Židia na Slovensku
Múzeum holokaustu vznikne do troch rokov v Seredi v priestoroch bývalého zberného tábora Židov. Rezort obrany sa rozhodol odovzdať bezodplatne päť objektov, patriacich v súčasnosti ku komplexu sereďských kasární, do vlastníctva Múzea židovskej kultúry.
Rýchlosť konania ministerstva je podobná plamenným vyjadreniam o nerozlučnom priateľstve amerických politikov na zjazde židovskej loby AIPAC a miera servility je priamo úmerná nášmu nerozlučnému priateľstvu s USA, kde situáciu viac než hrozivo opísal exprezident Carter. (zd)
Prezident Tiso, jedna z najvýznamnejších postáv slovenských dejín, je označovaný za zločinca napriek tomu, že zachránil slovenský národ, ktorý prečkal vojnu v relatívnom pokoji a blahobyte. Všetci súčasní pobitkoví generáli majú naporúdzi jednoznačné a rýchle súdy, ktoré v iných prípadoch skutočných zločinov akosi absentujú. Hanobiť Tisa Slovák jednoducho nemôže a nikdy tak neurobí, pretože tento človek zachránil buď jeho rodičov alebo starých rodičov pred hrôzami vojny a smrťou. Nezachránil židov, napriek tomu keby mohol a vedel, nepochybne by tak urobil.
V roku 1940 sa robil súpis majetku. Z celkového majetku 7 miliárd korún vlastnili Židia 3,2 miliardy (45 percent), hoci na Slovensku ich bolo len 2,9 percent. Dr. Tiso 29. septembra 1940 v Ružomberku vyhlásil:
„Spreneverili by sme sa duchu Hlinkovmu, keby sme slovenský majetok nechali v rukách Židov. Čo Židia od Slovákov nazhŕňali, to statočnou prácou, čestným spôsobom za jeden život statočným spôsobom sa zarobiť nedá ...”
K 14.3.1939 Židia vlastnili napríklad takmer 100 % priemyselných liehovarov na Slovensku. Jaroslav Franek z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí vraví:
„Bolo typické, že na malých mestských korzách 90 percent obchodov patrilo Židom." (zd)
Tri percentá židov vlastnilo teda v roku 1939 takmer polovicu majetku Slovenska. Tento majetok mnohí nezískali čestným spôsobom, ako o tom hovoria dobové výpovede nižšie. Prezidentova výčitka voči spôsobu obchodovania židov nebola ojedinelá ani územne, ani časovo.
V tom čase Slováci vedeli aj ďalší zaujímavý fakt. Relatívne nedávno skončila Veľká októbrová socialistická revolúcia. Politická správnosť konca 30-tych rokov minulého storočia nedosahovala obludné rozmery tej dnešnej a tak bolo všeobecne známe pozadie tejto revolúcie ako aj to, že po nej bolo v Rusku zničených veľké množstvo kresťanských kostolov a chrámov a státisíce kresťanov zavraždených.
Židia poskytovali na Slovensku v tomto období mnohým ľuďom prácu, ale povedomie obyvateľstva voči židom pozitívne nebolo. Nemalo byť totiž prečo takým...
Pozrime sa, čo je napísané v hlásení, ktoré napísal vrchný strážmajster Michal Zidor 26. septembra 1945, adresovanom Okresnému veliteľstvu NB Topoľčany:
"...Okrem toho uvádzam poznatky, ktoré tiež nemalou mierou prispeli k tejto demonštrácii. Obyvateľstvo mesta Topoľčany je väčšinou chudobného robotníckeho stavu. Od oslobodenia ČSR, je zásobovanie mesta Topoľčany veľmi slabé. Sám som zistil, že na mesiac apríl až september 1945 bol prídel múky dohromady iba 5 kg na osobu. Prídel mäsa a masti je veľmi nepatrný a prídel obuvi takmer žiadny. Keď že i zásobovanie z okolitých obcí je veľmi slabé, obyvateľstvo Topoľčian a hlavne chudobnejšia vrstva trpí nedostatkom potrebných článkov.
Naproti tomu židia vedia a majú možnosť rôznym spôsobom sprostredkovať, zadovážiť si potravné články každého druhu i keď tieto preplácajú. Zo strany obyvateľstva padlo už mnoho poznámok, že Židia od kedy sa vrátili, nezapojili sa do žiadnej verejnej ani inej práce a hľadia sa dostať iba na vyššie správcovské miesta. Ďalej sa poukazovalo, že i keď nič nerobia, chodia prepychove oblečení a majú dosť všetkých potravných článkov. Z toho nastala u obyvateľstva určitá nenávisť proti Židom, ktorú pri nastalej príležitosti vystupňovali až k opísanej demonštrácii a násilnostiam."
"Podľa hlásenia 2. oddelenia Hlavného veliteľstva Národnej bezpečnosti 7. júla 1945, v ľude sa veľmi šíri protižidovská nálada, lebo Židia k Slovákom sa chovajú veľmi arogantne a panovačne, snažia sa systematicky obsadiť dôležité hospodárske, verejné a politické miesta."
"Podľa hlásenia 2. oddelenia veliteľstva vojenskej 4. oblasti z 31. júla v Prešove sa uskutočnila veľká manifestácia partizánov proti Židom, ktorí inzultovali Židov v synagóge, keď tam našli skryté zásoby."
"Podľa hlásenia Oblastného veliteľstva Národnej bezpečnosti v Nitre 6. augusta, obyvateľstvo sa v mnohých prípadoch oprávnene pohoršuje nad počínaním osôb židovského vierovyznania, ktoré riadi podľa osobitného sebecko-prospechárskeho spôsobu. Tie sa natískali do podnikov, obchodov a politických strán, ale nikto z nich sa nechytil budovateľskej práce. Nepekne, až hanebne sa zachovali voči tým, ktorí ich zachránili pred vysťahovaním a asi aj pred smrťou."
"Podľa hlásenia spravodajskej sekcii Národnej bezpečnosti z 8. augusta každým dňom sa na východnom Slovensku stupňuje nálada medzi slovenským a rusínskym obyvateľstvom proti občanom židovskej konfesie, ktorí obsadzujú hospodárske podniky, kde sa dopúšťajú čierneho obchodu. Preto je potrebná náprava, aby nedošlo k hromadným demonštráciám proti obyvateľstvu židovskej konfesie."
"K náprave nedošlo, čo sa 24. septembra prejavilo najväčšou protižidovskou demonštráciou v Topoľčanoch. Podľa správ z nasledujúcich dňoch, jej príčinou bola predovšetkým veľmi zlá zásobovacia situácia väčšiny obyvateľstva. Nežidovské deti z najchudobnejších vrstiev trpeli podvýživou, nemali ani chlieb a kričali od hladu. Ich matky stáli dlhé hodiny pred mliekárňami a mlieko buď nedostali, alebo dostali 1–2 dl. No židovské ženy mlieko dostávali na lekársky predpis. Židia takisto dostávali 70–80 % prídelu masla, hoci tvorili len asi 10 % obyvateľstva. Podobná situácia bola aj v zásobovaní inými potravinami, v dôsledku čierneho obchodu, ktorému sa venovala väčšina židov. Veľkú nevôľu vyvolávala verejná konzumácia orieškov a čokolády, ktoré nežidovskí obyvatelia nemohli dostať za nijakú cenu. Kým ostatní museli ťažko pracovať pri nedostatočnej strave a oblečení, Židov na verejných prácach takmer nebolo vidieť."
z knihy František Vnuk: "Slovensko v rokoch 1945-48. II. diel: Vltava sa vliala do Váhu".
Okrem spomínaných dobových výpovedí z rôznych častí Slovenska a poznatkami z boľševickej revolúcie tvorili židia na Slovensku hlavný maďarizačný pilier a spolu s maďarskými žandármi sa neraz zúčastňovali na krutom potláčaní slovenských demonštrácií, dokonca strelieb do davu.
Židia budú musieť Slovákom odpustiť, že jednoducho nemali dôvod riskovať svoje životy aby počas vojny zachránili životy ich. Ani minulý, ani súčasný.
Pamätníky holokaustu, memoriály a sochy, ktoré židia stavajú v hojnom počte po celom svete nielenže medzi obyvateľstvom nijak nezvýšia súcit a úctu k nim, práve naopak. Ich neschopnosť nájsť mieru vecí a tolerantné spolužitie s hosťovskými národmi spôsobí skôr opak toho, o čo sa tak veľmi snažia, pretože tak ako Slováci počas vojny nemali dôvod zachraňovať židov, musíme sa pýtať či by tento dôvod našli Slováci súčasní.
http://prop.sk/zidia_na_slovensku.html
