nie system! ale ludsky faktor!
Kriza financnych trhov
nie system! ale ludsky faktor!
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
ale ved ludsky faktor je neoddelitelnou sucastou toho systemu. btw. aj roosevelt bol pravnik zaroven medzinarodny bankar- dobre vedel aki su to hajzlici
.
//autoeditácia príspevku ( 08 Mar 2009, 21:43 )
tu mame tych hajz....
Noam Chomsky o javoch vedúcich k dnešnej kríze (I/VI)
Zdroj: Noam Chomsky, Foreign Policy In Focus
„Neefektívnosť trhu možno kontrolovať istým stupňom regulácie, ale tá sa zrušila v mene fanatickej náboženskej viery v efektívnosť trhov, ktorej chýba empirická podpora a teoretický základ. Zakladá sa len na náboženskom fanatizme."
Noam Chomsky
Pred desiatimi rokmi vyšla dôležitá kniha s názvom Ohrozené globálne financie (Global Finance at Risk). Napísali ju známi ekonómovia John Eatwell a Lance Taylor. Spomínajú v nej známy fakt, že trh v sebe obsahuje v základoch neefektívnosť. V prípade finančných trhov je to podhodnotenie rizika. Nerátajú sa systémové riziká - všeobecné sociálne náklady. Takže ak mi napríklad predáte auto, pre oboch to môže byť dobrý obchod, no nezarátavajú sa do neho náklady pre spoločnosť - znečistenie, zápchy na cestách, a podobne. Na finančných trhoch to znamená, že riziká sú podcenené, takže sa podstupuje viac rizík, než by sa mohlo v efektívnom systéme. A to samozrejme vedie ku krachom. Ak by existovali adekvátne regulácie, vedeli by sme kontrolovať a predchádzať trhovej neefektívnosti. Ak budeme deregulovať, maximalizujete trhovú neefektívnosť.
Je to v podstate základná ekonómia. Píše sa o tom v spomínanej knihe, ale aj v iných. A presne to sa deje. Riziká sa podcenili, preto sa podstupovalo väčšie riziko, než sa malo a skôr či neskôr musel prísť krach. Nik nepredpovedal, kedy presne to nastane a hĺbka krízy je trochu prekvapujúca. Čiastočne je výsledok vytvorenia exotických finančných nástrojov, ktoré boli deregulované, takže nik presne nevedel kto čo vlastní. Boli rozdelené šialenými spôsobmi. Takže hĺbka krízy je skutočne vážna - ešte stále nie sme na dne - a architektmi toho sú ľudia, ktorí teraz navrhujú ekonomickú politiku Obamovej administratívy.
Dean Baker, jeden z mála ekonómov, ktorý videl, čo sa blíži, povedal, že je to takmer ako keby bol vymenovaný Usama bin Ládin na čelo takzvanej vojny proti terorizmu. Robert Rubin a Lawrence Summers, Clintonovi ministri financií, patria medzi hlavných architektov krízy. Summers silno intervenoval, aby zabránil akejkoľvek regulácii derivátov a iných toxických finančných nástrojov. Rubin, ktorý zastával tento post pred ním, bol úplne na čele útoku na Glass-Steagallov zákon, čo je silná irónia. Glass-Steagallov zákon chránil komerčné banky pred rizikovými investičnými formami, poisťovňami a podobne, čo v istom zmysle chránilo jadro ekonomiky. Zrušilo sa to v roku 1999, najmä pod vplyvom Roberta Rubina. Okamžite odstúpil z ministerstva financií a stal sa riaditeľom Citigroup, ktorá získala na zrušení toho zákona tým, že expandovala a stala sa „finančným supermarketom", ako ju nazvali. A aby bola irónia (alebo tragédia, ak chcete) ešte väčšia, Citigroup teraz dostáva obrovské subvencie z peňazí daňových poplatníkov, len aby sa udržala pokope, a len nedávno v posledných týždňoch ohlásila, že sa rozpadá. Opäť sa pokúsi ochrániť svoje komerčné bankovníctvo pred rizikovými bočnými investíciami. Rubin odišiel v hanbe - nesie za to veľkú časť zodpovednosti. No je jedným z hlavných ekonomických poradcov Baracka Obamu. Ďalším je Lawrence Summers, a jeho protežant Tim Geithener je ministrom financií.
Nič z toho však naozaj nie je nečakané. Existovali veľmi dobrí medzinárodní ekonómovia, ako povedzme David Felix, ktorí o tom písali už roky. A príčiny sú známe: trh je neefektívny, podceňuje sociálne náklady. Finančné inštitúcie podceňujú systémové riziká. Povedzme, že ste výkonným riaditeľom v Goldman Sachs. Ak robíte svoju prácu správne, keď poskytnete pôžičku, uistíte sa, že vaše riziká sú nízke. Takže ak to spadne, ste schopný to vykryť. Všímate si svoje riziká, započítavate ich do ceny. No nevšímate si systémové riziká, riziká, že sa rozpadne celý finančný systém. Tie nie sú súčasťou vašej kalkulácie.
V poslednom čase o tom napísal niekoľko dobrých článkov do ekonomických časopisov Robin Hahnel. No je to niečo, čo sa učí v prvom ročníku ekonómie. Neefektívnosť trhu možno kontrolovať istým stupňom regulácie, ale tá sa zrušila v mene fanatickej náboženskej viery v efektívnosť trhov, ktorej chýba empirická podpora a teoretický základ. Zakladá sa len na náboženskom fanatizme.
//autoeditácia príspevku ( 08 Mar 2009, 21:43 )
tu mame tych hajz....
Noam Chomsky o javoch vedúcich k dnešnej kríze (I/VI)
Zdroj: Noam Chomsky, Foreign Policy In Focus
„Neefektívnosť trhu možno kontrolovať istým stupňom regulácie, ale tá sa zrušila v mene fanatickej náboženskej viery v efektívnosť trhov, ktorej chýba empirická podpora a teoretický základ. Zakladá sa len na náboženskom fanatizme."
Noam Chomsky
Pred desiatimi rokmi vyšla dôležitá kniha s názvom Ohrozené globálne financie (Global Finance at Risk). Napísali ju známi ekonómovia John Eatwell a Lance Taylor. Spomínajú v nej známy fakt, že trh v sebe obsahuje v základoch neefektívnosť. V prípade finančných trhov je to podhodnotenie rizika. Nerátajú sa systémové riziká - všeobecné sociálne náklady. Takže ak mi napríklad predáte auto, pre oboch to môže byť dobrý obchod, no nezarátavajú sa do neho náklady pre spoločnosť - znečistenie, zápchy na cestách, a podobne. Na finančných trhoch to znamená, že riziká sú podcenené, takže sa podstupuje viac rizík, než by sa mohlo v efektívnom systéme. A to samozrejme vedie ku krachom. Ak by existovali adekvátne regulácie, vedeli by sme kontrolovať a predchádzať trhovej neefektívnosti. Ak budeme deregulovať, maximalizujete trhovú neefektívnosť.
Je to v podstate základná ekonómia. Píše sa o tom v spomínanej knihe, ale aj v iných. A presne to sa deje. Riziká sa podcenili, preto sa podstupovalo väčšie riziko, než sa malo a skôr či neskôr musel prísť krach. Nik nepredpovedal, kedy presne to nastane a hĺbka krízy je trochu prekvapujúca. Čiastočne je výsledok vytvorenia exotických finančných nástrojov, ktoré boli deregulované, takže nik presne nevedel kto čo vlastní. Boli rozdelené šialenými spôsobmi. Takže hĺbka krízy je skutočne vážna - ešte stále nie sme na dne - a architektmi toho sú ľudia, ktorí teraz navrhujú ekonomickú politiku Obamovej administratívy.
Dean Baker, jeden z mála ekonómov, ktorý videl, čo sa blíži, povedal, že je to takmer ako keby bol vymenovaný Usama bin Ládin na čelo takzvanej vojny proti terorizmu. Robert Rubin a Lawrence Summers, Clintonovi ministri financií, patria medzi hlavných architektov krízy. Summers silno intervenoval, aby zabránil akejkoľvek regulácii derivátov a iných toxických finančných nástrojov. Rubin, ktorý zastával tento post pred ním, bol úplne na čele útoku na Glass-Steagallov zákon, čo je silná irónia. Glass-Steagallov zákon chránil komerčné banky pred rizikovými investičnými formami, poisťovňami a podobne, čo v istom zmysle chránilo jadro ekonomiky. Zrušilo sa to v roku 1999, najmä pod vplyvom Roberta Rubina. Okamžite odstúpil z ministerstva financií a stal sa riaditeľom Citigroup, ktorá získala na zrušení toho zákona tým, že expandovala a stala sa „finančným supermarketom", ako ju nazvali. A aby bola irónia (alebo tragédia, ak chcete) ešte väčšia, Citigroup teraz dostáva obrovské subvencie z peňazí daňových poplatníkov, len aby sa udržala pokope, a len nedávno v posledných týždňoch ohlásila, že sa rozpadá. Opäť sa pokúsi ochrániť svoje komerčné bankovníctvo pred rizikovými bočnými investíciami. Rubin odišiel v hanbe - nesie za to veľkú časť zodpovednosti. No je jedným z hlavných ekonomických poradcov Baracka Obamu. Ďalším je Lawrence Summers, a jeho protežant Tim Geithener je ministrom financií.
Nič z toho však naozaj nie je nečakané. Existovali veľmi dobrí medzinárodní ekonómovia, ako povedzme David Felix, ktorí o tom písali už roky. A príčiny sú známe: trh je neefektívny, podceňuje sociálne náklady. Finančné inštitúcie podceňujú systémové riziká. Povedzme, že ste výkonným riaditeľom v Goldman Sachs. Ak robíte svoju prácu správne, keď poskytnete pôžičku, uistíte sa, že vaše riziká sú nízke. Takže ak to spadne, ste schopný to vykryť. Všímate si svoje riziká, započítavate ich do ceny. No nevšímate si systémové riziká, riziká, že sa rozpadne celý finančný systém. Tie nie sú súčasťou vašej kalkulácie.
V poslednom čase o tom napísal niekoľko dobrých článkov do ekonomických časopisov Robin Hahnel. No je to niečo, čo sa učí v prvom ročníku ekonómie. Neefektívnosť trhu možno kontrolovať istým stupňom regulácie, ale tá sa zrušila v mene fanatickej náboženskej viery v efektívnosť trhov, ktorej chýba empirická podpora a teoretický základ. Zakladá sa len na náboženskom fanatizme.
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Noam Chomsky o javoch vedúcich k dnešnej kríze (II/IV)
Mnoho sa hovorí o „zospoločenštení" hospodárstva tým, že sa z verejných peňazí vykúpia finančné inštitúcie. Áno, istým spôsobom sa to deje, no to je len vrchol ľadovca. Lenže celá ekonomika je zospoločenštená od... no, v skutočnosti bola vždy, teda určite od druhej svetovej vojny očividne. Mýtus, že hospodárstvo stojí na podnikateľskej iniciatíve a výbere spotrebiteľa je do istej miery pravdivý. Napríklad si môžete vybrať medzi jedným druhom elektroniky a iným. Ale jadro hospodárstva závisí veľmi silno od štátneho sektora, a to transparentným spôsobom. Vezmime si napríklad posledný hospodársky boom, ktorý stál na informačných technológiách - kde sa vzal? Počítače a internet. Počítače a internet boli takmer výlučne súčasťou štátneho systému celých tridsať rokov - výskum, vývoj, nákup, ďalšie zariadenia - až potom sa posunuli súkromným podnikom kvôli tvorbe zisku. Nebol to samozrejme taký prudký prechod, ale na ilustráciu to takto stačí. A podobný obrázok nájdete vo väčšej časti jadra hospodárstva.
Štátny sektor je inovatívny a dynamický. Platí to od elektroniky cez farmaceutický priemysel až po nové odvetvia založené na biológii. Funguje to však tak, že od spoločnosti sa očakáva, že bude platiť náklady, preberie riziká, a keď sa objaví nejaký zisk, prenechá ho súkromným tyraniám, korporáciám. Ak by sme mali zhrnúť ekonomiku do jednej vety, hlavný zmysel by bol taký. Ak sa pozriete na detaily, je to samozrejme komplexnejší obrázok. Takže áno, socializácia rizík a nákladov (no nie ziskov) je teraz pre finančné inštitúcie nová, no len sa to pridalo k niečomu, čo sa už deje v iných sektoroch.
Je zarážajúce vidieť, že konsenzus, ako sa ku kríze postaviť v bohatých krajinách, je takmer opakom konsenzu, ako majú podobné krízy riešiť v chudobných krajinách. Ak finančná kríza zasiahne takzvané rozvojové krajiny, pravidlá MMF sú: zvýšiť úrokové miery, znížiť ekonomický rast, utiahnuť opasok, splatiť dlhy (nám), privatizovať, a tak ďalej. Presný opak sa predpisuje v bohatých krajinách: nižšie úrokové miery, naliať vládne peniaze na stimulovanie ekonomiky, znárodňovanie (aj keď to slovo sa nepoužíva), a podobne. Takže áno, máme tu isté pravidlá pre slabých a celkom iné pre silných. Nie je to však nič nové pod slnkom.
Pokiaľ ide o MMF, nie je to nezávislá inštitúcia. V mnohom je pobočkou amerického ministerstva financií - nie síce oficiálne, ale v mnohých ohľadoch v tom, ako funguje. Jeden americký predstaviteľ popísal Fond presne ako „vymáhateľa dlhov". Ak sa stane niečo so splácaním pôžičky alebo investície, ktorú poskytla bohatá krajina chudobnej krajine, MMF zabezpečí, aby veriteľ žiadnym spôsobom netrpel. Ak by existoval ozajstný kapitalistický systém, čo samozrejme bohatí ľudia a ich ochrancovia nechcú, nefungovalo by to tak.
Predpokladajme napríklad, že vám požičiam peniaze, a viem, že ich nebudete schopný splatiť. Preto na ne dám veľmi vysokú úrokovú mieru, takže to dostanem aspoň vtedy, keď skrachujete. Potom predpokladajme, že v určitom momente nebudete schopný dlh splácať. V kapitalistickom systéme by to bol môj problém. Poskytol som rizikovú pôžičku, zarobil som veľa peňazí na úrokoch, a teraz nemôžete platiť ďalej? Moja smola. To je kapitalizmus. Ale náš systém funguje inak. Ak investori dajú rizikovú pôžičku povedzme Argentíne a získajú vysokú úrokovú mieru a Argentína už nemôže platiť, do hry vstupuje Medzinárodný menový fond, vymáhateľ dlhov za spoločenstvo veriteľov a obyvateľom Argentíny oznámi, že to musia splatiť. Ak mi nedokážete zaplatiť pôžičku, nepoviem predsa vašim susedom, že to majú urobiť za vás. No presne to robí MMF. Obyvateľov krajiny prinúti zaplatiť dlh, s ktorým nemajú nič spoločné, pretože pôžička sa zvyčajne dala diktátorom alebo bohatým elitám, ktorí ju pošlú niekam do Švajčiarska alebo inde do bezpečia. No vy, chudobní ľudia, ju musíte splatiť. A ďalej, ak vám požičiam peniaze a vy ich nedokážete splatiť, v kapitalistickom systéme nemôžem požiadať ani svojich susedov, aby to zaplatili. No MMF to robí - požiada daňových poplatníkov v Spojených štátoch amerických . Pomôžu zabezpečiť, aby boli veritelia a investori chránení. Je to radikálny útok na základné princípy kapitalizmu, rovnako ako celé fungovanie ekonomiky postavenej na štátnom sektore. No na rétorike to nič nemení. Ukrýva sa to pod povrchom.
Noam Chomsky o javoch vedúcich k dnešnej kríze (III/IV)
Niekoľko posledných rokov sa pokúšajú na južnej pologuli rozvinuté krajiny vymaniť z celej neoliberálnej katastrofy. Jedným zo spôsobov napríklad bolo, že Argentína prestala splácať dlhy, respektíve skôr ich reštrukturalizovala a niektoré kúpila späť. A ľudia ako argentínsky prezident povedali, že vďaka tomu sa zbavia Medzinárodného menového fondu. Čo sa stalo Medzinárodnému menovému fondu? Fond mal problémy. Strácal kapitál a strácal dlžníkov a preto aj schopnosť fungovať ako vymáhateľ dlhov pre komunitu veriteľov. No táto kríza sa využíva na jeho reštrukturalizáciu a revitalizáciu.
Je tiež pravda, že krajiny sú tlačené k vývozu komodít. Navrhol sa pre nich taký model rozvoja. Ak potom ceny komodít klesnú, budú mať problémy. Nie je to stopercentná pravda, no krajiny južnej pologule, ktorým sa darilo celkom dobre, závisia od vývozu komodít, nespracovaných komodít. Platí to aj pre najúspešnejšiu z týchto krajín, Čile, ktoré sa považuje za ukážkový príklad. Čílska ekonomika stojí vo veľkej miere na vývoze medi. Najväčšou mediarskou firmou na svete je CODELCO, znárodnená mediarska spoločnosť - znárodnil ju prezident Salvador Allende a odvtedy ju nik úplne neprivatizoval, pretože je to dojná krava. Jej pozícia bola podkopaná, takže kontroluje menšiu časť vývozu medi než v minulosti, no stále prináša dôležité daňové príjmy do rozpočtu a je tiež veľký tvorca príjmov. Je to efektívne riadená znárodnená firma. No závislosť od vývozu medi znamená, že ste zraniteľní poklesom cien komodít. Zraniteľný je aj zvyšok čílskeho vývozu, ako povedzme ovocie a zelenina, ktoré sú prispôsobené severoamerickému trhu. V skutočnosti neurobili veľa pre oslobodenie hospodárstva od závislosti od vývozu nerastných surovín. Trochu áno, no nie veľa. To isté možno povedať o iných krajinách, ktoré sú v súčasnosti úspešné. Pozrite sa na mieru rastu Peru a Brazílie, ktoré sú veľmi závislé od vývoja ceny sóje a iných poľnohospodárskych exportov a minerálov. To nie je pevný základ hospodárstva.
Veľkou výnimkou je Južná Kórea a Taiwan. Boli to chudobné krajiny. Južná Kórea bola koncom 50-tych rokov 20. storočia asi na dnešnej úrovni Ghany. No rozvinuli sa vďaka sledovaniu japonského modelu - porušovaním všetkých pravidiel MMF a západných ekonómov a podobným vývojom, akým sa rozvinuli západné krajiny - silným zapojením a riadením štátneho sektoru. Južná Kórea tak napríklad rozvinula silné oceliarstvo, jedno z najefektívnejších na svete. Úplným nerešpektovaním rád MMF a Svetovej banky, ktoré tvrdili, že to nie je možné. No dokázali to prostredníctvom štátnej intervencie, riadeným nasadením zdrojov a obmedzovaním kapitálových tokov. Únik kapitálu je veľkým problémom pre rozvojovú krajinu i pre demokraciu. Možno ho kontrolovať brettonwoodskymi pravidlami, no posledných tridsať rokov bol otvorený. V Južnej Kórei vám za únik kapitálu hrozil trest smrti. Takže áno, je pravdou, že podobne ako Taiwan vytvorili skutočne pevné hospodárstvo. Čína je iný prípad, no aj tá radikálne porušovala pravidlá.
Mnoho sa hovorí o „zospoločenštení" hospodárstva tým, že sa z verejných peňazí vykúpia finančné inštitúcie. Áno, istým spôsobom sa to deje, no to je len vrchol ľadovca. Lenže celá ekonomika je zospoločenštená od... no, v skutočnosti bola vždy, teda určite od druhej svetovej vojny očividne. Mýtus, že hospodárstvo stojí na podnikateľskej iniciatíve a výbere spotrebiteľa je do istej miery pravdivý. Napríklad si môžete vybrať medzi jedným druhom elektroniky a iným. Ale jadro hospodárstva závisí veľmi silno od štátneho sektora, a to transparentným spôsobom. Vezmime si napríklad posledný hospodársky boom, ktorý stál na informačných technológiách - kde sa vzal? Počítače a internet. Počítače a internet boli takmer výlučne súčasťou štátneho systému celých tridsať rokov - výskum, vývoj, nákup, ďalšie zariadenia - až potom sa posunuli súkromným podnikom kvôli tvorbe zisku. Nebol to samozrejme taký prudký prechod, ale na ilustráciu to takto stačí. A podobný obrázok nájdete vo väčšej časti jadra hospodárstva.
Štátny sektor je inovatívny a dynamický. Platí to od elektroniky cez farmaceutický priemysel až po nové odvetvia založené na biológii. Funguje to však tak, že od spoločnosti sa očakáva, že bude platiť náklady, preberie riziká, a keď sa objaví nejaký zisk, prenechá ho súkromným tyraniám, korporáciám. Ak by sme mali zhrnúť ekonomiku do jednej vety, hlavný zmysel by bol taký. Ak sa pozriete na detaily, je to samozrejme komplexnejší obrázok. Takže áno, socializácia rizík a nákladov (no nie ziskov) je teraz pre finančné inštitúcie nová, no len sa to pridalo k niečomu, čo sa už deje v iných sektoroch.
Je zarážajúce vidieť, že konsenzus, ako sa ku kríze postaviť v bohatých krajinách, je takmer opakom konsenzu, ako majú podobné krízy riešiť v chudobných krajinách. Ak finančná kríza zasiahne takzvané rozvojové krajiny, pravidlá MMF sú: zvýšiť úrokové miery, znížiť ekonomický rast, utiahnuť opasok, splatiť dlhy (nám), privatizovať, a tak ďalej. Presný opak sa predpisuje v bohatých krajinách: nižšie úrokové miery, naliať vládne peniaze na stimulovanie ekonomiky, znárodňovanie (aj keď to slovo sa nepoužíva), a podobne. Takže áno, máme tu isté pravidlá pre slabých a celkom iné pre silných. Nie je to však nič nové pod slnkom.
Pokiaľ ide o MMF, nie je to nezávislá inštitúcia. V mnohom je pobočkou amerického ministerstva financií - nie síce oficiálne, ale v mnohých ohľadoch v tom, ako funguje. Jeden americký predstaviteľ popísal Fond presne ako „vymáhateľa dlhov". Ak sa stane niečo so splácaním pôžičky alebo investície, ktorú poskytla bohatá krajina chudobnej krajine, MMF zabezpečí, aby veriteľ žiadnym spôsobom netrpel. Ak by existoval ozajstný kapitalistický systém, čo samozrejme bohatí ľudia a ich ochrancovia nechcú, nefungovalo by to tak.
Predpokladajme napríklad, že vám požičiam peniaze, a viem, že ich nebudete schopný splatiť. Preto na ne dám veľmi vysokú úrokovú mieru, takže to dostanem aspoň vtedy, keď skrachujete. Potom predpokladajme, že v určitom momente nebudete schopný dlh splácať. V kapitalistickom systéme by to bol môj problém. Poskytol som rizikovú pôžičku, zarobil som veľa peňazí na úrokoch, a teraz nemôžete platiť ďalej? Moja smola. To je kapitalizmus. Ale náš systém funguje inak. Ak investori dajú rizikovú pôžičku povedzme Argentíne a získajú vysokú úrokovú mieru a Argentína už nemôže platiť, do hry vstupuje Medzinárodný menový fond, vymáhateľ dlhov za spoločenstvo veriteľov a obyvateľom Argentíny oznámi, že to musia splatiť. Ak mi nedokážete zaplatiť pôžičku, nepoviem predsa vašim susedom, že to majú urobiť za vás. No presne to robí MMF. Obyvateľov krajiny prinúti zaplatiť dlh, s ktorým nemajú nič spoločné, pretože pôžička sa zvyčajne dala diktátorom alebo bohatým elitám, ktorí ju pošlú niekam do Švajčiarska alebo inde do bezpečia. No vy, chudobní ľudia, ju musíte splatiť. A ďalej, ak vám požičiam peniaze a vy ich nedokážete splatiť, v kapitalistickom systéme nemôžem požiadať ani svojich susedov, aby to zaplatili. No MMF to robí - požiada daňových poplatníkov v Spojených štátoch amerických . Pomôžu zabezpečiť, aby boli veritelia a investori chránení. Je to radikálny útok na základné princípy kapitalizmu, rovnako ako celé fungovanie ekonomiky postavenej na štátnom sektore. No na rétorike to nič nemení. Ukrýva sa to pod povrchom.
Noam Chomsky o javoch vedúcich k dnešnej kríze (III/IV)
Niekoľko posledných rokov sa pokúšajú na južnej pologuli rozvinuté krajiny vymaniť z celej neoliberálnej katastrofy. Jedným zo spôsobov napríklad bolo, že Argentína prestala splácať dlhy, respektíve skôr ich reštrukturalizovala a niektoré kúpila späť. A ľudia ako argentínsky prezident povedali, že vďaka tomu sa zbavia Medzinárodného menového fondu. Čo sa stalo Medzinárodnému menovému fondu? Fond mal problémy. Strácal kapitál a strácal dlžníkov a preto aj schopnosť fungovať ako vymáhateľ dlhov pre komunitu veriteľov. No táto kríza sa využíva na jeho reštrukturalizáciu a revitalizáciu.
Je tiež pravda, že krajiny sú tlačené k vývozu komodít. Navrhol sa pre nich taký model rozvoja. Ak potom ceny komodít klesnú, budú mať problémy. Nie je to stopercentná pravda, no krajiny južnej pologule, ktorým sa darilo celkom dobre, závisia od vývozu komodít, nespracovaných komodít. Platí to aj pre najúspešnejšiu z týchto krajín, Čile, ktoré sa považuje za ukážkový príklad. Čílska ekonomika stojí vo veľkej miere na vývoze medi. Najväčšou mediarskou firmou na svete je CODELCO, znárodnená mediarska spoločnosť - znárodnil ju prezident Salvador Allende a odvtedy ju nik úplne neprivatizoval, pretože je to dojná krava. Jej pozícia bola podkopaná, takže kontroluje menšiu časť vývozu medi než v minulosti, no stále prináša dôležité daňové príjmy do rozpočtu a je tiež veľký tvorca príjmov. Je to efektívne riadená znárodnená firma. No závislosť od vývozu medi znamená, že ste zraniteľní poklesom cien komodít. Zraniteľný je aj zvyšok čílskeho vývozu, ako povedzme ovocie a zelenina, ktoré sú prispôsobené severoamerickému trhu. V skutočnosti neurobili veľa pre oslobodenie hospodárstva od závislosti od vývozu nerastných surovín. Trochu áno, no nie veľa. To isté možno povedať o iných krajinách, ktoré sú v súčasnosti úspešné. Pozrite sa na mieru rastu Peru a Brazílie, ktoré sú veľmi závislé od vývoja ceny sóje a iných poľnohospodárskych exportov a minerálov. To nie je pevný základ hospodárstva.
Veľkou výnimkou je Južná Kórea a Taiwan. Boli to chudobné krajiny. Južná Kórea bola koncom 50-tych rokov 20. storočia asi na dnešnej úrovni Ghany. No rozvinuli sa vďaka sledovaniu japonského modelu - porušovaním všetkých pravidiel MMF a západných ekonómov a podobným vývojom, akým sa rozvinuli západné krajiny - silným zapojením a riadením štátneho sektoru. Južná Kórea tak napríklad rozvinula silné oceliarstvo, jedno z najefektívnejších na svete. Úplným nerešpektovaním rád MMF a Svetovej banky, ktoré tvrdili, že to nie je možné. No dokázali to prostredníctvom štátnej intervencie, riadeným nasadením zdrojov a obmedzovaním kapitálových tokov. Únik kapitálu je veľkým problémom pre rozvojovú krajinu i pre demokraciu. Možno ho kontrolovať brettonwoodskymi pravidlami, no posledných tridsať rokov bol otvorený. V Južnej Kórei vám za únik kapitálu hrozil trest smrti. Takže áno, je pravdou, že podobne ako Taiwan vytvorili skutočne pevné hospodárstvo. Čína je iný prípad, no aj tá radikálne porušovala pravidlá.
Kedze od zaciatku viaceri zdielame rovnaky nazor...
- Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz tvrdí, že plán očistenia bánk od zlých aktív využíva daňových poplatníkov ako ručiteľov strát a súkromným investorom ponúka možné zisky.
-
intelygent
Light Expert
- Príspevky: 55
- Registrovaný: 04 feb 2007, 20:43
trochu konspiracie o príčinach svetovej finančnej krízy
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Rudolf VASKÝ-TRETIA CESTA
Rudolf Vaský emigroval v roku 1969 do Spojených štátov. V New Jersey a v Texase pracoval najprv v obchode s nehnuteľnosťami a potom desať rokov v oblasti hypotéčneho finančníctva. Po roku 1989 sa vrátil a je zástancom zavedenia bezúročnej ekonomiky na Slovensku.
rozhovor s tymto panom:
http://www.sophia.sk/casopis/ekonomika.html
kniha je (pravdepodobne) z roku 1994 a je to 15 stranova pecka
.
Rudolf Vaský emigroval v roku 1969 do Spojených štátov. V New Jersey a v Texase pracoval najprv v obchode s nehnuteľnosťami a potom desať rokov v oblasti hypotéčneho finančníctva. Po roku 1989 sa vrátil a je zástancom zavedenia bezúročnej ekonomiky na Slovensku.
rozhovor s tymto panom:
http://www.sophia.sk/casopis/ekonomika.html
kniha je (pravdepodobne) z roku 1994 a je to 15 stranova pecka
odstranenie uroku ako takeho z ekonomiky je samozrejme utopia.. o tom je zbytocne diskutovat.. btw. slovensko nieje neako extra zadlzene ak uz ide o to.. ( teda aspon dzurinda zodpovedne odovzdal s rovnakym pomerom dlhu k hdp s akym republiku dostal.. ficovi ako lavicovemu neschopnemu trapkovi sa to asi pri vsetkom optimizme nepodari..)krija napísal:Rudolf VASKÝ-TRETIA CESTA
Rudolf Vaský emigroval v roku 1969 do Spojených štátov. V New Jersey a v Texase pracoval najprv v obchode s nehnuteľnosťami a potom desať rokov v oblasti hypotéčneho finančníctva. Po roku 1989 sa vrátil a je zástancom zavedenia bezúročnej ekonomiky na Slovensku.
rozhovor s tymto panom:
http://www.sophia.sk/casopis/ekonomika.html
kniha je (pravdepodobne) z roku 1994 a je to 15 stranova pecka.
to pdf som cital zaciatok, neviem z akej pseudoidei vychadzal pan Vasky, ale zjavne mu nieje celkom jasne ocom hovori, tie modely su bludy. Nekopiruju skutocne ani bankovy system, a ani ekonomiku, ani mnozstvo penazi v ekonomike.. skor su to len neake jeho myslienkove konstrukty skopirovane od podobnych americky pajacov ktori sa vyrojili v case krizy ako huby po dazdi.. So serioznym teoretickym pokusom o nieco ako alternativu k sucasnemu systemu sa bohuzial neda ratat.. o nic take tuto ani nahodou nejde
chlapik sedel 10 rokov niekde v kancli a podpisoval pozicky.. tak dosiel rozdavat prevratne mudrosti, tazky aspirant na nobelovku..
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
slay hadanka:
lincoln prisiel s urokom nezatazenymi peniazmi!
kennedy prisiel s tzv. statovkami- urokom nezatazene peniaze!
vysledok snad vies.
utopia je len jedna
no a tu basnicku o tom pomere dlhu k hdp si nechaj pre niekoho ineho. dlh realne stupol- bodka. a ekonomika je nastavena tak, ze je pravdepodobne, ze bude stupat aj nadalej, vdaka IQ-vacom typu miklos, dzurinda...
lincoln prisiel s urokom nezatazenymi peniazmi!
kennedy prisiel s tzv. statovkami- urokom nezatazene peniaze!
vysledok snad vies.
utopia je len jedna
no a tu basnicku o tom pomere dlhu k hdp si nechaj pre niekoho ineho. dlh realne stupol- bodka. a ekonomika je nastavena tak, ze je pravdepodobne, ze bude stupat aj nadalej, vdaka IQ-vacom typu miklos, dzurinda...
krasna predstavaPsychoS napísal:podla mna je to vsetko zalozene na teorii "lebo niekto povedal" totalna blbost. moj naroz je ze Slovensko sa nema coho bat. Taky maly stat ako my to nemoze postihnut. toto je chyba americanov. oni nikdy nedavali peniaze na riesenie problemov ale az na nasledky.
uvidis neskor
krija napísal: no a tu basnicku o tom pomere dlhu k hdp si nechaj pre niekoho ineho. dlh realne stupol- bodka. a ekonomika je nastavena tak, ze je pravdepodobne, ze bude stupat aj nadalej, vdaka IQ-vacom typu miklos, dzurinda...
ak chces hovorit o neakej bezurocnej verejnej sluzbe statu jeho obcanom, tak to je ina vec.. tam sa da spekulovat, ale to nie je ziadna alternativa k sucasnemu financnemu systemu alebo cosi podobne..
k jednemu psovi a muche asi tazko..krija napísal:slay, naivite? mam pocit, ze si to prave ty, kto tu prave zistuje, ze to co sa uci uz dlhe tri roky v skole su hovadiny a hlavne lzi.
pomer k HDP. vypovedaciu schopnost to ma aj vtedy, ked to je pomer k jednej osobe, k jednemu psovi, k jednej muche...
a nepamatam sa na den aby mi tu niekto vyvratil co i len jednu vec co som sa naucil
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
"Bankovníctvo sa stalo doslova kľúčovým bodom riadenia ekonomiky, a to prostredníctvom manipulácie s úrokovými mierami. Vykladači hviezd vo Whitehall a Federal Reserve sa na zasadnutiach svojich rád usilujú kráčať po neexistujúcom visutom lane spájajúcim rast a recesiu, pričom uvažujú o štvrtinkách percentuálnych bodov úrokových mier. Alan Greenspan, predseda Federal Reserve (bývalý), okúzľujúco hovorí o tom, že jeho úloha spočíva v regulovaní americkej ekonomiky prostredníctvom prispôsobovania úrokových mier, a to tak, "len čo sa párty začne, on im odoberie šampanské". Biznismeni na celom svete so zatajeným dychom počúvajú každé jeho slovo a lámu si hlavu nad tým, aké rozhodnutie prijme. Toto je najvážnejší bod obžaloby súčasného finančného systému, keď jedno kolísajúce číslo v jednom počítači na jednej ulici v jednej krajine má možnosť dominovať nad ekonomikou celej planéty.
Posledným prvkom ekonomickej teórie týkajúcej sa bankovníctva a zásoby peňazí je aplikácia úrokových sadzieb. Pohyblivé úrokové sadzby sú využívané na ovplyvňovanie tempa poskytovania bankových úverov a taktiež ako nástroj zasahujúci takmer celú oblasť riadenia ekonomiky. Teoretická škola, z ktorej vzišla táto ekonomická politika sa nazýva Chicagská a jej priekopníkom je Irving Fisher, neskôr sa v nej angažoval Milton Friedman. Je to ideológia, ktorá má úplne dominantné postavenie v súčasnom ekonomickom myslení.
Jej filozofia je založená na úplnom uvoľnení trhu pri súčasnom úsilí ovplyvňovať celkovú činnosť hospodárstva riadením jeho peňažnej zásoby formou znižovania alebo zvyšovania úrokových mier, čo podporuje branie úverov resp. od neho odrádza, v dôsledku čoho sa urýchľuje resp. spomaľuje tvorba nových peňazí a tým aj rast ekonomiky. Nízke úrokové miery povzbudzujú priemyselné investície a spotrebiteľské úvery a vedú k rastu peňažnej zásoby. Vysoké úrokové miery zasa odstrašujú tých, ktorí by si chceli požičať, v dôsledku čoho dochádza k spomaleniu rastu peňažnej zásoby. To, že touto metódou ľudia a firmy splácajúci svoje dlhy sú zrazu postavení pred hotovú vec platiť navyše neraz obrovské sumy úrokov s jediným účelom, aby sa takto odradili ďalší záujemcovia o úvery, je obrovská nespravodlivosť, ktorú si však v atmosfére posvätnej bázne obklopujúcej túto ideológiu nikto neuvedomuje.
Práve vtedy, keď sa ekonomika rozbieha, keď sa investuje, vytvárajú sa pracovné miesta, produkcia a prosperita sa zvyšujú, považuje sa za prehriatu a zjavuje sa veľký strašiak - inflácia. A jediný spôsob, akým si moderná ekonomika dokáže poradiť s finančným fenoménom, ktorý žiadni ekonómovia nemajú radi - čiže s infláciou - je zahatať prílev peňazí, vďaka čomu celá ekonomika upadná do recesie a miliónom ľudí prináša strádanie.
Táto metóda regulácie bánk, inflácie a peňažnej zásoby je bezpochyby účinná. Je však účinná asi tak ako je účinné ťažké kováčske kladivo pri rozkrajovaní pečeného kurčaťa. Ekonomika, ktorej peňažná zásoba je závislá od požičiavania, pripútaná k finančnému systému, v ktorom zadlženosť i peňažná zásoba musia logicky stúpať, je trestaná práve za zadlžovanie sa, ku ktorému bola donútená.
Mnoho ľudí a firiem, ktorí sa vzali úvery, krachuje, ich domy sú exekučne privlastňované, firmy sú ruinované a milióny ľudí je vyhadzovaných z práce pre recesiu, do ktorej upadla ekonomika."
Michael Rowbotham: Smrteľné zovretie
urok je tou hlavnou prasacinou tohto zotrocovania!
pomer k HDP aka USA a schopnost splacat:
dlh 11 bilionov USD
HDP cca 14, 5 biliona USD (pokial viem tak default este nevyhlasili)
"o sposobe jeho pouzitia" - toto nemyslis vazne???
Posledným prvkom ekonomickej teórie týkajúcej sa bankovníctva a zásoby peňazí je aplikácia úrokových sadzieb. Pohyblivé úrokové sadzby sú využívané na ovplyvňovanie tempa poskytovania bankových úverov a taktiež ako nástroj zasahujúci takmer celú oblasť riadenia ekonomiky. Teoretická škola, z ktorej vzišla táto ekonomická politika sa nazýva Chicagská a jej priekopníkom je Irving Fisher, neskôr sa v nej angažoval Milton Friedman. Je to ideológia, ktorá má úplne dominantné postavenie v súčasnom ekonomickom myslení.
Jej filozofia je založená na úplnom uvoľnení trhu pri súčasnom úsilí ovplyvňovať celkovú činnosť hospodárstva riadením jeho peňažnej zásoby formou znižovania alebo zvyšovania úrokových mier, čo podporuje branie úverov resp. od neho odrádza, v dôsledku čoho sa urýchľuje resp. spomaľuje tvorba nových peňazí a tým aj rast ekonomiky. Nízke úrokové miery povzbudzujú priemyselné investície a spotrebiteľské úvery a vedú k rastu peňažnej zásoby. Vysoké úrokové miery zasa odstrašujú tých, ktorí by si chceli požičať, v dôsledku čoho dochádza k spomaleniu rastu peňažnej zásoby. To, že touto metódou ľudia a firmy splácajúci svoje dlhy sú zrazu postavení pred hotovú vec platiť navyše neraz obrovské sumy úrokov s jediným účelom, aby sa takto odradili ďalší záujemcovia o úvery, je obrovská nespravodlivosť, ktorú si však v atmosfére posvätnej bázne obklopujúcej túto ideológiu nikto neuvedomuje.
Práve vtedy, keď sa ekonomika rozbieha, keď sa investuje, vytvárajú sa pracovné miesta, produkcia a prosperita sa zvyšujú, považuje sa za prehriatu a zjavuje sa veľký strašiak - inflácia. A jediný spôsob, akým si moderná ekonomika dokáže poradiť s finančným fenoménom, ktorý žiadni ekonómovia nemajú radi - čiže s infláciou - je zahatať prílev peňazí, vďaka čomu celá ekonomika upadná do recesie a miliónom ľudí prináša strádanie.
Táto metóda regulácie bánk, inflácie a peňažnej zásoby je bezpochyby účinná. Je však účinná asi tak ako je účinné ťažké kováčske kladivo pri rozkrajovaní pečeného kurčaťa. Ekonomika, ktorej peňažná zásoba je závislá od požičiavania, pripútaná k finančnému systému, v ktorom zadlženosť i peňažná zásoba musia logicky stúpať, je trestaná práve za zadlžovanie sa, ku ktorému bola donútená.
Mnoho ľudí a firiem, ktorí sa vzali úvery, krachuje, ich domy sú exekučne privlastňované, firmy sú ruinované a milióny ľudí je vyhadzovaných z práce pre recesiu, do ktorej upadla ekonomika."
Michael Rowbotham: Smrteľné zovretie
urok je tou hlavnou prasacinou tohto zotrocovania!
pomer k HDP aka USA a schopnost splacat:
dlh 11 bilionov USD
HDP cca 14, 5 biliona USD (pokial viem tak default este nevyhlasili)
"o sposobe jeho pouzitia" - toto nemyslis vazne???
nuze drahy krija, pokial ide o ten clanok, tak takych momentalne asi najdes tisice na internete, odrazaju nalady ludi ktory su stresovani krizou a nebodaj na nej i cosi stratili, a jednoducho potrebuju obetneho baranka, potrebuju niekoho obvinit.. kedze sa v problematike nevyznaju, tak rovno oznacia za vinnika cely system.. to je asi tak na uvod.
za prve, bankovnictvo je klucovym bodom, a vzdy nim aj bolo.. snad este ked sme si menili koralky tak nie. A s tym nikto nic nespravi. Urokove miery su vsak len jednym z nastrojov hospodarskej politiky, avsak v oblasti bankovnictva velmi silnym a asi tym najviditelnejsim. Autor toho clanku hra divadlo, ze ooo oni sa vzrusuju nad stvrtkou percentualneho bodu, a nam tu krachuje svet.. no to je strasne.. heh no lenze vzrusuje sa nad tym, presne tymto sposobom, lebo opat co??? je to magor co vie prd.. tadaa.. od pohybu tej nepodstatnej stvrtky bodu, sa odvija dalsich tisic veci v ekonomike..
krija napísal:Toto je najvážnejší bod obžaloby súčasného finančného systému, keď jedno kolísajúce číslo v jednom počítači na jednej ulici v jednej krajine má možnosť dominovať nad ekonomikou celej planéty.
ach dalsi blud, "uplne dominantne" no haha.. zase jedna indicia ze autor je magor.. ideologia je rovnakou sucastou sirokeho teoretickeho ramca .. ako mnoho inych teorii.. v podstate kazda teoria ktora sa aspon minimalne uplatnila v praxi ma v nej aj svoje miesto.. ale pokial ide cisto o urokove sadzby tak isto je vyznamna, a to prave preto ze urokove sadzby su efektivny nastroj.. pokial ide o zvysok chicagskej skoly, tak si nemyslim zeby svetovo dominovalaJe to ideológia, ktorá má úplne dominantné postavenie v súčasnom ekonomickom myslení.
no to to je klucova spekulacia vsetkych podradnych filmikov ktore utocia na financny system.. avsak je to opat co? ano presneEkonomika, ktorej peňažná zásoba je závislá od požičiavania, pripútaná k finančnému systému, v ktorom zadlženosť i peňažná zásoba musia logicky stúpať, je trestaná práve za zadlžovanie sa, ku ktorému bola donútená.
no huraaa!!! ber do ruky vidly a faklu,.. a utekaj dobodat neakeho bankara ...urok je tou hlavnou prasacinou tohto zotrocovania!
urok je len typ dochodku.. "cena penazi" je to prirodzeny mechanizmus.. kazdy pokus o obidenie tohto prvku je patologicky blud ustiaci len do upadku.
ale noo.. ja som hovoril o slovenskom dlhu, o tom ze je v relativne dobrych cislach.. a ze mikulas dzurinda ho udrzal v takom stave akom prebral, a bol zatial jediny kto sa ho pokusil aj splacat.. a ze fico je trapos ktory toto samozrejme nezvladnepomer k HDP aka USA a schopnost splacat:
dlh 11 bilionov USD
HDP cca 14, 5 biliona USD (pokial viem tak default este nevyhlasili)
ty tu pleties usa, klasicky ubiehas na ine hracie pole ked na jednom prehras.. ale dobre.. .. no amici su na to blede
praveze to myslim vazne!!! lebo to je ta najpodstatnejsia vec vobec ( cize dalsia lekcia hehe)"o sposobe jeho pouzitia" - toto nemyslis vazne???
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
slay, trapny pokus nieco vyvratit. ta kniha vysla 27. Mája 1998. ale ked nevonia rowbotham, tak to skusim s misesom:
"Lidé mají svá dnešní očekávání na základě včerejší kupní síly peněz.
Podle toho spoří a utrácejí. Nyní do toho vstoupí centrální banka a vydá dodatečné peníze tzn. začne úvěrovat hospodářství. To má dva banální důsledky. 1. Poptávka po penězích se zvýšené nabídce peněz samozřejmě přizpůsobí do výše dnešního úvěru tzn. stoupnou ceny. 2. Tím pochopitelně klesne kupní síla včerejších úspor.
Kdo je odpovědný za úvěrové večírky a následné úvěrové kocoviny tzv. ekonomické cykly? Ludwig von Mises nekompromisně ukázal prstem na stát, který se zmocnil peněžního oběhu. Prostřednictvím centrální banky je stát jednoznačnou příčinou a viníkem hospodářských cyklů. (no ktory stat to je v sucasnom pripade, ale nielen v tomto pripade?) Stát měl bezpochyby dobrý úmysl a moc hezké heslo „stabilizace systému“. Stabilizujte, stabilizujte (kovacskym kladivom na pecene kurca) nebo něco podobného volal jistý pán, který podle legendy přivedl svoje spoluobčany do země zaslíbené. Dnešní pánové vedou svoje spoluobčany ke kocovině. Dostupné bydlení nebo investiční pobídky jsou dnešními šlágry, které vyhrávají k obveselení přítomných."
takze sen o, ako si to nazval?- dochodok?- "cena penazi" sa ti pomaly rozplyva pred ocami.
dalej uz len zufalo kluckujes. prikladom s USA som jasne dokazal, ze z jedneho cisla (pomer dlhu k HDP) nie je nikto na svete schopny urcit aj schopnost tento dlh splacat (rating dôvery - nic viac, nic menej). detto je to aj v pripade "o sposobe jeho pouzitia". z tohto jedneho cisla (pomer dlhu k HDP) nie si schopny urcit ci ho stat pouzil na vystavbu dialnic, na letiskovy terminal, na jadrovu elektraren, predrazene obijanie cenculov, odhrnovanie snehu, upratovanie...proste a jednoducho tapes v tme.
k tym tvojim lekciam
. ako to jeden pepo zhodnotil na fore liberalneho institutu. postradate logicke myslenie. precitate kopec knih, ale nedokazete si ich spravne vysvetlit. nevnimate realitu tam vonku...na vas staci obycajny sedliacky rozum a beda ked ten sedliak vie citat. bye 
a k tomu dzurindovi. kto tu privatizoval najvacsie hodnoty? bolo z coho sa pokusat, lebo bolo za co!!!
"Lidé mají svá dnešní očekávání na základě včerejší kupní síly peněz.
Podle toho spoří a utrácejí. Nyní do toho vstoupí centrální banka a vydá dodatečné peníze tzn. začne úvěrovat hospodářství. To má dva banální důsledky. 1. Poptávka po penězích se zvýšené nabídce peněz samozřejmě přizpůsobí do výše dnešního úvěru tzn. stoupnou ceny. 2. Tím pochopitelně klesne kupní síla včerejších úspor.
Kdo je odpovědný za úvěrové večírky a následné úvěrové kocoviny tzv. ekonomické cykly? Ludwig von Mises nekompromisně ukázal prstem na stát, který se zmocnil peněžního oběhu. Prostřednictvím centrální banky je stát jednoznačnou příčinou a viníkem hospodářských cyklů. (no ktory stat to je v sucasnom pripade, ale nielen v tomto pripade?) Stát měl bezpochyby dobrý úmysl a moc hezké heslo „stabilizace systému“. Stabilizujte, stabilizujte (kovacskym kladivom na pecene kurca) nebo něco podobného volal jistý pán, který podle legendy přivedl svoje spoluobčany do země zaslíbené. Dnešní pánové vedou svoje spoluobčany ke kocovině. Dostupné bydlení nebo investiční pobídky jsou dnešními šlágry, které vyhrávají k obveselení přítomných."
takze sen o, ako si to nazval?- dochodok?- "cena penazi" sa ti pomaly rozplyva pred ocami.
dalej uz len zufalo kluckujes. prikladom s USA som jasne dokazal, ze z jedneho cisla (pomer dlhu k HDP) nie je nikto na svete schopny urcit aj schopnost tento dlh splacat (rating dôvery - nic viac, nic menej). detto je to aj v pripade "o sposobe jeho pouzitia". z tohto jedneho cisla (pomer dlhu k HDP) nie si schopny urcit ci ho stat pouzil na vystavbu dialnic, na letiskovy terminal, na jadrovu elektraren, predrazene obijanie cenculov, odhrnovanie snehu, upratovanie...proste a jednoducho tapes v tme.
k tym tvojim lekciam
a k tomu dzurindovi. kto tu privatizoval najvacsie hodnoty? bolo z coho sa pokusat, lebo bolo za co!!!
heh 1:0 pre teba, ale zvysok co som na pisal plati 100percentne..slay, trapny pokus nieco vyvratit. ta kniha vysla 27. Mája 1998.
ano, moze byt.. ale tento citat musis chapat v kontexte knihy a nie ho vytahovat ako svaty postulat, manipulacia penaznou zasobou a urokmi ma v prvom rade sluzit na stabilizaciu a rozumnu hospodarsku politiku, penazna zasoba musi kopirovat stav ekonomiky.. samozrejme ze ak sa to tak nedeje a manipuluje sa nou zle, tak to moze vybiehat do patologizmov, ak pozeras ocami liberala akym je misses, tak je jasne preco stat stavia do tejto polohy,.. ale ty si prilis uzkoprsi, vidis veci tak ako chces, a nevnimas to objektivne, ale tak ako sa ti hodi.. to je cele.. aj paralen ta moze zabit, ale ak ho uzijes tak ako mas tak ti ta moze liecit a to je cele.. a hlavne, musis rozlisovat medzi nastrojom hospodarskej politiky ako takym, a jeho pouzivanim v rukach politickej manipulacie na politicke ucely ktore celu vec patologizujuProstřednictvím centrální banky je stát jednoznačnou příčinou a viníkem hospodářských cyklů.
a nehovor mi ze missesovi vadi urok ako taky
odcituj mi kde konkretne zufalo kluckujemdalej uz len zufalo kluckujes. prikladom s USA som jasne dokazal, ze z jedneho cisla (pomer dlhu k HDP) nie je nikto na svete schopny urcit aj schopnost tento dlh splacat (rating dôvery - nic viac, nic menej). detto je to aj v pripade "o sposobe jeho pouzitia". z tohto jedneho cisla (pomer dlhu k HDP) nie si schopny urcit ci ho stat pouzil na vystavbu dialnic, na letiskovy terminal, na jadrovu elektraren, predrazene obijanie cenculov, odhrnovanie snehu, upratovanie...proste a jednoducho tapes v tme.
absolutna zadlzenost nad ktorou si onanoval ty, je bezpredmetne cislo, ktore nic nehovori
relativna zadlzenost pomerne k hdp, je uz cislo z ktoreho sa da cosi len povedat, a ak mas k dispozicii aj tempo rastu hdp, tak vies povedat este viac, ak mas k dispozicii strukturu dlhu, viez zase povedat cosi viac.. ak vies zhruba kam peniaze smerovali, vies povedat este viac..
cele toto bola reakcia na to ze si zhodil fakt ze dzurinda cca udrzal pomer dlhu s tym ze to je nepodstatne lebo absolutne vzrastol... co bol z tvojej strany uprimne bullshit, ale namiesto toho aby si si to priznal a bol ticho (a nic by sa nebolo stalo) sa tu so mnou budes do nekonecna natahovat a prskat .. lebo si tvrdohlavy a spupny..
k tym tvojim lekciam . ako to jeden pepo zhodnotil na fore liberalneho institutu. postradate logicke myslenie. precitate kopec knih, ale nedokazete si ich spravne vysvetlit. nevnimate realitu tam vonku...na vas staci obycajny sedliacky rozum a beda ked ten sedliak vie citat. bye
a k tomu dzurindovi. kto tu privatizoval najvacsie hodnoty? bolo z coho sa pokusat, lebo bolo za co!!!
lenze pravda je taka, ze ja slovo "laik" nepouzivam automaticky ani narokom, a plne respektujem ak by sa aj upratovacka verejnych zachodov vyjadrovala ku krize, ak by netrepala scestne dristy, .. lenze ak tu niekto povie blud, ktory je jasne mimo misu ,... tak mi take oznacenie pride ako jedine vhodne..
zvlast v dnesnej dobe, ked sa na ekonomiu utoci, ked sa utoci na ekonomicku skolu, a nasilne sa degraduje tento smer, ale podstata a opodstatnenost tychto utokov lezi niekde uplne inde..
a dzurinda, najvacsie hodnoty,.. ale prosim ta.. k privatizacii strategickych podnikov sme tu uz viedli spanile debaty, mna nikdy nepresvedcis o tom.. ze politicky dosadeni manazer bude makat aby vsetko klapalo, aby sa mal stat lepsie, vzdy bude lepsia sukromna firma ktora bude slapat ako svajciarske hodinky.. nikdy nevysvetlis laikovi.. ze 100 mld na ozdravenie bank ma vyznam.. .. a ja sa s tebou nebudem hadat zbytocne druhy krat ked sme sa uz k tomu raz vyjadrili.. no nie?
----------------------------------------------------------------------------
no a na zaver pridavam komentar od Schutza.. kde by som od neho ani cosi podobne necakal.. ale celkom sa mi pacil, a myslim ze dost dobre pomenoval iste veci.. a kedze viem ze ste vsetci lenivci co sa im nechce klikat na linky.. tak tu je
Len aby krízu nezhoršili
Politici na summite G20 neriešia príčiny krízy, ale najmä ich príznaky.
Ešte pred záverečným komuniké (ak bude) z Londýna, ktoré uzávierka tohto textu nestíha, sa dá pokojne napísať, že rozhodnutia summitu G20 (ak budú) síce priebeh krízy môžu ovplyvniť, ale nie zlepšiť, zmäkčiť či navigovať svet k dlhodobým riešeniam. Z toho logicky vyplýva, že úspechom najvýznamnejšieho globálneho zrazu štátnikov za posledné desaťročia (i také superlatívy sa objavili) bude, ak sa symptómy nezhoršia.
Dôvodom na skepsu nie je len skúsenosť s politikmi a ich rokovacími rituálmi, na ktorých predstierajú, že za štyri hodiny čistého času dokážu premostiť (v tomto prípade) obrovské konflikty záujmov, ale predovšetkým triviálny fakt, že agenda na ich stole nie je síce celkom zástupná, ale zavádzajúca celkom iste. Podpora rastu (respektíve dopytu) nástrojmi rozpočtovej politiky, nová regulácia finančných a akciových trhov a posilňovanie nadnárodných inštitúcií (MMF), čo sú tri oblasti, kde hľadali a azda i našli (?) akýsi prienik, sa totiž zaoberajú viditeľnými symptómami krízy, ale nie podstatou vzniku. Podozrenie, že tú obchádzajú zámerne, je veľké, a dôvod, ktorý na to majú, je temnou veštbou, že podobne ako v tridsiatych rokoch sa svet vykúpe v recesii väčšmi, ako by musel.
Je to triviálne
Problémy v bankovom sektore a vlna krachov, čo spustili dramatický pokles hospodárskeho rastu, predsa nie sú príčinou svetovej krízy, ale iba jej prejavom. Nikto netvrdí, dokonca ani „neoliberáli" (kto to je?), že v bankách bolo (je) všetko v poriadku a že korporatívne zlyhanie manažérov i vlastníkov, odborné i morálne, nemá aj akúsi systémovú zložku. Musí mať. Ale základná otázka stojí tak, či by sa tie všetky deriváty, „credit default swapy" a iné produkty finančnej postmoderny takto rozšírili, prípadne či by (niektoré) boli vôbec vznikli, nebyť enormného politického tlaku na udržanie, eventuálne zvyšovanie ekonomického rastu i za cenu zadlžovania, a to tak štátu, ako i podnikateľov a spotrebiteľov. Veď je to triviálne. Maďarsko (ale aj iní), ktorého odstrašujúcim príkladom si nedávno - a úplne od veci - pomáhal aj Obama, sa predsa nedostalo do problémov preto, že sa zbláznili jeho bankári, ale politici, ktorí z bohatnutia na úver urobili štátnu doktrínu.
Rastový model postavený na nadmernom zadlžovaní celkom logicky v anglosaskom teritóriu aj praskol, keďže finančné „aktíva", ktoré by inak vzbudzovali prirodzenú nedôveru a bez politickej podpory by boli degradované aj ratingovými agentúrami, sa koncentrovali v najväčších bankových centrách.
Vytváranie ilúzie pre voličov, že politici sú tí, ktorí zabezpečia, že budú žiť stále lepšie, a to aj za cenu dlhov, hypoték a úverov, ktoré sa ukazujú práve teraz nesplatné, je samotné jadro tejto svetovej krízy. („Prijali sme záväzok, že životná úroveň občanov už nikdy nesmie klesať." Robert Fico, 2008) Bankári, na ktorých ako prvostupňových vinníkov idú teraz politici uvaľovať regulácie, sa pritom dopustili „len" morálneho hazardu, ktorý spočíval v tichom súhlase, že ak bude najhoršie, tí istí politici ich budú ratovať peniazmi daňových poplatníkov. Práve sa to deje.
Proti prírode
Hospodársky rast, ktorý - viď Obama i Brown - chcú opäť „stimulovať" za akúkoľvek cenu, má významnú funkciu. Bráni konfliktom, akých si ľudstvo užilo dosť v 20. storočí a nikomu nechýbajú. Táto kríza ukazuje hranicu, za akú už jej štátna podpora, za ktorou sú skryté iné, omnoho sebeckejšie ambície politikov, ísť nesmie. Vybíjať v tomto prípade klin klinom, teda dlhy novými dlhmi, je proti rozumu i proti prírode. A viniť kapitalizmus, či jeho liberálnu podobu, úplný nezmysel. Podmienkou súkromného vlastníctva, slobodného obchodu, voľnej súťaže, inovácií (a pod.) predsa nie je žitie na dlh, ani jeho politická podpora. Práve to summit G20 v Londýne zamlčiava a obchádza, čím prudko zvyšuje pravdepodobnosť, že kríza bude dlhá a hlbšia, než by byť musela.
zdroj