Komunikácia

jozko

Cafte je podľa vás čudne keď si nemam co s rodičmi povedať. Celodeny rozhovor je asi taky ze "Co nove v škole. nič." Ale s inymy ludmi sa bavim v pohode.

jozinko

ak mate zle alebo npate vztahy tak sa necuduj, ale pokial nie tak podla mna to nie je nic moc. Alebo mate taky typ co kazdy ma vlastne zaujmy a kazdy je vo svojom "kute", predpokladam ze Ty pri PC, otec TV a mama kuchyna (napr). Skus Ty iniciovat debatu, zostan tam, premyslaj co sa Ti prihodilo, povedz o tom ze v skole si bol skusany, priebeh, opytaj sa na pracu, ako sa mali rodicia atd.

bolek

To je trochu chyba aj rodičov, že dajú takúto otázku a 99% povie nič, pritom vždy sa niečo deje. Ak ani ty neprejavíš chuť do komunikácie, tak to viazne. Skús rodičom trochu povedať, čo bolo a uvidíš, že ich to zaujme. Prípadne sa ich aj ty spýtaj, ako sa im darilo v práci a pod.

Na rozhovor si treba nájsť aj čas. Pokiaľ ste v kuse niekde rozlietaní a rozprávate sa len tak "z povinnosti", tak to takto nedopadne. Ja tiež potrebujem trochu čas doma, kým sa rozkecám, čo nové. A tiež vždy vravím, že nič nebolo a mám sa fajn, aj keď po týždni je kopu zážitkov, len mám taký pocit, že ich to nezaujíma. Možno aj ty máš taký pocit, ale opak je pravdou, vždy sú radi, keď im porozprávam.

Najradšej pokecám po obede, keď tak sedíme alebo keď s maminou pripravujeme jedlo alebo upratujeme, vtedy to tak voľne zo mňa ide. Možno aj ty potrebuješ čas a priestor, aby si sa otvoril.

a koľko máš rokov?

JohnFrusciante

s toho si nič nerob... ja som si tiež srodičmi nemal čo povedať ale teraz keď som mimo domu a vidíme sa len sem-tam tak si máme skoro stále čo povedať... ide ale aj o záujem teba a ich. niekedy je dobré sa aj rodiča opýtať napr ako sa mu darí v práci. i keď ťa to nezaujíma ale cez to sa môžte dostať na nejakú inú tému a nakoniec si dobre pokecáte... verím že keď sa to stane budeš mať s toho dobrý pocit

jozko

Mam 18. a rodičia vačšinou odpovedaju tez jednou dvomi vetami najma otec kt. mi potom často vyčita že sa s nim neviem porozpravat a ho len ignorujem. A aj tak ked sa pokusam o debatu tak vznika vacsinou konflikt ked neprijmem ocov nazor ktory si mysly ze je vzdy spravny.Taze radsej len skratim na minimalnu komunikaciu a viac rozpravam akurat ked niečo potrebujem.

Andi_Cibula

Myslím si že je to bežné. S otcom sa rozprávam denne o všetkom možnom, lebo sa zaujímame o to isté.
S mamou ranný a večerný pozdrav a len nejaké drobnosti, zdielame tak 30% názorov, v ostatných je riziko konfliktu, moju mienku ona netoleruje, takže sa radšej rozhovorom vyhýbam, ale v podstate sme zadobre.
Na jej otázku "čo bolo v škole ?" odpoviem toto:
"Nuda, odratúval som minútky do konca, obed bol otrasný". Potom zafrfle, že v škole nič nerobím a koniec rozhovoru

mr_margera

Ja som mal tento problém celý život. Nikdy som sa nemal o čom s rodičmi rozprávať, aj keď svetlé momenty boli samozrejme. Mal som vždy taký pocit, ako keby nemali o to ani záujem. Teraz už s rodičmi nebývam a keď idem domov, tiež tá komunikácia nieje dobrá.
Na jednej strane som vždy s rodičmi prebral dôležité veci a bol pokoj. Na druhej strane mi zas také rozhovory chýbajú občas..

Začiatok Konca

Tak čo keby si prišiel za nimi a občas to skúsil?... povedal im, ako to cítiš?.. niekedy to pomôže..