších vrstiev – chudobní imigranti z Afriky a Ázie, ktorí majú zastúpiť biele nižšie vrstvy spoločnosti. A nakoniec, v súčasnom svete možno pozorovať úpadok vzdelania a vedy. Najmä vedy o spoločnosti. Charakterizuje ju plytkosť, namiesto dôležitých problémov sa skúmajú napríklad sexuálne menšiny. Daná situácia sa tu zhoduje so situáciu s neskorou stredovekou scholastikou: celistvosť sa rozdrobila na časti, ktoré nemajú univerzálny a spájajúci slovník.
HLAVNÁ PRÍČINA KRÍZY - KORPORATOKRACIA
Za hlavnú príčinu terajšieho chronologického medzníka profesor Fursov považuje vedomú demontáž kapitalizmu špičkou kapitalistickej triedy na zachovanie si svojich privilégií – pomocou globálnej neoliberálnej revolúcie.
Po druhej svetovej vojne nastúpila mladá a veľmi dravá frakcia svetovej kapitalistickej triedy – korporatokracia. Jej prvé vystúpenie pred svetom - zvrhnutie Mosaddekovej vlády v Iráne roku 1953. Toto zvrhnutie bolo organizované nie v prospech štátnych, ale korporačných záujmov. Práve korporatokracia zničila Sovietsky zväz za tri päťročnice, keď u nás vytvorila „piatu kolónu“ a dokázala do vedomia mnohých sovietskych spoločenských vedcov vniesť jazyk, ktorý je charakteristický pre západnú politológiu a sociológiu.
„Neexistuje neutrálne vedomie! Ak preberáš nepriateľov jazyk, potom sa na svet sa dívaš jeho očami,“ tvrdí Fursov.
Podľa neho sa korporatokracia stala terminátorom nielen pre ZSSR (systémového antikapitalizmu), ale aj pre samotný kapitalizmus. Podľa všetkého, práve posledne spomínané znamená zároveň historickú misiu korporatokratov.
Špička kapitalistickej spoločnosti ako hrobár kapitalizmu? Paradox tu však nie je. Tak ako každý systém, aj kapitalizmus vzniká, rozvíja sa a teraz zostarol a musí zomrieť. Životné rezervy kapitalizmu sú naozaj vyčerpané. Veď po prvé, kapitalizmus potrebuje nekapitalistickú zónu, ktorú okamžite po znížení kapitalistickej normy zisku mení na perifériu – na kolónie a polokolónie. Vždy keď sa v jadre kapitalizmu znižovala norma zisku, kapitalizmus „otváral“ nové priestory, meniac ich na zdroje lacnej pracovnej sily a na odbytištia. Pritom v jadre kapitalistického systému (v súčasných „rozvojových krajinách“) sa podporoval sociálny svet a stabilita. Na úkor vykorisťovania periférie vznikali v západných krajinách štáty so sociálne orientovanou ekonomikou (welfare state).
„Po tretie, vo vyspelých kapitalistických krajinách existoval zložitý systém obmedzenia kapitálu. Je naivné myslieť si, že kapitalizmus znamenal úplne víťazstvo kapitálu. Kapitál existoval aj pred kapitalizmom a bude existovať aj po ňom. Kapitál za kapitalizmu bolo treba obmedzovať, pretože ponechaný sám na seba, zožerie sám seba a všetko okolo,“ tvrdí Fursov. Najlepšou metaforou kapitalizmu sú zábery z dokumentárneho filmu o chytenom žralokovi. S rozpáraným bruchom sa hádže v sieti medzi drobnejšími rybami a súčasne ich neprestáva ďalej požierať, napriek tomu, že mu tieto ryby z rozpáraného brucha vzápätí vypadávajú von.
V súčasnom období zmizli všetky tri podmienky životaschopnosti kapitalizmu. Niet viac neosvojených priestorov a nekapitalistických zón. Vďaka globalizácii boli z kapitálu odstránené prakticky všetky obmedzenia. Kapitál začal veľmi rýchlo likvidovať welfarestate. Teraz musí kapitalizmus prejsť od extenzívneho rozvoja k intenzívnemu. Ako? Predovšetkým, prechádza od vykorisťovania a likvidácie tých vrstiev v západných krajinách, ktoré tvorili základ sociálneho sveta v „predkorporatívnom kapitalizme“. Tak teda, začína sa likvidácia západnej strednej vrstvy, ktorá v období 1945-1975 požívala všetky sociálne garancie, bola štedro platená štátom a dostávala vysoké platy.
“V prvých obdobiach potlačenie „rodných“, bielych nižších vrstiev a strednej triedy úplne vychádza. Myslím si, že hlavnou misiou Baracka Obamu je uviesť spotrebu radových občanov USA do súladu s podielom krajiny v svetovej ekonomike. Amerika vyrába 20% globálneho HDP, kým v podiele svetovej spotreby zaberá až 40%. Je jasné, že zníženie spotreby pôjde nerovnomerne: najviac sa má znížiť spotreba spodných dvadsiatich percent, oveľa viac než u stredných a vyšších vrstiev. A medzi nižšou triedou v USA je najviac práve farebných. Najlepšia kandidatúra na splnenie tejto úlohy je prezident s tmavou pleťou. A tu je všetko tak, ako v hollywoodskych filmoch o bielom a čiernom policajtovi. Zájdu do Harlemu a biely posiela čierneho kolegu, aby sa dohodol s miestnymi obyvateľmi čiernej pleti. Vraj, na teba tu viac dajú. A ja trochu popracujem, keď bude treba dať veci do poriadku s bielymi...“ vysvetľuje historik.
K OLIGARCHICKÉMU SOCIALIZMU?
„Medzi kapitalizmom a trhom sa nedá postaviť znak rovnosti. Ako hovoril Braudel, kapitalizmus je nepriateľom trhu. Za čo bojuje kapitalista? Za zabezpečenie monopolu na trhu, čo znamená zrušenie posledného,“ hovorí Fursov.
Čo obmedzovalo kapitalizmus? Národ-štát, občianska spoločnosť, politika, racionálne vedomie. To všetko sa stalo objektom deformácie počas neoliberálnej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1980. Občianska spoločnosť sa deformuje. Politika sa mení na kombináciu šoubiznisu a administratívneho systému. Racionálne vedomie spolu so vzdelaním upadajú a slávny „Bolonský systém“, podľa Fursovových slov, je „jednou zo zbraní tohto procesu“. Národ-štát sa zamieňa za korporáciu-štát. Teda štát, ktorý sa snaží striasť zo seba sociálne povinnosti a orientuje sa iba na ekonomickú efektívnosť a správa sa ako súkromná korporácia.
„Ak je úlohou korporatívneho štátu pomáhať svojmu národu a starať sa oňho, potom úlohou korporácie-štátu je odizolovať od spoločenského koláča všetkých, kto sa nedá vykorisťovať ako prvotných výrobcov a druhotných spotrebiteľov objektov. Korporácia-štát sa podobá na útočnú osu, ktorá využíva organizmus iného hmyzu, aby si v nej uložila svoje vajíčka. Súčasný svet sa buduje ako hierarchia dravých korporácií-štátov...
Podľa názoru historika-krízológa, nás nečaká „ľavicový obrat“, ale budovanie akéhosi „oligarchického socializmu“. Teda predchádzajúca kapitalistická elita – pod znakom nápravy „chýb neoliberalizmu“ – demontuje trh, vytvárajúc monopoly (alebo oligopoly) vo všetkých odvetviach ekonomiky. Výsledkom toho, pri moci zostávajú predošlé špičky, ale v celkom nových podmienkach. A takéto zriadenie bude vytvorené v globálnom rozmere!
„Vôbec ma neprekvapuje, že nedávno uzrela svetlo sveta nová biografia Karla Marxa, ktorú npísal Jacques Attali – jeden z ideológov neoliberalizmu. V Marxovi ho priťahuje idea svetovej vlády. To isté sa v Marxovi páčilo aj Dullesovi staršiemu a Toynbeemu. Podľa Attaliho, prechod ku globálnej vláde povedie cez štádium zavedenia svetovej meny. A tá zase vznikne ako výsledok globálnej krízy. Teda nie robotnícka trieda, ale práve buržoázia vytvorí svetovú vládu.
Máme teda do činenia s vedomou demontážou kapitalizmu samotnými kapitalistami. Ale podľa Fursovovho názoru nejde o prvý precedens v dejinách. Podľa neho, podobnú operáciu urobila elita feudálneho sveta v 16. storočí. Demontovala feudálne zriadenie s cieľom zachovať si moc a bohatstvo v novej realite.
Kapitalistické zriadenie, ktoré, ako konštatujú súčasní hierarchovia Západu, sa blíži k demontáži, bude skôr pripomínať nové otrokárstvo než socializmus, na aký sme zvyknutý. Dokonca aj trieda, ktorá v ňom vládne, vďaka progresu v oblasti biotechnológie a nanotechnológie plánuje urobiť zo seba rasu dlhovekých superzdravých „vyšších bytostí“ - so zvýšenými fyzickými a rozumovými schopnosťami.
Fursovove závery sa v mnohom zhodujú so závermi ekonóma Marka Golanského, ktorý už v roku 1992 (Nové tendencie v svetovej ekonomike) predpovedal úplny krach trhových reforiem na ruinách ZSSR a na Západe – demontáž kapitalizmu a nastolenie akéhosi nového socializmu. S núteným znížením spotreby, spoločenským vlastníctvom, s centralizovaným rozdelením zdrojov. S novou totalitou, so skromnou životnou urovňou a obmedzením v spotrebe. Vôbec nechápal: načo sme zničili Sovietsky zväz, keď celý svet bude v podstate nútený smerovať k sovietskej skúsenosti? Golanskij si myslel že lavína sa spustí v roku 2010 a bude vyvolana hrozbou obmedzení zdojov a ekologickými nešťastiami.
Existujú však všetky predpoklady domnievať sa, že iniciátori tohto projektu „oligarchického globosocializmu“ (alebo „novej otrockej vlády“) nebudú úspešní. Zopakovať úspech zo 16. storočia sa súčasnej ekonomickej elite nepodarí.
BLÍŽIACA SA KATAKLIZMA
Napriek všetkému si profesor Fursov zachováva optimizmus: kapitalisticej aristokracii sa nič nepodarí. Podmienky 21. a 16. storočia sú príliš odlišné.
Predovšetkým, feudalizmus bol od počiatku intenzívnym zriadením, ktoré nepotrebovalo periférie ako faktor rozvoja. Zato kapitalizmus perifériu potreboval. Na svete ale už viac neexistujú žiadne neosvojené periférie! Neexistuje nová Amerika, ktorú „objavili“ v roku 1492, neexistuje Ázia „bez pána“. Súčasný kapitalizmus sa neponáša na feudalizmus, ale na neskoré antické zriadenie, ktoré zmietla barbarská periféria.
„Súčasný kontrast „bohatý sever – chudobný juh“ nie je ničím iným než spomienkami na budúcnosť, pritom kvôli čisto demografickým problémom. Západná (presnejšie, postzápadná) spoločnosť prežíva demografický pokles. Predpokladá sa, že tento pokles nastupuje vtedy, keď v spoločnosti pripadne na 100 mužov vo veku od 41 do 44 rokov menej než 80 chlapcov vo veku 1-4 rokov. V súčasnom Nemecku je tento pomer 50 na 100. Teda katastrofa! Pritom Nemci nemajú najhoršiu demografickú situáciu v Európe. Porovnajmi si: v pásme Gazy v Palestíne je tento pomer – 464 na 100, v Afganistane 403 na 100, v Somálsku 364 na 100.
Dochádza teda k situácii: neoimpérium, ktoré speje k úpadku a neobarbari na jeho hraniciach. Preto kríza, spojená s demontážou kapitalizmu, sa bude rozvíjať skôr podľa scenára zo šestnásteho storočia... tvrdí Fursov.
Tým viac, že na tieto krízy sa navrství ešte jedna, pripomínajúca vrchnopaleolitickú: krízu včerpania biosféry Zeme, nedostatok zdrojov, pitnej vody, úrodnej pôdy. Sovietsky biológ Timofejev-Resovskij ešte v roku 1960 povedal, že optimálny počet obyvateľstva Zeme predstavuje maximálne pol až jednu miliardu ľudí. V súčasnosti naša populácia speje k siedmim miliardám. A preto sa podľa Fursova súčasná rozvíjajúca sa kríza stane superkrízou, ktorá bude zahŕňať rovnako črty biosférnej krízy vrchného paleolitu (keď zahynulo cca 80% populácie Zeme), ako aj neskorej antiky, 16. storočia, nehovoriac už o období rokov 1873-1933 a Veľkej hospodárskej kríze.
Kto si môže poradiť s krízou? Kde je ten historický subjekt, ktorý porazí súčasnú kapitalsitickú elitu?
Podľa Fursova sa nižšie vrstvy na túto úlohu nehodia. Zato „umierajúca“ stredná vrstva môže do zápasu vstúpiť celkom ľahko. Táto vrstva totiž neprežije ani pri zriadení nového globálneho monopolizmu, ani v prípade útoku nových barbarov. Dokáže stredná triedy splniť túto misiu? Otázka je zložitá.
Je jasné, že úspešná revolúcia je možná iba v prípade ak dôjde k rozkolu v kapitalistickej špičke. Ak časť „bojarov“ (v svojich záujmoch) uzavrie zväzok s radikálnym antisystémovým hnutím a zlikviduje druhú časť. V každom prípade zápas za prežitie v nových „temných časoch“ si bude vyžadovať nové poznatky o svete, ktoré musí dať odpovede na otázky Čo je súčasný svet?, Čo je Rusko?, Ako funguje Rusko v súčasnom svete?
„Musíme mať jasné a nekompromisné vedomosti sami o sebe, aby sme mali statočnosť existovať, treba mať statočnosť vedieť!“ Iba tak dostaneme do rúk esá pri novom rozdávaní kariet dejín. Zbraňami konfrontácie s globalizátormi a globalizačným reežimom môžu byť práve národné tradície. Chcú nás odviesť do sveta korporácií-štátov, rozvíjajúcich sa do globálno-monopolistického systému. Čím sa dá proti tomu všetkému brániť? Poviem čisto hypoteticky: treba národ ako korporáciu, národno-korporačné zriadenie na socialistický spôsob. Zdá sa, že práve týmto smerom treba teraz hľadať alternatívu totalitnému „socializmu“ globálnych monopolov.
http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d ... j_historie
Nové rozdávanie kariet svetovej histórie
Profesor Fursov si myslí, že kríza môže viesť k transformácii kapitalizmu na oligarchický „globosocializmus“
NAJBLIŽSIA ANALÓGIA – MEGAKRÍZA OBDOBIA 1490-1560
Chronologický medzník 1975-2025: Nové rozdávanie kariet svetovej histórie – tak znie názov novej prednášky ruského historika, krízológa a riaditeľa Centra ruského výskumu Moskovskej univerzity, profesora Andreja Fursova.
Podľa profesora Fursova, reálne analógie súčasnej globálnej krízy netreba hľadať vo Veľkej hospodárskej kríze tridsiatych rokov, ani v kríze z obdobia rokov 1973-1983, ale v „obdobiach chronologických medzníkov“. Typologicky najbližšie sa takéto obdobie vzťahuje na roky 1873-1933. Práve vtedy sa sformovalo „aktuálne 20. storočie“, všetky jeho hlavné sily a protirečenia. Definitívne sa napríklad sformoval finančný kapitál, ako aj to, čo sa nie veľmi výstižne nazýva „svetové zákulisie“, sformovali sa revolučné hnutia, tajné služby a organizovaný zločin, objavili sa protirečenia na globálnej scéne (anglo-americké, nemecko-ruské, atď.) Súčasný „chronologický medzník“ bude drsnejší ako predchádzajúci. Typologicky má bližšie k otrasom z rokov 1490-1560, k epoche prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu.
“Čím sú charakteristické takéto „chronologicky medzníkové“ obdobia?“ Pýta sa a súčasne odpovedá profesor Fursov. „Po prvé, sú to obdobia ekonomického poklesu a rastu cien. Po druhé, je to kríza starých štruktúr moci. Po tretie, je to obdobie, keď v spoločnosti rastie pesimizmus. Ak hovoríme o začiatku 16. storočia, potom to bola náboženská reformácia. Ak sa pozrieme na koniec 19. storočia, jasne vidieť, aké pochmúrne sú štyri hlavné romány Herberta Wellsa v porovnaní so štyrmi základnými románmi skoršieho románopisca Julesa Verna.
Štvrtou črtou chronologického medzníka je rastúci tlak nižších spoločenských vrstiev na špičky spoločnosti.
Piata črta – narastanie zápasu špičky za zachovanie si svojich privilégií, spravidla pomocou diktatúry. Šiesty moment spočíva v nadobudnutí sociálneho a ekonomického priestoru touto špičkou o úroveň vyššie, ako je to u nižších vrstiev. Ak si vezmeme 16.storočie, potom je to vznik severoatlantickej svetovej ekonomiky a ak obdobie rokov 1873-1933 – je to formovanie vlastnej svetovej ekonomiky.
Vystupujúc vždy o stupeň vyššie než nižšie vrstvy, vládna špička zakaždým získavala doplňujúci priestor pre sociálno-ekonomickú hru.
Siedma črta – rast tieňových a nadnárodných štruktúr riadenia.
Ďalšia, ôsma črta – demontáž pôvodných sociálno-politických a ekonomických inštitúcií.
Deviata – úpadok starých sociálnych skupín a vzostup nových. Desiata – kríza vedy a vzdelania...
CHRONOLOGICKÝ MEDZNÍK NAŠICH DNÍ
Fursov vysvetľuje: rok 2025 je symbolický dátum. Vediac o momente začiatku terajšieho medzičasu (1975 je posledný rok nedotknutého „kapitalizmu s ľudskou tvárou“), nevieme ešte presne, kedy sa skončí „nové rozdávanie kariet“. Veľmi dôležité je však pozrieť sa na to, ako sa v našich dňoch prejavuje desať znakov v období pochmúrneho chronologického medzníka.
Tak teda ekonomický pokles je zreteľný. Pritom kapitalistická ekonomika sa zmieta v horúčke – s istými remisiami - od roku 1973. Rozpad ZSSR čiastočne zmäkčil situáciu, nie však nadlho. Tá kríza, ktorá sa momentálne rozvíja, hovorí sama za seba.
Kríza štruktúr moci je tiež očividná. O kríze národa-štátu teraz nepíše azda iba lenivec. Aj nadnárodné inštitúcie moci prežívajú neľahké časy. Mimochodom rovnako, ako ich prežíva aj to, čo sa nazýva „svetové zákulisie“ – Trojstranná komisia, Bilderberský klub a iné. Tieto organizácie boli dobré v časoch zápasu keď Sovietsky zväz „dusil v objatiach“, teraz však zjavne nezvládajú rastúce zložitosti sveta.
Vedecká fantastika rokov osemdesiatych bola zamenená, na jednoduchšej úrovni, fantasy. Globálny tlak nižších vrstiev je očividným faktom, konkrétne v podobe islamského fundamentalizmu a národných hnutí v Latinskej Amerike. Vidíme však aj protiútok špičiek – „povstanie elít“. Znaky zápasu starých elít za zachovanie privilégií sú podľa Fursova evidentné v revolučných zmenách vo vojenskej oblasti, v prudkom posilnení policajných síl, v privatizácii násilia (vznik súkromných armád, tajných služieb, dokonca väzníc), v raste vojenského potenciálu USA ako garanta pozícií svetovej kapitalistickej triedy.
Nový priestor pre manévre a víťazstvo nad nižšími vrstvami, ktorý špička nadobudla – to je súčasná globalizácia (samotný termín sa začal požívať od roku 1983).
„Globalizácia je taký proces výroby a výmeny, v ktorom vďaka prevahe v samotnej výrobe nehmotných informačných faktorov nad hmotnými, sa kapitál mení na elektronický signál a odstraňuje všetky prekážky na svojej ceste: územné, priestorové, inštitucionálne. Globalizácia je víťazstvo času nad priestorom,“ tvrdí profesor Fursov.
Fursov rozlišuje ešte jeden znak chronologického medzníka: rast vplyvu nových zákulisných a tieňových štruktúr. Tento proces sa rozvíja podľa toho, ako ustupuje do úzadia národ-štát. Súčasne sa demontujú staré sociálno-politické inštitúcie, demontuje sa aj národ- štát, strany a samotná občianska spoločnosť. Očividný je úpadok a stieranie strednej triedy v celom svete. Zároveň sa na Západe dvíha a silnie nová trieda – korporatokracia. Paralelne dochádza k formovaniu nových nižších vrstiev – chudobní imigranti z Afriky a Ázie, ktorí majú zastúpiť biele nižšie vrstvy spoločnosti. A nakoniec, v súčasnom svete možno pozorovať úpadok vzdelania a vedy. Najmä vedy o spoločnosti. Charakterizuje ju plytkosť, namiesto dôležitých problémov sa skúmajú napríklad sexuálne menšiny. Daná situácia sa tu zhoduje so situáciu s neskorou stredovekou scholastikou: celistvosť sa rozdrobila na časti, ktoré nemajú univerzálny a spájajúci slovník.
HLAVNÁ PRÍČINA KRÍZY - KORPORATOKRACIA
Za hlavnú príčinu terajšieho chronologického medzníka profesor Fursov považuje vedomú demontáž kapitalizmu špičkou kapitalistickej triedy na zachovanie si svojich privilégií – pomocou globálnej neoliberálnej revolúcie.
Po druhej svetovej vojne nastúpila mladá a veľmi dravá frakcia svetovej kapitalistickej triedy – korporatokracia. Jej prvé vystúpenie pred svetom - zvrhnutie Mosaddekovej vlády v Iráne roku 1953. Toto zvrhnutie bolo organizované nie v prospech štátnych, ale korporačných záujmov. Práve korporatokracia zničila Sovietsky zväz za tri päťročnice, keď u nás vytvorila „piatu kolónu“ a dokázala do vedomia mnohých sovietskych spoločenských vedcov vniesť jazyk, ktorý je charakteristický pre západnú politológiu a sociológiu.
„Neexistuje neutrálne vedomie! Ak preberáš nepriateľov jazyk, potom sa na svet sa dívaš jeho očami,“ tvrdí Fursov.
Podľa neho sa korporatokracia stala terminátorom nielen pre ZSSR (systémového antikapitalizmu), ale aj pre samotný kapitalizmus. Podľa všetkého, práve posledne spomínané znamená zároveň historickú misiu korporatokratov.
Špička kapitalistickej spoločnosti ako hrobár kapitalizmu? Paradox tu však nie je. Tak ako každý systém, aj kapitalizmus vzniká, rozvíja sa a teraz zostarol a musí zomrieť. Životné rezervy kapitalizmu sú naozaj vyčerpané. Veď po prvé, kapitalizmus potrebuje nekapitalistickú zónu, ktorú okamžite po znížení kapitalistickej normy zisku mení na perifériu – na kolónie a polokolónie. Vždy keď sa v jadre kapitalizmu znižovala norma zisku, kapitalizmus „otváral“ nové priestory, meniac ich na zdroje lacnej pracovnej sily a na odbytištia. Pritom v jadre kapitalistického systému (v súčasných „rozvojových krajinách“) sa podporoval sociálny svet a stabilita. Na úkor vykorisťovania periférie vznikali v západných krajinách štáty so sociálne orientovanou ekonomikou (welfare state).
„Po tretie, vo vyspelých kapitalistických krajinách existoval zložitý systém obmedzenia kapitálu. Je naivné myslieť si, že kapitalizmus znamenal úplne víťazstvo kapitálu. Kapitál existoval aj pred kapitalizmom a bude existovať aj po ňom. Kapitál za kapitalizmu bolo treba obmedzovať, pretože ponechaný sám na seba, zožerie sám seba a všetko okolo,“ tvrdí Fursov. Najlepšou metaforou kapitalizmu sú zábery z dokumentárneho filmu o chytenom žralokovi. S rozpáraným bruchom sa hádže v sieti medzi drobnejšími rybami a súčasne ich neprestáva ďalej požierať, napriek tomu, že mu tieto ryby z rozpáraného brucha vzápätí vypadávajú von.
V súčasnom období zmizli všetky tri podmienky životaschopnosti kapitalizmu. Niet viac neosvojených priestorov a nekapitalistických zón. Vďaka globalizácii boli z kapitálu odstránené prakticky všetky obmedzenia. Kapitál začal veľmi rýchlo likvidovať welfarestate. Teraz musí kapitalizmus prejsť od extenzívneho rozvoja k intenzívnemu. Ako? Predovšetkým, prechádza od vykorisťovania a likvidácie tých vrstiev v západných krajinách, ktoré tvorili základ sociálneho sveta v „predkorporatívnom kapitalizme“. Tak teda, začína sa likvidácia západnej strednej vrstvy, ktorá v období 1945-1975 požívala všetky sociálne garancie, bola štedro platená štátom a dostávala vysoké platy.
“V prvých obdobiach potlačenie „rodných“, bielych nižších vrstiev a strednej triedy úplne vychádza. Myslím si, že hlavnou misiou Baracka Obamu je uviesť spotrebu radových občanov USA do súladu s podielom krajiny v svetovej ekonomike. Amerika vyrába 20% globálneho HDP, kým v podiele svetovej spotreby zaberá až 40%. Je jasné, že zníženie spotreby pôjde nerovnomerne: najviac sa má znížiť spotreba spodných dvadsiatich percent, oveľa viac než u stredných a vyšších vrstiev. A medzi nižšou triedou v USA je najviac práve farebných. Najlepšia kandidatúra na splnenie tejto úlohy je prezident s tmavou pleťou. A tu je všetko tak, ako v hollywoodskych filmoch o bielom a čiernom policajtovi. Zájdu do Harlemu a biely posiela čierneho kolegu, aby sa dohodol s miestnymi obyvateľmi čiernej pleti. Vraj, na teba tu viac dajú. A ja trochu popracujem, keď bude treba dať veci do poriadku s bielymi...“ vysvetľuje historik.
K OLIGARCHICKÉMU SOCIALIZMU?
„Medzi kapitalizmom a trhom sa nedá postaviť znak rovnosti. Ako hovoril Braudel, kapitalizmus je nepriateľom trhu. Za čo bojuje kapitalista? Za zabezpečenie monopolu na trhu, čo znamená zrušenie posledného,“ hovorí Fursov.
Čo obmedzovalo kapitalizmus? Národ-štát, občianska spoločnosť, politika, racionálne vedomie. To všetko sa stalo objektom deformácie počas neoliberálnej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1980. Občianska spoločnosť sa deformuje. Politika sa mení na kombináciu šoubiznisu a administratívneho systému. Racionálne vedomie spolu so vzdelaním upadajú a slávny „Bolonský systém“, podľa Fursovových slov, je „jednou zo zbraní tohto procesu“. Národ-štát sa zamieňa za korporáciu-štát. Teda štát, ktorý sa snaží striasť zo seba sociálne povinnosti a orientuje sa iba na ekonomickú efektívnosť a správa sa ako súkromná korporácia.
„Ak je úlohou korporatívneho štátu pomáhať svojmu národu a starať sa oňho, potom úlohou korporácie-štátu je odizolovať od spoločenského koláča všetkých, kto sa nedá vykorisťovať ako prvotných výrobcov a druhotných spotrebiteľov objektov. Korporácia-štát sa podobá na útočnú osu, ktorá využíva organizmus iného hmyzu, aby si v nej uložila svoje vajíčka. Súčasný svet sa buduje ako hierarchia dravých korporácií-štátov...
Podľa názoru historika-krízológa, nás nečaká „ľavicový obrat“, ale budovanie akéhosi „oligarchického socializmu“. Teda predchádzajúca kapitalistická elita – pod znakom nápravy „chýb neoliberalizmu“ – demontuje trh, vytvárajúc monopoly (alebo oligopoly) vo všetkých odvetviach ekonomiky. Výsledkom toho, pri moci zostávajú predošlé špičky, ale v celkom nových podmienkach. A takéto zriadenie bude vytvorené v globálnom rozmere!
„Vôbec ma neprekvapuje, že nedávno uzrela svetlo sveta nová biografia Karla Marxa, ktorú npísal Jacques Attali – jeden z ideológov neoliberalizmu. V Marxovi ho priťahuje idea svetovej vlády. To isté sa v Marxovi páčilo aj Dullesovi staršiemu a Toynbeemu. Podľa Attaliho, prechod ku globálnej vláde povedie cez štádium zavedenia svetovej meny. A tá zase vznikne ako výsledok globálnej krízy. Teda nie robotnícka trieda, ale práve buržoázia vytvorí svetovú vládu.
Máme teda do činenia s vedomou demontážou kapitalizmu samotnými kapitalistami. Ale podľa Fursovovho názoru nejde o prvý precedens v dejinách. Podľa neho, podobnú operáciu urobila elita feudálneho sveta v 16. storočí. Demontovala feudálne zriadenie s cieľom zachovať si moc a bohatstvo v novej realite.
Kapitalistické zriadenie, ktoré, ako konštatujú súčasní hierarchovia Západu, sa blíži k demontáži, bude skôr pripomínať nové otrokárstvo než socializmus, na aký sme zvyknutý. Dokonca aj trieda, ktorá v ňom vládne, vďaka progresu v oblasti biotechnológie a nanotechnológie plánuje urobiť zo seba rasu dlhovekých superzdravých „vyšších bytostí“ - so zvýšenými fyzickými a rozumovými schopnosťami.
Fursovove závery sa v mnohom zhodujú so závermi ekonóma Marka Golanského, ktorý už v roku 1992 (Nové tendencie v svetovej ekonomike) predpovedal úplny krach trhových reforiem na ruinách ZSSR a na Západe – demontáž kapitalizmu a nastolenie akéhosi nového socializmu. S núteným znížením spotreby, spoločenským vlastníctvom, s centralizovaným rozdelením zdrojov. S novou totalitou, so skromnou životnou urovňou a obmedzením v spotrebe. Vôbec nechápal: načo sme zničili Sovietsky zväz, keď celý svet bude v podstate nútený smerovať k sovietskej skúsenosti? Golanskij si myslel že lavína sa spustí v roku 2010 a bude vyvolana hrozbou obmedzení zdojov a ekologickými nešťastiami.
Existujú však všetky predpoklady domnievať sa, že iniciátori tohto projektu „oligarchického globosocializmu“ (alebo „novej otrockej vlády“) nebudú úspešní. Zopakovať úspech zo 16. storočia sa súčasnej ekonomickej elite nepodarí.
BLÍŽIACA SA KATAKLIZMA
Napriek všetkému si profesor Fursov zachováva optimizmus: kapitalisticej aristokracii sa nič nepodarí. Podmienky 21. a 16. storočia sú príliš odlišné.
Predovšetkým, feudalizmus bol od počiatku intenzívnym zriadením, ktoré nepotrebovalo periférie ako faktor rozvoja. Zato kapitalizmus perifériu potreboval. Na svete ale už viac neexistujú žiadne neosvojené periférie! Neexistuje nová Amerika, ktorú „objavili“ v roku 1492, neexistuje Ázia „bez pána“. Súčasný kapitalizmus sa neponáša na feudalizmus, ale na neskoré antické zriadenie, ktoré zmietla barbarská periféria.
„Súčasný kontrast „bohatý sever – chudobný juh“ nie je ničím iným než spomienkami na budúcnosť, pritom kvôli čisto demografickým problémom. Západná (presnejšie, postzápadná) spoločnosť prežíva demografický pokles. Predpokladá sa, že tento pokles nastupuje vtedy, keď v spoločnosti pripadne na 100 mužov vo veku od 41 do 44 rokov menej než 80 chlapcov vo veku 1-4 rokov. V súčasnom Nemecku je tento pomer 50 na 100. Teda katastrofa! Pritom Nemci nemajú najhoršiu demografickú situáciu v Európe. Porovnajmi si: v pásme Gazy v Palestíne je tento pomer – 464 na 100, v Afganistane 403 na 100, v Somálsku 364 na 100.
Dochádza teda k situácii: neoimpérium, ktoré speje k úpadku a neobarbari na jeho hraniciach. Preto kríza, spojená s demontážou kapitalizmu, sa bude rozvíjať skôr podľa scenára zo šestnásteho storočia... tvrdí Fursov.
Tým viac, že na tieto krízy sa navrství ešte jedna, pripomínajúca vrchnopaleolitickú: krízu včerpania biosféry Zeme, nedostatok zdrojov, pitnej vody, úrodnej pôdy. Sovietsky biológ Timofejev-Resovskij ešte v roku 1960 povedal, že optimálny počet obyvateľstva Zeme predstavuje maximálne pol až jednu miliardu ľudí. V súčasnosti naša populácia speje k siedmim miliardám. A preto sa podľa Fursova súčasná rozvíjajúca sa kríza stane superkrízou, ktorá bude zahŕňať rovnako črty biosférnej krízy vrchného paleolitu (keď zahynulo cca 80% populácie Zeme), ako aj neskorej antiky, 16. storočia, nehovoriac už o období rokov 1873-1933 a Veľkej hospodárskej kríze.
Kto si môže poradiť s krízou? Kde je ten historický subjekt, ktorý porazí súčasnú kapitalsitickú elitu?
Podľa Fursova sa nižšie vrstvy na túto úlohu nehodia. Zato „umierajúca“ stredná vrstva môže do zápasu vstúpiť celkom ľahko. Táto vrstva totiž neprežije ani pri zriadení nového globálneho monopolizmu, ani v prípade útoku nových barbarov. Dokáže stredná triedy splniť túto misiu? Otázka je zložitá.
Je jasné, že úspešná revolúcia je možná iba v prípade ak dôjde k rozkolu v kapitalistickej špičke. Ak časť „bojarov“ (v svojich záujmoch) uzavrie zväzok s radikálnym antisystémovým hnutím a zlikviduje druhú časť. V každom prípade zápas za prežitie v nových „temných časoch“ si bude vyžadovať nové poznatky o svete, ktoré musí dať odpovede na otázky Čo je súčasný svet?, Čo je Rusko?, Ako funguje Rusko v súčasnom svete?
„Musíme mať jasné a nekompromisné vedomosti sami o sebe, aby sme mali statočnosť existovať, treba mať statočnosť vedieť!“ Iba tak dostaneme do rúk esá pri novom rozdávaní kariet dejín. Zbraňami konfrontácie s globalizátormi a globalizačným reežimom môžu byť práve národné tradície. Chcú nás odviesť do sveta korporácií-štátov, rozvíjajúcich sa do globálno-monopolistického systému. Čím sa dá proti tomu všetkému brániť? Poviem čisto hypoteticky: treba národ ako korporáciu, národno-korporačné zriadenie na socialistický spôsob. Zdá sa, že práve týmto smerom treba teraz hľadať alternatívu totalitnému „socializmu“ globálnych monopolov.
http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d ... j_historie
aj tak si nemyslim ze to pojde do shitu ako to opisuje ten typek, lebo vedomie ludi sa cim dalej tym viac meni k lepsiemu, media uz prestavaju mat taku moc nad ludmi ako mali doteras, u nas na svk sa to jasne ze neprejavi ale v najbohatsich vyspelych krajinach uludi ktori maju vsetko materialne zabezpecenie sa tento pohladdost rapidne meni. myslim ze kym sa nieco stane ludstvo sa zacne uvedomovat a take nieco si nenecha..
s tym, ze optimalny pocet ludi na zemi bymal byt pol-1 miliarda suhlasim.. ale zase je dokazane ze zem je schopna uniest 2x taky pocet ludi ako je teras ak by sa ludstvo chovalo a hospodarilo idealne.
jedno riesenie ponuka naprikald zeitgeist.. lenze to by sa muselo zmenit globalne myslenie ludi.. v dnesnej spolocnosti je to neuskutocnitelne..
s tym, ze optimalny pocet ludi na zemi bymal byt pol-1 miliarda suhlasim.. ale zase je dokazane ze zem je schopna uniest 2x taky pocet ludi ako je teras ak by sa ludstvo chovalo a hospodarilo idealne.
jedno riesenie ponuka naprikald zeitgeist.. lenze to by sa muselo zmenit globalne myslenie ludi.. v dnesnej spolocnosti je to neuskutocnitelne..
paci sa mi ze vacsia vyznamnost sa tu udeluje utrhnutym nazorom pochybnych jednotlivcov na krizu.. nez by sa info cerpalo z aspon trosku realnejsich analytickych zdrojov..
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
slay, postol som sem na forum svojho casu aj petra schiffa:
http://econoir.blogspot.com/2008/12/ako ... ediam.html
btw. dnes sa uz nesmeju
http://econoir.blogspot.com/2008/12/ako ... ediam.html
btw. dnes sa uz nesmeju
slay ty by si si mal uvedomit odkiala kto produkuje trosku realnejsie analyticke zdroje a potom by si zistil ze ujo maxim kalasnikov az take bludy netrepe.. mam taky pocit ze si pojedol vsetku mudrost sveta z teba..slay napísal:krija jako nic vzlom.. Maxim je srandovny casopis, Kalasnikov je vyborna zbran.. ale Maxim Kalasnikov je obycajny truchlic blabolov a vychvalovac sovietskeho zvazu, jeho ekonomickeho systemu, ideologie a vsetkeho co snim suvisi.. a je uz povestny svojimi "dielami".. takze nic ine , menej teatralne sa z jeho ust na temu krizy nedalo cakat ..
paci sa mi ze vacsia vyznamnost sa tu udeluje utrhnutym nazorom pochybnych jednotlivcov na krizu.. nez by sa info cerpalo z aspon trosku realnejsich analytickych zdrojov..
-
molotov356
Medium Expert
- Príspevky: 84
- Registrovaný: 22 apr 2008, 16:46
- Bydlisko: Strážske
musi brat do uvahy ze peniaze nie je nieco co ma skutocnu hodnotu, skratka je to ibafiktivna hodnota, a ako bolo povedane iba neviem kolko malo percent "penazi" je krytych zlatom alebo cimkolvek co ma skutocnu hodnotu.. cize skratka oni sa nevyparili.. oni ani neexistovali.. bezcenne papiere aelbo cisla..molotov356 napísal:Mne jedna vec ohladom krizy nejde do hlavy, kde su tie peniaze ktore su ludia požičiali a minuli ich ved sa nemohli vypariť.
asi takslay napísal:krija jako nic vzlom.. Maxim je srandovny casopis, Kalasnikov je vyborna zbran.. ale Maxim Kalasnikov je obycajny truchlic blabolov a vychvalovac sovietskeho zvazu, jeho ekonomickeho systemu, ideologie a vsetkeho co snim suvisi.. a je uz povestny svojimi "dielami".. takze nic ine , menej teatralne sa z jeho ust na temu krizy nedalo cakat ..
paci sa mi ze vacsia vyznamnost sa tu udeluje utrhnutym nazorom pochybnych jednotlivcov na krizu.. nez by sa info cerpalo z aspon trosku realnejsich analytickych zdrojov..
A co sa tyka krizy. Akcie ktoré su v krize maju minimalnu hodnotu nejaku urcitu pod ktoru klesnu takze sa nemusite bat ze sa to zhorsi
-
molotov356
Medium Expert
- Príspevky: 84
- Registrovaný: 22 apr 2008, 16:46
- Bydlisko: Strážske
-
molotov356
Medium Expert
- Príspevky: 84
- Registrovaný: 22 apr 2008, 16:46
- Bydlisko: Strážske
-
Makovnik
Medium Professional
- Príspevky: 1222
- Registrovaný: 20 jún 2008, 22:55
- Bydlisko: MI
- Kontaktovať používateľa:
Je uplne jedno, ci su peniaze kryte nejakou inou protihodnotou ako bolo zlato alebo nie. Zlato by malo tiez predstavovat tovar istej hodnoty a ma konecne mnozstvo. Preto bolo ako protihodnota dobre, lebo odzrkadlovalo konecne mnozstvo penazi v obehu.
Tym, ze sa zlaty standard uvolnil, peniaze ziskavaju svoju hodnotu niecim inym. Peniaze by mali odzrkadlovat mnozstvo tovarov a objem sluzieb v danej krajine, ktora ich berie ako vymenny prostriedok. Ak ich nemam, logicky si nemozem nieco dovolit. Tym, ze sa trvale pohybuju, tvoria protihodnotu stale inym statkom. Hodnota statkov sa tiez pohybuje a preto sa mnozstvo penazi v obehu hybat velmi nemusi.
Mnozstvo penazi samozrejme kontroluje narodna banka, tak, aby nevznikala inflacia/deflacia, napr. ked dojde k prudkej zmene emitovanych penazi do obehu.
Mnozstvo penazi sa menit musi, kedze menia sa tovary, menia sa sluzby, vznikaju nove a tie vyzaduju, aby sa emitovalo viac penazi do obehu. Inak pri vzniku napr. novej sluzby by ostatne museli umerne zlacniet, co vsak v tak zlozitom a rozmanitom systeme je nerealne.
Problem USA je ten, ze ked oni na nieco nemaju, tak si tie peniaze VYTLACIA. Kedze ich narodna banka je v sukromnych rukach, ak sukromnik nieco nema, tak si jednoducho natlaci peniaze a kupi si to.
Teraz si predstavte, ze by si kazdy doma tlacil svoje peniaze (aspon obrazkom tie iste, aby mali rovnaku hodnotu), viete si predstavit ten chaos, ktory by nastal???
Kedze sa mnozstvo penazi v obehu nenormalne zvacsuje, tak nema straca hodnotu a musite ju nejakym sposobom udrziavat. Ako,.... tema na dalsie rozpravanie:)
Dosledky takeho konania sa docitate kdekade na internete, mozete si to vsimat vo financnom spravani v USA, ich cenach atd.atd.
Tym, ze sa zlaty standard uvolnil, peniaze ziskavaju svoju hodnotu niecim inym. Peniaze by mali odzrkadlovat mnozstvo tovarov a objem sluzieb v danej krajine, ktora ich berie ako vymenny prostriedok. Ak ich nemam, logicky si nemozem nieco dovolit. Tym, ze sa trvale pohybuju, tvoria protihodnotu stale inym statkom. Hodnota statkov sa tiez pohybuje a preto sa mnozstvo penazi v obehu hybat velmi nemusi.
Mnozstvo penazi samozrejme kontroluje narodna banka, tak, aby nevznikala inflacia/deflacia, napr. ked dojde k prudkej zmene emitovanych penazi do obehu.
Mnozstvo penazi sa menit musi, kedze menia sa tovary, menia sa sluzby, vznikaju nove a tie vyzaduju, aby sa emitovalo viac penazi do obehu. Inak pri vzniku napr. novej sluzby by ostatne museli umerne zlacniet, co vsak v tak zlozitom a rozmanitom systeme je nerealne.
Problem USA je ten, ze ked oni na nieco nemaju, tak si tie peniaze VYTLACIA. Kedze ich narodna banka je v sukromnych rukach, ak sukromnik nieco nema, tak si jednoducho natlaci peniaze a kupi si to.
Teraz si predstavte, ze by si kazdy doma tlacil svoje peniaze (aspon obrazkom tie iste, aby mali rovnaku hodnotu), viete si predstavit ten chaos, ktory by nastal???
Kedze sa mnozstvo penazi v obehu nenormalne zvacsuje, tak nema straca hodnotu a musite ju nejakym sposobom udrziavat. Ako,.... tema na dalsie rozpravanie:)
Dosledky takeho konania sa docitate kdekade na internete, mozete si to vsimat vo financnom spravani v USA, ich cenach atd.atd.