Sme spolu rok, bol to pekný rok, ako v kaťdom vzťahu, aj tu boli nezhody. Párkrát sme sa pohádali a zase udobrili. Sme slôr dva odlišné typy ľúdí, ona ma rada spoločnosť, diskotéky, veľa ľudí okolo seba. Ja som skôr človek, ktorý ma síce tiež rád ľudí okolo, ale nie tých diskoték alebo opitých ľudí. Máme spoločné záľuby, vieme sa porozprávať. Náš vek nie je rovnomerný, je to 22 z mojej strany a 19 z jej strany.

Po roku čo sme spolu, tak posledný mesiac začínajú problémy. Pred takým mesiacom mi povedala, že si pripadá ako moja kamarátka, že ani nie sme cez deň spolu, že sa jej len večer ozvem. Je to možno pravda, ale doobeda ma predsa školu a tak nemôžme byť spolu. Poobede príde domov a je unavená, na hodinku si zdriemne. Večer o šiestej či siedmej sa jej ozvem a zavolám ju von, vždy ide a je rada, že sme spolu. Častokrát, teda skoro stále chodíme von aj s partiou spoločných kamarátov. Potom ked ideme domov, tak sme spolu už len dvaja, vždy si venujeme ešte tak hodinku pre seba. Lenže jej sa to už takto nepáči, čaká, že to bude iné.

Keď som sa jej spýtal, že čo si predstavuje, že ako by sa jej to páčilo, tak začala protiotázkou, že či sa to páči mne. Povedal som, že nie a že ako by sa jej to páčilo. Odpovede som sa nedočkal, stále len reagovala, že sa jej to takto nápáči. Hovorím, že veď ani mne nie, ale že ako by sa jej to teda páčilo, ale opäť vyhýbava protireakcia, že takto nie. Tak sa jej zase pýtam, že čo zmeniť a ako by sa jej to páčilo, tak už zareagovala, že či sa mi to takto páči. Už som jej povedal, že áno, že mne to vyhovuje a spustila, že dobre, že to nevedela, že je to smutné. Na otázku, že ako by sa jej to páčilo dokázala len odpovedať, že takto nie. Keď som jej povedal, že ani sama si nedokáže odpovedať, že sa jej nepýtam ako sa jej to nepáči, ale že ako by sa jej to páčilo, tak nedokázala odpovedať, reagovala úplne mimo.

Je to náš prvý vážny vzťah, asi jej najviac vádí, že nie sme spolu poobede ale len večer, možno niečo iné. Teda tak mi to pripadá. Ona k nám nechodí, ani ja k nim. Voľno v byte nemaju, pretože ma ďalších súrodencov a tak v izbe nie je nikdy sama, pozerať telenovely s jej mamou, tak to ma vôbec neláka. Ja mám izbu sám, ale je fakt pravda, že v nej bola asi 2x a je to skutočne málo na to, že sme rok spolu. Neviem prečo, ale je mi také čudné ju volať ku nám, aby sme boli v izbe, pozerali telku alebo čo, že nás príde pozrieť mama, oco, donesie nám jesť, potom pôjdeme von a tak. Je to prvý vzťah, trvá rok, ale nedokázal som sa k tomu stále prepracovať. A teraz v zime jej to bude vadiť určite viac, pretože v lete sa dá túlať po vonku, kúpaliská, korčule, bicykel, turistika, hocičo, hocijaká prechádzka v prírode. Ale v zime toho veľa vymyslieť nejde, asi by fakt bolo lepšie tráviť čas niekde spolu, najlepšie asi u nás keď mám sám izbu. Je to pre mňa také netradičné a nedokážem sa premôcť, aj ked ona s mojími rodičmi vychádza v pohode, s mamou úplne super.

Vedel by mi niekto poradiť čo s tým, kde je problém, čo ďalej a tak podobne? Ja viem, že som si tu možno odpovedal aj sám, že je chyba vo mne, že sme spolu málo alebo že je chyba v nej, že nevie čo chce. Ale ak by mi niekto dokázal poradiť, nasmerovať ma alebo hocičo iné, budem veľmi vďačný.

Jožo

No podla mna jej vadi to, ze chodite von s kamaratmi a az potom si venujete kusok casu..To je fakt nanic..Ked ju lubis, tak by si mal s nou behat hlavne, jej sa venovat co najviac a nie aj to malo casu zabit este s nejakou bandou..Takze mozno viac casu pre vas dvoch osamote..hodina je strasne malo povacsine..

Mal by si to striedat. Vsetkeho vela skodi.
Taky zimny vecer , pri varenom vinku atd...

Na margo toho prebyvania u teba v izbe.
U mna to funguje stylom ,ze frajerka pride pozdravi otca a zalezie ku mne do izby. Dalej sa otec nestara co sa tam deje a ked cosi potrebuje tak prezvoni.
Pochybujem , ze vam tam rodicia budu liezt , tak isto ako by to bolo tebe neprijemne , je to neprijemne aj tvojim rodicom...

Je to dosť stereotyp ak celý deň nič, padne 6 hodín, ty zavoláš, idete von, potom hodinka spolu. Nuda, ja osobne nemám rád takto strávený čas. Skús to niečím obohatiť. Vymyslel si niekedy pre ňu program ako napríklad ísť do nejakého wellness centra, zahrať si bowling, atď.?

Naopak niekedy dobre padne, keď ste spolu doma, natiahnete sa na gauč, a len oddychujete, pustíte si film, hladkáte sa, potom možno niečo viac.

Ženy a teda aspoň ja mám také skúsenosti, väčšinou nevedia, čo chcú alebo lepšie povedané na veľa vecí, čo sa týka rozhodovania, odpovedia "ja neviem" alebo "je mi to jedno" alebo "nechám to na teba". Často čakajú, že za nich rozhodne chlap, vtedy prídeš ty, zoberieš iniciatívu do vlastných rúk a rozhoduješ.

Nečudujem sa, že ju to nudí, váš vzťah takto pôsobí, že nikam nesmeruje a preto má pocit akoby bola len tvoja kamarátka.

Podla mna jej najviac vadi stereotyp ,to ze ti to vyhovuje, ze si spokojny s tym co mas a ze sa nesnazis. Je jasne ,ze ak mate skolu doobeda ,tak nemozte byt spolu (ale takisto sa moze stat ,ze mas niekedy volnu hodinu / si ju spravis a pojdes ju do tej skoly prekvapit -> povies ze ju lubis, ze sa tesis na vecer a tym to konci a ona bude vediet ,ze je pre teba vsetkym.) To iste je aj poobede, ak je unavena a chce si pospat ,co ti brani ju zavolat k sebe a hladkat ju kym spi ?!

A co sa tyka navstev ,podla mna je to dalsi prejav dovery (a takisto sa takto s nou akoby chvalis -> ze aha mami to je moza nastavajuca a tak...proste mam pocit ,ze si ona mysli ze si si nou len zaplnil nejake miesto...doteraz si nemal vztah a uz mas a to je vsetko co si chcel)

Rozpravate sa o buducnosti ?! atd...

Tak ako napisali kolegovia predo mnou , stereotip a vztah nejdu nejak dokopy resp. na zaciatku vztahu sa netoleruje.
Mal by si sa trosku inicializovat , ale nesmies to prehnat ,lebo to len poseries

Pekne napísaný príspevok, dalo sa hneď pochopiť, o čo ide, čo sa nie vždy dá.

Myslím, že najlepšie to vystihol pinco. Neber to však tak, že je to vyslovene len tvoja chyba. Vo vzťahu sú vždy dvaja, tak to skúste spolu riešiť. Určite by bolo fajn spraviť niečo spontánne, páči sa mi aj nápad ju prekvapiť po škole alebo tak. Prípadne si spraviť celé popoludnie len pre seba alebo vymyslieť niečo netradičné na večer. Rok to bolo fajn, ale asi po roku čaká niečo viac, niečo, čo jej povie, že ju máš naozaj rád a že ti na nej záleží.

Tvoja priatelka vlastne tym, ze ti na otazku odpovedala protiotazkou, chcela zistit, ci si spokojny s tym ako to je, ci ti to vyhovuje... Pretoze ona nechcela tak, ze ona povie a vsetko bude podla nej.. ale aby si sam prisiel na to, ze nema to tak byt a uprednosnovat ju... teda aby si prisiel na to sam, nie aby to bolo iniciovane nou.. aby si to sam tak citil, ze ozaj chces byt s nou... asi tolko k tomu...

Ubehli skoro dva týždne a niečo sa aj zmenilo. Boli sme u nás, dívali sme telku, všetko bolo v pohode. Posledné dni toho bolo ale na mňa dosť, lezie na mňa choroba, bolo mi zle od žalúdka a musel som aj istú robotu spraviť.

Včera bola u mňa, ale dlho sme neboli, lebo išla preč a tak sme sa dohodli, že nech príde dnes. Lenže som bol strašne unavený a zaspal som, takže som dlho spal a keď som sa jej ozval, tak až tak neskôr. Čakal som, že sa ozve a že bude od nej správa, že čo a ako, že či ma teda prísť alebo len tak sms k ránu či prebudeniu. Ale nič mi nedošlo, tak som myslel, že spí, že je niekde preč alebo že sa jej asi nechce. Keď som jej neskôr volal, tak už bola doslova nasratá, pozdráždená, dobre mi tak vynadala, že som zase dlho spal, že ma v tomto nepochopí a prakticky mi pokazila náladu. Mňa to ale prešlo, ona išla preč a večer došla za mnou, boli sme ešte s kamarátom sadnúť si, všetko bolo v pohode a išli sme domov.

Vtedy začala na mňa opäť a podľa mna zbytočne vyťahovať také veci, že prečo som sa jej hneď neozval keď som sa zobudil, že či som spokojný so sebou, že som ju oklamal s tým pozeraním DVD a také reči. Mal som v pláne s ňou tie sľúbené DVD pozrieť, ale nečakal som, že s ňou zabijem v noci tolko času a že to budem tak dlho robiť. Okrem toho keď kamarát niečo vtipkoval ohľadom peňazí, tak mu hovorím, že teraz je to bieda, že jej musím topánky kúpiť na zimu, bundu, čiapku a všetci sme sa na tom smiali. Potom ale začala na mňa, že na čo som sa to hral, že teraz jej to nekúpim a také reči, ostal som prekvapený, lebo som si pripadal tak, že je so mnou len kvôli peniazom alebo čo. Nemám problém zaplatiť v bare za kávu či kolu, ale zdá sa mi dosť nevhodné, aby mi drankala na uši s tým, že či jej nekúpim tie sľúbené topánky alebo ako to presne povedala, ledva som to predýchal, ale zachoval som chladnú hlavu a snažil sa v tom momente na to nereagovať.

Chcel som aj, aby došla zajtra ku mne a dohnali sme to, ale týmto všetko pokazila, odišiel som strašne nahnevaný. Následne som jej potom napísal správu, že to zbytočne vyťahovala, že som bol unavený a že či jej nebolo trápne mi hovoriť o tých topánkach, potom som vypol telefón a nemám v pláne si ho zapnúť celý deň, pretože ma jej odpoveď nezaujíma, pretože viem aká je ona povaha a neospravedlní sa, len mi napíše niečo v tom štýle, že to nie je pravda, že toto odo mňa nečakala a že mi všetky veci kľudne vráti čo ma odo mňa (vždy som ich kúpil dobrovoľne, či to bolo nejaké tričko, parfém alebo drobnosti ako sú plýšaky).

Viem, že mám na tom určitú chybu aj ja a nemám problém si priznať pocit viny v tom, že som si nedal budík alebo som sa jej hneď po prebudení neozval. Ale určite poznáte ten pocit, že sa prevaľujete v posteli s plným nosom, zobudíte sa nevyspatý a keď sa aj ozvete, tak dostanete len vynadané. Tým samozrejme nechcem zahovoriť svoju vinu, ale príde mi to ako neprimeraná reakcia a človeka to dosť raní, keď zistí, že vždy je on ten najhorší, že len ja robím chyby a ja za všetko môžem, pritom sa ešte aj hlúpo a zbytočne ospravedlňujem za vecí, za ktoré ani sám nemôžem. Normálne sa mi tlačia slzy do očí pri písaní, pretože sa mi to píše ťažko, ale je to pravda. Ľúbím ju a chcem byť s ňou, ale niekedy si pripadám ako keby som bola len figúrka na buzerovanie, figúrka na ktorej si vybíja svoju zlosť. Rok je dlhá doba, aby si človek uvedomil, či niekoho ľúbi alebo nie, ja viem, že je ľúbim, ale teraz som na tom tak, že mám sto chutí sa jej neozvať a nechcieť ju už viac vidieť, nikdy si nezapnút mobil a nech si o mne myslí čo chce, nech to vezme ako chce a nech má nad čím rozmýšľať.

Nečakám tu extra reakcie, lebo je to asi dlhé a len málo ľudí si to prečíta, ale ak niekto bude chcieť pomôcť a upresniť mi niektoré veci, nasmerovať ma alebo hocičo iné, tak budem veľmi vdačný.

sumecvelky napísal: Keď som sa jej spýtal, že čo si predstavuje, že ako by sa jej to páčilo, tak začala protiotázkou, že či sa to páči mne. Povedal som, že nie.
Tak sa jej zase pýtam, že čo zmeniť a ako by sa jej to páčilo, tak už zareagovala, že či sa mi to takto páči. Už som jej povedal, že áno, že mne to vyhovuje a spustila, že dobre, že to nevedela, že je to smutné.

Keď budeš vedieť čo chceš, tak sa jej ozvi.
Ako má ona vedieť kam to smerujem, kým to nevieš ani sám?

begbeee - Ako vidím, tak si si vybral len to čo sa ti hodí a reagoval si len na to. Keby si si to pozorne prečítal celé, tak vieš, že to áno som povedal už od nervov, pretože stále reagovala tak isto. Takže kým si to nabudúce neprečítaš celé a pozorne, tak prosím ťa nereaguj, lebo reakcia na tebou vybrané útržky je zbytočná. Ďakujem za pochopenie.

tak povodne som chcel pisat nieco ine, ale tak ked som si precital aj tvoj druhy post, napada ma len jedno: ruky prec od nej, ja spavam niekedy do dvanastej niekedy aj do druhej a polovicka mi nikdy nevynadala za to, ze mi musela nechat zmeskany hovor, prave naopak, nevola mi, len prezvoni aby ma nezobudila, ak som hore ozvem sa/prezvonim spat a zavola mi ona ak nie, nezobudi ma, len na tejto malickosti vidim strasny rozdiel, ty nemas byt jej handra, ale partner...co sa tyka toho platenia, wtf?! ty jej platis oblecenie? keby mi frajerka vyhodila na oci, ze jej mam kupit topanky a potom sa zatla a trucovala jak male decko, poslal by som ju kade lahsie, nehovorim teraz o darcekoch, ale toto je uz ako vydrziavanie...
teraz ku tebe, mal by si to prehodit, byt snou cely den a potom skocit pozdravit kamaratov a este aj odprevadit priatelku domov...mas vlastnu izbu tak kde je problem? poviem rodicom ze mi pride polovicka, predstavim ju/ak ju nepoznaju/ a zalezieme do izby a mame pokoj, ked to rodicia nepochopia a vletia tam tak im to po jej odchode vysvetlim omnoho raznejsie a rovno poviem, ze chcete byt snou samy, sak mas 22 preboha, nebud zasa ani ty ako maly...ved doma sa da robit omnoho viac "zaujimavejsich" veci ako vonku a este ta pritom nikto nerusi...

Suhlasim s ColdRainom. Ale ujasnit si to musis v prvom rade ty. Naznacujes, ze jej kupujes veci. Je mi jasne, ze ti to nerobi problem, ale ajtak, nezneuziva ta len na to?

Tak ci onak, venuj sa jej viac. Vezmi ju domov, pozrite si tie filmy. Daj si zalezat, aby to boli filmy co chce vidiet ona, nie co chces vidiet ty. Atd. Sleduj jej reakcie. Rozhodni sa, ci ti stoji za to.