No a teraz k veci:Po prázdninách som nastupoval do školy znova zarezávať. Pred školou som však náhodou stretol svoju bývylú spolužiačku zo ZŠ, ktorá prestúpila k nám po nevydarenom štúdiu v BA. Na prvý pohľad ma nijako nezaujala, iba sme spolu krátko pokecali a dal som jej svoje telefónne číslo pre prípad, že bude potrebovať pomoc pri štúdiu. Následne sme sa spolu niekoľko krát stretli v buse pri spoločnej ceste domov. Vždy s ňou bola ohromná sranda a zistil som, že to je fajn baba. No jednoducho fajn pokec, pri ktorom ubiehala cesta rýchlo. Asi po troch mesiacoch ma pozvala vonku, iba na spoločnú prechádzku. Súhlasil som. Začali sme sa stretávať stále častejšie, k tomu prišli sms-ky, písavali sme si cez ICQ každý večer. Uvedomil som si, že som sa do nej zaľúbil. Bol som ochotný pre ňu spraviť všetko. Keď som s ňou nebol chýbala mi a naopak s ňou som sa cítil štastný. Pýtal som sa sám seba či to cíti rovnako. Keďže som sa bál odmietnutia povedal som jej to tak, že ju mám rád, stále viac rád, ale, že ak ma ona berie ako kamaráta bude lepšie keď sa už nebudeme stretávať, pretože nechcem mať zlomené srdce. Síce na to nereagovala, ale bola úplne v šoku. Po troch dňoch mi povedala, že to cíti rovnako a tak som ju pobozkal a dali sme sa dokopy. Následne reagovala, že keby bola v mojej koži urobila by to už dávno. Po tom som bol neuveriteľne štastný. Písavali sme si, stretávali sa, prezváňali, bozkávali, no proste všetko čo k tomu patrí. Minulý týždeň v nedeľu sme sa boli spolu prejsť. Všetko sa zdalo v poriadku. Ešte na ďalši deň, t.j. v pondelok sme sa stretli v škole. Na krátko mala prednášku, tak sme sa rozlúčili s tým, že ju počkám. Po prednáške prišla úplne vymenená. Po ceste domov som s nej musel ťahať čo sa stalo. Na to mi odpovedala, že na prednáške rozmýšlala a zistila, že ma ma hrozne rada, ale že ma neľúbi. Hrozný pocit počut niečo také. Takže to znamená rozchod, spýtal som sa. Na to mi opdovedala, že by so mnou bola aj ďalej, ale myslí si že by to ublížilo nám obom. A že možno robí najväčšiu chybu vo svojom živote. Ja som jej povedal, že ak ma neľúbi bude lepšie sa rozísť. Vtedy sme spolu chodili iba jeden mesiac. Po rozchode mi ešte večer v pondelok volala, že chce počuť môj hlas. Krátko nato som jej cez net napísal, že sa nehnevám, že láska sa vynútiť predsa nedá. Odpísala mi, že možno keď si všetko uvedomí bude všetko úplne ináč. Odvtedy nie sme v kontakte. Trochu vyčerpávajúci príbeh. Aj keď som starší v láske nemám veľké skúsenosti. Chcel som počuť iba názor skúsenejších, že či sa oplatí zabojovať a pokúsiť sa to dať nejakým spôsobom do poriadku, alebo zabudnúť a ísť ďalej. Za odpoveď Ďakujem
