Mám takýto problém, že som si ani nebol istý či ho zaradiť tu alebo L&V. Jednoducho netužím po tom ísť na vysokú školu aj keď som zmákol gympel s jedickami a dvojkami. Je premna zaražajúce prečo sa toľko ľudí hlási na VŠ. No ale to je už iná téma.
Jednoducho chcem oznámiť rodičom, že netúžim ísť na vyšku. A že tam ani nepôjdem. Môj plán je spakovať sa a ísť naregrutovať do army. Najradsej do legii-FR. Viem že je to pritiahnuté za vlasy, ale vo svojej podstate mi príde uplatnenie lepšie než byť právnikom a sediet v kancli kde ma robota po prvé nebaví a po druhé - no jednoducho som v takýchto veciach antitalent. Ísť narúbať drevo, rozbiť stenu, či postaviť dom to je pre mňa vrcholne ukľudňujúca činnosť(typický flegmatik), drvenie učiva (aj keď knihy čítam vkuse) ma nikdy nebavilo. Tak prečo by som si mal dávať zbytočné ilúzie a počúvat bullshity aký budem štastný a úspešný právnik keď to tak nie je. S monológom by stačilo. Privítam akúkoľvek radu a dokonca aj podporu názoru rodičov ak bude opodstatnená.

Ak na to mas fyzicky a ak Ta tu nic nedrzi, tak Ti drzim palce. Pochybujem vsak, ze Ta v tom rodicia podporia, takze ak cakas ich suhlas ci dovolenie, rovno si hladaj nejaku peknu vysku. Ak si chces ist za svojim, bude Ti jedno co povedia. Len si to riadne premysli, taketo rozhodnutie doslova meni zivot.

je to tvoj zivot, rodicia ti ho uz menit nemozu, len ti maju pravo povedat co je a co nieje dobre (asi s legiou suhlasit nebudu ) to ci ich posluchnes je tvoja vec a ked ta to taha do legie, tak preco to neskusit? zijes len raz a neni nic horsie ako si trieskat hlavu o mur kvoli tomu ze si "zmeskal" svoju sancu

Naivne decko. Co si myslis, ze ta caka dobre vo FR? Si precitaj aspon 1 knihu od ludi čo tam boli a spadnu ti ruzove okuliare z oci. Oni potrebuju ludi co nerozmyslaju a plnia rozkazy, takze ziadnych inteligentov. Ak si dost hlupy na to aby si to tam vydrzal tak good luck a have fun, ale ajtak skoncis na vyske.

Ja tiež uznávam slobodu v tom, aby mladý človek šiel vlastnou cestou. Nepopieram, že veľa ľudí v dvadsiatich robí nie vždy správne rozhodnutia, na ktorých následkoch sa potom učia... Ale ak ti raz rodičia vštepili správne hodnoty a máš rozum, je úplne jedno, čo a kde budeš v živote robiť... Pretože to budeš robiť tak, ako ťa vychovali a môžeš byť rovnako úspešný a vnútorne spokojný právnik ako aj člen francúzskych légií.

Ja som po prvom roku na vysokej prerušil štúdium a šiel pracovať v oblasti, ktorá ma zaujíma a baví (IT). Po roku som sa vrátil do školy, ale pomaly som si začal uvedomovať, že to proste naozaj nie je ono... Hoci by som si rád spravil školu, je to ešte stále viac o donucovaní sa ako chcení. Tak som pred mesiacom začal podnikať a venujem sa plne tomu, pretože ma to baví a aj ma to uživí. A som rád, že to moja mama pochopila a nebráni mi v tom, aby som robil to, čo ma baví. Hoci by ma radšej videla v tej škole... Ale nie je to oničom žiť stále s tým, že sa snažíš a robíš veci, ktoré ťa nenapĺňajú, ale v budúcnosti ti (pravdepodobne) majú niečo priniesť?

Najprv je to stredná škola, aby si sa dostal na výšku. Potom je to výška, aby si mal dobrý job. Potom je to prvý job (pozícia hneď po upratovačke), kým sa dostaneš niekam k normálnej práci. Potom je to normálna práca (ktorú aj tak musíš robiť podľa toho, čo od teba chcú), aby si mal kde bývať a z čoho žiť. Akurát na to žiť ti nejak neostáva čas... Snáď okrem piatkových rozbíjačiek, ale to tiež len zapíjaš pracovný týždeň, čo práve prešiel. Za chvíľu máš cez 30 a ten kolobeh ťa tak otrávil, že ak si predstavíš ďalších 30 rokov do dôchodku, zabiť sa je málo. No šak aspoň v tom dôchodku bude dobre, nie?

Inak nerád by som sa tým dotkol ľudí, ktorí chodia do práce a sú s tým, ako žijú, spokojní. Každý sme iný a ja proti takému alebo onakému spôsobu života nič nemám... Osobne si tiež neviem predstaviť ísť to nejakej légie

Nikto ti nevie nalinajkovať "správny" život a čím viac žiješ podľa predstáv iných, tým to je pre teba horšie. Ale je to generačný rozdiel a nemôžeš čakať, že to každý pochopí - tak, ako ty raz možno nepochopíš sny svojho dieťaťa...

barbaronan napísal:Naivne decko. Co si myslis, ze ta caka dobre vo FR? Si precitaj aspon 1 knihu od ludi čo tam boli a spadnu ti ruzove okuliare z oci. Oni potrebuju ludi co nerozmyslaju a plnia rozkazy, takze ziadnych inteligentov. Ak si dost hlupy na to aby si to tam vydrzal tak good luck a have fun, ale ajtak skoncis na vyske.

Nepocitam s nicim dobrym v armade, beriem to ako sen ktory si chcem splnit(avsak ziadne modre z neba, jednoducho nieco co by som mal spravit), aby som predisiel "trieskaniu hlavy o stenu". Myslim si ze to dotvori moju (podla tvojich slov) detsku osobnost.

Doma som uz o armade hovoril (povodne som chcel dat prihlasky na vojensku akademiu do liptaku- neotvaraju rocnik) dokonca som sa zmienil aj o Franzuzsku. Mamka prikyvla nepritomnym vyrazom skor s tym ze nevie o co sa jedna. Ale vcelku viziu armady schvaluju je vsak v tieni ohromnej pravnickej buducnosti....

Aka je vobec moznost ze ak vystudujem niekde v Brne na masarykovej tak si najdem uplatnenie. Teraz vsak myslim karieru, nie sediet prvych desat rokov na urade a byt zasypany v papieroch.

rob co chces, ale ak nechces vysku, kvoli tomu, ze nechces byt pravnik tak chod na FEI alebo SjF, skus techniku. ak by som si mal teraz vyberat vysku tak jedine ekonomicku alebo fei.
a zase zivot na intraku je fajn. aj ked ja by som to asi neprezil.

Podľa tvojich príspevkov si inteligentný a múdry človek.

A tí sú v armáde nežiadúci.

Gangy napísal:A na vysokej skole zbytocni.

na niektorých hej

A na vysokej skole zbytocni.

FL je ine kafe to nieje ako ta nasa armada, vacsina co tam idu odchadzaju po prvom dni

No, každý v živote má nejakú svoju cestu, ktorá je mu určená a po ktorej aj pôjde.... Niekto kope kanále, niekto študuje na VŠ a dotiahne to až na nejakého docenta, niekto sa stane právnikom, niekto autobusárom a niekto prezidentom..... Takže tak.....
Pokiaľ zakladateľ témy sa necíti na VŠ, ale na francúzsku cudzineckú légiu - prosím, nech to skúsi...... Ale treba si uvedomiť, či sme, či nie sme v EU a NATO služba v cudzej armáde zostáva stále trestným činom, rovnako si treba uvedomiť aj to, že armáda (nech už je akákoľvek) nestojí na tom, či je niekto inteligent, či primitív...... Stojí len a len na jednom - na subordinácii. Teda na tom, že vyššia inštancia vydá rozkaz (nech už je akýkoľvek) a ten bude nižšími inštanciami splnený..... Inú logiku by som v tom nehľadal. Či je to pozitívne, či negatívne je na individuálnom posúdení každého uchádzača o vstup do armády. Ale zase nie všetko na vojenskej kariére je negatívne. Človek získa skúsenosti, výcvik, konexie a pokiaľ má čo i len trochu dobrodružnú povahu, tak to ocení. Rovnako sa naučí aj práci v kolektíve a práci pod tlakom. Vyznie to možno ako klišé, ale človek rovnako spozná aj sám seba a svoje možnosti.
K samotnej Francúzskej cudzineckej légii..... O tejto vojenskej jednotke mám prečítané kadečo a trochu sa o túto vec zaujímam (ale to neznamená, že verím každému dementovi kdesi v krčme, že bol legionár...takých by bolo). Faktom ostáva to, že ponuka prevyšuje dopyt..... A to znamená čo??? To znamená, že légia si môže sama vyberať, koho vezme, koho nie..... lebo uchádzačov je proste nadbytok...... rovnako neplatí ani to, že zoberú každého vraha/kriminálnika/psychopata a dajú mu novú totožnosť..... Toto platilo niekedy pred 60 rokmi, keď sa viedli koloniálne vojny po celom svete a bolo treba veľa kanonenfutru..... Dneska je to už úplne inak..... Už nie je potreba tisícov narýchlo vycvičených vojakov...... skôr naopak... dnes je treba menšie množstvo vysoko vytrénovaných špecialistov, ktorých devízou je dlhoročný výcvik a skúsenosti..... Vojna sa proste stala komplikovanejšou a zložitejšou.....
Pochopiteľne nutnosťou je byť zdravý.... ako fyzicky, tak hlavne psychicky..... fyzické kritériá (všeobecné, nehovorím teraz o elitnej 2. REP) na prijatie sú aspoň podľa mňa pomerne jednoduché.... a každý mladý chlap v primeranej občasným pobytom v telocvični udržiavanej kondícii by ich mal s rezervou zvládnuť..... problémom pre väčšinu uchádzačov sú hlavne testy psychické..... Holt, vojna sa stáva komplikovanou a nevedecké psychologické šarlatánstvo (nemám rád túto pavedu) modlou.....
Ak aj človek prejde a légia si ho vyberie, ešte nemá vyhraté..... Šikana a buzerácia je v každej armáde, ale v CL je údajne na obrovskej úrovni.... plus nepočítam také drobnosti, že človek sa tam povýšenia tak skoro nedočká a na dôstojnícku hodnosť, aj keď je akokoľvek dobrý jednoducho nemá šancu......
A čo aspoň mňa dojalo špeciálne, je finančné ohodnotenie.... Údaj ktorý mám ja (z roku 2007) hovorí, že vojak légie v hodnosti "Legionnaire 1e Classe" zarobí mesačne cca 1300 EUR.... Čož je podľa mňa málo za takú robotu.... a kurevsky málo aj na západoeurópske pomery..... a rovnako aj na pomery v bezpečnostnej brandži (operátor nejakej lepšej PMC zarobí v kľudnej oblasti denne tak 200 až 300 USD)......
Takže toľko môj pohľad na vec a na fr. cudzineckú légiu......

"A je na každém soudruhovi, co si v živote vybere, protože každýmu to, co jeho jest" .... ako hovoria bratia Česi.....

Po strávení 9tich semestrov v tomto prostredí vidím vo výške len zámienku človeka, aby ho mohli ďalších 4-6 rokov živiť rodičia, mohol sa bezstarostne priživovať na daniach pracujúceho ľudu, užívať si bezstarostne najdlhšie prázdniny v živote, získať titul, ktorý už aj tak nič neznamená...alebo, v mizivom percente ľudí naozaj nadobudnúť nejaké skutočné vedomosti, skúsenosti, alebo zázemie do budúceho zamestnania. Takže či už armáda, alebo práca, rob niečo kde máš voľnosť, vyhni sa "svetu" v štýle "eat, work, sleep, slave" najlepšie navždy. A veľa štastia pri ceste za Tvojím snom...

nechce sa mi verit ze mas sen skoncit vo francuzskej legii...
znamy nieco otom uz vie a hovoril ze to tam je strasne ze tam ludi ktory rozmyslaju ako skoncia nechcu tam chcu fakt ludi ktorym sa povie sprav toto a toto a oni to spravia nehladnuc na nasledky..
(to uz niesu v mode sny o krasnych manzelkach , velkych domoch a velkych autach? )

uplink napísal:Po strávení 9tich semestrov v tomto prostredí vidím vo výške len zámienku človeka, aby ho mohli ďalších 4-6 rokov živiť rodičia, mohol sa bezstarostne priživovať na daniach pracujúceho ľudu, užívať si bezstarostne najdlhšie prázdniny v živote, získať titul, ktorý už aj tak nič neznamená...alebo, v mizivom percente ľudí naozaj nadobudnúť nejaké skutočné vedomosti, skúsenosti, alebo zázemie do budúceho zamestnania.

Amen. Toto musi uznat kazdy clovek ktory niekedy chodil ci chodi na vysku. Hodnota titulu je uz tak strasne nizka a stale ide viac a viac do sraciek. Stratit 6 rokov zivota len preto, aby si potom zistil ze vedomosti ktore si ziskal (ak si nejake aj realne ziskal) bud nikoho nezaujimaju, alebo su uz tak stare ze su ti uplne zbytocne (hlavne IT oblast, to co sa dnes uci na vyskach je uz dnes muzealna latka, nieto este ked tu skolu dokoncis). Ked niekomu spravi par pismenok pred menom dobre tak prosim, ale ak by si si vybral dostatocne velku vzorku uspesnych jedincov, zistil by si ze vyska v tom v drvivej vacsine nehra ziadnu rolu...

Tak tak..Dneska sa na titul z vysky minimalne prihliada..Vo vacsine firmach to zacina byt stylom cim viac odrobene (viac praxe), tym skorej ta zoberu..Cize ak sa zamestnas v tvojom veku, odrobis si zopar rokov, tak mas ovela vacsie sance u noveho zamestnavatela, oproti tomu, ktory pride cerstvy Ing s ruzovymi okuliarmi a bude na pohovore pytat velke prachy, lebo on je "pan Ing" (bez praxe)..

Ver, ze v tejto nasej republike vyska je uz na dve veci..Ja som to tiez po strednej zabalil..Povedal som si, ze ziadna vyska,nesiel som ani skusat ani nic, kedze ma to nebavi a siel het z rodneho mesta zarabat..Sice ta robota nieje co cloveka casom neomrzi, ale nemoze mat clovek v 20 rokoch vsetko podla predstav.. Takze umna asi tolko, ze bez co najdalej z tejto republiky a nestrav zbytocne par rokov na vyske..Ver, ze rodicom, ked povies plusy a minusy, ta nebudu na vysku nutit..na kedysi tiez chceli tlacit na vysku a odkedy robim su spokojny a tisko sa usmievaju..

Ina praca ako pravnik snad neexistuje?

z vysledkov z gymnazia na vysku mas. co tak skombinovat tvoju vasen a tuzbu rodicov ? nejaka dostojnicka skola ? /do tejto sfery nevidim ale nieco isto existuje/

na jednej strane: uz sa tu pisalo, v dnesnej dobe je titul ako spred 20rokov maturita. ak ju mas, "teoreticky" si za vodou /ale mozes byt aj s dobrou strednou a stastie na pracu
na druhej strane: ani ja by som nikdy nedokazal niekde pracovat/studovat co ma nebavi
Mam kamarata, nenavidel svoju vysku, teraz s titulom robi v dobre platenej praci, iked ju nenavidi ale berie to ako nutne zlo aby mohol zabezpecit rodinu a postavit dom.
8,5h denne by ma vystrelo za dva mesiace

Môžem sem snáď len napísať moju skúsenosť zo života. Po rokoch freelancovania som sa rozhodol skúsiť život "otroka". Posledný rok a štvrť som pracoval v jednej "rádoby" firme, kde viacmenej prihliadali na titul a nie na to čo človek vedel. Bolo jedno aký titul, mohli ste byť MGR a robiť vedúceho obchodného, alebo kuchyne a aké ste mali miesto, proste keď ste mali titul hľadeli na Vás ako na poloboha. Bez titulu ste boli len odpad. Plat tam bol ultramizerný, človek nedocenený a neustále buzerovaný za kktiny. Vedenie firmy nevedelo čo chcelo, nechávalo zamestnancov prerábať tie isté veci dookola zas a zas. Morálka zamestnancov vo firme až na tých pár vyvolených bola na bode mrazu. Atď. atď. atď. Proste kvalitná postsocialistická rodinná firma, ktorá ide do sr*čiek. Teraz som natrafil čistou náhodou na jedného človeka, ktorému som poslal CV, ktoré je v mojej oblasti snáď aspoň trochu impressive. A on mi len povedal:

"Nezajíma mne co jsi v živote vystudoval, co jsi dokázal, ale jen co umíš. Práce, výsledky, ne kecy. Ukáž mi Tvé schopnosti"

Dal mi spraviť jeden projekt, zaujal som ho a teraz zarábam 4-10x toľko ako pred tým. Pracujem kedy chcem, ako chcem a koľko chcem. Môžem mesačne zarobiť 1300 evri, alebo 3000. Som ohodnotený presne za to, čo spravím, nie za to, že sedím na zadku vo firme 8 hodín denne a buď nič nerobím, alebo pracujem nad čas, idem sa pretrhnúť s nasadením života a nedostanem ani cent navyše. Mám úplnú voľnosť, nie som viazaný na žiadne choré deadliny, ktorých požiadavky sa stále navršujú. Ja určujem koľko času strávim s projektom a určujem kedy na ňom budem pracovať, nie môj šialený zamestnávateľ, ktorý sa do problematiky v oblasti v ktorej pracujem vyzná ako sliepka do futbalu. Proste, život nie je o tituloch, ale o Tvojej vlastnej šikovnosti, prístupu k veci a dávke štastia.

Ešte je tu možnosť ísť pracovať, a popritom študovať nejakú VŠ. Získa tak prax ktorá vysokoškolákom chýba, a bude mať aj ten ospevovaný titul pred menom.

Lenze nie vzdy natrafis na takeho zamestnavatela ktory by hladel len na vykon. Taky co vyhladavaju kvalitu a nie titul je menej.