Asi to niektory poznate: Na intraku sa stretnete s ludmi ktorych potom cely zivot neuvidite a ani vam nejako nechybaju. Ale ak mate stastie najdete si par priatelov a priateliek s ktorymi ste potom v kontakte stale (aj ked nie casto). Prezijete spolu vysku a potom si par krat do roka zavolate ako ide zivot pripadne si dohodnete nejaku lyzovacku. Takto sme to s mojim kamaratom mali naplanovave aj tento rok. Zial zivot je niekedy pes a ja som sa dozvedel ze moj kamarat mal par dni pred akciou velmi vazny uraz. Konecne po pol roku ho mozem ist navstivit. A ja sa dostavam do situacie s ktorou si neviem celkom poradit. Neviem ako zacat a ako viest nas rozhovor. Neviem si predstavit ako sa citi, cim ho povzbudit a comu sa vyvarovat. Ak z vas niekto prezil podobnu skusenost budem vdacny za kazdu radu.

//Vek nerieste (davno nad 20)
//Ide o vazne poranenie hlavy ktoreho dosledkom je ochrnutie koncatin (ale je velka sanca ze je len docasne)

Ach ... Ku*va neprijemne.
V kazdom pripade snazil by som sa chovat ako predtym ... Viem ze to bude tazke ... Ale ked sa zacnes chovat inac, lutovat ho atd ... Tak to bude este menej prijemne pre neho.
Ponukni mu pomocnu ruku ... ze nech sa ozve ked bude chciet s niecim pomoct.
Priznam sa sam neviem co by som v takej situacii presne robil.

mnoo nehovorit nic negativne, nelutovat, nespominat co sa mu stalo, Mozes dat vtipky typu: Kedy si zase zabehame aby som ti kupil dalsie pivko?? On mozno povie daco v zmysle: Vsak som ochrnuty a ty odpovedz: Vazne neverim. Mno mozno trochu prehanam ale urcite ho nebrat ako nejakeho invalida proste to sa mu pacit nebude.

Mne kamarat vyskocil z okna a tiez sme rozmyslali ako sa knemu budeme chovat atd. ale aj ked bol docasne slepy polamany cely tak sme sa knemu chovali normalne srandovali vobec a ho na nic nepytali a nebolo to take zle ako sme vsetci cakaly len skoda ze po roku sa stoho este nedostal a ani asi nedostane

Moja kamoška mala rakovinu a rok vynechala zo školy a potom sa jedného dňa zjavila a ja tiež v šoku, že čo teraz? čo povedať, ako sa chovať? Ale nakoniec normálne začať, že ako ide život, čo má nové a tak. Keď bude chcieť, časom začne o tej nehode aj sám od seba...

Shark NX napísal: Ponukni mu pomocnu ruku ...

No, tu by som si osobne dal pozor...kedze clovek, sa po ponuknutej pomoci moze citit podla mna este debilnejsie...proste jasne mu das na javo, ze ho lutujes atd. tazko to je vysvetlit....ale psychika cloveka je svinstvo

ja by som sa k nemu spraval normalne a vsimal si, ako na tento "smec" reaguje. ak sa bude spravat rovnako ako ja, tak by som v tom pokracoval, alebo by som sa prisposobil tomu ako reaguje. ak pojdete viaceri, urcite to bude lepsie, uz len kvoli tomu, ze nezazijete chvile ticha.
my sme mali spoluziaka v nemocnici, mal rakovinu v terminalnom stadiu, tak sme za nim sli, baby mu nakreslili obrazok, robili sme si spolu s nim srandu, ze ma dobry vyhlad, pricom chudak lezal na boku obrateny oknu chrbtom. on bol taky, ze sa rad na takychto veciach smial. zalezi teda aj od povahy cloveka. ked berie vsetko tragicky, tak to budete mat urcite tazsie