V tej dobe už bolo pri moci HSĽS a bol nastolený autoritatívny režim jednej strany. Už vtedy sa okrem antidemokratických opatrení začal prejavovať i antisemitizmus, ktorý vyvrcholil bezprostrednou reakciou Tisa a HSĽS na Viedenskú arbitráž, keď hneď od 4.11. do 7.11. 1938,
bolo deportovaných 7500 Židov na územie okupované Maďarskom po arbitráži.

V tej dobe už bolo pri moci HSĽS a bol nastolený autoritatívny režim jednej strany. Už vtedy sa okrem antidemokratických opatrení začal prejavovať i antisemitizmus, ktorý vyvrcholil bezprostrednou reakciou Tisa a HSĽS na Viedenskú arbitráž, keď hneď od 4.11. do 7.11. 1938,
bolo deportovaných 7500 Židov na územie okupované Maďarskom po arbitráži.

]Podľa decembrového sčítania z roku 1938, ktoré na okupovaných územiach uskutočnili maďarské orgány, dosiahol počet Židov v obciach na južnom Slovensku (prípadne v obciach, ktoré boli pod jeho správou3) 44 075 osôb, kým židovských obyvateľov z okupovaných oblastí Podkarpatskej Rusi bolo 37 645.4

V roku 1940 bolo na Slovensku 87 314 občanov židovskej národnosti. Počas transportov od 25.marca do 20.októbra 1942 bolo deportovaných 57 628 Židov.

Ďalej, v roku 1944 žilo na Slovensku cca 20 000 Židov (podľa Hradskej 18 945, podľa Kamenca ca 24 000).
Tieto čísla jasne vyvracajú rozprávky o 40 000 výnimkách.

Najaktívnejšími odporcami režimu boli komunisti. Už v novembri 1941 ilegálne vedenie KSS poverilo Jozefa Lietavca zakladaním ozbrojených partizánskych jednotiek na boj proti štátnemu zriadeniu Slovenskej republiky. Na jar 1942 komunisti utvorili „Ústredný národný revolučný výbor“ a v „Ohlase k slovenskému národu“ vyzvali občanov, aby zakladali národné výbory ako „orgány boja za oslobodenie Slovenska“. Odozva verejnosti však bola minimálna.

V marci 1942 vznikla v réžii komunistov prvá partizánska skupina (prvá z tzv. „bojových jánošíkovských družín“), v ktorej bolo okolo 30 členov, z toho asi 20 Židov. Tlupa bola však rozbitá žandármi a Hlinkovou gardou a väčšina jej členov postupne pozatýkaná. V roku 1943 odmietol odísť na východný front bojovať proti boľševizmu dôstojník v zálohe poručík Viliam Žingor a čoskoro sa okolo neho vytvorila ozbrojená družina. Nemala však zatiaľ proti komu bojovať, veď Nemcov na Slovensku nebolo.

Koncom roku 1943 sa utvorila ilegálna Slovenská národná rada (SNR), v ktorej sa združili komunisti a predstavitelia „občianskeho odboja“ (zväčša presvedčení čechoslovakisti). V dokumente zvaný „Vianočná dohoda“ manifestovali tieto skupiny svoju víziu. Komunisti túto spoluprácu od začiatku vnímali ako „dočasnú nutnosť, ktorá v procese národnooslobodzovacieho boja stratí svoju platnosť“. Komunisti teda nekomunistické zložky odboja šikovne využili ako odrazový mostík. V apríli 1944 nadviazala SNR (po tom, čo ju viacerí dôstojníci Slovenskej armády odmietli) styk s podplukovníkom Slovenskej armády Jánom Golianom, ktorý mal zabezpečiť vojenskú stránku povstania. Tak vzniklo Vojenské ústredie SNR.

Keď už bolo jasné, že Nemecko vojnu nevyhrá, aj v Slovenskej armáde sa, nezávisle od SNR, objavili tendencie prejsť na stranu Spojencov. Takéto plány vypracoval minister národnej obrany generál Ferdinand Čatloš v spolupráci s generálom Augustínom Malárom. Plánovali v pravej chvíli otvoriť Slovensko Červenej armáde. Dúfali, že sa im takýmto krokom podarí zabrániť tomu, aby sa Slovensko potopilo spolu s Nemeckou ríšou, ušetriť ho od vojnových hrôz a zachovať slovenskú samostatnosť aj po vojne. Komunisti aj SNR však s Čatlošom odmietli spolupracovať, keďže sa pre nich príliš skompromitoval spoluprácou s Nemcami. Ústredným rozdielom bolo tiež, že Čatloš bol za zachovanie slovenskej samostatnosti a nie za obnovenie Československej republiky.

V lete 1944 začalo sovietske velenie v narastajúcej miere zhadzovať na slovenské územie diverzné jednotky partizánov, ktoré podliehali Kyjevu. Prvá skupina bola vysadená v noci z 25. na 26. júla na Liptove a na jej čele stál Piotr Alexejevič Veličko. Na Slovensko bolo vyslaných spolu 53 organizátorských skupín boľševických partizánov. Známymi sovietskymi veliteľmi boli napríklad Alexej Nikitič Asmolov, Anatolij Pavlovič Ržeckij, Jevgenij Pavlovič Voľanskij či Alexej Semionovič Jegorov. K týmto sa pridávali rôzni zločinci, zbehovia zo slovenskej armády, ale aj presvedčení odporcovia režimu SR.

Takéto bandy sa začali angažovať v strieľaní slovenských občanov nemeckej národnosti, vyhadzovaní koľajníc, ciest a mostov do vzduchu, ale aj pri obyčajnom lúpení a vraždení. Ich činnosť sa zintenzívnila najmä pred jeseňou 1944. Je zrejmé, že tieto akcie partizánov (z vojensko-strategického hľadiska často nezmyselné) boli čírymi provokáciami, ktoré mali za cieľ vyvolať nemeckú reakciu.

S účinnosťou od 12. augusta vyhlásila slovenská vláda stanné právo v oblastiach, ktoré boli najviac zastihnuté partizánskymi nepokojmi. Dva dni na to boli časti Slovenska vyhlásené veliteľstvom nemeckej brannej moci za vojnové územie, avšak „s obmedzeniami, ktoré vyplývajú zo suverenity Slovenského štátu“ a tiež s upozornením, že „všetky záležitosti správy a obhospodarovania, vrátane využívania pôdy operačného územia, ostávajú výhradnými úlohami slovenských úradov“. Ďalšie kroky Nemci zatiaľ nepodnikli.
Horúce leto 1944

Alexander Mach odkázal po generálovi Malárovi povstalcom, aby sa vyvarovali predčasných akcií, ktoré by mohli vyvolať tvrdú reakciu Nemeckej ríše. Povstalci však túto radu nevzali na vedomie. 19. augusta partizáni zo skupiny Čapajev vyhodili do vzduchu zeležničný most na trati Kysak – Margecany. 24. augusta zničili tunely pri Strečne a Kraľovanoch, čím prerušili dopravné spojenie na trati Žilina – Košice, prepadli železničný uzol Margecany, pričom zabili sedem osôb (z toho jednu ženu), úplne zničili železničnú stanicu, mínami rozmetali šesť lokomotív a spálili približne 300 nákladných vagónov plných slovenského dreva (všetky zhoreli). Z miesta zločinu utiekli na ukradnutých autách a cestou zastrelili dvoch Nemcov. Už vtedy žiadali Nemci od Tisa súhlas na zakročenie, ten to však odmietol. Stále dúfal, že Slováci sa spamätajú a situácia sa upokojí. 25. augusta bol za hlavného veliteľa Slovenskej armády vymenovaný generál Jozef Turanec. Armádu však zdedil v bezradnom stave, zvnútra rozloženú zradami čechoslovakistických a protislovensky zmýšľajúcich dôstojníkov. Totiž už 13. augusta v Sklabini sa Golian so sovietskym partizánom Veličkom dohodol na spoločnom postupe vojakov a partizánov v povstaní. To znamenalo, že SNR bude mlčky tolerovať výčiny partizánov, čo sa aj stalo.

Už v jeseni 1938 došlo k radikálnemu zásahu proti židovskej komunite - deportáciam viac ako 7 500 Židov na územie, ktoré po Viedenskej arbitráži okupovalo Maďarsko. Tieto deportácie boli bezprostrednou reakciou Jozefa Tisu a predstaviteľov HSĽS na I. Viedenskú arbitráž (2. 11. 1938), ktorou slovenská autonómna vláda utrpela svoju prvú zahraničnopolitickú porážku. Tiso a jeho spolupracovníci potrebovali v tej chvíli nájsť "obetného baránka" zodpovedného za územné straty. Tým sa stali Židia. Deportácie boli v podstate formou kolektívneho trestu. Xenofobický pocit vedúcej politickej elity HSĽS "byť obeťou" viedol k nenávisti a priniesol už vtedy bezohľadné a neľudské "riešenie". Židovská komunita na Slovensku vykreslená ako "neslovenská a protislovenská" bola vtedy jedinou minoritou, ktorá nemala ochranu. Autonómna vláda postihla tých, na ktorých si trúfala.

Zmena politiky vo vzťahu k židovskej komunite na Slovensku5) je od jesene 1938 evidentná. V radoch HSĽS bol badateľný klasický predvojnový antisemitizmus, ktorý však v parlamentnej demokracii nemohol dostať charakter štátnej politiky. Prejavy antisemitizmu môžeme nájsť vo viacerých rovinách. V národnej (prípadne jazykovej) rovine chcela nacionalisticky orientovaná HSĽS vykresliť Židov ako "nenárodný" ba "protislovenský" element, ktorý v období Rakúsko-Uhorska pomáhal pomaďarčovať Slovákov. Túto rovinu podopieralo aj to, že Židia sa po vzniku I. ČSR nehlásili všetci k slovenskej národnosti a ako dorozumievaciu reč používali nemecký jazyk, jidiš i maďarčinu.

Významnou rovinou, ktorú HSĽS ventilovala v slovenskej politike od predvojnového obdobia bol hospodársky antisemitizmus6). Židia na Slovensku predstavovali klasickú strednú vrstvu, boli aj výrazne zastúpený ako mestské obyvateľstvo. Slováci predstavovali najmä roľnícku kultúru, preto aj na dedinách mali Židia zastúpenie v živnostiach, hostincoch a pod. Židia boli z tohto pohľadu vykresľovaní ako úžerníci a vykorisťovatelia Slovákov.

Antisemitizmus môžeme nájsť aj v rovine politickej. Židia najmä z hľadiska konzervatívnej, národnej a klerikálnej HSĽS boli predstaviteľmi liberálnej, prípadne aj ľavicovej politiky. 

Prirovnávať deportácie židov do Osvienčimu k deportáciám do ich rodnej vlasti ku ktorej sa aj hlásili, nepovažujem za normálne.

136 00-44 000 je 92 000 židov na Slovensku nie 87 000 ktoré napočítal slovenský štát.

Akýže autoritatívny nedemokratický režim keď predstavitelia 4roch strán sa spoločne na takom postupe dohodli?

Čiže 87 000 -57 000 je 30 000 výnimkovaných židov, ktorí zostávali v krajine. Ale keďže vieme že židov nebolo 87 000 ale 92 000 možno ešte viac,/ktovie koľko židov sa nehlásilo ani k náboženstvu ani k národnosti židovskej?/
Čiže 92 000 - 57 000 je 35 000 židov ktorí v krajine ostávali. Žeby občania skrývali 10 000 židov v garážach a pivniciach si nemyslím.

SNP bohužiaľ nebolo nič iné ako antidemokratické ozbrojené vystúpenie proti Slovenskej Republike. Po prvé partizáni nemali podporu obyvateľstva, po druhé nik zo Slovenska ich nepoveril odbojom, po tretie boli riadení z Moskvy, Kyjeva a Čechom Benešom. TEda povstanie napĺňa všetky kritéria podstaty trestného činu vlastizrady.

po druhé nik zo Slovenska ich nepoveril odbojom

A kto ich mal poveriť ? Tiso ? Čo je toto za absurdný argument ? Veď povstania a revolúcie predsa vznikajú bez súhlasu tých, čo sú pri moci.

Ale no, keby tá republika bola taká dokonalá, tak by nikto nechcel robiť povstania.
Republika hlavne nebola samostatná, bol to nemecký satelit, Povstanie bolo hlavne proti Nemecku a slovenskej vláde, prisluhovačom Nemcov.
Partizáni nemali podporu obyvateľstva ? Povedz mi, ako si na toto prišiel ? Jedne môj pradedko = partizán, druhý tiež, tretí partizánom nosil do lesov potravu.
Ďalej, mám doma jedinečnú knihu, ktorá sa zameriava na odboj v rokoch 1939-1945 na území dnešných 2 okresov (na západnom Slovensku). X ľudí sa priamo zapájalo do odboja, x ľudí pomáhalo, x ľudí skrývalo ľudí. Tak mi tu nepíš také absurdity.

Pozri sa, veď sa tu nebudeme hádať s čísielkami ako malí chlapci. Ale zaujímavé je, že o príspevok vyššie si hádzal iné čísla.
Faktom zostáva, že ten počet Židov sa pohyboval okolo tých 90 000, opakujem, každý historik má to svoje čísielko a dnes je už prakticky nemožné zistiť úplne presný údaj. Dôležité pre mňa je, že ak od tých cca 90 000 odčítame 57 628 a potom 13 500, dostávame údaj niečo cez 18 000.
Opieral som sa tu aj o súpis Židov z februára 1942, ktorý máš podrobne zverejnený na internete !

...............Mnohí židia boli vynikajúcimi odborníkmi a ich odchod by spôsobil mnohým úradom a podnikom vážne problémy. Preto sa lehota na ich prepustenie postupne predlžovala a v roku 1941 bola ponechaná na rozhodnutie kancelárie prezidenta o príslušnom oslobodení..................................

Neviem či ti príde vláda jednej strany moc demokratická. Panovala tu za socializmu demokracia ? Asi ťažko, že. To čo si ty opísal, bol jeden akt. Ja tu ale píšem o nasledovnom vývoji a prostredí, ktoré už bolo autoritatívne. Napríklad, hneď pár dní po Žilinskej dohode, 9.10. 1938 bola zakázaná činnosť KSČ, soc-dem strany, boli zakázané ľavicové spolky, Červené odborové organizácie a mládežnícke a telovýchovné spolky, ktoré spolupracovali s komunistami. Ďalej potom všetky anti-židovské opatrenia nepovažujem za demokratické.

Ale opakujem, ten samotný akt, tá Žilinská dohoda demokratická bola, aj keď aj tam boli tlaky, bez nich by nám to Praha nikdy "nedovolila". V podstate sa s tým ani nikdy nezmierila, viď Homolov puč.

kali520 napísal:Potom tu mas zase toerie krestanov zaritych katolikov a cirkvy ktore zrjeme stoja za touto konspiraciou o nacizme vytvorenom zidmi a to z prosteh odovodu aby si uchovali oni svoj vplyv a prestiz aby ludom nebola ponuknuto ina alternativa.

tehla napísal:A toto maš odkiaľ? Nehnevaj sa Kali, ale už moc konšpiruješ

Re: Jozef Tiso a Slovensky stat
Všetko je len priamy dôkaz toho, že bludy neplodia ľudia len dnes. Ako napríklad tu na fóre. Ale plodili ich odjakživa. Plodili ich aj pre sto rokmi, dokonca ich zvečnili. Po nich prišli ďalšie generácie ich detí, ktoré pod ťarchou kríz, vojen a ťažkej doby nabaľovali na staré bludy ďalšie bludy. Vy ste dneska už pokročilá moderná generácia, ktorá sa vracia k bludom svojich praotcov a básnite v nich. Spájate ich s dnešnou dobou a plodíte ďalšiu generáciu bludov. Je to tragický pohľad na ľudskú prirodzenosť.

Zaujímavé že odboj samotný Tisa naozaj žiadal aby sa pridal. Ten to však neurobil.

Nič nezmeníš na fakte že SNP bolo pučom proti vlastnému štátu, organizované cudzou mocou cez slovenských kumpánov zo SNR a teda jasnou vlastizradou aj podľa dnešných zákonov

Stále nerozumieš

Pýtam sa bolo to na škodu, že boli komunisti zakázaní vzhľadom na povojnový vývoj?

Tiso was not so naive as to believe in Hitler´s thousand year Reich. But he knew that german nation would always be one of the strongest and most influential factors in international politics. For this reason he always emphasized the relationship of the Slovak republic to the german nation. He knew that Hitler would lose the war but german nation and its state would remain. Therefore, in line with christian he respected even Hitler whom the germans had legally elected as their head. When admiral Karl Donitz, who belonged to no party, succeeded Hitler as the head of the german reich, TIso expressed his greetings in a telegram in line with protocols of international rules. He did this mainly to show that Slovak republic, wich was tied to germany by a treaty of protection lasting 25 years honored this agreement and expected that new leaders of Germany would likewise honour it and protect Slovak Republic against its enemies, including in the upcoming peace conference. To atribute this telegram as proof of Tiso´s loyalty toward Hitler´s nacizm is neither logical nor fair. /////////////////////////////// Illustrated Slovak history: a struggle for sovereignty in Central Europe

Na povstaní sa zúčastnilo asi 70 – 80 000 osôb ruskej, slovenskej, českej, francúzskej, nemeckej, poľskej, ukrajinskej, maďarskej národnosti a ešte celý rad spolu 27 alebo 28 – iných národností. Na jeho potlačenie Nemci nasadili 34 000 vojakov. Na obidvoch stranách bojovali príslušníci armád, zanietení idealisti, ale aj zaslepení vyznávači najradikálnejších, proti sebe stojacich zhubných ideológií hitlerovského národného socializmu a leninsko – stalinského boľševizmu, ktorí sa neštítili ani tých najhroznejších zločinov a neľudských zverstiev nielen proti nepriateľovi, ale aj proti bezbrannému civilnému obyvateľstvu bez rozdielu veku a pohlavia, aké Slovensko nikdy predtým nezažilo. Povstanie si vyžiadalo desaťtisíce obetí na životoch občanov Slovenska. Nikto ich doteraz presne nespočítal, ale odhady sa pohybujú okolo čísla 20 tisíc, teda asi osemkrát toľko, než padlo Slovákov v celej vojne predtým. Plukovník Otto Klement hovoril až o 80 000 obetí povstania.

Pučom to bolo tak pre tisovcov, taktiež to porovnávať s dnešnými zákonmi je dost mimo.
Povstanie bolo zorganizované primárne Slovákmi, Rusi sem posielali partizánske jednotky a hlavne veliteľov.
Bol tu silný domáci a zahraničný odboj (československý) a tieto veci boli jasne dohodnuté, viď. napr. Vianočná dohoda.

Nemci by sem prišli tak či tak, tu jasne vyplývalo zo situácie, ktorá panovala v našom okolí. Alebo si naivne myslíš, že Nemci by nechali brániť Slovensko pred Rusmi len Slovákmi ?

Takisto tvoja totálna dehonestácia partizánov je smiešna, to sú všetko zavádzajúce a jednostranné pohľady exilových historikov.
Partizáni vlastne nič nerobili, ľudia boli vlastne nadšení z tohto režimu, všetkým sa tu páčilo a všetci sa radovali. Nikto neprotestoval, nebol nijaký odboj, nebolo nič.
Takisto to takto bolo aj v ostatných štátoch, všade nemeckú intervenciu vítali s otvorenou náručou, najviac ich vítali v Juhoslávii, dokonca až tak, že tam Nemcov vykopali úplne svojpomocne.

Nie, žiadny nacizmu tu nebol, akurát tu bola Ochranná zmluva a nacistickí vymetenci ako Tuka a Mach, ktorých Nemci pretláčali k moci.
Všade v Európe bol chaos a bordel, nacisti "řádili", ale Slovensko zostalo nezasiahnuté a samozrejme ani po vojne, ak by vyhrali Nemci by sa nič nestalo a Slovensko by zostalo úplne "samostatné", tak isto ako bolo "samostatné" cez vojnu.

Ja tu nechcem partizánov glorifikovať a robiť z nich amerických hrdinov, boli to len obyčajní vystrašení ľudia, ale toto čo tu prezentuješ ty je smiešne, ja som zvedavý, koľko literatúry si o partizánoch načítal.

Ja tu nechcem partizánov glorifikovať a robiť z nich amerických hrdinov, boli to len obyčajní vystrašení ľudia, ale toto čo tu prezentuješ ty je smiešne, ja som zvedavý, koľko literatúry si o partizánoch načítal.

Ty zas ignoruješ fakt, že Židia sa v tej done nachádzali aj v pracovných táboroch, či tzv. židovských pracovných strediskách, pochybujem, že tí mali nejaké výnimky.
Výnimky mali profesne dôležití Židia, Židia, čo sa dali pokrstiť, alebo su tú výnimku zaplatilo.

Zaujímavý je aj fakt, že Mach vyhlasoval, že deportácie sa obnovia a pôjdu aj výnimkári, ale tu dôležitú úlohu zohral Vatikán, napr. Burzio, ktorý kritizoval aj Tisa.

To, že bolo vyvezených 13 500 Židov (aj s výnimkami) už z iniciatívy Nemcov, to nepopieram. Tu však mohli Tisovci tiež niečo spraviť, napr. keby sa v lete 1944 odtrhli od Nemecka (už dávno bolo jasné, že prehrajú) a pripojiť sa k Povstaniu.

27. októbra 1944 Nemci bez boja obsadili B. Bystricu, keď predtým vedenie povstania sa rozutekalo, jedni do hôr, vládna delegácia odletela na Podkarpatskú Rus, generála Viesta a generála Goliana Nemci zajali v Bukovci, kde sa v jednom dome skrývali na povale v kope sena.

Nepodarilo sa im odletieť, lebo slovenskí vojaci im zapálili lietadlo, ktorým chceli ujsť, ako českí ministri. Keď chcel generál Viest nasadnúť do lietadla, uspokojoval vojakov so slovami “Ja sa ponáhľam pre pomoc, dočkajte, pomoc iste príde!"

Nato vojaci lietadlo podpálili so slovami: “Ak my máme čakať na pomoc, dočkajte si ju aj vy spolu s nami!”

O osude oboch generálov sa dozvedáme z knihy W. Venohra na str. 307: ” Mnohí priatelia, príbuzní, ctitelia generálov Goliana a Viesta, napr. Dušan Viest, synovec Rudolfa Viesta, sa odvolávajú na listy a ústne odkazy, podľa ktorých Golian a Viest boli v r. 1945 v nemeckom tábore vojenských zajatcov v Eberswalde. Tu padli do rúk Rusov. Tí ich odvliekli do ZSSR, kde ich internovali v tábore nútených prác, kde začiatkom päťdesiatych rokov zomreli.

In 1944 the Pope condemned Tiso's treatment of the Jews.
ANSWER
In September 1944 Burzio, Papal Nuncio to Slovakia, informed Rome that the
police were rounding up the Jews. On the 19th the Holy See instructed him to
intervene with the Slovak Foreign Ministry and Tiso on their behalf. The
following day the Holy See appealed to Sidor, Slovak Ambassador to the
Vatican, for action to protect the Jews.
A few days later Burzio reported that the Slovak government had declared it
'would not consent to their deportation', and Sidor was able to state that Tiso
had personally protested to the Germans on the basis of the Constitution and
had been promised that such activity would cease ((RAG 28)).
But on October 26th Burzio informed the Vatican that the search for Jews was
continuing and that the Slovak government had lost its independence. By not
resigning it appeared that Tiso was acting as a willing accessory to German
actions. As Tiso was not only the President but also a priest, the situation was
providing the Church's enemies with an opportunity to slander Her. A further
telegram instructed Burzio to go immediately to Tiso and tell him that: 'the
information had stricken His Holiness with deep sorrow because of the
suffering caused to many people of Slovakia because of their nationality or race
against the principles of humanity and justice. In the name of the Sovereign
Pontiff, come back to the sentiments and policies conforming to his dignity and
priestly conscience.' It continued to declare that the injustices committed by
Tiso's government were injuring the prestige of his country and that enemies
were taking the opportunity for discrediting the clergy and the Church
throughout the world ((SSVG 54 and 462)).
Burzio saw Tiso on the 4th of November and spoke to him not as a President
but as a priest. Tiso replied that he would draw up a personal answer for the
Holy Father, which was handed to Burzio five days later. Being a private letter,
not a telegram, it did not arrive in Rome until December 19th. In the meantime
more alarming reports were being received in Rome. One said that Slovak
police had placed 400 Jews in a camp and then handed them over to the
Germans for deportation. So in November the Holy See despatched another
telegram to Burzio urging him and the Slovak bishops to exert all possible
influence on the government 'so that any Jews still in Slovak territory may be
treated in a humane and Christian way'. ((RAG 29-30)).

On the same day Sidor was informed of the indignation of the Holy See at the
failure of the Slovak government to maintain its pledge. The Vatican note
concluded with: ‘This news, in contradiction with the assurances received
above, has been learned with deep sorrow by the Holy See which, once more,
finds itself in the painful necessity of expressing its regret. The Holy See hopes
that the Slovak government, in accordance with the principles of the Catholic
religion, to which the vast majority of the people belong, will leave no stone
unturned in order that the Jews who are still in the territory of the Republic may
not be subjected to even more severe sufferings’. ((RAG 30))
From the wording of this telegram and the note, it can be seen that Rome did
not possess at that time a clear picture of the confusing and fast changing
situation within Slovakia. The Germans claimed that their troops were merely
helping the Slovak government to restore order. The Left-wing rebels and the
Soviet Union claimed the Slovak government was still the enemy. So the
telegram had been composed on the presumption that the government
administered the country and was therefore responsible for the unjust events
taking place there. But the real situation was quite different.
Tiso and his ministers had not resigned but were endeavouring to maintain their
legal and moral right to represent the sovereignty of the Slovak people. But:
‘From September 1944 Tiso's authority extended only to Bratislava and its
environs’ ... for all practical purposes the German army was the real authority
in the country until the end of the war'. ((AXS 95)). German Einsatzgruppen
Units (specially formed to hunt and murder Jews) killed thousands during the
uprising and afterwards, as well as deporting 13,500 ((EJ Vol. 5 page 1197)).
On January 2nd 1945 the President of the International Red Cross Committee
wrote to Tiso asking that the deportations be ended. With much sadness Tiso
answered on the 10th that everything possible had been done until the revolt.
From then on it was impossible to help the Jews officially. ((LGN 28)).
The full story regarding the group of 400 Jews was that they had been taken
under the special care of the Slovak Foreign Ministry and guarded by Slovak
police because they possessed American or South American passports. But the
Germans seized the camp and declared that all but four of the passports were
forgeries. They then deported the others to Germany. ((RAG 30)).
On December 19th Tiso's letter arrived in Rome and he took the opportunity to
defend his record since 1938. He asserted that he and Slovakia had been the
object of vilification by their enemies. Regarding the current situation he
explained that since August, when the Germans had arrived to put down the
uprising, they had been in command of the military operations.
43
He wrote that the Slovak government was not responsible for the ensuing
events, and the Germans refused to listen to the Slovak protests that the Jews
were protected by the Constitution. He affirmed that he had always kept the
dignity of the priesthood before his eyes and that it was hypocrisy for his
enemies to express concern for the reputation of the clergy. He had not acted on
the basis of his own judgments, but had consulted the best advisors within the
Church. ((SSVG 54-55 and 475-477)).

To je hypotetická otázka, my tu komunizmus moc démonizujeme, v tej dobe ľudia nemali dnešné informácie, nevedeli ako to dopadne, vtedy to bola nádej na lepší život, lepší systém.

Ale v každom prípade, neboli zakázaní iba komunisti, ale aj iné politické strany a žiadne zakazovania niečoho nie je demokratické.

hughito napísal: _________________________________________________________________

Inak, je naozaj srandovné sledovať, keď sa majstri konšpirácie stretnú v protichodných názoroch, holt, krija to proste dosiahol k najvyššiemu stupňu, čokoľvek je označené štítkom conspiracy, to musí krija prezentovať ako hotovú pravdu.
Tú tvoju knihu som si nahodil do googlu a hneď prvé odkazy boli na nejakú eBook Conspiracy, takže asi tak.

Je to naozaj smiešne, keď ty dokážeš dehonestovať rôznych historikov, odborníkov, ktorí celý svoj život venujú jednému zlomku histórie a sú v tom odborníci. Ale počkať, krija si prečítal článok na internete a pravdu má predsa iba on. Všetci ostatní sú len dementi č.1, ktorí chcú záhadne všetkých klamať (oficiálni historici) a dementi č.2 (ja), ktorí žerú všetko z mainstreamu a oficiálnych zdrojov.

Krija, ty si vyštudoval akú vysokú školu ? Ako pracuješ, keď sa dokážeš tak neskutočne fundovane vyjadrovať so 100% istotou na všetky témy (nie len tu) ?

Z akého dôvodu sa mal Tiso pridať k partizánom, keď ho tí chceli zabiť deň predtým?
Prečo by sa mala hlava štátu pridávať k odboju, ktorý vyprovokoval Nemecko a zo Slovákov chcel urobiť mäso do mylnčeka pod nemecké guľomety?

Nástupca Hitlera bol nestranník a Tiso mu poslal len telegram, aký bol bežný a patril sa poslať pri vymenovaní do funkcie.

Puč to bol podľa akýchkoľvek aj vtedajších zákonov a vlastizrada tiež.

Nemci by sme priešli aj tak??

Nás vojensky nikto neobsadil.

Samozrejme netvrdím že neboli Slováci odhodlaní bojovať proti Nemcom a že to aj dokázali v SNP avšak tvrdím že SNP nebolo správne. Nebolo správne klamať ľudí, nebolo správne nahnať ich na smrť proti presile. Nebolo správne ani morálne - vraždiť Nemcov a doslova ich vyprovokovať k otvorenej agresii voči SR.

Zástupcovia iných strán boli včlenení do HSĽS-SSNJ.

Komunizmus u vôbec nepotrebujeme, ak si ty sympatizant komunizmu, ver tomu že ideály komunizmu aspoň niektoré sa dajú realizovať aj bez toho aby sme tu komunizmus zavádzali. Každá ideológia má vzletné myšlienky ale potom ich akosi zabudne napĺňať. Netreba však zatracovať všetky ideály komunizmu. V každej ideológii je niečo čo stojí za hlbšie štúdium a poznanie.
Bohužiaľ ideológie sú tu na to aby nás rozdeľovali nie spájali. Sú to takzvané klapky pre ktoré nemôžeme vidieť do strán.