tehla :
Koľko historickych dokumentov sa zachovalo z toho obdobia? Koľko z nich hovori o Ježišovi? Tak prestaň konečne tárať do vetra. Ani vo vedeckych kruhoch si nikto so zdravym rozumom nedovoli pochybovať o existencii Ježiša, lebo je to uplny nonsens
No pravda je skôr taká, že pár stran dozadu si to horlivo spochybňoval, a zase:
Ale ty si zjavne stále nepochopil, ty asi nevieš čítať, alebo neviem, akou poruchou vnímania trpíš.
Nechám ťa v tom, verím, že ostatní vedia, ako som to s existenciou Ježiša myslel, a tie tvoje kopírované články mi to prakticky potvrdzujú.
Kód: Vybrať všetko
Niekedy sa za dôkaz existencie Ježiša používa zmienka od židovského spisovateľa Jozefa ( z 1.storočia ) v jeho spise, tá však bola sfalšovaná a pridaná neskôr, čo uznal napríklad aj istý biskup. Tu som chcel len poukázať na morálnosť tvorcov takýchto mýtov.
Toto som tu kdesi napísal, pre upresnenie môžem dopísať, že ten istý biskup sa volá Warburton, ktorý to označil za veľmi hlúpy podvod.
Jozefa vypichujem len preto, lebo on JEDINÝ pripisuje Ježišovi nejaké nadprirodzené vlastnosti, aj keď ani on sa nevyjadril nejako úplne presne ( a navyše to je sfalšované ).
Myslel som konkrétne na toto :
A ty si kto, že vieš povedať, čo je za tym a hodiš tu nejaky članok od uja v okuliaroch s nazvom „zazraky neexistuju“, akoby to malo dokazovať, že zazraky neexistuju Laughing , ale vtipne, uznavam
Toto tvoje primitívne zľahčovanie je pre teba príznačné, všetci sú len ujovia, ale Biblia má 100% pravdu ( + sem-tam nejaký ten farár, keď ti to vyhovuje).
Inak, ten ujo v okuliaroch je aj teológ.
A tiež, neviem, prečo to takto trápno obkecávaš a radšej sa konkrétne nevyjadríš k meritu veci.
Ako vieš? Nedavno si pisal o docentovi Ferákovi, že mu veriš, že za všetkym stoji citujem „slepa sila“
To nejde o to, ako to nazveš ( ja neviem, či to spomínaný pán docent nazval presne tak, mal si to radšej pozerať a nie ma tu chytať za slovíčka ), tu ide o to, že tieto procesy sa riadia samé, že za nimi nestojí žiadna vyššia sila v zmysle nejakého Boha či kreátora.
A tým tvojim príkladom si mi chcel nebodaj tvrdiť, že naše fyziologické ( vnútorné, telesné ) procesy niekto neustále riadi ?
Vieš vôbec o tom, že geologicky prieskum dokazal, že cela zem kedysi ležala pod vodou Razz ? Odporučam ti naštudovať geologicky prieskum.
Asi trpíš naozaj nejakou očnou chorobou, prosím ťa, prestaň sa strápňovať.
Aky maš zase na toto tvrdenie dôkaz? Povedal by som, že žiadny
Akože, aj tvoji "kolegovia" tu uznali, že Biblia, resp. jej tvorcovia si brali príklady z iných kultúr či náboženstiev, čo je holý fakt, dokázaný, a dokonca v tom niektorí veriaci ani nevidia nejaký závažný problém, ty ale musíš tvoriť výnimku. Bohužiaľ, takýto prístup bez zmyslu je dosť prízemný.
A neviem kde som ja niečo odsudzoval.
Miesto tých svojich smajlíkov skús radšej konkretizovať ( aj keď teba žiadať o niečo podobné je naozaj nezmyselné).
Lubos :
No ale tak to robia všetci inteligentní ľudia, alebo si to aspoň tak ideálne predstavujem.
Však ja kvôli vám Bibliu aj čítam, nedovolil by som si kritizovať niečo, o čom nič neviem. Takisto čítam rôzne iné zdroje a názory.
Mne vadí na náboženstve najviac dogmatická cirkev, jej moc, mamon, nečistá minulosť spojená s vojnami, mŕtvymi ľuďmi, ktorí zomreli pre nič.
Ďalej mi vadí to, ako sa cirkev neustále snaží udržať sa v popredných mocenských štruktúrach, ako neustále vyrába nové ovečky ( česť všetkým aspoň trocha kriticky zmýšľajúcim veriacim ), akú má veľkú podporu, napr. od štátu, z našich daní, etc.
Dnes je celkom moderné tvrdiť : Ja verím v Boha, v cirkev nie je, ale aj tak každý chodí aspoň v nedeľu do kostola, má spravené všetky birmovky, sväté prijímania, bude tam mať svadbu a celú túto obrovskú mašinériu či mafiu aj tak podporuje (pasívne).
Dnes mi prišla kniha od Mariána Baťalu :
http://www.martinus.sk/?uItem=22148
Kód: Vybrať všetko
Hierarchia katolíckej cirkvi je presvedčená, že SR sa môže stať a bude kresťanským štátom. Je si vedomá toho, že sa ním nestane samočinne, že môže byť iba výsledkom cieľavedomej a plánovitej práce katolíckej cirkvi a s ňou prepojených pravicových kresťansko – politických mocenských síl.
S doterajším vývojom Slovenskej republiky katolícka cirkev nie je spokojná, znepokojujú ju mnohé – sociálne, výchovno-vzdelávacie, manželské, rodinné, masmediálne a iné skutočnosti a tendencie v živote spoločnosti i jednotlivca, ktoré oslabujú jej moc a vplyv.
Čo treba podľa katolíckych biskupov robiť, aby sa Slovensko stalo kresťanským štátom? O tom hovorí biskupský plán pastorácie a evanjelizácie, ináč povedané, plán obnovy katolicizmu a rekatolizácie Slovenska spracovaný katolíckymi biskupmi na obdobie rokov 2001 – 2006. A o tomto pláne a jeho realizácii Marián Baťala napísal knihu pod názvom Čierna má zelenú (tlač: Svornosť, Bratislava 2005).
Hlavným zámerom biskupov je dostať prostredníctvom tohto dokumentu kresťanské ideály, hodnoty a princípy do verejného života a utvárať ho na ich základe. Biskupi predpokladajú, že tento cieľ sa môže uskutočniť jedine vtedy, ak mu bude napomáhať štát, a ten ho môže podporovať iba za predpokladu, že to bude štát kresťanský, že súčasťou jeho programu sa stane náboženstvo (pozri program súčasnej kresťansko-pravicovej vlády), ináč povedané, že náboženstvo sa stane štátnym záujmom. M. Baťala odhaľuje zámer biskupov rekatolizovať Slovensko, konfrontuje ho so skutočnosťou, ukazuje, ako sa katolícka cirkev pokúša (otvorene i skryte) čoraz viac dostávať do centra diania spoločnosti, teda do politiky. Robí tak aj presadzovaním osobitného konzultačného štatútu, ústavne zaručeného práva hlasu vo všetkých štátnych záležitostiach už pri príprave návrhov zákonov.
M. Baťala zverejnením tohto dokumentu a jeho komentovaním umožňuje čitateľovi nazrieť za zatvorené dvere katolíckej cirkvi a napríklad sa dozvedieť, kde naša cirkev svätá chce mať, prípadne už aj má svojich ľudí, s ktorými štátne orgány konzultujú ako s náboženskými poradcami. Autor sa aj s čitateľmi pýta, prečo má katolícka cirkev dostávať také privilégiá a výhody, práva a možnosti, aké ostatné cirkvi a nenáboženské svetonázorové skupiny nedostávajú.
Čitateľa knihy Čierna má zelenú zaujme aj problém politickej moci na Slovensku, na ktorý upriamuje aj dokument biskupov a jeho komentár. M. Baťala ukazuje, že zámer biskupov je o to nebezpečnejší a škodlivejší, že ho podporujú súčasné mocenské sily vo vláde a parlamente. V tejto súvislosti sa mu vynára otázka politickej moci – kto, aké sily ju dnes ju reprezentujú na Slovensku, aké možnosti poskytujú katolíckej cirkvi presadzovať katolícku doktrínu a ovplyvňovať praktickú politiku. Okrem katolíckej cirkvi sú to politické strany s kresťanským programom (KDH, SMK, SDKÚ, ĽS-HZDS), vláda s kresťanským programom a parlament s prevahou poslancov kresťansko-politických strán. Poslanci, aj keď nie sú organizovaní v cirkevných spolkoch, aj keď ich názory sú určované príslušnosťou k tej či onej politickej strane, keď príde na lámanie chleba, zásadne lobujú za cirkev a za katolícku doktrínu.
M. Baťala poukazuje aj na pozadie Vatikánu, komentuje jeho stratégiu a taktiku – tlaky cez národné vlády a parlamenty, kresťanské politické strany, rôznych delegátov, ako aj cez Európsku úniu a jej orgány či poslancov Európskeho parlamentu (príklad Anny Záborskej) znovu christianizovať Európu. Vhodným trójskym koňom môže byť aj komisár Ján Figeľ.
O úsilí katolíckej cirkvi dostať sa do stredu diania občianskej spoločnosti a ovplyvňovať praktickú politiku štátu svedčí aj samotná štruktúra jej dokumentu, najmä jej prvej časti – cirkev a štát, sociálna situácia veriacich, hospodársko-materiálne zabezpečenie cirkvi, vzťah vedy, viery a kultúry, školy, ďalej vzdelávanie, rodina a výchova, masmédiá.
M. Baťala zaujímavo komentuje aj ďalšie časti plánu biskupov, ukazuje, aké inštitucionálne mechanizmy rozohrávajú na jeho realizáciu. Uvedomujú si, že bez veriacich, ich aktívneho pôsobenia vo verejnom živote, najmä aktívnej činnosti katolíckej inteligencie, sa rekatolizácia Slovenska nedá dosiahnuť. V tejto súvislosti autor knihy upozorňuje, že sa treba bližšie pozrieť na obnovu a rozširovanie katolíckeho laického hnutia – zakladanie všelijakých katolíckych spolkov, združení, vrátane konšpiratívnych buniek, skupín na jednotlivých štátnych či verejných pracoviskách, ktoré vyvíjajú tlaky na rozhodovanie ich orgánov, odborníkov a poradcov (napríklad združenie katolických lekárov, lekárnikov, sestier v medicíne, prípad K. Zavackej v Slovenskej akadémii vied a podobne). Ide aj o nové typy laických katolíckych organizácií, moderný spôsob komunikácie. Zaujímavý je v tomto smere Opus Dei.
Kniha M. Baťalu má charakter komentára, ale neobmedzuje sa len na komentovanie zverejneného dokumentu. Usiluje sa ho konfrontovať s realitou, naším úsilím o občiansku spoločnosť a právny štát. V tejto súvislosti prináša nové fakty a poznatky a dáva podnety a námety pre teóriu a prax.
Chýbajú nám analýzy a štúdie o pohybe religiozity, štruktúre a charaktere religiozity na Slovensku, o náboženstve a cirkvách v súčasnosti. Kniha M. Baťalu je prínosom do hlbšieho štúdia a poznávania danej problematiky. Poskytuje dosť námetov na hlbšie zamyslenie sa nad danou tematikou.
(ale na tvoje želanie to opravim - Go fuck yourselves)
). Proste zamiesť si pred vlastným prahom a až potom sa pustiť do zametania našej malej krajinky. Áno, je potrebné, aby cirkvi dnes niečo robili, aby sa zobudili a konečne vyšli zo svojej ulity ležérnosti a ničnerobenia, hrania sa na "tých dobrých v pozadí." No aby sa toto mohlo stať, treba radikálne očistiť naše vnútro, lebo ak v nej ostanú ľudia, ktorí sú tam hlavne kvôli moci a peniazom, ak budú na bohosloveckých fakultách učiť ešte tie "staré kádre," tak sa nič nepohne, lebo im to tak vyhovuje, pre nich je cirkev len dojná krava.
