Odnárodňovanie a rýchlokvasení „inteligenti“
Zdroj: Július Handžárik
http://voltaire.netkosice.sk/index2.html
Agresori a lupiči v stredoveku boli priamočiari. Vytipovali členom svojej bandy cieľ - bohatú korisť a naviedli ich na jej získanie. Huni, Avari, Maďari a Tatári (Mongoli) vôbec nepotrebovali ideologické zdôvodnenie svojho agresívneho nacionalizmu - médií na šírenie ideológie ešte nebolo a ulúpená korisť zavážila aj bez ideológie. Guttenbergovým vynálezom tlače sa všetko skomplikovalo. Ale agresor, ktorý obvykle vlastní dosť peňazí na ovládanie médií, má cez ne aj možnosť propagovať svoje agresívne chúťky a zámery v tom najprijateľnejšom ideologickom obale. A tak sa medzi masami objavili ideologicky vymyslené a mediálne šírené slogany, ako napríklad: sloboda, bratstvo, rovnosť, pluralita, demokracia, integrácia, fašizmus, nacizmus, židoboľševizmus či dokonca nacionálkomunizmus, kozmopolitizmus, integrácia, nacionalizmus či dokonca buržoázny nacionalizmus alebo proletársky internacionalizmus... Každý, alebo takmer každý z týchto sloganov slúžil a slúži ako barlička pre utláčaných, ktorí sa ešte nenechali silnejšími udupať pod čiernu zem a ako sekera na stínanie hláv tých, ktorí sa pod tú čiernu zem nechcú nechať udupať.
Proti slovenskému národu sa slogan nacionalizmus intenzívne zneužíval všetkými jeho predátormi: maďarskými za Rakúsko - Uhorska, českými za l. ČSR a až do vzniku druhej SR. Pritom vlastne išlo a dodnes ide len o to, že predátori obviňujú z nacionalizmu, buržoázneho nacionalizmu či dokonca z nacionálkomunizmu slovenského zajaca, ktorý uniká pred ich zubami a nie je ochotný nechať sa zožrať a stráviť v ich internacionálnom žalúdku.
Ak sa teda nechceme motať stále dokola v tejto ideologickej pasci, musíme si definovať aspoň základné pojmy.
Národ je stabilné historické spoločenstvo ľudí so spoločným územím, etnickými hranicami, jazykom, špecifickou kultúrou, tradíciou a spôsobmi života - s tendenciou vytvoriť vlastný štátny útvar s vlastným hospodárskym životom (Malá slovenská encyklopédia, l993), alebo: Historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, kultúrou a psychikou (Krátky slovník slovenského jazyka, 1989).
Nacionalizmus je: a) vedomie príslušnosti k určitému národu, vlastenectvo, ideológia zdôvodňujúca existenciu samostatného národného štátu (teda čisté obranné vlastenectvo), alebo b) vypäté nacionálne cítenie, pocit vlastnej národnej nadradenosti, negatívne sa dotýkajúci základných národných záujmov iného národa (Malá slovenská encyklopédia, 1993), teda typický šovinizmus. Ponechávam na zdravý rozum čitateľa posúdiť, čo je podľa uvedených exaktných definícií slovenský nacionalizmus a čo je protislovenský šovinizmus.
Internacionalizmus je medzinárodná solidarita istej triedy, napríklad proletariátu (Krátky slovník slovenského jazyka, 1989).
Kozmopolitizmus je idea o vytvorení svetového štátu (Malá slovenská encyklopédia, 1993).
Šovinizmus je vyhrotený útočný nacionalizmus (veľkých či silnejších národov), viera v nadradenosť vlastného národa, hlásanie vlastnej výlučnosti, poslania... (Malá slovenská encyklopédia, 1993), alebo: krajne neznášanlivá výbojná forma buržoázneho nacionalizmu, hlásajúca nezmieriteľnú nenávisť k iným národom (Slovník cizích slov, Praha 1966).
Nechávam opäť na posúdenie čitateľa, nakoľko sa slovenský národ prejavoval obranne nacionalisticky a iné národy (hlavne naši susedia) útočne šovinisticky.
Ostaňme však pri nacionalizme. Objektívne vzaté je nacionalizmus vlastne egoizmom istého biologického druhu či etnickej skupiny alebo národa. A egoizmus je praprincípom správania sa všetkých živých tvorov na Zemi. Je to základný princíp prírody. Každý jedinec a každý biologický tvor v prírode je egoista - inak neprežije a zanikne. Isteže, tento biologický egoizmus má v prírode aj svoje vymedzenia a antagonizmy. Antagonický je egoizmus predátora a jeho koristi, vraha a jeho obete, lúpežníka a pokladníka, vlamača a majiteľa...
Prejavy egoizmu sú v podstate rovnaké - sú to zuby, pazúry a iné zbrane útočníka či jeho obete. Rozdiel je len v zámeroch - jeden chce druhého zožrať a ten druhý chce iba prežiť. Preto ani v ľudskej spoločnosti niet holubičích národov. Sú len šovinistické národy v útoku a národy v sebaobrannej defenzíve - nacionalisti. Dnešný svet je zápasom medzi agresívnym šovinizmom a sebaobranným nacionalizmom. V prípade „nacionalistických" malých národov a štátov ide len o celkom prirodzené a nevyhnutné „sebectvo" napadnutého nočného chodca proti lupičovi, o sebectvo usporiadanej občianskej spoločnosti proti zahraničným agresorom či vnútorným rozvracačom.
Tieto základné prírodné zákony má každý jedinec i každý biologický kolektív geneticky zakotvené do svojho podvedomia i vedomia. A prežije len dovtedy, kým si ich uvedomuje a kým ich vo svojom konaní rešpektuje. Záujmom každého predátora je však, aby jeho korisť na uvedené sebaobranné mechanizmy čo najskôr zabudla. V ľudskej spoločnosti tomuto záujmu predátorov slúži vymývanie mozgov cez médiá a cez učebné osnovy na školách. „Celá genocída slovenskej inteligencie - teda rozumu a pamäti národa - a plánovité potlačenie vzdelania sa robila s úmyslom, aby Slováci stratili sebaobranné reflexy a prestali robiť to, čo všetci ostatní samozrejme a prirodzene robia - vymedzovať svoje hranice a chrániť sa, aby sa ich pracovný a biologický potenciál nestal korisťou niekoho iného." (Ján Litecký-Šveda v týždenníku Kultúra 18.8.1999).
Ale tento múdry autor definoval aj mieru poddajnosti či odolnosti proti odnárodňovaniu v slovenskej spoločnosti: „Apropos - všimli ste si, aké štatisticky neprimerane veľké množstvo tých tzv. nacionalistov či bojovníkov za slovenskú samostatnosť sú pôvodom Nemci, Česi, Poliaci či ľudia s nejakou aristokratickou minulosťou? Jednoducho, ľudia z rodín, kde nebolo zakorenené vo výchove sluhovstvo?" Litecký-Šveda tu poukázal na pozoruhodnú skutočnosť - „proletárskemu" odnárodňovaniu a „kozmopolitným" táračkám najmenej podľahli intelektuáli a príslušníci slovenskej aristokracie a zemianstva. O to viac tomuto ošiaľu podľahli do národa nezakorenení rýchlokvasení „inteligenti".
