Keďže ako väčšina nás chlapov nechápeme ženskému zmýšľanie,rozhodol som sa sem napísať. Po istých veciach už nedokážem pochopiť ani len či keď žena povie áno tak si to aj myslí...Každopádne po dvoj ročnom vzťahu (ktorý nejdem nejak do detailov rozoberať,nazvime ho normálny,s minimom hádok a samozrejme by sa našli aj nejaké tie drsné obdobia) sme sa rozišli teda rozišla sa so mnou. Dôvod? Nieje to také aké to bolo na začiatku.Celkom banálny problém však? Osobne som sa vtedy zachoval iracionálne a nespravil som to čo som mal spraviť,skôr by som povedal,že v ten moment som musel vyzerať ako kôpka nešťastia namiesto toho aby som skúsil...Stalo sa to necelé 3 mesiace dozadu,čosi z bolesti už odplavil čas,žijem ako som žil predtým nuž ale spomienky a cit ostali.Po dvoch mesiacoch to bolo skvelé nevideli sme sa v kontakte sme boli minimálnom ( akcia "Kamaráti" stroskotala po týždni na vtedy unáhlenom prístupe)Stretli sme sa pred Vianocami,čo bola preveliká chyba. Z normálneho posedenia, kecania o to čo sa všade deje sa po jednej vete "necítiš sa zvláštne?" stalo čosi čo asi ľutujem do teraz...áno odvtedy som sa tak aj cítil. Neprešiel ani týždeň kedy sme sa znovu stretli bolo to o inom sršalo z nej niečo viac ako len "som tu a musím sa s tebou rozprávať" cítil som radosť,potešenie nad tým,že je so mnou,možno.Spal som u nej,všetko bolo v poriadku,ale odvtedy sa ku mne správala podráždene.Keď som od nej dostal vysvetlenie,že musíme sa prestať spolu stretávať,lebo keď je so mnou tak cíti ku mne falošný cit...falošný ale predsa. Navrhol som stretnutie s tým,že to bude môj posledný preslov k nej a potom sa môžme rozlúčiť.3 týždne nemala čas až do minulého piatku,sama zavolala,sama navrhla.Keď som zistil,že sa celkom normálne rozprávame,vôbec som nemal chuť o tom začať rozprávať nevedel som ani ako začať,cítil som sa moc dobre na to aby som si to takto pokazil.Ale spomenula si na to,rozbalil som to vo veľkom štýle - po prvej vete sa mi nad tým všetkým tlačili slzy do očí...Pár vecí som jej vysvetlil,pár vecí povičítal.Cítil som sa skvelo,tak uvoľnene až keď ona začala...Dozvedel som sa,že ani ona nedokáže zabudnúť a ,že po našom rozchode sa stále cíti v takej neistej,smutnej,depresívnej nálade keď si spomenie.Odvtedy pribrala,rozprával keďže mám veľmi dobrý vzťah z jej mamou porozprával som sa s ňou aj o tomto aj oná ma pocit,že odvtedy sa zmenila,aj svoje správanie.Keď to všetko skončila skúsil som rozhovor zvrtnúť na kamarátstvo..."Po tom všetkom nemôžme byť kamaráti","ani to neskúsime?" pokývala hlavou a začal sa večer plný vášne bozkov,cítil som sa skvelo aj na druhý deň keď som pri nej vstával aj v nedeľu keď sme spolu boli preč z mesta...ruka v ruke,objatia,bozky ale nik nepovedal "a čo teraz? ako ďalej?" Je utorok nie sme v kontakte,osobne neviem ako sa mám zachovať,zas čakať pokým sa ozve ona prvá alebo to budem ja a niečo na víkend s tým,že budem musieť sa dozvedieť odpoveď ako ďalej..

huhuh takze ak som spravne pochopil ste sa rozisli ale ani jeden bez druheho ako keby nevedelzit?

dosta narocne a 2 roky su dlha doba, uz sa poznate viete ake to je, ja by som sa asi snazil to urovnat aby to klapalo pretoze istotne by som asi nic nove po takom dlhom vztahu nehladal.Pretoze uz by som nemal chut a ani odvahu. Skus sa jej ozvat, ved vam bolo spolu fajn v poslednej dobe jej sa to taktiez istotne pacilo, lebo asi tazko by ti dala boztek.

Myslim ze to chcelo len taku mensiu odluku ale ak sa budete mat radi ja verim, ze sa znova date do kopy pretoze posledne vety vravia o tom ze si rozumiete a pochybujem ze aj ona sa ta chce vzdat, bol by som zvedavy ako by pozerala na tvoju novu priatelku keby si mal...rozhodne sa oplati o tvoj vztah ku nej bojovat pretoze si myslim ze bude bojovat aj ona o teba .

Drzim prsty aby to dobre dopadlo a aby ste boli spolu

toto čo si napísal mi skôr pripadalo akoby ste po 2 rokoch mali takú väčšiu pauzu ...ale mal by si s tým niečo robiť a to len preto aby si sa netrápil a ona tiež ..karty na stôl a spýtať sa či sa dáte dokopy ..lebo v posledných riadkoch ste každý bez partnerov ale pritom ste spolu ..tak som to pochopil ja ..ja som zažil tiež niečo podobné ...rozchod ...potom mi chýbala ..bol som zasa s ňou a po mesiaci sme sa zasa rozišli ..(bol som s ňou rok, len aby bolo jasno).. teraz som s ňou není v kontakte ..takže si dobre zváž + a - a dohodnite sa ale pamätaj si ...z kamarátstva môže byť láska ..ale z lásky kamarátstvo len veľmi ťažko ...

Neviem či to môžem nazvať,že nedokážeme bez seba byť.Toto bolo po troch mesiacoch také niečo väčšie medzi nami,predtým keď sme sa stretli tak to bolo max objatie a raz sme sa pobozkali ale vzápätí sme si jeden druhému povedali,že to nič neznamenalo.O to je to iné teraz,lichotila mi, ja som nič neinicioval,to ona ešte aj potom sa ma spýtala či mi môže dať pusu.Najviac ma dojalo keď sme spolu zaspávali a ona povedala,ako za starých čias...v ten okamih mi hlavou prebehlo veľa vecí...veľmi si vážim,že sa mi ospravedlnila za posledné mesiace,lebo nebola moc prívetivá a od nej ospravedlnenie je jedno z tých väčších podstení keďže jej hrdosť niekedy zakrýva jej pravú tvár...a toho sa najviac bojím.Jedinou nevýhodou je,že takto cez týždeň,kvôli škole nemáme na seba čas takže v rozumná doba je len piatok,sobota a polka nedele kedy odchádza,už predtým tak bolo,že v nedeľu bolo všetko v poriadku a po týždni jak keby vymenili človeka,pre to čakám čo bude,lebo je dosť možne,že sa vráti a bude to obrat o 180...

snaz sa to nejako moc neriesit =) zatial s nou zase si mysli na to pozitivne a uvidis ako sa to casom vyvinie =) kazdopadne drzim palce =)

S ňou som? to nie mohlo to byť chvíľkové vzplanutie lásky keď ma uvidela,si spomenula o čo prišla a ja som jej to ešte aj pripomenul...v piatok môže byť inak...

hm teraz nechapem ci chces aby ostala alebo isla od teba prec? pretoze ja by som chcel aby ostala ako som spominal vyssie bude to tazke zabudanie, ked to nepokasles ty alebo ona tak by vam to zase mohlo klapnut, nemyslis? alebo ty uz k nej nic necitis? (neverim) lebo ako hovoris tak ona ta este stale zerie

Samozrejme, že chcem aby sme boli spolu,veď preboha to bolo krásne dva roky Tam ide o to ,že keď sme sa po rozchode cca 1-2 týždne stretli tak tiež bola milá objatie bavili sme sa,ale nakoniec to dopadlo tak,že som sa dozvedel,že to bolo z ľútosti.Potom sme sa cez Vianoce stretli tiež objatia ruka v ruke nič viac...a potom som sa dozvedel,že sa nemôžme už stretávať lebo ku mne má falošný cit>>keď som sa jej opýtal teraz na to ako to myslela,sama nevedela povedať,ja som si to vysvetlil ako cit ktorý tam je keď je so mnou,keď sa cíti dobre...Tak tento víkend som si naivne myslel,že konečne sa vymáčknem a potom si dáme zbohom a dopadlo to tak,že som prežil skvelú noc spal vedľa nej,bozkával sa s ňou,hral sa s ňou,smiali sme sa...človek fakt by mal stále myslieť na zlé veci lebo potom ho to len prekvapiť môže.samozrejme vám ďakujem,že ste vyjadrili svoj názor a rád prijmem aj ďalšie

Myslím, že loptička je na jej strane.

Ona je ten typ,čo čaká čaká čaká a radšej bude len pokukovať ako by mala niečo z vnútra povedať,keď sa prekročí istý čas tak prestane mať záujem,kvôli tomu pár nádejných vzťahov sa z jej strany ani nezačalo lebo chlap sa k ničomu nemal aj keď spolu často boli von...a tá jej hrdosť,vážne len toho sa bojím aby zas nezatienila jej city...

Osobne to vidim tak , ze ty moc dobre viec co chces no bojis sa , ci jej zas nehrabne...
Mas to podla mna 50/50 ci sa zas svojou "zenskostou" nedopracuje k nazoru , ze ta vlastne nelubi.
A je len na tebe ci jej podas ruku , a budes sa spravat ako by ste spolu stale chodili ...

Presne tak,krásne zhrnuté...áno bojím sa chcem,beriem teraz všetko z rezervou,všetky zmysly mám naplno každú blbosť hodnotím...áno je to na mne,ale ako vravím nedá sa to zniesť,odpoveď musí čo najrýchlejšie prísť,ale zas nechcem uponáhľať všetko ako po rozchode kedy som jej ešte týždeň každý deň volal...ona si vtedy chcela všetko prejsť v hlave a takto keď som sa jej vtieral to len zhoršovalo moju aj jej situáciu...

sonic223 napísal:S ňou som? to nie mohlo to byť chvíľkové vzplanutie lásky keď ma uvidela,si spomenula o čo prišla a ja som jej to ešte aj pripomenul...v piatok môže byť inak...

Toto mi pripada strasne alibisticke. Bude to zniet divne, ale neviem ako inak to napisat - po tom, co vy dvaja teraz silou mocou odmietate, tuzi vela ludi a nevedia to dostat, vy ste uz mali pekny vztah, ktory fungoval, ona ho zrazu ukoncila, teraz ju to trapi a aj tak si nechce(s) priznat, ze by to este mohlo fungovat. Nepoznam vsetky okolnosti, ale len mi to tak ako nezavislemu pozorovatelovi pripada. Keby s tebou bola iba zo sucitu, tak by to vyzeralo inak, teraz to vyzera na obojstranny zaujem.

To čo sa skrýva za rúškom alibizmu je strach,strach z toho ,že zas ja vidím indíciu a namyslím si zas vidinu vzťahu a ona ma pošle direktom k zemi. Chcem ju ako nič na tomto svete,ale po 3tí krát ten rozchod nechcem zažívať...

Tak v tom pripade ti mozem iba poradit, aby si do toho skusil ist - priamo jej to navrhol, lebo je zbytocne predlzovat tvoje trapenie. A ked ti povie nie, tak bude najlepsie prerusit kontakt, tak najrychlejsie zabudnes.
PS: lahko sa to hovori, tazko sa to vykonava, ale je to asi najspravnejsia cesta.

Asi tak ako pise aj Gothar nejako podobne by som to riesil. Proste pridi v piatok domov, ozvi sa jej (pripadne uz cez tyzden si dohodnite stretko). Ked sa stretnete tak ju obijmi, pobozkaj a otvorene sa s nou porozpravaj ako to vidi vo vasom vztahu. Treba jej povedat, ze chces vediet na com si, ze ju velmi lubis a ze si nevies bez nej predstavit zivot. Ak bude vahava alebo povie nie, tak by som sa jej podakoval za krasne prezite chvile a poprosil ju aby sa mi uz neozyvala, ze potrebujem zabudnut.
Verim, ze je to pre teba teraz tazke, ale musis sa skusit nad to trosku povzniest vsadit vsetko na jednu kartu (buduci vikend) a ked to nevyjde tak sa uz neobzerat do minulosti a skusit zabudnut. Drzim palce

Presne tak ako píšete,celé je to pre mňa trpké a ja volám vykúpením,každú odpoveď ktorú od nej dostanem,či to bude vzťah alebo rozlúčenie...už nebudem taký naivný ako týždeň dozadu kedy som sa možno nehal ťahať za nos...smska,telefonát,stretnutie,víkend mal som všetko teraz sa zas neozve,možno čaká,ako ju poznám...aj ja ostrieľaný mám svoje hranice ale tento krát som bol beznádejne zamilovaný,že som všetko prehliadal,aj keby z tohto bol vzťah,bolo by to prakticky od začiatku lebo už nechcem byť rovnaký ako predtým a nehať si skákať po hlave...

sonic223 napísal:Presne tak ako píšete,celé je to pre mňa trpké a ja volám vykúpením,každú odpoveď ktorú od nej dostanem,či to bude vzťah alebo rozlúčenie...už nebudem taký naivný ako týždeň dozadu kedy som sa možno nehal ťahať za nos...smska,telefonát,stretnutie,víkend mal som všetko teraz sa zas neozve,možno čaká,ako ju poznám...aj ja ostrieľaný mám svoje hranice ale tento krát som bol beznádejne zamilovaný,že som všetko prehliadal,aj keby z tohto bol vzťah,bolo by to prakticky od začiatku lebo už nechcem byť rovnaký ako predtým a nehať si skákať po hlave...

chces vediet na com si ? tak jej normalne zavolaj a dohodni si stretko, ale necakaj kym sa ona ozve, baby to zvycajne nerobia, neozyvaju sa ako prve. drzim palce

Jasné,zajtra mám v pláne jej zavolať a dohodnúť sa,sľúbil som jej mojito tak pôjdeme na mojito...a uvidíme.

//autoeditácia príspevku (28 Jan 2010, 22:21)
Tak teda som jej zavolal,zistil som,že vôbec nemalá moju osobnosť zahrnutú v pláne a keďže som sa už premohol zavolať jej tak som jej na rovinu povedal,že sa musíme porozprávať o minulom víkende kedy mi bolo veľmi dobre a keďže ju stále milujem nerobí mi dobre keď sa takéto veci dejú len v "kamarátskom" duchu,takže jej nechcem povedať zbohom cez telefón lebo je to neosobné,pravdu povediac ma zarazilo keď sa ma spýtala prečo zbohom...ona asi stále nechápe,že v živote si človek každý deň musí vyberať a málokedy sú na výber aj alternatívne možnosti "každému podľa chuti"...takže posilnený tým,že idem na istotu sa teším novým zajtrajškom !

Viem čo asi prežívaš,sme najskôr na tom rovnako. Toto chce len pevnú ruku sa rozhodnúť,keď sa rozhodneš bež sa s tým popasovať a keď to zvládne príde pokoj na duši,nie hneď ale on príde za týždeň,za dva podľa toho čo budeš robiť.Hlavne sa nesnaž o nemožné=zabudnúť,to sa nikdy nestane vždy si spomenieš len z každého dňa dokážeš spraviť raz za týždeň možno pár dní ak ju máš na FB,skype,icq atď...osobne som bol aj na posedení u psychologičky ,kde mi bolo povedané,že všetko treba riešiť komunikáciou a vždy si nehaj všetko vysvetliť,každý môže povedať niečo čo myslí úplne inak a muž a žena to je už na míle vzdialené chápanie,tak hlavne všetko z rozvahou a nie prvo-plánovo...aby ste na koniec neudusili niečo čo môže časom zas vzbĺknuť,neboli by ste prvý čo poznám,ale som si istý podľa jej správania,že vy si dnes posledné slovo nepoviete,nevie čo chce,nechce sa pevne rozhodnúť,možno sa bojí rozhodnúť alebo jej v tom bráni ako vravíš jej hrdosť.Alebo,bože chráň aby ťa len využívala na fyzické potreby...Hlavne sa drž neutápaj sa v alkohole,jeden pohárik ak ti bude ťažko a budeš sám doma ťa nezabije,ale ožierať sa ako vôl ti nepomôže. Kamaráti,šport,zábava ťa vyliečia hneď...veď čo ste mladí na svoju lásku len čakáte