Jozef Tiso a Slovensky stat
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
IvanSk:
Koľko všelijakých výrokov bolo nahraných a koľko z nich autorizovaných ? Ako prebieha taká autorizácia ?
Áno, informácie zo SAVu netreba brať vážne, však čo, je to len slovenská akadémia vied plná komunistov, ale rôzne články z internetu či zaujatých historikov pravdu majú.
Deportácie sa zastavili preto, lebo sa sociálny problém a celkovo problémy zo Židmi vyriešil. Boli zbavení majetku, občianstva, práv, vysťahovaní (toho času sa bavíme o 58 000), tak čo ? Problém sa vyriešil.
Takisto sa do izolácie postupne dostával Mach a Tuka, hlavní iniciátori deportácií.
Keď Tisovi povedal Kmeťko, čo sa deje so Židmi, tak Tiso len skonštatoval, že on verí len Nemcom. Jeho zodpovednosť v tejto židovskej otázke tkvie práve v takej nezodpovednosti, mal veľa zbytočných protižidovských výrokov, ktoré obyčajní ľudia brali do úvahy, lebo jeho samotného brali ako morálnu autoritu, takže čo povedal, bolo sväté (veď je prezident a kňaz).
Takže sa tu nesnaž spraviť z Tisa chudáčika, navyše, ako prezident štátu niesol aj politickú zodpovednosť, ak ti to niečo hovorí (aj keď netvrdím, že sa má za ňu vešať).
To je to, že ak sa dnes stane nejaká kauza, tak minister príslušného rezortu odstúpi, lebo je "akože" za to zodpovedný.
Ďalej, tieto výnimky chránili hlavne konvertitov a samozrejme, sa za ne niekedy aj pekne zaplatilo, takže toľko k prezidentským výnimkám.
Výnimky boli aj iné, napr. hospodárske.
Taký Vnuk sa opiera o Ludinov telegram z augusta 1944, kde sa hovorí o tých spomínaných 13 400 (až tých 30 000 Židov) výnimkách, ale to nie je preukázané, iné výskumy hovoria o niečom inom.
Ale prosím ťa, aký autorizovaný ? To kde si našiel takúto vec ? Dobové noviny, ktoré pôsobili v totalitnom štáte akože klamali ? Si to vymysleli ?Prejav Tisu v Holíči nikdy nebol autorizovaný ako som už spomínal je to len prepis prejavu z miestnych novín, neexistuje na svete človek, ktorý by mal nahrávku týchto slov. Tiso osobne tento výrok nikdy nepotvrdil.
Koľko všelijakých výrokov bolo nahraných a koľko z nich autorizovaných ? Ako prebieha taká autorizácia ?
Áno, informácie zo SAVu netreba brať vážne, však čo, je to len slovenská akadémia vied plná komunistov, ale rôzne články z internetu či zaujatých historikov pravdu majú.
Deportácie sa zastavili preto, lebo sa sociálny problém a celkovo problémy zo Židmi vyriešil. Boli zbavení majetku, občianstva, práv, vysťahovaní (toho času sa bavíme o 58 000), tak čo ? Problém sa vyriešil.
Takisto sa do izolácie postupne dostával Mach a Tuka, hlavní iniciátori deportácií.
Keď Tisovi povedal Kmeťko, čo sa deje so Židmi, tak Tiso len skonštatoval, že on verí len Nemcom. Jeho zodpovednosť v tejto židovskej otázke tkvie práve v takej nezodpovednosti, mal veľa zbytočných protižidovských výrokov, ktoré obyčajní ľudia brali do úvahy, lebo jeho samotného brali ako morálnu autoritu, takže čo povedal, bolo sväté (veď je prezident a kňaz).
Takže sa tu nesnaž spraviť z Tisa chudáčika, navyše, ako prezident štátu niesol aj politickú zodpovednosť, ak ti to niečo hovorí (aj keď netvrdím, že sa má za ňu vešať).
To je to, že ak sa dnes stane nejaká kauza, tak minister príslušného rezortu odstúpi, lebo je "akože" za to zodpovedný.
Výnimiek bolo okolo 1000 (+zarátaní rodinní príslušníci, čiže sa to dotýkalo 4000-5000 osôb), nehovoriac o tom, že absolútna väčšina týchto výnimiek prišla v 43 a na začiatku 44 roku. Pred kým tieto výnimky Židov chránili ? A podotýkam, že po okupácii v druhej polovice 1944 Nemci tieto výnimky samozrejme nerešpektovali, čiže boli skoro úplne zbytočné.Vydával výnimky ktoré si ako jediný v tej dobe zo všetkých krajín, ktoré vyvážali presadil do zákona.
Ďalej, tieto výnimky chránili hlavne konvertitov a samozrejme, sa za ne niekedy aj pekne zaplatilo, takže toľko k prezidentským výnimkám.
Výnimky boli aj iné, napr. hospodárske.
Taký Vnuk sa opiera o Ludinov telegram z augusta 1944, kde sa hovorí o tých spomínaných 13 400 (až tých 30 000 Židov) výnimkách, ale to nie je preukázané, iné výskumy hovoria o niečom inom.
A ? Nemusel, lebo to bolo vládne nariadenie. Ale zato podpísal podpísal ústavný zákon o vysťahovaní Židov z 15.mája 1942, ktorým legalizoval transporty, ktoré boli vskutku takmer 2 mesiace protizákonné.Dr. Tiso napríklad nikdy nepodpísal židovský kódex.
Tak to beriem späť, máš pravdu. Bol to tzv. vysídľovací poplatok, ktorý sa naša vláda zaručila zaplatiť Nemecku za každého Žida.Táto tvoja historička Kováčová verejne luhá. Poplatok 500 ríšskych mariek neplatili židia ale Slovenský štát a boli určené ako kolonizačný príspevok pre židov.
Prečo ? Práve že táto funkcia mu dodávala veľký vplyv.Funkcia predsedu HSĽS je bezpredmetná
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Ale prosím ťa, aký autorizovaný ? To kde si našiel takúto vec ? Dobové noviny, ktoré pôsobili v totalitnom štáte akože klamali ? Si to vymysleli ?
Koľko všelijakých výrokov bolo nahraných a koľko z nich autorizovaných ? Ako prebieha taká autorizácia ?
Nieje dokázané že to Tiso povedal bodka, Tvrdenie že trebárs Gašparovič povedal Slovákom chodte do p.če uverejnené napr v SME má asi rovnakú váhu.
Ale čítaš len tých svojich ktorých ja mám prečítaných a napozeraných. AKo ty vieš že Ďurica je zaujatý a Kamenec píše pravdu ak si Ďuricovu knihu v živote nevidel? Opäť čerpáš info z dobovej tlače, ktorá uvereňuje rôzne neautorizované výroky a falzifikáty? Alebo si to počul v TV?
Ak chceš o niekom skutočne niečo vedieť mal by si si prečítať jeho knihy a potom môžeš súdiť. Bohužiaľ ty už dopredu vieš že Ďurica a ostatní slovenskí historici ktorí nerobia v SAV-e a nie sú zaťažení komunistickou minulosťou klamú.
Toto je ukážka absolútneho nepochopenia doby a právomocí.
Tu je video o deportáciách môžeš obviniť rovno člena židovskej obce že klame.
ÚSTAVA Z ROKU 1939:
§ 26.
(1) Prezident republiky je povinný odhlasovaný zákon do 15 dní podpísať alebo ho
vrátiť snemu so svojimi pripomienkami na nové rokovanie,.
(2) Ak snem v prítomností 2/3 všetkých poslancov 3/5 väčšinou prítomných bezo
zmeny sa usniesol na tom istom zákone, musí byť vyhlásený.
Aká politická vina? Nerozprávaj mi o protižidovských výrokoch, ľudia vtedy boli bežne naladený proti židom a boli by ich sami pozabíjali, nezvaľuj vinu na Tisa! Ešte po roku 1948 boli židia na Slovensku vraždení a to už tu Tiso nebol. TU vôbec neide o to čo robili Mach, Tuka alebo POHG, tu ide o Tisov charakter a to vy nieste schopní pochopiť a oddeliť od ostatného balastu, preto miešate Tisov charakter s gardami, vývozmi a kdečím, napríklad jeho výrokmi, ktoré mali spôsobiť nenávisť k židom ktorá na Slovensku bola dávno prítomná. Nie Tiso bol proti židom ale samotný slovenský národ, ktorý stáročia ožobračovali.
A komunisti tiež neboli žiadni ochrancovia židov, tí ich vraždili rovnako ako nacisti. Komunistom, boli nejakí židia ukradnutí, navyše ani v procese s DR. Tisom ten nebol odsúdený za vraždenie židov ale za vlastizradu československej republiky ktorej vojská nás 10 marca podlo obsadili.
Zo zákona musel. No nepodpísal. Židovský kódex zbavoval židov akýchkoľvek práv a netáraj mi tu o tom že bolo 1000 výnimiek 1000 bolo len priamo prezidentských, rezortných bolo omnoho viac. A kto mal na starosti rezortné výnimky, nuž len prezidentská kancelária. Tu neide o nijakého Ludina, takto vypovedal pred Súdom aj Wisliceni a iný. JE Faktom že na Slovensku po 58 000 vyvezených židov deportácie nepokračovali priamo na zákrok Dr. Tisa. Ostatní židia ktorí tu zostávali boli chránení výnimkami. Tých vyviezli Nemci bez milosti až po tom geniálnom SNP ktoré celkom zničilo slovenskú ekonomiku a infraštruktúru. Druhá vec je že vyvezenie židov nebolo na SMRŤ! ALe na Práce! ANi TIso ani nik iný nemohol vedieť o vraždení.
A o čom nevieš za to nemôžeš byť zodpovedný ani morálne ani politicky.
Takže si to zhrňme zatiaľ tu máme-
- vývoz židov na práce ktorý organizoval Tuka nezákonne,
- máme tu odmietnutie prezidenta Tisa podpísať židovský kódex.
- máme tu popis prezidenta Tisa pod zákonom o vysťahovaní, ktorý dľa ústavy tam musel byť.
- máme tu výnimky udeľované Tisom.
- máme tu slovenskú misiu ktorá mala byť vyslaná aby skontrolovala našich židov a ich život v Poľsku.
- máme tu zastavenie deportácií Tisom
- máme tisíc svedectiev z rôznych zdrojov od americkej tajnej služby až po odbojovú skupinu flora, že Tiso výrazne pomáha
židom.
- máme tu svedectvo amerických letcov ktorých zostrelili pri bombardovaní Bratislavy a Tiso ich nevydal Hitlerovi na istú smrť.
- máme tu svedectvo komunistu ktorého Tiso zachránil pred popravou v nemeckom koncentračnom tábore
- máme tu Tisom zachránených vojakov pred trestom smrti ktorí dezertovali na východnom fronte
- máme tu svedectvo žida Gabriela Hoffmana o Tisovej pomoci židom
Naozaj všetko svedčí o jeho vine!
//autoeditácia príspevku (05 Mar 2010, 9:05)
Len pre zaujímavosť Nemci sa pokúsili 2 krát zabiť Tisa.
Prvý krát v Bratislave,
Druhý krát keď bol na návšteve chrámu Kievo-Pecherskej Lavry. Celý ten chrám odpálili, našťastie prezident Tiso zmenil program.
Raz sa o prevrat a zlikvidovanie Tisa dokonca pokúsila aj HG, takže nemožno hovoriť o tom že ich mal pod palcom.
Partizáni sa ho tiež snažili zabiť tesne pred povstaním aby mali zabezpečný prvý dôvod povstania a síce správu že Tisa zavraždili Nemci. Môj dedo sa na povstaní zúčastnil a nikdy nezabudnem čo tvrdil, hlavná správa pre ktorú sa ľudia hrnuli na povstanie bol podvod, že Tisa zajali/zabili Nemci.
Koľko všelijakých výrokov bolo nahraných a koľko z nich autorizovaných ? Ako prebieha taká autorizácia ?
Nieje dokázané že to Tiso povedal bodka, Tvrdenie že trebárs Gašparovič povedal Slovákom chodte do p.če uverejnené napr v SME má asi rovnakú váhu.
Nikdy si nečítal ani proces, ani Ďuricu ani Vnuka ani Prof. Hrabovec ani Letza, dokonca ani zahraničných his. napr. najviac sa tým zaoberal prof. ODDo ktorý Slovenskú problematiku zvládol bravúrne to bol na slovo vzatý odborník na Slovensko mimo Slovenska, nie nejaký Kamenec poznačený kolaboranstvom s komunistami. Pozri sa na to čo dosiahol v živote Ďurica a čo dosiahol Kamenec. Ďurica svetobežník, ovláda niekoľko cudzích jazykov, chodil po svetových archívoch, vydal najkomplexnejšie chronologické dielo o slovenskej histórii od piky teda od toho "akože prvého príchodu slovanov do tejto kotliny". Kamenec sedel doma a filozofoval o komunizme.Áno, informácie zo SAVu netreba brať vážne, však čo, je to len slovenská akadémia vied plná komunistov, ale rôzne články z internetu či zaujatých historikov pravdu majú.
Ale čítaš len tých svojich ktorých ja mám prečítaných a napozeraných. AKo ty vieš že Ďurica je zaujatý a Kamenec píše pravdu ak si Ďuricovu knihu v živote nevidel? Opäť čerpáš info z dobovej tlače, ktorá uvereňuje rôzne neautorizované výroky a falzifikáty? Alebo si to počul v TV?
Ak chceš o niekom skutočne niečo vedieť mal by si si prečítať jeho knihy a potom môžeš súdiť. Bohužiaľ ty už dopredu vieš že Ďurica a ostatní slovenskí historici ktorí nerobia v SAV-e a nie sú zaťažení komunistickou minulosťou klamú.
Deportácie sa zastavili preto, lebo sa sociálny problém a celkovo problémy zo Židmi vyriešil. Boli zbavení majetku, občianstva, práv, vysťahovaní (toho času sa bavíme o 58 000), tak čo ? Problém sa vyriešil.
Takisto sa do izolácie postupne dostával Mach a Tuka, hlavní iniciátori deportácií.
Keď Tisovi povedal Kmeťko, čo sa deje so Židmi, tak Tiso len skonštatoval, že on verí len Nemcom. Jeho zodpovednosť v tejto židovskej otázke tkvie práve v takej nezodpovednosti, mal veľa zbytočných protižidovských výrokov, ktoré obyčajní ľudia brali do úvahy, lebo jeho samotného brali ako morálnu autoritu, takže čo povedal, bolo sväté (veď je prezident a kňaz).
Takže sa tu nesnaž spraviť z Tisa chudáčika, navyše, ako prezident štátu niesol aj politickú zodpovednosť, ak ti to niečo hovorí (aj keď netvrdím, že sa má za ňu vešať).
To je to, že ak sa dnes stane nejaká kauza, tak minister príslušného rezortu odstúpi, lebo je "akože" za to zodpovedný.
Toto je ukážka absolútneho nepochopenia doby a právomocí.
Tu je video o deportáciách môžeš obviniť rovno člena židovskej obce že klame.
ÚSTAVA Z ROKU 1939:
§ 26.
(1) Prezident republiky je povinný odhlasovaný zákon do 15 dní podpísať alebo ho
vrátiť snemu so svojimi pripomienkami na nové rokovanie,.
(2) Ak snem v prítomností 2/3 všetkých poslancov 3/5 väčšinou prítomných bezo
zmeny sa usniesol na tom istom zákone, musí byť vyhlásený.
Aká politická vina? Nerozprávaj mi o protižidovských výrokoch, ľudia vtedy boli bežne naladený proti židom a boli by ich sami pozabíjali, nezvaľuj vinu na Tisa! Ešte po roku 1948 boli židia na Slovensku vraždení a to už tu Tiso nebol. TU vôbec neide o to čo robili Mach, Tuka alebo POHG, tu ide o Tisov charakter a to vy nieste schopní pochopiť a oddeliť od ostatného balastu, preto miešate Tisov charakter s gardami, vývozmi a kdečím, napríklad jeho výrokmi, ktoré mali spôsobiť nenávisť k židom ktorá na Slovensku bola dávno prítomná. Nie Tiso bol proti židom ale samotný slovenský národ, ktorý stáročia ožobračovali.
A komunisti tiež neboli žiadni ochrancovia židov, tí ich vraždili rovnako ako nacisti. Komunistom, boli nejakí židia ukradnutí, navyše ani v procese s DR. Tisom ten nebol odsúdený za vraždenie židov ale za vlastizradu československej republiky ktorej vojská nás 10 marca podlo obsadili.
NEmusel??A ? Nemusel, lebo to bolo vládne nariadenie. Ale zato podpísal podpísal ústavný zákon o vysťahovaní Židov z 15.mája 1942, ktorým legalizoval transporty, ktoré boli vskutku takmer 2 mesiace protizákonné.
Zo zákona musel. No nepodpísal. Židovský kódex zbavoval židov akýchkoľvek práv a netáraj mi tu o tom že bolo 1000 výnimiek 1000 bolo len priamo prezidentských, rezortných bolo omnoho viac. A kto mal na starosti rezortné výnimky, nuž len prezidentská kancelária. Tu neide o nijakého Ludina, takto vypovedal pred Súdom aj Wisliceni a iný. JE Faktom že na Slovensku po 58 000 vyvezených židov deportácie nepokračovali priamo na zákrok Dr. Tisa. Ostatní židia ktorí tu zostávali boli chránení výnimkami. Tých vyviezli Nemci bez milosti až po tom geniálnom SNP ktoré celkom zničilo slovenskú ekonomiku a infraštruktúru. Druhá vec je že vyvezenie židov nebolo na SMRŤ! ALe na Práce! ANi TIso ani nik iný nemohol vedieť o vraždení.
A o čom nevieš za to nemôžeš byť zodpovedný ani morálne ani politicky.
Takže si to zhrňme zatiaľ tu máme-
- vývoz židov na práce ktorý organizoval Tuka nezákonne,
- máme tu odmietnutie prezidenta Tisa podpísať židovský kódex.
- máme tu popis prezidenta Tisa pod zákonom o vysťahovaní, ktorý dľa ústavy tam musel byť.
- máme tu výnimky udeľované Tisom.
- máme tu slovenskú misiu ktorá mala byť vyslaná aby skontrolovala našich židov a ich život v Poľsku.
- máme tu zastavenie deportácií Tisom
- máme tisíc svedectiev z rôznych zdrojov od americkej tajnej služby až po odbojovú skupinu flora, že Tiso výrazne pomáha
židom.
- máme tu svedectvo amerických letcov ktorých zostrelili pri bombardovaní Bratislavy a Tiso ich nevydal Hitlerovi na istú smrť.
- máme tu svedectvo komunistu ktorého Tiso zachránil pred popravou v nemeckom koncentračnom tábore
- máme tu Tisom zachránených vojakov pred trestom smrti ktorí dezertovali na východnom fronte
- máme tu svedectvo žida Gabriela Hoffmana o Tisovej pomoci židom
Naozaj všetko svedčí o jeho vine!
//autoeditácia príspevku (05 Mar 2010, 9:05)
Len pre zaujímavosť Nemci sa pokúsili 2 krát zabiť Tisa.
Prvý krát v Bratislave,
Druhý krát keď bol na návšteve chrámu Kievo-Pecherskej Lavry. Celý ten chrám odpálili, našťastie prezident Tiso zmenil program.
Raz sa o prevrat a zlikvidovanie Tisa dokonca pokúsila aj HG, takže nemožno hovoriť o tom že ich mal pod palcom.
Partizáni sa ho tiež snažili zabiť tesne pred povstaním aby mali zabezpečný prvý dôvod povstania a síce správu že Tisa zavraždili Nemci. Môj dedo sa na povstaní zúčastnil a nikdy nezabudnem čo tvrdil, hlavná správa pre ktorú sa ľudia hrnuli na povstanie bol podvod, že Tisa zajali/zabili Nemci.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
No som zvedavý, ako budeš dokazovať ty autorizovanosť rôznych výrokov, veď je to absurdné.Nieje dokázané že to Tiso povedal bodka, Tvrdenie že trebárs Gašparovič povedal Slovákom chodte do p.če uverejnené napr v SME má asi rovnakú váhu.
Stále si mi neodpovedal na otázku, prečo by noviny poplatné režimu (iné nemohli byť) nejako manipulovali či vymýšľali si takéto veci ?
Ako je prosím ťa Kamenec poznačený kolaboranstvom ? Zato, že sa narodil tak, že musel pôsobiť za socializmu ? Kamenec je jeden z najuznávanejších odborníkov na túto oblasť, tak sa spamätaj.
Letz je spoluautor mojej učebnice a je tam jasne kritický postoj voči Tisovi (hlavne jeho pasivite) i Slovenskej republike ako takej. Názory v nej prezentované sa moc nezhodujú s tým, čo tu píšeš ty.
Zaujímavé je aj to, že som pozeral diskusiu o Tisovi, kde sa zoči-voči stretli historici ako tebou spomínaní Letz, pani. prof. Hrabovec a aj Kamenec, Vnuk, Zemko, Rydlo.
Riešila sa tam aj židovská otázka, výnimky, deportácie atď, a keď hovoril Kamenec, tak nikto neprotestoval, nebola žiadna polemika, teda až na Vnuka, s ktorým sa Kamenec dostal do sporu, ale podľa mňa z neho vyšiel úspešnejšie on.
Tvoje dehonestovanie Kamenca je smiešne, hlavne ak ideš porovnávať nejakú rečovú výbavu. Hlavne toto je fakt nezaujatý názor, len čo je pravda:
Kód: Vybrať všetko
Ďurica svetobežník, ovláda niekoľko cudzích jazykov, chodil po svetových archívoch, vydal najkomplexnejšie chronologické dielo o slovenskej histórii od piky teda od toho "akože prvého príchodu slovanov do tejto kotliny". Kamenec sedel doma a filozofoval o komunizme.Jáj, takže to, aká bola názorová situácia vlastne odbremeňuje zodpovednosť Tisa.Aká politická vina? Nerozprávaj mi o protižidovských výrokoch, ľudia vtedy boli bežne naladený proti židom a boli by ich sami pozabíjali, nezvaľuj vinu na Tisa!
Faktom zostáva, že bol prezidentom štátu, ktorí za otrasných a násilných podmienok vyviezol 58 tisíc Židov kamsi na nejaké práce Nemcom, ktorí mali k Židom celkom jasne vyhranený postoj.
Svoju úlohu hrá taktiež plno Tisových protižidovských výrokov a jeho pasivita v tejto otázke.
Netvrdím, že Tiso, ale aj ostatní vedeli, že ich tam budú zabíjať, ale celkovo mi to príde dosť nehumánne, vyvážať preč určité etnikum na základe nejakých krčmársko-úžerníckych predsudkov a stereotypov.
Ku kódexu:
Kód: Vybrať všetko
Židovsky kódex bolo spojenie zákonov do jedneho celku, ktore dosiaľ figurovali ako jednotlivé zákony, nariadenia a vyhlášky. Celkový počet zákonov, vyhlášok a nariadení, ktoré obsahoval "Židovský kódex" bolo 270. Potláčanie a aj samotná likvidácia práv a slobôd židovských občanov bola zhrnutá v 351 zákonoch, nariadeniach a vyhláškach. Židovský kódex ,vládne nariadenie zo septembra 1941,zahŕňalo a sprísňovalo všetky dovtedajšie protižidovské nariadenia. Tiso ako prezident nepodpisoval vládne nariadenia, mohol podpisovať iba zákony. Ako premiér je podpísaný pod všetkými protižidovskými nariadeniami do októbra 1939.Kód: Vybrať všetko
Po 60 rokoch od holokaustu sa historikom podarilo narátať len asi 1 000 výnimiek aj pre najbližšiu rodinu „výnimkára". Nemusel nosiť hviezdu, deti mohli chodiť do školy. Šanca, že sa s rodinou vyhne deportácii. V prvom rade ich dostávali Židia, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Dostávali ich najmä lekári či veterinári. V roku 1939 bolo totiž z 1 400 lekárov až 600 Židov. V decembri 1940 žilo na Slovensku 89 000 Židov. Do do septembra 1944, bolo vyvezených 58 000 ľudí. Prežilo ich asi 800. Ostatní zahynuli v koncentračných táboroch po celej Európe. Ďalších 12 000 Židov potom vysťahovali Nemci s gardistami po obsadení Slovenska v septembri 1944. Popravili 1 200 ľudí. Celkovo prežilo 10 000 slovenských Židov, a to vďaka obyčajnýmh Slovákom, ktorí ich ukrývajúc, riskovali vlastnú likvidáciu. Legenda o 30 000 vydanych prezidentskych vynimkach je hlboko v podvedomi slovenskej verejnosti. Durica počet zvyšuje na 35 000. Ochrannych štatútov v čase Slovenského štátu bolo niekoľko druhov. Prezidentské výnimky boli pridelované kancelariou prezidenta republiky, pripadne intervenciou prezidenta. Ďaľším druhom boli ministerské výnimky, napr. ministerstva školstva a osvety, ministerstva financíi. atd. Existovala aj "biela karta", ktora chránila Žida od deportácie kým mal trvalý pracovný pomer. Každá vynimka, potvrdenie, legitimácia, dekret, sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov a jej platnosť v mnohých prípadoch bola časovo obmedzená.
Nespravnou interpretáciou vznikajú súčty, ktore by v praxi znamenali, ze absurdný počet 30 000 Židov (35 000 podľa Ďuricu) muselo prežiť holokaust vďaka výnimkám.
Kancelária prezidenta udelila 577 výnimiek, vzťahujúcich sa aj na 251 rodinných prislušníkov. Celkovo ochraňovala 828 osôb.
Triezvym odhadom je možné určiť spoločný počet prezidentských dekrétov, ministerských výnimiek, a daľších rôznych legitimácií a potvrdení, atd., ktoré ochraňovali takto židovských občanov na priemer 6-7 tisíc osôb, v r.42-45.. Väčšina výnimiek a dekrétov bola získaná cestou korupcie a rôznych protihodnôt. Mnohí ministerskí úradníci dostávali v prípadoch kedy hrozila deportácia finančné obnosy v rozpätí od 10 tis. korún slovenských až 100 tisíc. "Židovský král" Dr. Anton Vaško, šéf 14.oddelenia prijal za svoje funkčné obdobie na Ministerstve vnútra finančný obnos celkovo 1 milion korún slovenských (SNA.NS Tn lud. 17/46). Garancia nebola nikdy zaručená štátom, alebo osobou prezidenta. Napr. Rabi Reich z Bánoviec, ktorý mal podpísanú prezidentskú výnimku od prezidenta Tisa bol deportovaný vo veku 81 rokov a zahynul v koncentračnom tábore.
Proti antižidovskej politike slovenského štátu protestoval aj Vatikán. Na protesty reagoval prezident Tiso listom pápežovi. Okrem iného v ňom vysvetľoval: Židia sa u nás mali dobre, ale odvďačili sa tým, že vyvolali povstanie.Tiso síce nebol vyhlásený za vojnového zločinca a na Slovensku sa to dodnes podáva ako pomsta Čechov a Židov. Zabúda sa však nato, že protihitlerovská koalícia sa už počas vojny dohodla, kto bude súdený za vojnové zločiny. Spolu s fašistickými pohlavármi Nemecka aj pohlavári všetkých kolaborujúcich štátov. Takto po vojne súdili kolaborujúcich európskych politikov, tzv "quislingov". Boli vynesené rozsudky smrti, v Maďarsku, v Belgicku a vo Francúzsku.Naozaj všetko svedčí o jeho vine!
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Najuznavanejsi je tak akurat mainstreamom.hughito napísal:Ako je prosím ťa Kamenec poznačený kolaboranstvom ? Zato, že sa narodil tak, že musel pôsobiť za socializmu ? Kamenec je jeden z najuznávanejších odborníkov na túto oblasť, tak sa spamätaj.
Tento svet neni o humannosti a nikdy nebol a ani nebude. Zidia tu boli neoblubeny a nie len tu, Tiso v podstate splnil len poziadavky slovakov.hughito napísal:Netvrdím, že Tiso, ale aj ostatní vedeli, že ich tam budú zabíjať, ale celkovo mi to príde dosť nehumánne, vyvážať preč určité etnikum na základe nejakých krčmársko-úžerníckych predsudkov a stereotypov.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
S vami je ťažko diskutovať, buď sú všetci Židia a keď náhodou nie je, tak sa vyhrabe niečo iné, napr. komunizmus (ten je podľa vás vlastne tiež židovský).Najuznavanejsi je tak akurat mainstreamom.
Kamenec je autorom šiestich kníh z obdobia druhej svetovej vojny a medzi svetovými vojnami v Strednej Európe, spolupracoval na učebniciach. Publikoval viac ako stovku historických štúdií.
Je predsedom Nadácie Charty 77, čo je tiež veľmi zaujímavé, vzhľadom na to, že podľa vás je to len starý pohrobok komunistického režimu.
Ďalej dostal medzinárodnú cenu E.E.Kischa, Cenu slovenského literárneho fondu, Cenu českého lit. fondu a Zlatú medailu SAV.
Mňa by zaujímalo, podľa čoho ty hodnotíš spôsobilosť historikov ?
No ja len dúfam, že tento svet o humánnosti naozaj bude a každý podobný čin je odsúdeniahodný.Tento svet neni o humannosti a nikdy nebol a ani nebude. Zidia tu boli neoblubeny a nie len tu, Tiso v podstate splnil len poziadavky slovakov.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Podla nicoho. Ja ti len tolko poviem ze historici dokazu aj to co boh nedokaze, a to je zmenit minulost.hughito napísal:Mňa by zaujímalo, podľa čoho ty hodnotíš spôsobilosť historikov ?
Dufas, veris a podobne, je to pekne, vpodstate aj moj svetonazor je o presvedceni a vo vieru v nieco len s tym rozdielom ze ja sa nesnazim byt idealistom. Uskutocnenie mojej vieri je ovela realnejsie ako tej tvojej.hughito napísal:No ja len dúfam, že tento svet o humánnosti naozaj bude a každý podobný čin je odsúdeniahodný.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Aj to je pravda.Podla nicoho. Ja ti len tolko poviem ze historici dokazu aj to co boh nedokaze, a to je zmenit minulost.
No vidíš, tak my sa úplne chápeme.Dufas, veris a podobne, je to pekne, vpodstate aj moj svetonazor je o presvedceni a vo vieru v nieco len s tym rozdielom ze ja sa nesnazim byt idealistom. Uskutocnenie mojej vieri je ovela realnejsie ako tej tvojej.
Uskutočňovanie tej a tej viery či ideológie ukáže až majster čas.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
LACKO: Vznik SR v roku 1939 bol optimálne riešenie
Klúčové témy a osobnosti článku:
14. marec , prvá SR , Martin Lacko , Výročie vzniku prvej Slovenskej republiky
Martin Lacko je absolventom Filozofickej fakulty UK v Bratislave 1994 – 1999 odbor história – filozofia. Doktorandské štúdium absolvoval v Historickom ústave SAV. V súčasnosti pôsobí ako pracovník Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Zaoberá sa najmä výskumom obdobia prvej Slovenskej republiky a odboja, pričom doteraz publikoval približne 40 vedeckých štúdií, doma i v zahraničí. Portálu Webnoviny.sk poskytol rozhovor o prvej SR, ktorá vznikla 14. marca 1939
Martin Lacko
Foto: SITA
Čo predchádzalo vzniku SR v marci 1939?
V prvom rade mu predchádzali takmer dve desaťročia Československej republiky, ktorá náš národ zachránila pred maďarizáciou. Bez prvej ČSR by nebolo ani prvej SR. Dôsledkom spoločensko-politického vyspenia Slovákov však bolo aj to, že sa nechceli a nemohli uspokojiť s čechoslovakistickou ideológiou a stavom, že vo vlastnej krajine nie sú pánmi. Preto si požiadavka samosprávy Slovenska získala podporu prevažnej časti inteligencie i politického spektra. Že tento emancipačný proces sa neskôr pokúsila zneužiť, najprv maďarská politika, neskôr nemecká, na vlastné ciele, je inou kapitolou. V každom prípade ju však isté kruhy proti Slovákom zneužívajú dodnes.
Bolo vyhlásenie autonómie Slovenska v októbri 1938 ústavné?
Je podstatný rozdiel v miere práv, aké si môže nárokovať štátotvorný národ a aké národnostná menšina. Menšina nemá právo na vlastný štát, lebo toto právo sa realizovalo už v jej materskom štáte. Slovensko malo autonómiu dostať už podľa Pittsburskej dohody, podpísanej Masarykom v máji 1918. Nakoniec ju, aj kvôli tvrdohlavosti čechoslovakistu Beneša, dostalo až po Mníchove, v tragickom období oslabenia ČSR. Autonómia sa konštituovala už 6. 10. 1938 v Žiline, o deň neskôr pražská vláda menovala prvú autonómnu vládu. 22. 11. bola autonómia schválená aj ústavným zákonom československého parlamentu.
Čo znamenal 14. marec 1939 a vznik Slovenskej republiky pre slovenskú spoločnosť?
Z dnešného pohľadu by som povedal, že bol obdobím skúseností, bol politickým aj ľudským testom. Na jednej strane samostatný štát poskytol dovtedy nevídanú možnosť uplatniť sa národu, najmä inteligencii. Slováci sa naučili vládnuť – na všetkých úrovniach. Na druhej strane bolo toto obdobie i bolestivou skúsenosťou. S tým, ako sa dá politická moc zneužiť, ako si môžu vznešené ideály národa, štátu, ale aj kresťanstva privlastniť chamtivci, zlodeji a najrôznejšie živly, ktorým ide len o vlastný prospech. To bol príbeh najmä mnohých gardistov.
Bolo rozhodnutie poslancov Snemu Slovenskej krajiny o vzniku samostatného slovenského štátu v daných podmienkach optimálne?
Jozef Tiso a poslanci mali len veľmi malý manévrovací priestor. Išlo o záchranu celistvosti zvyškov Slovenska, z ktorého si predtým riadne odkrojili Maďari (20% územia), ďalších 11 obcí si vynútili Poliaci a dve Nemci. A to nemusel byť koniec. Aj nekompromisný odporca prvej SR bude asi konštatovať, že v danej chvíli to bolo optimálne riešenie alebo „najlepšie zo zlých riešení“.
Martin Lacko s učiteľom z čias prvej SR
Foto: SITA
Ako by reálne postupoval Berlín v tom prípade ak by nebola vyhlásená samostatnosť?
To nemôže zodpovedne povedať asi nik. Naši politici i národ boli vtedy presvedčení, že by nastalo celkové rozdelenie Slovenska medzi Nemecko, Maďarsko a Poľsko. Osobne sa však nazdávam, že reálnejším z hľadiska Adolfa Hitlera by asi bolo pripojenie zvyšku Slovenska k Protektorátu Čechy a Morava.
Bol vznik SR naplnením sebaurčovacieho práva slovenského národa, alebo len kompromisom?
Každý národný štát, bez ohľadu na to, kedy vznikne, je naplnením samourčovacieho práva. Teda bola ním aj prvá SR.
Nebyť prvej SR, môžeme povedať, že by nebola ani súčasná?
Je to znova hypotetická otázka. Ale v každom prípade sa nazdávam, že istá, minimálne istá mentálna prepojenosť tam je. Totiž pozitívnu skúsenosť väčšiny Slovákov s prvou štátnou samostatnosťou 40 rokov komunistickej totality a perzekúcií nedokázalo vymazať. Táto skúsenosť určite zohrala svoju veľkú úlohu aj pri konštituovaní druhej štátnej samostatnosti. Aj keď oficiálne sa od prvej SR všetci tvorcovia druhej SR dištancovali.
Ústava, ktorá bola prijatá v júli 1939, bola podľa určitej skupiny historikov komická, lebo sa nedodržiavala a vôbec neuplatňovala. Súhlasíte s týmto názorom?
Nie je pravda, že by sa vôbec neuplatňovala, resp. nedodržiavala. Pokiaľ ide o mieru ľudských práv a slobôd oproti tej československej z roku 1920 bola určite regresom. To ale súvisí aj s medzinárodnou situáciou, kedy bola prijatá. Boli tam ale aj dodnes inšpiratívne prvky: napr. princíp reciprocity. Vo vzťahu k agresívnemu Maďarsku sa práve vďaka tomuto princípu podarilo zachrániť slovenskú menšinu v tejto krajine. Môžeme si tiež položiť otázku, ktorá z ústav sa vlastne úplne dodržiavala? Tá z roku 1948, ktorá obsahovala hádam všetky osobné slobody? Však to bol výsmech, čo sa robilo v 50. rokoch. Alebo tá socialistická z roku 1960? Konieckoncov, ako je to dnes? Žijeme v dobe akejsi „finančnej demokracie“, kde rozhodujú peniaze a moc. Cítia sa dnešní politici, sudcovia a novodobá šľachta viazaní ústavou a jej dodržovaním? No nik nespochybňuje, že by tieto ústavy neexistovali alebo že by boli „komické“. To je skutočne zaujímavé, že to spochybňovanie nastáva len pri prvej SR.
Aká bola SR v rokoch 1939-1945? Iné strany ako Hlinkova slovenská ľudová strana tu neboli...
V prvej SR bola jediná vládnuca strana – HSĽS. Všetky ostatné strany už v r. 1938 ľudáci pohltili, zrušili, alebo sa do HSĽS dobrovoľne včlenili. Okrem HSĽS však legálne pôsobili dve strany národnostných menšín – nemeckej a maďarskej. Preto sa hovorí o totalitnom, príp. autoritatívnom politickom systéme. Tento totalitný režim však nebol tak nepriedušný, ako napr. nacistický systém v Nemecku alebo neskorší komunistický v 50. rokoch. Celkom odôvodnene sa o SR hovorí ako o „deravej totalite“. Nehovoriac o tom, že obyvateľstvo neposudzovalo svoj život len podľa počtu politických strán vo vláde.
Historik Martin Lacko s historikom Ivanom Kamencom
Foto: SITA
Bol vtedajší režim zločinecký?
Ľudácky režim sa nepochybne dopustil zločinností. Tým najväčším zločinom bola perzekúcia, ožobráčenie, zbavenie občianstva a následne deportácia židovských spoluobčanov napospas hitlerovskému Nemecku.
Aký bol postoj obyvateľstva k Židom?
Ak by som mal podať svoje hodnotenie, tak ten prevažujúci postoj bol akousi zmesou ľútosti, ľahostajnosti a strachu. V prvej fáze prenasledovania až do skončenia deportácií v októbri 1942 však ľútosť len zriedka ústila aj do konkrétnej, rukolapnej formy pomoc. Po obnovení deportácií nacistami v 1944, keď Židov začali neskrývane zabíjať, bola už pomoc masová.
Bola Slovenská republika v období rokov 1939 – 1945 skutočným ekonomickým zázrakom?
Zázrak je asi silné slovo, no určite bolo pre mnohých, vrátane vtedajších politikov a ekonómov prekvapujúce, že aj po strate najúrodnejších území v prospech Maďarov a po neplánovanom osamostatnení sa ekonomicky nezrútila, práve naopak, úspešne sa jej darilo. A treba povedať, nielen vďaka vojnovej konjunktúre. Aj to bolo jedným z dôvodov hrdosti vtedajších Slovákov.
Aký postoj zastávali vtedy existujúce štáty, k vzniku nového štátneho útvaru?
Slovenskému štátu (resp. SR) sa už v priebehu roka 1939 podarilo získať diplomatické uznanie od väčšiny vtedy jestvujúcich štátov. Jedinou z vtedajších svetových mocností, ktorá ju nikdy neuznala, boli USA. Druhá vec ale je, že v neskorších rokoch SR diplomatické uznanie strácala na úkor ČSR, ktorú reprezentovala exilová vláda E. Beneša.
Ako hodnotíte vývoj doterajšej historiografie k danej problematike?
Do roku 1989 prevládajú ideologicky poplatné a dnes sotva využiteľné práce, aj keď sa nájdu posiaľ neprekonané výnimky. Po roku 1990 sa spravil obrovský krok dopredu a aj v súčasnosti prebieha intenzívny výskum. Azda žiadnemu inému obdobiu našich dejín sa nevenuje aktívne toľko bádateľov, ako práve obdobiu prvej SR. Problémom je dosah týchto vedeckých poznatkov, diskusií na naše spoločensko-politické elity a najmä médiá. Niekedy mám totiž dojem, že jediné, čo zaujíma našich politikov je osobný, materiálny profit a jediné, čo zaujíma médiá, sú celebrity, tragédie a škandály.
Ľudia sa boja otvorene povedať svoje názory, najmä ak sú k prvej SR pozitívne. Všeobecná škandalizácia arcibiskupa Jána Sokola za jeho osobný názor na prvú SR je toho najlepším príkladom.Martin Lacko
Aké sú jej perspektívy do budúcnosti?
Historici, najmä tí, čo skúmajú národné dejiny, majú tú smolu, že sú takmer výlučne odkázaní na štátnu pomoc. A tu, čo sa týka materiálno-inštitucionálnej základne historiografie, som pesimista. Však čo si má človek aj myslieť, keď sa vládne strany v roku 2008 snažia zrušiť jednu z ťažiskových historických inštitúcií a podpredsedníčka parlamentu povie, že s ňou či bez nej - chlieb aj tak lacnejší nebude?!
Je v tejto problematike dôležitý konsenzus?
Je aj nie je. V základných veciach by sme mali všetci zhodnúť, v parciálnych to potrebné nie je. Myslím, že je úplne normálne, že jestvujú rôzne historické výklady rôznych období. A to ešte neporovnávame „voľnosť“ historických výkladov s inými oblasťami. Pozrite sa, ako si právnici vykladajú suchú reč paragrafov. Dva paragrafy, tri rôzne výklady. Čo potom môžeme očakávať od historikov, ktorí skúmajú minulosť?
Je správne ak niektorí historici používajú pri pomenovaní slovenského štátu prívlastok „vojnový“?
Určite to nie je historicky presný a ani adekvátny termín. Slovenský štát (od júla 1939 SR) totiž vznikol pol roka pred začiatkom vojny. Ako poznám zmýšľanie tých, čo ho používajú, je to akési dehonestujúce nahradenie za dávno prekonaný termín „klérofašistický“. Pretrváva však nielen u časti historikov, ale predovšetkým v dnešných médiách poplatných ideológii politickej korektnosti.
Ako otázku slovenského štátu vníma zahraničná historiografia, ktorá nie je úzko spätá s touto problematikou?
Povedal by som, že prvá SR pre ňu nepredstavuje žiaden problém, ani vedecký. Skôr je to neznáma, prípadne nezaujímavá parketa. Vidíte to aj na prípade ČR. Boli sme skoro 50 rokov v jednom štáte, ale dnes tam nenájdete profesionálneho historika, ktorý by sa systematicky venoval výskumu prvej SR. V západných štátoch je to podobné, myslím, že všetkých by sme poľahky zrátali na prstoch jednej ruky.
Prečo sa pohľad slovenskej spoločnosti rozchádza na otázku slovenského štátu?
Z jedného pohľadu je to dôsledok mnohých špecifických, priam citlivých prvkov v jej rámci – katolícky kňaz prezidentom, spojenectvo s hitlerovským Nemeckom, charakter režimu atď. No na druhej strane je myslím úplne normálne, ak sa hodnotenie – prípadne spomienky – na jednu a tú istú politickú epochu rozchádzajú. Však sa pozrime len na „rozdelenú“ pamäť či prežívanie v prípade ostatných režimov 20. storočia – 1. ČSR, komunistického, i toho ponovembrového.
Akým spôsobom by sme mali prekonať kontroverznú minulosť v našich dejinách?
Predovšetkým by sa o nej malo otvorene a bez strachu diskutovať. Samozrejme nielen medzi historikmi, ale aj na širšej, politicko-intelektuálnej báze. To tu však zatiaľ nie je. Ľudia sa boja otvorene povedať svoje názory, najmä ak sú k prvej SR pozitívne. Všeobecná škandalizácia arcibiskupa Jána Sokola za jeho osobný názor na prvú SR je toho najlepším príkladom. Že situácia sa nijako nezlepšuje, vidíme aj tento rok. Namiesto odbornej diskusie majú v uliciach i v médiách priestor extrémisti z jedného i druhého politického spektra.
Zhováral sa Radovan Pavlík
http://www.webnoviny.sk/rozhovory/lacko ... lanok.html
Klúčové témy a osobnosti článku:
14. marec , prvá SR , Martin Lacko , Výročie vzniku prvej Slovenskej republiky
Martin Lacko je absolventom Filozofickej fakulty UK v Bratislave 1994 – 1999 odbor história – filozofia. Doktorandské štúdium absolvoval v Historickom ústave SAV. V súčasnosti pôsobí ako pracovník Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Zaoberá sa najmä výskumom obdobia prvej Slovenskej republiky a odboja, pričom doteraz publikoval približne 40 vedeckých štúdií, doma i v zahraničí. Portálu Webnoviny.sk poskytol rozhovor o prvej SR, ktorá vznikla 14. marca 1939
Martin Lacko
Foto: SITA
Čo predchádzalo vzniku SR v marci 1939?
V prvom rade mu predchádzali takmer dve desaťročia Československej republiky, ktorá náš národ zachránila pred maďarizáciou. Bez prvej ČSR by nebolo ani prvej SR. Dôsledkom spoločensko-politického vyspenia Slovákov však bolo aj to, že sa nechceli a nemohli uspokojiť s čechoslovakistickou ideológiou a stavom, že vo vlastnej krajine nie sú pánmi. Preto si požiadavka samosprávy Slovenska získala podporu prevažnej časti inteligencie i politického spektra. Že tento emancipačný proces sa neskôr pokúsila zneužiť, najprv maďarská politika, neskôr nemecká, na vlastné ciele, je inou kapitolou. V každom prípade ju však isté kruhy proti Slovákom zneužívajú dodnes.
Bolo vyhlásenie autonómie Slovenska v októbri 1938 ústavné?
Je podstatný rozdiel v miere práv, aké si môže nárokovať štátotvorný národ a aké národnostná menšina. Menšina nemá právo na vlastný štát, lebo toto právo sa realizovalo už v jej materskom štáte. Slovensko malo autonómiu dostať už podľa Pittsburskej dohody, podpísanej Masarykom v máji 1918. Nakoniec ju, aj kvôli tvrdohlavosti čechoslovakistu Beneša, dostalo až po Mníchove, v tragickom období oslabenia ČSR. Autonómia sa konštituovala už 6. 10. 1938 v Žiline, o deň neskôr pražská vláda menovala prvú autonómnu vládu. 22. 11. bola autonómia schválená aj ústavným zákonom československého parlamentu.
Čo znamenal 14. marec 1939 a vznik Slovenskej republiky pre slovenskú spoločnosť?
Z dnešného pohľadu by som povedal, že bol obdobím skúseností, bol politickým aj ľudským testom. Na jednej strane samostatný štát poskytol dovtedy nevídanú možnosť uplatniť sa národu, najmä inteligencii. Slováci sa naučili vládnuť – na všetkých úrovniach. Na druhej strane bolo toto obdobie i bolestivou skúsenosťou. S tým, ako sa dá politická moc zneužiť, ako si môžu vznešené ideály národa, štátu, ale aj kresťanstva privlastniť chamtivci, zlodeji a najrôznejšie živly, ktorým ide len o vlastný prospech. To bol príbeh najmä mnohých gardistov.
Bolo rozhodnutie poslancov Snemu Slovenskej krajiny o vzniku samostatného slovenského štátu v daných podmienkach optimálne?
Jozef Tiso a poslanci mali len veľmi malý manévrovací priestor. Išlo o záchranu celistvosti zvyškov Slovenska, z ktorého si predtým riadne odkrojili Maďari (20% územia), ďalších 11 obcí si vynútili Poliaci a dve Nemci. A to nemusel byť koniec. Aj nekompromisný odporca prvej SR bude asi konštatovať, že v danej chvíli to bolo optimálne riešenie alebo „najlepšie zo zlých riešení“.
Martin Lacko s učiteľom z čias prvej SR
Foto: SITA
Ako by reálne postupoval Berlín v tom prípade ak by nebola vyhlásená samostatnosť?
To nemôže zodpovedne povedať asi nik. Naši politici i národ boli vtedy presvedčení, že by nastalo celkové rozdelenie Slovenska medzi Nemecko, Maďarsko a Poľsko. Osobne sa však nazdávam, že reálnejším z hľadiska Adolfa Hitlera by asi bolo pripojenie zvyšku Slovenska k Protektorátu Čechy a Morava.
Bol vznik SR naplnením sebaurčovacieho práva slovenského národa, alebo len kompromisom?
Každý národný štát, bez ohľadu na to, kedy vznikne, je naplnením samourčovacieho práva. Teda bola ním aj prvá SR.
Nebyť prvej SR, môžeme povedať, že by nebola ani súčasná?
Je to znova hypotetická otázka. Ale v každom prípade sa nazdávam, že istá, minimálne istá mentálna prepojenosť tam je. Totiž pozitívnu skúsenosť väčšiny Slovákov s prvou štátnou samostatnosťou 40 rokov komunistickej totality a perzekúcií nedokázalo vymazať. Táto skúsenosť určite zohrala svoju veľkú úlohu aj pri konštituovaní druhej štátnej samostatnosti. Aj keď oficiálne sa od prvej SR všetci tvorcovia druhej SR dištancovali.
Ústava, ktorá bola prijatá v júli 1939, bola podľa určitej skupiny historikov komická, lebo sa nedodržiavala a vôbec neuplatňovala. Súhlasíte s týmto názorom?
Nie je pravda, že by sa vôbec neuplatňovala, resp. nedodržiavala. Pokiaľ ide o mieru ľudských práv a slobôd oproti tej československej z roku 1920 bola určite regresom. To ale súvisí aj s medzinárodnou situáciou, kedy bola prijatá. Boli tam ale aj dodnes inšpiratívne prvky: napr. princíp reciprocity. Vo vzťahu k agresívnemu Maďarsku sa práve vďaka tomuto princípu podarilo zachrániť slovenskú menšinu v tejto krajine. Môžeme si tiež položiť otázku, ktorá z ústav sa vlastne úplne dodržiavala? Tá z roku 1948, ktorá obsahovala hádam všetky osobné slobody? Však to bol výsmech, čo sa robilo v 50. rokoch. Alebo tá socialistická z roku 1960? Konieckoncov, ako je to dnes? Žijeme v dobe akejsi „finančnej demokracie“, kde rozhodujú peniaze a moc. Cítia sa dnešní politici, sudcovia a novodobá šľachta viazaní ústavou a jej dodržovaním? No nik nespochybňuje, že by tieto ústavy neexistovali alebo že by boli „komické“. To je skutočne zaujímavé, že to spochybňovanie nastáva len pri prvej SR.
Aká bola SR v rokoch 1939-1945? Iné strany ako Hlinkova slovenská ľudová strana tu neboli...
V prvej SR bola jediná vládnuca strana – HSĽS. Všetky ostatné strany už v r. 1938 ľudáci pohltili, zrušili, alebo sa do HSĽS dobrovoľne včlenili. Okrem HSĽS však legálne pôsobili dve strany národnostných menšín – nemeckej a maďarskej. Preto sa hovorí o totalitnom, príp. autoritatívnom politickom systéme. Tento totalitný režim však nebol tak nepriedušný, ako napr. nacistický systém v Nemecku alebo neskorší komunistický v 50. rokoch. Celkom odôvodnene sa o SR hovorí ako o „deravej totalite“. Nehovoriac o tom, že obyvateľstvo neposudzovalo svoj život len podľa počtu politických strán vo vláde.
Historik Martin Lacko s historikom Ivanom Kamencom
Foto: SITA
Bol vtedajší režim zločinecký?
Ľudácky režim sa nepochybne dopustil zločinností. Tým najväčším zločinom bola perzekúcia, ožobráčenie, zbavenie občianstva a následne deportácia židovských spoluobčanov napospas hitlerovskému Nemecku.
Aký bol postoj obyvateľstva k Židom?
Ak by som mal podať svoje hodnotenie, tak ten prevažujúci postoj bol akousi zmesou ľútosti, ľahostajnosti a strachu. V prvej fáze prenasledovania až do skončenia deportácií v októbri 1942 však ľútosť len zriedka ústila aj do konkrétnej, rukolapnej formy pomoc. Po obnovení deportácií nacistami v 1944, keď Židov začali neskrývane zabíjať, bola už pomoc masová.
Bola Slovenská republika v období rokov 1939 – 1945 skutočným ekonomickým zázrakom?
Zázrak je asi silné slovo, no určite bolo pre mnohých, vrátane vtedajších politikov a ekonómov prekvapujúce, že aj po strate najúrodnejších území v prospech Maďarov a po neplánovanom osamostatnení sa ekonomicky nezrútila, práve naopak, úspešne sa jej darilo. A treba povedať, nielen vďaka vojnovej konjunktúre. Aj to bolo jedným z dôvodov hrdosti vtedajších Slovákov.
Aký postoj zastávali vtedy existujúce štáty, k vzniku nového štátneho útvaru?
Slovenskému štátu (resp. SR) sa už v priebehu roka 1939 podarilo získať diplomatické uznanie od väčšiny vtedy jestvujúcich štátov. Jedinou z vtedajších svetových mocností, ktorá ju nikdy neuznala, boli USA. Druhá vec ale je, že v neskorších rokoch SR diplomatické uznanie strácala na úkor ČSR, ktorú reprezentovala exilová vláda E. Beneša.
Ako hodnotíte vývoj doterajšej historiografie k danej problematike?
Do roku 1989 prevládajú ideologicky poplatné a dnes sotva využiteľné práce, aj keď sa nájdu posiaľ neprekonané výnimky. Po roku 1990 sa spravil obrovský krok dopredu a aj v súčasnosti prebieha intenzívny výskum. Azda žiadnemu inému obdobiu našich dejín sa nevenuje aktívne toľko bádateľov, ako práve obdobiu prvej SR. Problémom je dosah týchto vedeckých poznatkov, diskusií na naše spoločensko-politické elity a najmä médiá. Niekedy mám totiž dojem, že jediné, čo zaujíma našich politikov je osobný, materiálny profit a jediné, čo zaujíma médiá, sú celebrity, tragédie a škandály.
Ľudia sa boja otvorene povedať svoje názory, najmä ak sú k prvej SR pozitívne. Všeobecná škandalizácia arcibiskupa Jána Sokola za jeho osobný názor na prvú SR je toho najlepším príkladom.Martin Lacko
Aké sú jej perspektívy do budúcnosti?
Historici, najmä tí, čo skúmajú národné dejiny, majú tú smolu, že sú takmer výlučne odkázaní na štátnu pomoc. A tu, čo sa týka materiálno-inštitucionálnej základne historiografie, som pesimista. Však čo si má človek aj myslieť, keď sa vládne strany v roku 2008 snažia zrušiť jednu z ťažiskových historických inštitúcií a podpredsedníčka parlamentu povie, že s ňou či bez nej - chlieb aj tak lacnejší nebude?!
Je v tejto problematike dôležitý konsenzus?
Je aj nie je. V základných veciach by sme mali všetci zhodnúť, v parciálnych to potrebné nie je. Myslím, že je úplne normálne, že jestvujú rôzne historické výklady rôznych období. A to ešte neporovnávame „voľnosť“ historických výkladov s inými oblasťami. Pozrite sa, ako si právnici vykladajú suchú reč paragrafov. Dva paragrafy, tri rôzne výklady. Čo potom môžeme očakávať od historikov, ktorí skúmajú minulosť?
Je správne ak niektorí historici používajú pri pomenovaní slovenského štátu prívlastok „vojnový“?
Určite to nie je historicky presný a ani adekvátny termín. Slovenský štát (od júla 1939 SR) totiž vznikol pol roka pred začiatkom vojny. Ako poznám zmýšľanie tých, čo ho používajú, je to akési dehonestujúce nahradenie za dávno prekonaný termín „klérofašistický“. Pretrváva však nielen u časti historikov, ale predovšetkým v dnešných médiách poplatných ideológii politickej korektnosti.
Ako otázku slovenského štátu vníma zahraničná historiografia, ktorá nie je úzko spätá s touto problematikou?
Povedal by som, že prvá SR pre ňu nepredstavuje žiaden problém, ani vedecký. Skôr je to neznáma, prípadne nezaujímavá parketa. Vidíte to aj na prípade ČR. Boli sme skoro 50 rokov v jednom štáte, ale dnes tam nenájdete profesionálneho historika, ktorý by sa systematicky venoval výskumu prvej SR. V západných štátoch je to podobné, myslím, že všetkých by sme poľahky zrátali na prstoch jednej ruky.
Prečo sa pohľad slovenskej spoločnosti rozchádza na otázku slovenského štátu?
Z jedného pohľadu je to dôsledok mnohých špecifických, priam citlivých prvkov v jej rámci – katolícky kňaz prezidentom, spojenectvo s hitlerovským Nemeckom, charakter režimu atď. No na druhej strane je myslím úplne normálne, ak sa hodnotenie – prípadne spomienky – na jednu a tú istú politickú epochu rozchádzajú. Však sa pozrime len na „rozdelenú“ pamäť či prežívanie v prípade ostatných režimov 20. storočia – 1. ČSR, komunistického, i toho ponovembrového.
Akým spôsobom by sme mali prekonať kontroverznú minulosť v našich dejinách?
Predovšetkým by sa o nej malo otvorene a bez strachu diskutovať. Samozrejme nielen medzi historikmi, ale aj na širšej, politicko-intelektuálnej báze. To tu však zatiaľ nie je. Ľudia sa boja otvorene povedať svoje názory, najmä ak sú k prvej SR pozitívne. Všeobecná škandalizácia arcibiskupa Jána Sokola za jeho osobný názor na prvú SR je toho najlepším príkladom. Že situácia sa nijako nezlepšuje, vidíme aj tento rok. Namiesto odbornej diskusie majú v uliciach i v médiách priestor extrémisti z jedného i druhého politického spektra.
Zhováral sa Radovan Pavlík
http://www.webnoviny.sk/rozhovory/lacko ... lanok.html
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Dobrý rozhovor, Lacko je kvalitný historik, tvorí taký stred medzi oboma protipólmi historických výkladov tohto obdobia.
Samozrejme, o tejto téme treba diskutovať, otvorene, ale musí to mať úroveň, čo sa o vyhláseniach arcibiskupa Sokola povedať nedá ani náhodou, aj keď je jeho názory sú jasné, veď jemu podobní zmrdi sa najviac nabalili na židovskom majetku.
Samozrejme, o tejto téme treba diskutovať, otvorene, ale musí to mať úroveň, čo sa o vyhláseniach arcibiskupa Sokola povedať nedá ani náhodou, aj keď je jeho názory sú jasné, veď jemu podobní zmrdi sa najviac nabalili na židovskom majetku.
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
a aka je spravna interpretacia? dam sem zoznam mien osob, organizacii, ktore potvrdzuju pocet 30-35, dokonca aj 40 000 zachranenych zidov do doby vypuknutia povstania:Nespravnou interpretáciou vznikajú súčty, ktore by v praxi znamenali, ze absurdný počet 30 000 Židov (35 000 podľa Ďuricu) muselo prežiť holokaust vďaka výnimkám.
- durica
- hoffman
- wisliceny
- Rabbi Moshe Shonfeld
- cerveny kriz
- jozef mikus (1947)
//autoeditácia príspevku (15 Mar 2010, 0:13)
zo zidovskeho majetku najviac ukradli komunisti po WWII, lenze o tom sa nehovori. vsak vieme za koho su prezleceni dnesni demokrati! kamencovi, komunistovi neverim ani pol slova.hughito napísal: veď jemu podobní zmrdi sa najviac nabalili na židovskom majetku.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Dobrý rozhovor, Lacko je kvalitný historik, tvorí taký stred medzi oboma protipólmi historických výkladov tohto obdobia.
Lacko je predovšetkým P.K. lebo sa sám bojí o svoju riť, no napriek tomu som sem jeho názor pastol. Keby myslel vážne diskusiu, netvrdil by že tu máme nejaké extrémistické smery ktoré potom zabudol vymenovať a tiež zabudol uviesť príklady kto je tým extrémistom.
Ja si myslím že DR. Tiso je nevinný vo všetkých bodoch obžaloby, Lacko si myslí že je vinný ale málo, iný si myslí že Tiso je vinný trochu viac, ďalší, že je vinný ešte nad rámec obžaloby.
Podľa Lacka je ten čo si myslí, že Tiso je nevinný a ten čo si myslí že Tiso je vinný nad rámec obžaloby - extrémista.
Prečo by však niekto mal niečo hovoriť len na polovicu v rámci PK, alebo byť polovičatý? Zo štúdia ktoré som doteraz absolvoval som vo svojom vnútri ale aj mnohými faktami absolútne presvedčený že Tiso bol jeden z morálne najčistejších osobností aké SR mala. Je to môj názor a nemá prečo byť extrémny. Nikomu týmto názorom neupieram právo na jeho názor.
NA poklad slovenského štátu sa tiež nevyskladali židia ale obyčajní občania. Tiež je zaujímavé, že židia tvorili 4 percentá obyvateľstva ale vlastnili skoro 50 percent všetkého bohatstva krajiny.
Čo sa však týka židovského majetku je potrebné ak chceme hovoriť o židovskom majetku, zistiť akým spôsobom sa stal židovským a ako bol nadobudnutý, to nám veľa povie o morálnom či amorálnom nadobudnutí majetku a teda sa budeme môcť správne rozhodnúť či židovský majetok bol skutočne židovským a nadobudnutým poctivou prácou alebo krádežou, podvodom a lichvou. V normálnej spoločnosti je normálne, že človeku ktorý kradne, lúpi a lichvárči zákon majetok zhabe.
Samozrejme nie každý žid je lichvár a zlodej. Bohužiaľ v minulosti ale väčšina židovského obyvateľstva práve takýmito metódami k majetku prichádzala. Už Ľ. Štúr tvrdil že židov by bolo treba poslať odkiaľ prišli. Záznamov o tom čo tu Židia prevádzali je dostatok, bohužiaľ všetky autentické dobové dokumenty sú označované pojmom antisemitizmus, ktorý je lepší ako pojem politická imunita. Pojem antisemitizmus chráni každého žida aj podvodníka a lichvára pred tým aby sa za svoje činy zodpovedal. Taktiež chráni celú židovskú históriu a náboženstvo pred tým aby sa rozpitvával ich mnohokrát zločinný charakter.
Zlý je ten kto na zločinca poukázal, nie ten kto zločiny praktizuje. Toť je môj názor. Ktorý nemá prečo byť extrémistickým keďže sa opiera o poznatky našich predkov a velikánov. Nič čo by nespomenul Štúr, Vajanský alebo iný si ja nevymýšľam, preto ak niekto označuje za extrémistu mňa, len kôli tomu že mám preštudované ich diela, musí v prvom rade považovať za nacistov a extrémistov našich významných dejateľov, čo je podľa mňa neúcta k vlastným osobnostiam a celkové nepochopenie dejín vlastného národa.
Lacko je predovšetkým P.K. lebo sa sám bojí o svoju riť, no napriek tomu som sem jeho názor pastol. Keby myslel vážne diskusiu, netvrdil by že tu máme nejaké extrémistické smery ktoré potom zabudol vymenovať a tiež zabudol uviesť príklady kto je tým extrémistom.
Ja si myslím že DR. Tiso je nevinný vo všetkých bodoch obžaloby, Lacko si myslí že je vinný ale málo, iný si myslí že Tiso je vinný trochu viac, ďalší, že je vinný ešte nad rámec obžaloby.
Podľa Lacka je ten čo si myslí, že Tiso je nevinný a ten čo si myslí že Tiso je vinný nad rámec obžaloby - extrémista.
Prečo by však niekto mal niečo hovoriť len na polovicu v rámci PK, alebo byť polovičatý? Zo štúdia ktoré som doteraz absolvoval som vo svojom vnútri ale aj mnohými faktami absolútne presvedčený že Tiso bol jeden z morálne najčistejších osobností aké SR mala. Je to môj názor a nemá prečo byť extrémny. Nikomu týmto názorom neupieram právo na jeho názor.
Sokol hovorí len z vlastnej skúsenosti, to isté čo hovoril aj môj dedo. Môj dedo nebol ani v HG, ani nežil z cudzieho židovského majetku! Myslím si že ani Sokol nežil zo židovského majetku. To sú samozrejme len nepodložené obvinenia.
Samozrejme, o tejto téme treba diskutovať, otvorene, ale musí to mať úroveň, čo sa o vyhláseniach arcibiskupa Sokola povedať nedá ani náhodou, aj keď je jeho názory sú jasné, veď jemu podobní zmrdi sa najviac nabalili na židovskom majetku.
NA poklad slovenského štátu sa tiež nevyskladali židia ale obyčajní občania. Tiež je zaujímavé, že židia tvorili 4 percentá obyvateľstva ale vlastnili skoro 50 percent všetkého bohatstva krajiny.
Čo sa však týka židovského majetku je potrebné ak chceme hovoriť o židovskom majetku, zistiť akým spôsobom sa stal židovským a ako bol nadobudnutý, to nám veľa povie o morálnom či amorálnom nadobudnutí majetku a teda sa budeme môcť správne rozhodnúť či židovský majetok bol skutočne židovským a nadobudnutým poctivou prácou alebo krádežou, podvodom a lichvou. V normálnej spoločnosti je normálne, že človeku ktorý kradne, lúpi a lichvárči zákon majetok zhabe.
Samozrejme nie každý žid je lichvár a zlodej. Bohužiaľ v minulosti ale väčšina židovského obyvateľstva práve takýmito metódami k majetku prichádzala. Už Ľ. Štúr tvrdil že židov by bolo treba poslať odkiaľ prišli. Záznamov o tom čo tu Židia prevádzali je dostatok, bohužiaľ všetky autentické dobové dokumenty sú označované pojmom antisemitizmus, ktorý je lepší ako pojem politická imunita. Pojem antisemitizmus chráni každého žida aj podvodníka a lichvára pred tým aby sa za svoje činy zodpovedal. Taktiež chráni celú židovskú históriu a náboženstvo pred tým aby sa rozpitvával ich mnohokrát zločinný charakter.
Zlý je ten kto na zločinca poukázal, nie ten kto zločiny praktizuje. Toť je môj názor. Ktorý nemá prečo byť extrémistickým keďže sa opiera o poznatky našich predkov a velikánov. Nič čo by nespomenul Štúr, Vajanský alebo iný si ja nevymýšľam, preto ak niekto označuje za extrémistu mňa, len kôli tomu že mám preštudované ich diela, musí v prvom rade považovať za nacistov a extrémistov našich významných dejateľov, čo je podľa mňa neúcta k vlastným osobnostiam a celkové nepochopenie dejín vlastného národa.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Krija: V roku 1940 bolo na Slovensku 87 314 občanov židovskej národnosti. Počas transportov od 25.marca do 20.októbra 1942 bolo deportovaných 57 628 Židov. Po okupácii Slovenska Nemeckom bolo na jeseň 1944 deportovaných ďalších circa 13 500 Židov.
Veľmi ľahká matematika: 87314 - 71128 = 16186 (cca) Židov prežilo.
Ďalej, v roku 1944 žilo na Slovensku cca 20 000 Židov (podľa Hradskej 18 945, podľa Kamenca ca 24 000).
Tieto čísla jasne vyvracajú rozprávky o 40 000 výnimkách.
A konieckoncov, podľa teba sú komunisti vlastne Židia, nie ? Nie je to troška proti logike ? Oni okrádali sami seba ?
A áno, komunista Kamenec určite nahrabal najviac.
IvanSk: Neviem čo je to P.K., takže sa mi je akosi ťažko vyjadriť k tejto časti príspevku.
Samozrejme, ja neuznávam žiadne označenia typu extrémista, keď niečo tvrdí niečo "netradičné", napr. ako ty, tak sa má o tom diskutovať, prípadne ti to vyvracať, nie škatuľkovať do pojmu extrémizmus. To neuznávam.
Ja nepochybujem, že tvoj dedo sa mal dobre, veľa ľudí sa malo dobre, aj keď blahobyt je určite prehnané vyjadrenie (teda, ak tým nemyslíme nejaké špičky, ktoré sa dostávali k tým židovským majetkom).
Predpokladám, že tvoj dedo mal jednoducho robotu, čo bolo po čase krízy veľmi cenené, takže určite vládla spokojnosť aj u bežných ľudí.
Toto však treba chápať v celkovom kontexte, ten "blahobyt" tu bol len preto, lebo sme podporovali vojnovú mašinériu Nemecka exportom, veľa fabrík sa prerobilo na zbrojné závody, ale tak samozrejme, bola práca.
Jednoducho, po kríze bola vojnová konjunktúra, ekonomika aj iné odvetvia sa vzmáhali, ale aj len dočasu, po obrate na východnom fronte a nasledovnom vývine to už nebolo také ružové.
Taktiež krádež židovských majetkov zohrala svoju rolu, predsa len to boli nemalé "sumy a počty", aj keď pravdou zostáva, že tie arizované podniky v rukách Slovákov väčšinou skrachovali. Slováci vyčítali Židom, že 4% menšina má podiel na 39% hospodárstva, ale tak zrejme to malo svoje dôvody (šikovnosť, podnikateľstvo a určite aj vychcanosť, čo je však aj dnes úplne bežná vec, bakuninžiaľ).
Na druhú stranu, jeden môj dedko partizán, skončil v pracovnom tábore, druhý partizán, tretí partizánom pomáhal, nosím im do hôr jesť. Z toho vyplýva, že spokojnosť s režimom až taká určite nebola, čiže aj ten blahobyt je diskutabilný, samozrejme, že u takých prasiat ako Sokol bol blahobyt určite.
V neposlednom rade, to že bol "blahobyt" nie je ukazovateľom správnosti režimu, takisto za socializmu sme dosť napredovali (napríklad v porovnaní s dnešnou demokraciu), ľudia mali prácu, bývanie, auto. Ale režim bol zlý, neslobodný, takže podľa mňa je to odsúdeniahodný režim, aj napriek blahobytu a nechcel by som v takom režime žiť.
Ako nadobudli Židia také majetky ? No určite to bolo zapríčinené tým, že boli podnikaví, tvoriví a pracovití, samozrejme, v kšeftoch býva aj svinstvo, ale určite sa to nedá generalizovať na všetkých Židov. Alebo snáď Židia získali tie majetky násilne, krádežou, tunelovaním či inými podobnými praktikami (to je skôr výdobytok dnešnej doby) ? Úrady u nás nikdy neboli zaujaté v prospech Židov, najmä nie v období Rakúsko-Uhorska.
A reči okolo židovských krčmárov a úžerníkov. Pozri, to, že Slovák sa chcel ožrať a platil za to Židovi, za to Žid nemôže, to bola proste jeho voľba.
Toto veľa vystihuje: Evanjelický farár Ján Lajčiak v knižke Slovensko a kultúra cituje káravý článok, ktorý v roku 1913 vyšiel v Národnom hlásnikovi: „Videli ste už opitého žida? Nie! Žid nepije a menovite, nepije pálené. A to je tajomstvo jeho ohromného úspechu. Žid má rozum, lebo si ho nikdy neprepije! Žid je zdravý a dlho žije – lebo zdravie pitím nepodrýva, židove deti sa dobre učia a stávajú sa z nich učení, diplomovaní ľudia, lebo židovské deti sa neplodia v obžerstve a opilstve a nie sú hriechom rodičov založené. Žid bohatne, lebo on vám meria pálené, a majetok prepíjate vy.“
Veľmi ľahká matematika: 87314 - 71128 = 16186 (cca) Židov prežilo.
Ďalej, v roku 1944 žilo na Slovensku cca 20 000 Židov (podľa Hradskej 18 945, podľa Kamenca ca 24 000).
Tieto čísla jasne vyvracajú rozprávky o 40 000 výnimkách.
No to je zaujímavé, že nakradli najviac, neviem ako ty, ale ja som nezaregistroval, že by sa počas socializmu zavádzalo niečo na štýl židovského kódexu.zo zidovskeho majetku najviac ukradli komunisti po WWII, lenze o tom sa nehovori. vsak vieme za koho su prezleceni dnesni demokrati! kamencovi, komunistovi neverim ani pol slova.
A konieckoncov, podľa teba sú komunisti vlastne Židia, nie ? Nie je to troška proti logike ? Oni okrádali sami seba ?
A áno, komunista Kamenec určite nahrabal najviac.
IvanSk: Neviem čo je to P.K., takže sa mi je akosi ťažko vyjadriť k tejto časti príspevku.
Samozrejme, ja neuznávam žiadne označenia typu extrémista, keď niečo tvrdí niečo "netradičné", napr. ako ty, tak sa má o tom diskutovať, prípadne ti to vyvracať, nie škatuľkovať do pojmu extrémizmus. To neuznávam.
Ja nepochybujem, že tvoj dedo sa mal dobre, veľa ľudí sa malo dobre, aj keď blahobyt je určite prehnané vyjadrenie (teda, ak tým nemyslíme nejaké špičky, ktoré sa dostávali k tým židovským majetkom).
Predpokladám, že tvoj dedo mal jednoducho robotu, čo bolo po čase krízy veľmi cenené, takže určite vládla spokojnosť aj u bežných ľudí.
Toto však treba chápať v celkovom kontexte, ten "blahobyt" tu bol len preto, lebo sme podporovali vojnovú mašinériu Nemecka exportom, veľa fabrík sa prerobilo na zbrojné závody, ale tak samozrejme, bola práca.
Jednoducho, po kríze bola vojnová konjunktúra, ekonomika aj iné odvetvia sa vzmáhali, ale aj len dočasu, po obrate na východnom fronte a nasledovnom vývine to už nebolo také ružové.
Taktiež krádež židovských majetkov zohrala svoju rolu, predsa len to boli nemalé "sumy a počty", aj keď pravdou zostáva, že tie arizované podniky v rukách Slovákov väčšinou skrachovali. Slováci vyčítali Židom, že 4% menšina má podiel na 39% hospodárstva, ale tak zrejme to malo svoje dôvody (šikovnosť, podnikateľstvo a určite aj vychcanosť, čo je však aj dnes úplne bežná vec, bakuninžiaľ).
Na druhú stranu, jeden môj dedko partizán, skončil v pracovnom tábore, druhý partizán, tretí partizánom pomáhal, nosím im do hôr jesť. Z toho vyplýva, že spokojnosť s režimom až taká určite nebola, čiže aj ten blahobyt je diskutabilný, samozrejme, že u takých prasiat ako Sokol bol blahobyt určite.
V neposlednom rade, to že bol "blahobyt" nie je ukazovateľom správnosti režimu, takisto za socializmu sme dosť napredovali (napríklad v porovnaní s dnešnou demokraciu), ľudia mali prácu, bývanie, auto. Ale režim bol zlý, neslobodný, takže podľa mňa je to odsúdeniahodný režim, aj napriek blahobytu a nechcel by som v takom režime žiť.
Ako nadobudli Židia také majetky ? No určite to bolo zapríčinené tým, že boli podnikaví, tvoriví a pracovití, samozrejme, v kšeftoch býva aj svinstvo, ale určite sa to nedá generalizovať na všetkých Židov. Alebo snáď Židia získali tie majetky násilne, krádežou, tunelovaním či inými podobnými praktikami (to je skôr výdobytok dnešnej doby) ? Úrady u nás nikdy neboli zaujaté v prospech Židov, najmä nie v období Rakúsko-Uhorska.
A reči okolo židovských krčmárov a úžerníkov. Pozri, to, že Slovák sa chcel ožrať a platil za to Židovi, za to Žid nemôže, to bola proste jeho voľba.
Toto veľa vystihuje: Evanjelický farár Ján Lajčiak v knižke Slovensko a kultúra cituje káravý článok, ktorý v roku 1913 vyšiel v Národnom hlásnikovi: „Videli ste už opitého žida? Nie! Žid nepije a menovite, nepije pálené. A to je tajomstvo jeho ohromného úspechu. Žid má rozum, lebo si ho nikdy neprepije! Žid je zdravý a dlho žije – lebo zdravie pitím nepodrýva, židove deti sa dobre učia a stávajú sa z nich učení, diplomovaní ľudia, lebo židovské deti sa neplodia v obžerstve a opilstve a nie sú hriechom rodičov založené. Žid bohatne, lebo on vám meria pálené, a majetok prepíjate vy.“
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
No nebolo to az takhughito napísal:A reči okolo židovských krčmárov a úžerníkov. Pozri, to, že Slovák sa chcel ožrať a platil za to Židovi, za to Žid nemôže, to bola proste jeho voľba.
Od konca 18. storočia Židia od komposesorátneho panstva postupne prenajímali, respektíve odkupovali aj výrub dreva a každú manipuláciu s ním. V súvislosti s tým preberali aj tzv. vodné a brehové regálne právo na splav riek a na zriaďovanie krčmárskych obchodných živností na brehoch riek., kde židovskí faktori dávali na borg pálenku pltníkom a brehovým robotníkom. Potom pri zúčtovaní splavného dreva, často samotný zárobok nestačil na úhradu výdavkov u brehového krčmára. Mnohí by si povedali, že si za to môžu sami, že alkohol pili dobrovoľne. Nie vždy to ale bolo tak. Napríklad v roku 1807 sa jasenickí robotníci sťažovali, že ich brehový faktor okráda na pálenke, že im vnucuje pálenku a keď odmietnu, tak ich z práce vykáže.
Ja by som slovo kradez vymenil za slovo vratenie spat do ruk domaceho obyvatelstva.hughito napísal:Taktiež krádež židovských majetkov zohrala svoju rolu
Co sa tyka celkovej zidovskej aktivity na slovensku http://sk.metapedia.org/wiki/Židia_na_Slovensku
Tie zidovske podvody alebo sikovnost ked chcete im preto tak dobre vychadza lebo vzdy drzia pokope su zjednoteny a hrdy.
http://sk.metapedia.org/wiki/Židovská_s ... _stratégia
Ked zacne nejaky biely narod uvazovat podobne ako zidia hrdo a zjednotene (napr Hitlerovske nemecko) tak potom zidovska sikovnost sa razom straca a su uplne bezmocny.
Je zly ako pre koho. Neexistuje ze najdes rezim dobry pre kazdeho a sloboda neni to hlavne co ludia chcu, ale o tom sme uz samozrejme diskutovali.hughito napísal:Ale režim bol zlý, neslobodný, takže podľa mňa je to odsúdeniahodný režim, aj napriek blahobytu a nechcel by som v takom režime žiť.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Vnútiť pálenku a piť ju, je rozdiel. Akože neviem, ale príde mi absurdné, že by Židia násilne liali či inými spôsobmi zaručovali, aby chudáčikovia Slováci chlastali ako zvery. My sme národ, ktorý má k alkoholu blízko, pijú skoro všetci, bežná Slovák veľa znesie, proste to máme v krvi.No nebolo to az tak
Metapédiu mi sem postovať nemusíš, ich názory na Židov sú mi známe.Ja by som slovo kradez vymenil za slovo vratenie spat do ruk domaceho obyvatelstva.
A nepopieram, Židia zjavne vedia držať pri sebe, majú to zrejme nejakým spôsobom viac zakorenené v sebe, tú súdržnosť, vedia si pomáhať, pomôcť v ťažkej chvíli.
To, že to my nedokážeme, alebo to nevieme nás však neoprávňuje Židom vnucovať nejaké abstraktné ciele.
Hitlerovské Nemecko uvažovalo proti Židom fakt hrdo, len čo je pravda.
Je pravda, že dnešní zdegenerovaní ľudia už ani pojem "sloboda" nevnímajú, hlavne, že je robota (hoc aj otrocká a vykorisťovacia) a večer správy prepchaté nehodami a smetánkou + Superstar na Markíze.Je zly ako pre koho. Neexistuje ze najdes rezim dobry pre kazdeho a sloboda neni to hlavne co ludia chcu, ale o tom sme uz samozrejme diskutovali.
Aj tak si ale myslím, že pokiaľ by tá nesloboda bola príliš veľká, ľudia by sa spamätali.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Hughito nepoznáš niektoré elementárne záležitosti a vyjadruješ sa k tejto téme ako všeznalec. Čo povieš na toto?
Kde sa všetci podeli? Po odpočítaní 40 000 židov ktorí boli po viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku na území Slovenska stále muselo zostávať 96 000 židov a viac. Pretože štatistiky sú z roku 1930. Takže nie 87 000 židov ktorých napočítala štátna moc pretože tí sa hlásili len k židovskej národnosti, nikto ale nespočítal tých, ktorí sa hlásili k židovskému vierovyznaniu.
ak od 96 000 odpočítame 57 000 + 14 000/10 000 výsledok je 25 000/29 000 židov
Samozrejme ešte som nepočítal s prírastkom židov za 9 rokov
Tvoja hrubá neznalosť bije do očí pretože si akosi pozabudol na to že 14 000/ 10 000 židov ktorých vyviezli Nemci po SNP boli výnimkami už chránení ale Nemci už ani tieto výnimky nerešpektovali.
Teda v čase keď bolo zo slovenska odvezených 57 000 židov ostatní už boli poskrývaní a z veľkej časti mali výnimky.
Netreba tiež zabúdať že niektorí židia sa zachránili útekom do Maďarska alebo rovno do Izraela.
Teda číslo 24 000 alebo 20 000 židov po vojne na slovensku je navyše len odhadom a nič nedokumentuje.
Na dôvažok treba vziať aj to že všetkých 40 000 židov čo zostali na južných územiach ktoré okupovalo Maďarsko bolo povraždených.
//autoeditácia príspevku (17 Mar 2010, 6:49)
Podľa sčítania ľudu z 1. decembra 1930 sa na Slovensku k židovskej národnosti prihlásilo 65 385 osôb a k židovskému vierovyznaniu 136 737 osôb.Krija: V roku 1940 bolo na Slovensku 87 314 občanov židovskej národnosti. Počas transportov od 25.marca do 20.októbra 1942 bolo deportovaných 57 628 Židov. Po okupácii Slovenska Nemeckom bolo na jeseň 1944 deportovaných ďalších circa 13 500 Židov.
Veľmi ľahká matematika: 87314 - 71128 = 16186 (cca) Židov prežilo.
Kde sa všetci podeli? Po odpočítaní 40 000 židov ktorí boli po viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku na území Slovenska stále muselo zostávať 96 000 židov a viac. Pretože štatistiky sú z roku 1930. Takže nie 87 000 židov ktorých napočítala štátna moc pretože tí sa hlásili len k židovskej národnosti, nikto ale nespočítal tých, ktorí sa hlásili k židovskému vierovyznaniu.
ak od 96 000 odpočítame 57 000 + 14 000/10 000 výsledok je 25 000/29 000 židov
Samozrejme ešte som nepočítal s prírastkom židov za 9 rokov
Tvoja hrubá neznalosť bije do očí pretože si akosi pozabudol na to že 14 000/ 10 000 židov ktorých vyviezli Nemci po SNP boli výnimkami už chránení ale Nemci už ani tieto výnimky nerešpektovali.
Teda v čase keď bolo zo slovenska odvezených 57 000 židov ostatní už boli poskrývaní a z veľkej časti mali výnimky.
Netreba tiež zabúdať že niektorí židia sa zachránili útekom do Maďarska alebo rovno do Izraela.
Teda číslo 24 000 alebo 20 000 židov po vojne na slovensku je navyše len odhadom a nič nedokumentuje.
Na dôvažok treba vziať aj to že všetkých 40 000 židov čo zostali na južných územiach ktoré okupovalo Maďarsko bolo povraždených.
//autoeditácia príspevku (17 Mar 2010, 6:49)
Hospodárska politika Slovenskej republiky (1939 – 1945)
Jozef Jurík
Základné ekonomické východiská Slovenského štátu sa dajú charakterizovať na príklade zlatých menových rezerv, vrátane devízových prostriedkov. Nemecko po obsadení Prahy (15. marca 1939) zhabalo celý česko-slovenský zlatý poklad bez podielu Slovenskej republiky na ňom. Slovensko si na svoje zlaté menové rezervy muselo urobiť zbierku, vláda preto 11. júla 1939 schválila zriadenie „Fondu hospodárskej samostatnosti“. V dvoch etapách (prvá do 31. októbra 1940, druhá do 31. decembra 1943) sa vyzbieralo vyše 3 kg čistého zlata, 60 kg čiastočne zlatého kovu, 1873 kg čistého striebra, 344 čiastočne strieborných predmetov, za 2 a pol milióna korún cenných papierov a 10 miliónov korún v hotovosti. Do zbierky prispelo vyše 90 000 darcov. Zlaté krytie slovenskej meny dosiahlo dovedna 7 ton zlata. Okrem zbierky a darov si časť získala ťažbou zlata v Slovenských rudných baniach (Kremnica a Banská Štiavnica) a časť zlata získala Slovenská národná banka (SNB) vývozom osobitne hodnotného tovaru, za aký sa cez vojnu pokladal aj cukor, textil, petrolejové výrobky a pod. Slovensko malo aktívne obchodné saldo takmer so všetkými významnejšími zahraničnými partnermi, vrátane Nemecka. (Bobák, 2000, s. 117)
Do zlatých zásob Slovenského štátu však nepatrilo tzv. židovské zlato, ktoré bolo odoberané Židom pri ich odsune do koncentračných táborov.
Čo sa týka devízových prostriedkov, na Slovensku boli k dispozícii len devízy od exportných firiem, ktoré boli uložené na valutových kontách bánk. Išlo zhruba o hodnotu 30 mil. Ks. (Bobák, 2000, s. 117)
Hlavné body rozvojového hospodárskeho programu Slovenského štátu boli:
- industrializácia,
- rozšírenie pracovných možností,
- povznesenie hospodárstva.
V súdobej tlači sa v tejto súvislosti píše:
„Slováci bohatnite!, pretože z bohatých jednotlivcov vznikne bohatý národ, ktorým chceme už raz byť, pretože národ žobrákov je národom otrokov.“
V poslednom období dala slovenská vláda do obehu 1 miliardu nekrytých korún. Peňažné obeživo sa od marca 1939 do marca 1945 (za šesť rokov) zvýšilo z 1,4 na 11,6 mld. Ks. (Bobák, 2000, s. 118)
Situácia v zásobovaní bola napriek mnohým nedostatkom lepšia ako v susedných štátoch, vo Švajčiarsku alebo v západnej Európe, kde sa dobré pomery vojnou zhoršili. Uprostred kontinentu dychtiacom po tovare stalo sa Slovensko veľmi vyhľadávaným obchodným partnerom a vedelo svoje záujmy úspešne zastupovať aj v Berlíne. Slovensko vypomáhalo v zásobovaní aj Švajčiarsku. Z 30. októbra 1942 je datovaný list slovenského chargé ď affaires Radlinského, ktorý informuje o tom, že Švajčiarsko sa nachádza v nepriaznivej zásobovacej situácii a že „veľmi potrebuje napr. cukor, lúšteniny, zemiaky a drevené uhlie“ zo Slovenska. Podľa Správy devízového odboru SNB z januára 1940 najvyšší podiel na slovenskom vývoze malo drevo 25,3 %, potravinársky priemysel 18,2 %, celulóza a papier 13,0 %, kovy 11,9 %, poľnohospodárske a živočíšne plodiny 9,3 %. Slovenská ekonomika mala k dispozícii celý trh bývalého Česko-Slovenska, pretože vzájomná výmena tovaru s Protektorátom fungovala na princípe „bezcolnosti vzájomnej výmeny“, čo bolo pre Slovensko významným prínosom. Do Protektorátu smerovalo 55 % slovenského vývozu. (Bobák, 2000, s. 119)
Hospodársky rast najmä v prvých rokoch ovplyvnila štátna podpora priemyslu, ale aj viaceré iné faktory. Peter Zaťko, známy slovenský ekonóm tých čias, 28. júna 1940 na manifestačnom zhromaždení slovenského priemyslu v Trenčianskych Tepliciach povedal, že bol spôsobený hlavne dvoma faktormi: nízkou spotrebou slovenského obyvateľstva a z toho vyplývajúcou samozásobiteľskou schopnosťou slovenského vidieka („už dnes na poli hospodárskom sme schopní dať svetu viacej, ako od neho chceme, už dnes stávame sa veriteľmi cudziny“) a nepochybným entuziazmom z pocitu vlastnej vlády nad svojou krajinou a nad rozhodovaním o tvorbe a použití zdrojov („Slovák, ktorý sa už dlhé desaťročia v rôznych častiach sveta ukazoval ako obyčajný alebo kvalifikovaný robotník, ukázal sa v týchto časoch aj ako organizátor, ktorý stojí na výške svojich úloh. Hádam v tom je práve kus tajomstva slovenského úspechu z roku 1939“) . (Bobák, 2000, s. 119)
Dokonca Žid, významný predstaviteľ slovenského bankovníctva do roku 1968 Eugen Löbl to neskôr v emigrácii zhodnotil takto:
„Musíme otvorene povedať, že Slovenský štát zachránil slovenský národ pred rozdelením a maďarskou okupáciou. Slovenský národ a jeho zodpovední politici priviedli slovenský štát k obdivuhodným úspechom. Bol to šikovný spôsob, ako vedel využiť situáciu pre seba... Bolo malým zázrakom, čo vedeli Slováci v tomto mocenskom Hitlerovom ohrození vyťažiť pre seba. Dokázali tým svoju vyspelosť. To treba uznať a nemožno paušálne zatracovať všetko, čo sa za vojny v Slovenskej republike robilo. Bolo by to preberanie komunistických a čechoslováckych kritérií a popieranie objektívneho zhodnotenia doby.”
Realisticky hodnotil hospodárske pomery prvej Slovenskej republiky aj Gustáv Husák (spolu so svojimi spolupracovníkmi v V. ilegálnom ústrednom výbore KSS pre potreby Moskvy) v júli 1944. Keďže Husák bol spoluorganizátorom povstania, ktoré malo za cieľ zlikvidovať režim Slovenského štátu (a napokon zlikvidovali i samostatný štát), jeho názory možno považovať za objektívne, nemal dôvod ho chváliť:
„Hospodárske otázky sa podarilo dobre zvládnuť, a to i na prekvapenie ľudí režimu svojho času naklonených. Dnes je na Slovensku pomerne dosť tovaru, zásobovanie funguje vcelku dobre, oproti iným územiam (Čechy, Maďarsko, Nemecko, Poľsko) je na Slovensku najlepšie, a to tak čo do výšky reálnych miezd, ako aj čo do možnosti zakúpenia tovaru. Platy zamestnancov a robotníkov sa mnohokrát zvyšovali, závody majú rôzne zásobovacie výhody, o nedostatku základných tovarov pre konzum nemôže byť ani reči.
Slovenská koruna je v obchodnej Európe najlepšou menou, doma má predbežne plnú dôveru, ľudia ukladajú ešte peniaze, nie je tu útek k naturálnym obchodom, ako pozorovať v okolí, nábehy k inflácii sú vyvolané skôr nemeckým nátlakom v hospodárstve než domácimi pomermi, ceny spotrebných tovarov na čiernom trhu sú 1 – 5 násobok úradnej ceny, často sa držia pri úradnej cene, kým napr. v Čechách dosahujú až 100 – 200-násobnú. Ťažkosti robia nemecké požiadavky, v dôsledku ktorých dnes Nemecko dlhuje Slovensku 8 miliárd Ks.
Zo Slovenska sa pašujú a súkromne vyvážajú potraviny, cigarety, liehoviny, textílie a pod. do Čiech, Nemecka a inde. Slovenský priemysel sa počas určitej konjunktúry, ktorú mal za tejto vojny, veľmi zmodernizoval, do zariadení sa investovali asi 2 miliardy Ks (v priebehu dvoch rokov), čo je na Slovensko veľká suma.
Pomer slovenskej koruny k českej je úradne 1 : 1,05 v prospech českej koruny, v skutočnosti (na čiernom trhu, burze a pod.) reálna sila je asi 1 : 7 až 1 : 10 v prospech koruny slovenskej. Mena českej koruny je úplne zruinovaná, mena slovenskej koruny sa pomerne slušne drží. Nemecká marka je bezcenný papier, hoci jej kurz je 11,6 Ks, kupuje sa načierno po 1 – 2 Ks. Pengö po okupácii Maďarska neobyčajne klesol. (...)
Štátne i súkromné úradníctvo, aj keď nie platené skvele, je platené slušne a vzhľadom na reálnu silu Ks oveľa lepšie než napr. v Čechách. Priemyselná výroba je usmerňovaná Najvyšším úradom pre zásobovanie (Dr. Karvaš), pokiaľ je to potrebné pre nedostatok surovín (kovy a pod.), ďalej ten istý úrad určuje ceny výrobkov a uskutočňuje zásobovanie obyvateľstva potravinami a niektorými priemyselnými artiklami.
Roľníctvo v podstate nie je regulované (iba čo do zásobovania), výroba tu ide v starých koľajach. Problém malého roľníctva bude jeden z prvých na riešenie, je na Slovensku hádam najaktuálnejší.
Vcelku možno povedať podľa 6-ročných skúsenosti, že Slovensko je schopné hospodársky aj finančne samostatne existovať, samo sa vie vydržať a má dnes aj potrebné sily (i technické) i výrobné predpoklady k medzinárodnej konkurencii.
Dnes je určitý nedostatok pracovných síl čiastočne preto, že asi 60 000 slovenských robotníkov pracuje v Nemecku, ďalej značný počet ľudí je v armáde. Ak nenastanú zvláštne poruchy neskoršie, menovite ak bude slovenské hospodárstvo hneď po ukončení vojny plne pracovať na mierovú výrobu, t.j. niet tu špeciálnych vojenských závodov.“ (Bobák, 2000, s. 119 – 120)
Južné Slovensko prežívalo za maďarskej okupácie všestranný úpadok. Priemysel sa v tejto agrárnej oblasti nerozvíjal, zamestnanosť stagnovala a poľnohospodárstvo nemohlo v Maďarsku získať náhradu za stratené odbytisko. Zhoršovanie sociálneho zákonodarstva, nevýhodné podmienky pri výmene peňazí, nútené obmedzovanie osevných plôch intenzívne oddeľovaných plodín, dosadzovanie Maďarov z centra na vedúce miesta a iné opatrenia vyvolávali odpor nielen u diskriminovaných Slovákov, ale i medzi maďarským obyvateľstvom. Zhoršenie hmotného postavenia pocítili v tej či onej forme všetky vrstvy spoločnosti. (Průcha V. a kol.: Hospodárske dějiny..., 1974, s. 199)
Pri hodnotení slovenského hospodárstva v týchto rokoch si musíme uvedomiť niekoľko významných faktorov, ktoré vplývali negatívne a kladne na jeho rozvoj.
Po územných stratách, spôsobených Viedenskou arbitrážou v novembri 1938, Slovensko stratilo najúrodnejšiu časť krajiny, narušila sa významná železničná dopravná sieť. Po vzniku štátu sa Nemecká ríša pričinila o istý stupeň vykorisťovania a počas celého trvania štátu Slovensko viedlo tri vojny, kam smerovala značná časť štátneho rozpočtu.
Na druhej strane svetová vojna umožnila spotrebu menej kvalitných potravín. Slovenský človek sa necítil byť menejcenným, naopak bol hrdým na to, čím je. Nacionalizmus združoval národ k svornosti, čím sa zabezpečila kolektívna sila.
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
IvanSk a to este keby hughito vedel o clanku c.1, ktorym SNR dna 1. septembra 1944 sa uzniesla, ze vsetky protizidovske zakony su neplatne. ako to nakoniec dopadlo vdaka SNP vieme vsetci, okrem hughita.
"Na území Slovenska po vojne žilo približne 28 - 30 tisíc Židov a koncom roka 1949 bolo registrovaných 41 židovských náboženských obcí."
http://www.voltaire.netkosice.sk/ini.html#page3
Protižidovské nepokoje po druhej svetovej vojne na Slovensku
"Na území Slovenska po vojne žilo približne 28 - 30 tisíc Židov a koncom roka 1949 bolo registrovaných 41 židovských náboženských obcí."
http://www.voltaire.netkosice.sk/ini.html#page3
Protižidovské nepokoje po druhej svetovej vojne na Slovensku
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Jediný, kto tu nepozná elementárne znalosti si ty a navyše sa tu pasuješ do stavu nejakého opravovateľa, čo vyznieva už naozaj smiešne.Hughito nepoznáš niektoré elementárne záležitosti a vyjadruješ sa k tejto téme ako všeznalec. Čo povieš na toto?
Správne. Budeme teda vychádzať z toho počtu 136 737 osôb židovského vierovyznania, čo je pre nás smerodajné, lebo veľa Židov sa u nás hlásilo aj k iným národnostiam (napr. k československej národnosti - 44.019 /32,19%/, k nemeckej 9.945 /7,27%/ ).
Podľa sčítania ľudu z 1. decembra 1930 sa na Slovensku k židovskej národnosti prihlásilo 65 385 osôb a k židovskému vierovyznaniu 136 737 osôb.
Po I.viedenskej arbitráži (2.11. 1938) stratilo Slovensko 10 423 km2 územia s 859 885 obyvateľmi, z toho 26 181 Židov (pozor, to sú uvedení len tí, ktorí sa hlásili k židovskej národnosti, ich ozajstný počet bol okolo 40 000, ostatne ako uvádzaš aj ty, čiže sa zhodujeme).
Tu ale nastáva fakt, ktorý ty, spolu so svojimi spolu-súkmeňovcami ako krija, prehliadaš.
V tej dobe už bolo pri moci HSĽS a bol nastolený autoritatívny režim jednej strany. Už vtedy sa okrem antidemokratických opatrení začal prejavovať i antisemitizmus, ktorý vyvrcholil bezprostrednou reakciou Tisa a HSĽS na Viedenskú arbitráž, keď hneď od 4.11. do 7.11. 1938,
bolo deportovaných 7500 Židov na územie okupované Maďarskom po arbitráži. Čiže už sa ČSR sa prvýkrát Židia deportovali a zodpovednosť nesú tak predseda autonómnej vlády, ako aj minister vnútra (Tiso), minister hospodárstva a krajinské prezídium.
Čiže poďme rátať: 136 737 - 40 000 - 7500 = 89237. A sme doma.
Toto číslo (zaokrúhlene 89000-90000 Židov na SK pred deportáciami v r. 1942) potvrdzujú napr. i Kamenec, Závacká, Nižňaňský, Letz, Hradská, Hallon a určite aj plno ďalších historikov, ktorí správne narábajú s údajmi a faktami.
Navyše, toto všetko čo tu píšem potvrdzujem aj ďalším dôkazom.
Vo februári 1942, v období prípravy deportácií Židov zo Slovenska, nariadilo Ministerstvo vnútra uskutočnenie Súpisu Židov zdržujúcich sa na území Slovenskej republiky. Realizáciou Súpisu Židov boli poverené Obvodné /obecné/ notárske úrady (v Bratislave Policajné riaditeľstvo).
Treba dodať, že pri realizácii došlo zo strany úradov k mnohým pochybeniam (napr. duplicitné uvádzanie osôb, chybné prepisy mien a pod. ) a momentálne ÚPN (Ústav pamäti národa) nedisponuje údajmi z okresov Nitra, Vranov nad Topľou a Hnúšťa + údajmi z mesta Michalovce.
Pracne som to všetko spočítal a súčet bol necelých 60 000 Židov. Z iných zdrojov však vieme, že zrovna v Nitre a Michalovciach boli početné židovské komunity (4.358 a 3.955) + musíme stále počítať s tým, že 3 okresy a ich počty stále nie sú spracované. Výsledné číslo by sa určite približovalo k tým už horeuvedeným cca 90 000 Židom.
Kód: Vybrať všetko
Skalica - 520 Piešťany - 2401
Hlohovec - 1157 Trenčín - 2130
Senica - 714 Topoľčany - 3173
Myjava - 244 Zlaté Moravce - 724
Malacky - 641 B.n.Bebravou - 590
Bratislava - 633 Púchov - 459
N.M.n.V. - 1904 Ilava - 279
Modra - 366 Považská Bystrica - 264
Trnava - 4411 Veľká Bytča - 386
Čadca - 250
Žilina - 3209
Prievidza - 649
Nová Baňa - 493 Banská Štiavnica - 508
Kremnica - 263 Banska Bystrica - 1412
Krupina - 272 Modrý Kameň - 77
Zvolen - 770 Lovinbaňa - 156
Brezno n. Hronom-247 Revúca - 273
Dobšiná - 234 Turčia. sv. Martin - 1194
Ružomberok - 896 Dolný Kubín - 302
Námestovo - 273 Trstená - 447
Lipt. sv. Mikuláš-1598 Poprad - 839
Spišská N.Ves - 1364 Levoča - 952
Kežmarok - 1430 Spišská Stará Ves - 98
Stará Ľubovňa - 691 Sabinov - 1422
Bardejov - 3591 Vyšný Svidník - 762
Medzilaborce - 1491 Giraltovce - 1093
Stropkov - 1610 Humenné - 3235
Prešov - 4955 Trebišov - 2386
Michalovce - 1563
Povedz mi, kde tvrdím opak ? Tu je ale aspoň vidieť, akú účinnosť a zmysel mali tie rôzne výnimky.Tvoja hrubá neznalosť bije do očí pretože si akosi pozabudol na to že 14 000/ 10 000 židov ktorých vyviezli Nemci po SNP boli výnimkami už chránení ale Nemci už ani tieto výnimky nerešpektovali.
K tomu hospodárstvu ti odporúčam si pozrieť tento rozhovor
http://www.ta3.com/sk/reportaze/147580_slovensky-stat krija:
Zistiť presný počet Židov žijúcich na Slovensku v prvých fázach po oslobodení je prakticky nemožné. Prežilo cca tých 10000 vďaka pomoci ľuďom a samozrejme, niektorí sa určite povracali na Slovensko, či už z úteku, alebo z koncentračných táborov, takže to číslo bolo určite vyššie, ale to je v podstate už iná vec."Na území Slovenska po vojne žilo približne 28 - 30 tisíc Židov a koncom roka 1949 bolo registrovaných 41 židovských náboženských obcí."
A k tej druhej časti krija, opäť vedľa.
: Mgr. Stanislav Mičev, Múzeum SNP
Kód: Vybrať všetko
Slovenské národné povstanie dovŕšilo politický a morálny kolaps
ľudáckeho režimu. Poslednou nádejou pre ľudákov sa stal súhlas
s okupáciou vlastného štátu nacistickým Nemeckom. Znamenalo to oprieť
sa o nacistický mocenský aparát reprezentovaný na Slovensku divíziami
wehrmachtu, vojskami SS, zložkami gestapa, jednotkami bezpečnostnej
polície SiPo, bezpečnostnej služby SD a špeciálnymi protipartizánskymi
jednotkami. Okupanti boli hneď v prvých dňoch povstania zaskočení
existenciou súvislého povstaleckého frontu. Rýchle zúčtovanie s hŕstkou
„banditov˝ sa zmenilo na vojnu s regulárnou povstaleckou armádou
a hlavným cieľom sa tak stalo vojenské potlačenie SNP.
SNP sa začalo ako odpoveď na príchod nacistických okupačných
jednotiek v ranných hodinách 29. augusta 1944. Heslo na začiatok
ozbrojeného odporu vydalo Vojenské ústredie večer toho istého dňa.
Súhlasím s Ivanom Kamencom, že SNP nemalo žiadny vplyv na
obnovenie deportácií a zostrenie prenasledovania rasovo
prenasledovaných na Slovensku. Stalo sa tak na základe okupácie
nacistickými jednotkami, ktoré začali na obsadených územiach
praktizovať nacistické riešenie židovskej otázky. Je mylné domnievať sa,
že okupácia Slovenska by sa nebola uskutočnila, nebyť zintenzívnenia
partizánskeho hnutia v lete 1944. Približujúci sa front, udalosti
v Rumunsku, ktoré 23. augusta prešlo na stranu protihitlerovskej koalície,
ako aj situácia na ostatných frontoch, by boli logicky viedli k obsadeniu
územia Slovenska nacistickými jednotkami. Bola to otázka len niekoľkých
dní, alebo týždňov. Rýchlosť uskutočnených nacistických operácií na
Slovensku, hlavne odzbrojenie dvoch východoslovenských divízií,
poukazuje na dlhodobejšiu prípravu. Ani postup zo západu Slovenska
nebolo možné uskutočniť okamžite a bez prípravy.
Väčšina pracovných táborov okrem Serede a Devínskej Novej Vsi bola
na povstaleckom území, čo umožnilo väzňom opustiť ich a zapojiť sa
buď do povstania, alebo si nájsť zázemie pre budúci úkryt. Mnohým sa
takto za aktívnej pomoci civilného obyvateľstva podarilo zachrániť. Väzni
sereďského tábora spoločne so žandármi tiež vo veľkom počte prešli na
94 povstalecké územie. V ostrom protiklade aj v prípade rasovo prenasledovaných bola aj legislatíva povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR) a ľudáckej vlády. SNR v dňoch 5. a 29. septembra zrušila
všetky protižidovské zákony a nariadenia a vyhlásila za neplatné arizačné
prevody. Naproti tomu vláda J. Tisa 11. a 15. septembra na základe
nemeckej požiadavky nariadila koncentráciu všetkých židovských
obyvateľov do koncentračného tábora v Seredi.
Priamu okupáciu Slovenska vykonávali jednotky wehrmachtu a zbraní
SS. Pacifikáciu oslobodeného územia mali na starosti útvary Pohotovostnej
skupiny H SiPo a SD. Jej jadro tvorili Einsatzkommando 13 a 14, zriadené
v Brne v dňoch 30. – 31. augusta 1944 na čele s SS-
-Obersturmbannführerom dr. Josephom Witiskom. Do mašinérie krvavého
potláčania akéhokoľvek odporu a pacifikácie civilného obyvateľstva,
podporujúceho povstalecké sily, sa popri nacistických jednotkách so
súhlasom najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky zapojili aj
Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy (POHG) a jednotky Heimatschutzu.
Tieto jednotky plnili úlohu rozpadnutého žandárstva a Ústredne štátnej
bezpečnosti pri zabezpečovaní nacistických bezpečnostných opatrení.
Hlavnou úlohou ich zložiek boli perzekúcie, vraždy, teror a masová
likvidácia účastníkov povstania a ostatných antifašistov.
-
krija
VIP
- Príspevky: 5097
- Registrovaný: 29 jan 2006, 15:57
- Bydlisko: my heaven is your hell
- Kontaktovať používateľa:
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
krija ma prehlad v tejto veci, tak si davaj pozor na to co piseshughito napísal:...bolo deportovaných 7500 Židov na územie okupované Maďarskom po arbitráži.
zo zahranicnych zdrojov, nie nejaky komanc kamenec vieme, ze tych 7 500 zidov bolo odtransportovanych do madarska na eichmannov rozkaz (mimochodom, nemeckeho zida!), ale to si ty a tebe podobni kamencovia nevedeli, alebo zamerne mlzite a pred slovenskym narodom zatajujete pravdu!edit: aha takze ked nejaky saso z muzea SNP suhlasi s kamencom, tak to je pravda? preber sa uz konecne! keby nebolo SNP, tak nehrozi, ze ti zostavajuci zidia by boli niekam vyvezeni, opakujem, nehrozi! mimochodom, nejak ti uchadza ten 1. 9. 1944. a co je mozne? ako to, ze ta babenka z univerzity to zistila? aha stari komanski trotli to za 65 rokov nestihli,tak to je nemozne! co je toto za argumenty pre boha? kde tam ti komancski hajzlici spominaju 4-5 000 povrazdenych civilistov, ktori prezmenu odmietli pomahat tym vraj partizanom? v tom vraj slovenskom vraj narodnom vraj povstani bojovalo na 30 narodov a narodnosti s minimalnym poctom slovakov! este taky dotaz, partizansky boj je jednym z najucinnejsich foriem odporu, k tomu vyhodna geografia slovenska (same hory a lesy) a to vraj povstanie bolo rozobrate za 6 tyznov?! kamarat na rovinu a s trochou ironie, keby som sam mal pobehovat po slovenskych horach tak by to moje povstanie proti nemcom trvalo dlhsie! to predsa ani nebolo povstanie. z jedneho uhlu pohladu dokonca tisovi mozme vdacit aj za to, ze nemcov vobec poziadal o pomoc. nezvrhlo sa to aspon do obcianskej vojny v pravom slova zmysle.
PS prestan tu sirit tu komansku propagandu! tej maju nastrocni dost v skole, v novinach a v TV.
Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
mimochodom, v Zidoch a zidoch videli "nebezpecenstvo" aj komunisti. hned po uchopeni moci podla zoznamov gestapa/HG zacali lagrovat tych, ktori ostali, alebo sa vratili z koncetrakov...
je tomu venovana jedna cast serialu CT Tajne akce StB...
je tomu venovana jedna cast serialu CT Tajne akce StB...