caute pls ako prebieha ten kurz prvej pomoci pre autoskoly? co tam vsetk otreba vediet? kolko hodin trvaju bezne tie kurzy?
dakujem
kurz prvej pomoci na autoskolu
-
Grim
Darca
- Príspevky: 8702
- Registrovaný: 25 jún 2008, 0:54
- Bydlisko: pod železničným mostom
- Kontaktovať používateľa:
trvalo to 7 - 8 hodin, podla toho aka autoskola, niekde to robia na cely den od 8:00, niekde poobede na dva razy, dva dni po sebe. Vediet nemusis nic, tam sa vsetko naucis, staci pocuvat, u nas ho nespravila iba jedna pani...ale davaj pozor, bude tam šok, krvacanie, zlomeniny umele dychanie atd...co mas a co nemas robit v jednotlivych situaciach a potom sa budes ucit ozivovat toho neozivitelneho panaka...sa skuske (pred vsetkymi) budes musiet ozivit toho panaka pomocou umeleho dychania, potom dostanete test (celkom lahky, ale nepodcen to) a potom si este vytiahnes jednu otazku a mas popisat ako by si postupoval v danej situacii, alebo mas tam popis zranenia a mas urcit o ake zranenie ide....tak sme to mali my...
No ja som to nemal až také seriózne. Tento kurz som robil priamo v Červenom kríži a nebol nikto, kto ho nespravil. Akurát tam bol taký chlapík 40 - nik a ten bol strašne nervózny. Test neurobil a pri oživovaní sa neskutočne potil a nevedel, čo má robiť prvé. Ale tuším aj on prešiel - nejako sa dohodli. Inštruktorka to brala asi tak, že keď už sme si zato zaplatili 500 Sk, tak nás nechá spraviť. Inak test bol dosť ľahký, ešte nás aj upozorňovali na to, čo si máme zapamätať a to bolo samozrejme v teste. Pri oživovaní sa dal celý úkon odpozorovať od prvého, ktorý bol na rade a potom ostatní robili to isté...A kurz netrval dokopy až 8 hodín, ja som to mal za nejaké 4 a pol hodiny hotové.
ja som si na kurze uzil celkom srandu, velmi dobre pojate, takze sme nepospali. Ale pravdupovediac - keby musim nieco z toho co sa nam hovorilo, teraz pouzit - vela vela veci si proste nespomeniem. Opakovanie je matkou mudrosti, ale kto sa k tomu opakovane vracia?
Mnozstvo ludi by podla mna pohorelo uz len keby mali vytiahnut spravne prostriedky z inventara autolekarnicky. Nehovoriac o tom, kolki by si poplietli stavy zraneneho, takze v konecnom dosledku by mu mozno aj viac ublizili ako pomohli. Takze nech je to akokolvek uzasna vec, kym si to clovek neopakuje, tak na to zabudne. Kym to neskusi v praxi, tak bude pod obrovskym stresom - a v strese sa tazko vykonavaju aj veci zname, nie este doposial neokusene.
Mnozstvo ludi by podla mna pohorelo uz len keby mali vytiahnut spravne prostriedky z inventara autolekarnicky. Nehovoriac o tom, kolki by si poplietli stavy zraneneho, takze v konecnom dosledku by mu mozno aj viac ublizili ako pomohli. Takze nech je to akokolvek uzasna vec, kym si to clovek neopakuje, tak na to zabudne. Kym to neskusi v praxi, tak bude pod obrovskym stresom - a v strese sa tazko vykonavaju aj veci zname, nie este doposial neokusene.
To je jasné, asi pred mesiacom a pol mal kamarát dosť ťažký úraz, pri ktorom som bol osobne - padol z basketbalového koša priamo na hlavu a zlomil si 3 stavce, ale mal by sa z toho našťastie dostať bez ujmy. Hneď ako som to videl, tak som skríkol na ostatné decká, aby volali záchranku, ale tie neboli absolútne ničoho schopné. Akurát mi doniesli mobil a vytáčaj si...Rýchlo som ich zavolal, akurát mi povedali, aby som s ním nehýbal. Nevedel som, ako mu mám pomôcť, kričal asi 3 minúty od bolesti, tak som sa ho snažil upokojiť a držať tak, aby sa nemusel hýbať. Kurnik a keď mi povedal, že si necíti ľavú nohu, tak ma oblial studený pot a pochopil som, že to je dosť vážne. Hlavu mal rozbitú, tiekla mu krv, ale bol pri vedomí. Sanitka prišla až po nejakých 12 minútach 
Jeho otec tam bol dokonca skôr...Jediné, čo ma napadlo bolo, že som mu podložil hlavu fľašou, ale piť som mu nedával. To bola vec, na ktorú som si z kurzu spomenul - majú sa iba potierať pery. Síce som mu pri takomto zranení nemohol nijako viac pomôcť, ale keby sa mu stalo napr. to, že by prestal dýchať, tak neviem, ako by som tú situáciu pod stresom a strachom o neho zvládol 
Pokiaľ človek nezažil nejakú podobnú situáciu, môže si byť istý svojimi teoretickými znalosťami, ale aj tak dokopy nič nezmôže. Viem, o čom rozprávam...
Jeho otec tam bol dokonca skôr...Jediné, čo ma napadlo bolo, že som mu podložil hlavu fľašou, ale piť som mu nedával. To bola vec, na ktorú som si z kurzu spomenul - majú sa iba potierať pery. Síce som mu pri takomto zranení nemohol nijako viac pomôcť, ale keby sa mu stalo napr. to, že by prestal dýchať, tak neviem, ako by som tú situáciu pod stresom a strachom o neho zvládol Pokiaľ človek nezažil nejakú podobnú situáciu, môže si byť istý svojimi teoretickými znalosťami, ale aj tak dokopy nič nezmôže. Viem, o čom rozprávam...
dufam ze spravim 
