Tých dôvod je veľa a prakticky všetky prekážky... som ja:
1. Jednak sociálna fóbia, to je najväčší zádrhel. Ten by som však eške ako tak dokázal prekusnúť za predpokladu, že druhá polovička mala pre mňa pochopenie.
2. Hlavne sa však neviem s dievčatami baviť. Sledovaním kamarát som získal kvantum teórie, no prax sa blíži prakticky nule. Ale aj to by sa dalo ako tak zvládnuť; nechal by som si poradiť od kamaráta a/alebo strýka.
3. Najväčší zo všetkých zádrhelov však spočíva v mojom prahnutí po opačnom pohlaví. Avšak nie kvôli sexu, ako by to mohlo mylne vyznieť, ale kvôli rodine. Tu si určite o mne budete všetci myslieť svoje. A viete čo? Máte absolútnu pravdu. Tá časť môjho ja, ktoré využíva rozum, sa za to hanbí, no moje srdce vraví, že je to úplne v poriadku. A teraz babo raď - koho mám počúvnuť? Kompromis neexistuje, sám zo sebou som v permanentnom vojnovom stave. Navyše, len obyčajná známosť je pre mňa luxus, ktorý si nemôžem a nechcem dovoliť. Ja ako človek, ktorý bežne trpí tzv. tichými depresiami, a ktorý je dosť extrémne citovo založený, by som sa z rozchodu psychicky zotavoval týždne. Ak by som totiž raz sám sebe dovolil zamilovať sa, naviazal by som sa na dievča do takej miery, že by som musel brať antidepresíva, aby som rozchod zvládol.
Tak preto.

ani po troch rokoch sa to nezlepsilo? sem by sa skor hodil utrapeny smajl lebo to prezivam aj za teba lebo som nieco podobne zazil a scasti este prezivam

Mr.Henky napísal:a ako človek, ktorý bežne trpí tzv. tichými depresiami, a ktorý je dosť extrémne citovo založený, by som sa z rozchodu psychicky zotavoval týždne. Ak by som totiž raz sám sebe dovolil zamilovať sa, naviazal by som sa na dievča do takej miery, že by som musel brať antidepresíva, aby som rozchod zvládol.
Tak preto.

ako keby si pisal o mne pred vyse mesiacom si kamaratka o ktoru som mal vazny zaujem a ktora mi davala falosne nadeje si nasla ineho chalana a kedze som bol na nu silne naviazany tak ma to serie doteraz. Ked to bolo cerstve bral som tabletky na ukludnenie (ano priznavam som padavka...) A dodnes nemozem poriadne spavat. Kladiem si vela otazok na ktore neviem odpoved. A popri tom to bola "iba" kamaratka.

Tiez nie som s babami extra zbehly, vaznejsie som sa o ne zacal zaujimat po strednej skole (minuly rok), ano priznavam mam 20 rokov a este som nemal ziadny vztah. Ale k problemu vyssie, klin sa klinom vybija, cim viac sa budes zaujimat o baby, cim viac budes medzi nimi tak tym to pojde lahsie. Ber to tak ze baby sa tiez boja, ale mozno to az tak nedavaju najavo. A kasli na to ci sa strapnis alebo nie, ja som tiez spravil vela trapasov za ktore sa hambim. Dolezite je nehladiet na to co si mysli okolie alebo sa bat ze si o tebe ludia nieco pomyslia (my sme napriklad napodobnovali scenu z Titaniku na namesti jedneho vacsieho mesta akurat ked isla vacsina mesta z prace ). Clovek sa uci na vlastnych chybach a chyby robia cloveka clovekom. Dolezite je byt sam sebou, byt trochu pozorny, mily, vtipny a vsimavy (vacsine to lichoti ked je chalan vsimavy a vsimne si na nej malickosti).

napr. spomeniem iba par urcite ich je aj viac, necital som celu temu:
Gothar:

GothaR napísal:Mozno bude dobre zacat nejaku hladat na nejakom chate. Tam mas dost casu na premyslenie odpovede a nie si priamo pri nej Potom skus icq, tam je uz casu menej, potom mobil/skype a na zaver by si uz mal byt pripraveny na stretnutie zoci-voci

u mna to bolo presne take iste, v aprili 2009 sme sa spoznali na jednom chate (nie pokec to nie je ), v auguste sme sa prvykrat stretli (byva 85km odomna a spoje verejnej dopravy su trochu komplikovane), dalsie stretko bolo v novembri, a od vtedy sme sa stretavali stale castejsie a castejsie a teraz sa stretavame kazde 2 tyzdne (vlastne kedy ako ale priblizne su to kazde 2 tyzdne)

teraz po tom sklamani som zas zasiel na chat (ako som pisal vyssie som zbabelec) a nasiel som dalsie dievcata, s jednou planujeme zajst na kavu niekedy v blizkej buducnosti (vyzera to tak ze az niekedy cez prazdniny ) a druha mi jasne povedala ze nechce nic riesit, no aj tak sa jej chcem spytat ci nepokecame niekedy osobne, tym som chcel povedat to ze ta nemoze odradit neuspech, skus sa skontaktovat s byvalymi spoluziackami, pisal si ze si na strednej ziadnu nemal tak zo zakladnej, alebo sa spytaj niektorej zo sestier alebo sesternic ci ta nezoberu niekedy s nimi von spoznat novych ludi
dalsi prispevok:

kupo napísal:bojis sa ze sa ti bude vysmievat? bojis sa ze sa pred nou strapnis? bojis sa ze ta odmietne? bojis sa ze sa nebudes mat s nou o com rozpravat? bojis sa ze, ked aj nieco bude, tak ze ti zlomi srdce? alebo coho sa vlastne bojis????

pokial to nevyskusas nevies ci je tvoj strach opravneny

Mr.Henky napísal:V skratke, už mi z toho začína šibať, mám problém pozrieť akýkoľvek film, seriál, či knihu bez toho, aby som v šťastí druhých videl svoje prekliatie.

ja som na tom tak isto, nedokazem sa pozerat na film v ktorom sa dvojica bozkava... dovod? propomina mi to moju obrovsku neschopnost
nedokazem sa pozerat na niektore reklamy (kofola, merci,...) dovod? vyvolava to vo mne divne pocity a mnoho ineho...

mozno zbytocne dlhy scestny prispevok, mozno ti trochu pomohol, mozno ho precitas iba letmo ale ja to tak vidim za ten rok, sam som si tym presiel a viem ake to je

ty trpíš nejakým špeciálnym druhom sociálnej fóbie, ktorá sa vzťahuje len na ženské pohlavie??

Mr. Henky ja ti poviem tvoju diagnozu.Ty chces dievca ktore splna prisne parametre XYZ s tym ze pribehne sama k tebe a skoci ti do narucia.Ja ti poviem tak ze keby si mal zaujem nieco so sebou urobit tak s tym nemas problem.Ako by si zareagoval na mojom mieste keby za tebou prisla na zastavke dievcina a zacala by s tebou kecat?Isiel by si na WC?A ak by nahodou chcela ist na rovnaky bus tak co?Pockas si na neskorsi spoj?PREBER SA!!!Ja len ked idem vonku v piatok do mesta s kamosmi tak spoznam vklude 5 dobrych dievcat a to vobec niesom nejaky jebac alebo zivic zlatokopiek.Kedysi som mal podobny problem ako ty a neplakal som tri roky ako ty ale snazil som sa.Snazil som sa komunikovat lebo komunikacia je zaklad.A aby si si nedotvaral situaciu nie nemam ziadne dievca.Som uz 4 roky zalubeny do jedneho a robim co mozem aby to vyslo

Dieg0 napísal:Mr. Henky ja ti poviem tvoju diagnozu.Ty chces dievca ktore splna prisne parametre XYZ s tym ze pribehne sama k tebe a skoci ti do narucia.Ja ti poviem tak ze keby si mal zaujem nieco so sebou urobit tak s tym nemas problem.Ako by si zareagoval na mojom mieste keby za tebou prisla na zastavke dievcina a zacala by s tebou kecat?Isiel by si na WC?A ak by nahodou chcela ist na rovnaky bus tak co?Pockas si na neskorsi spoj?PREBER SA!!!Ja len ked idem vonku v piatok do mesta s kamosmi tak spoznam vklude 5 dobrych dievcat a to vobec niesom nejaky jebac alebo zivic zlatokopiek.Kedysi som mal podobny problem ako ty a neplakal som tri roky ako ty ale snazil som sa.Snazil som sa komunikovat lebo komunikacia je zaklad.A aby si si nedotvaral situaciu nie nemam ziadne dievca.Som uz 4 roky zalubeny do jedneho a robim co mozem aby to vyslo

Dieg0, pokisľ je vo veci sociofóbia, tak jednoduché "PREBER SA!!!" nepomôže. To možno pomáhalo v prípade BabySHAQ, ked chcel nabehnúť do verejnoprávnej televízie a vyliať si srdce v televíznych novinách... Mám kamaráta, ktorý rovnako trpel sociofóbiou. Jeho myseľ a celkovo jeho osobnosť zničil kňažský seminár v kanade. 4 roky bol sám v pustatine a rozjímal o bohu. A zrazu mu ľudovo povedané trklo, že to, čo robí nie je asi celkom OK a spamätal sa. Tiež trpel sociofóbiou a nielen, že sa nedokázal rozprávať s dievčatami. Nedokázal sa baviť s nikým. Ťažký prípad. Riešenie mu predostrel (paradoxne) jeden kňaz z mexika. Keď človek opäť chce nájsť sám seba, musí znovuobjaviť radosť zo života. Preto mu poradil, aby skúšal všelijaké možné aktivity a pri čom bude pociťovať nejakú radosť, alebo uspokojenie, nech si danú situáciu zapíše a analyzuje. Čo spôsobilo radosť, atď. A dostal sa z toho. Trvalo mu to 5 rokov dostať sa do normálu. Teraz má 29 rokov, vlastnú prosperujúcu firmu a pokojný život.
Preto aj ty, Mr.Henky, experimentuj. Že si sa rozhodol chodiť ku odborníčke je super krok, nie veľa ľudí sa ku tomu odhodlá. Ale musíš skúšať aj v normálnom živote. Dievčat je v Košiciach dosť a teraz nejde o Tebou-spomínanú aviability. Ide o to, aby si skúšal - bez ohľadu na výsledok. Ty, ako prvé musíš prekonať svoj vlastný strach. Nebude to ľahké, ale keď sa to podarí, tak ten pocit sa nebude dať opísať.
Treba skúšať, skúšať, skúšať. Možno to bude trvať dlho, ale inak sa to nedá.
Drž sa!

Ani ma nehnevaj aj s celou tou tvojou sociofóbiu. To je len BLBÁ VÝHOVORKA nič viac. Teraz vždy, keď sa ti niečo nepodarí, sa aspoň môžeš vyhovoriť, že máš sociálnu fóbiu k ženám. Bože ľudia, neberte si na seba rôzne poruchy, keď žiadne nemáte. Jediné, čo vám to spôsobí je, že vás to bude stále ťahať dole. Ak chodíš k odborníkovi, tak mu čo najrýchlejšie zamávaj, pretože jediné v čom ti pomôže je utápať sa v žiali, nič viac. PREBER SA k životu!!! Kebyže stojíš pri mne, tak ti vlepím facku!

(neber to prosím zle, len sa skús nad tým zamyslieť)

http://referaty.atlas.sk/odborne-humani ... alna-fobia
Na, prečítaj si a ti garantujem, že VŠETKO, čo tam nájdeš, pre mňa platí. Ak by si mal neodolateľné nutkanie napísať, že len som sa potreboval s niečím zosobniť, nechaj si to láskavo pre seba.

Ak však považuješ panický strach z cudzích ľudí alebo väčšieho počtu ľudí za niečo, čo som si vymyslel, pretože som masochistický psychopat a cítim potrebu sám seba psychicky trýzniť, prosím, potom je OK...

Ultimátny dôkaz: po niekoľkých mesiacoch sa mi podarilo sa zlepšiť v spoločenskom živote. Nie veľmi, ale predsa. Sociálna fóbia totiž dosť pokrivila aj iné aspekty mojej osobnosti, o ktorých sa tu nemienim rozpisovať.

Ak máš pocit, že 14 rokov šikanovania v škole a doma na Tebe nezanechá žiadnu stopu, si na veľkom omyle.

Stopu to v tebe zanechá len do takej miery, ktorú ty dovolíš. Kebyže si priznáš samému sebe, že si totálny psychopat, tak skončíš v kazajke na lôžku. Dlhé roky si svoje problémy len nabaľoval a toto z nich vzniklo.

Keby si mal skôr optimistickejší pohľad na seba samého, tak by to možno dopadlo inak. Viem, že sa to vždy nedá, zvlášť, keď má človek problémy, ale takto sa utápať?!

Tvoj idealistické chápanie sveta ma neskutočne irituje a tvoj ignorovanie problémov, ktoré mám, ma neskutočne uráža.

Ty by si klaustrofobika zatvoril do malého priestoru a fackal by si ho dovtedy, pokiaľ by ho jeho fóbia neprešla? Ziapal by si po ňom, že si to len vymýšľa?

tak si nechaj svoje problémy. Psychológ ti isto s nimi pomôže.

Človek trpiaci sociálnou fóbiou sa bojíspoločenského styku s inými ľuďmi. Nemôže v ich prítomnostirozprávať, jesť, písať, telefonovať, spievať atď.

spamätaj sa.. ty nemáš žiadnu sociálnu fóbiu, človek.. to mi chceš povedať, že odmietaš stravovanie na verejnosti, v škole neješ? a taktiež nemáš problém baviť sa s chalanmi (ani učiteľmi), tak netrep už sprostosti.

chlape mal som rovnaky problem ako ty zistil som ze vsetko je o tvojej vlastnej vnutornej realite a sebavedomi...zacni si budovat sebavedomie na prekonanie socialnej fobie....napr vyber sa do mesta a zacni niecim lahkym...napr ked okolo teba pojde dievca tak nadviaz ocny kontakt a usmej sa....ppostupne k tomu pridaj ahoj a otazky kolko je hodin napr alebo podobnu frazu tymto prekonas svoju fobiu a uvidis ze to pojde....ak chces rady tak SS

Mr. Henky bude to trocha od temy ale poviem ti ze to co som zazil ja nezazil akykolvek teenager.Topil som sa v asi najvacsich srackach ake pre teenagera existuju.Ale zacal som byt optimista.Zacal som sa usmievat a z kazdej prehry sa poucit a nerobit to co ju sposobilo.A mna tiez sikanovali si nemysli ze si sam.Momentalne na strednej skole ucitelia vravia iba (vzhhladom na moj nie dobry prospech) ze : "dominik snaz sa.ked ta vyhodime na koho sa budeme pozerat ked budeme mat zlu naladu?" .Bol som na najnizsich schodikoch a chce kopec usilia slapat hore ale mne sa chcelo a preto som teraz tam kde som.Este stale sa z tych sraciek sice taham ale som o 100 krokov vpred ako som bol pred rokom.A myslis si ze ja som tiez trpel sociofobiou ked som nedokazal s nikym rozpravat ked som bol trvalo v depresiach radovo mesiace po rozchode s priatelkou?Jednoducho ked chces tak spravis zo seba co len chces.Ako jeden psycholog povedal : "dajte mi dieta do 5 rokov a ja vam z neho vychovam co chcete.Ci umelca, vraha alebo cokolvek ine".Tak isto to funguje aj v starsom veku.A viem o com hovorim.Mam mentalne retardovaneho brata (kannerov syndrom).Mame hovorili od jeho narodenia ze je mozne ze bude mat problemy komunikovat vobec s rodicmi a surodencami.Dnes (má 20) je z neho clovek ktory je takmer na nerozoznanie od zdravych ludi.Diagnostikovali mu 80% poskodenie mozgu ale az na to ze nemoze soferovat a podobne veci sa sprava normalne.Tak a teraz mi tu skus rozpravat o "nevyliecitelnej sociofobii"

//Taká znôška nezmyslov, lží, ktoré som nikdy nenapísal, kecí, ktoré napíšeš sociofobikovi a vôbec tvoja neschopnosť rozumieť písanému textu vôbec nepatrí do témy, kde sa človek potrebuje zdôveriť a/alebo pomôcť. [Mr.Henky]

Vies co tu tvoju karmu si mozes strcit za klobuk.Kazdy jeden clovek pokial nema trvalo poskodeny mozog moze zo seba spravit uspesneho, bohateho, dievcatami obletovaneho chlapa.

A este som pozeral ze si pisal o klaustrofobii.Moja mama je klaustrofobicka.Je pravda ze narpiklad uz priestory ako vytah a podobne su jej veeeelice neprijemne ale vie ze je to v podstate nevyhutne pre jej zivot tak sa naucila zit s tym ze sa do konca zivota bude vozit vytahom klaustrofobia/neklaustrofobia.A ty si uvedom ze komunikacia je zivotne dolezita takze ak chces prekonas to (ak ta sociofobia nie je tvoja vymyslena rozpravka)

Kto tu vraví o nevyliečiteľnej sociofóbii? Keby som tomu veril, nenavštevoval by som odborníčku. Nie som ochotný sa zmieriť so svojím hendikepom a mienim ho vyhodiť zo svojho života čo najskôr a permanentne!

Vo vacsine pripadov citis zlepsenie uz 2 tyzdne az mesiac po zacati liecby (hovorime o tabletkach, o psychologovi alebo o kombinovanej liecbe?).Ked chces a snazis sa tak si z toho do roku von.A vidim ze tato tema je stara uz tri a pol roka a nic sa nestalo

Mr.Henky: Mal by som otázku. Dieg0 postrehol, že táto téma je skutočne stará 3 roky. Aký vývoj si za ten čas zaznamenal? Aký to má celkovo priebeh? Mohol by si sem napísať nejaký chronologický vývin Tvojho problému, aby sme do toho videli trošku hlbšie? Keď som písal prvý post do tejto témy tiež som si nevšimol jej vek. Ak sa to ťahá už tri roky bez nejakej výraznejšej zmeny, vyžaduje to iný postup.

Liekom sa chcem vyhnúť stoj čo stoj a navyše nie som až takí seriózny prípad, aby som ich potreboval.

//autoeditácia príspevku (01 Jún 2010, 11:36)

jin napísal:Mr.Henky: Mal by som otázku. Dieg0 postrehol, že táto téma je skutočne stará 3 roky. Aký vývoj si za ten čas zaznamenal? Aký to má celkovo priebeh? Mohol by si sem napísať nejaký chronologický vývin Tvojho problému, aby sme do toho videli trošku hlbšie? Keď som písal prvý post do tejto témy tiež som si nevšimol jej vek. Ak sa to ťahá už tri roky bez nejakej výraznejšej zmeny, vyžaduje to iný postup.

Vzhľadom na to, že škola bola pre mňa peklom, nemalo sa to ako vyvíjať k lepšiemu. Teraz, keď som už konečne na výške, je to podstatne lepšie a pomaly sa z toho začínam vyhrabávať von. Bude ešte dlho trvať kým sa dostanem do chlapčenských čias, kedy som bol ako ktokoľvek z vás.

Mr.Henky napísal:Liekom sa chcem vyhnúť stoj čo stoj a navyše nie som až takí seriózny prípad, aby som ich potreboval.

//autoeditácia príspevku (01 Jún 2010, 11:36)

Vzhľadom na to, že škola bola pre mňa peklom, nemalo sa to ako vyvíjať k lepšiemu. Teraz, keď som už konečne na výške, je to podstatne lepšie a pomaly sa z toho začínam vyhrabávať von. Bude ešte dlho trvať kým sa dostanem do chlapčenských čias, kedy som bol ako ktokoľvek z vás.

V tomto prípade nepomôže žiadna "jednorázová" rada typu: "začni robiť toto a toto, pozeraj sa na veci takto apod." Je to v Tebe Ty sám sa s tým musíš v budúcnosti vysporiadať. Ako sa Ti život bude meniť, tak sa budeš meniť aj ty. Postupne proste budeš prinútený so ženami komunikovať - príde pracovne prostredie a ako si sám písal, aj klaustrofobik dokáže jazdiť výťahom. Ajkeď je to nepríjemné dá sa to. A ten nepríjemný pocit po čase u Teba zmizne, tým som si istý. Si ešte vo veku, keď ľudská psychika nie je vôbec ustálená a čaká Ťa ešte vývin.
Ešte ani netušíš, čo Ti v budúcnosti z minúty na minútu môže obrátiť život hore nohami a nejaká sociofóbia bude minulosť

...kedysi som bol strašný introvert, neviem prečo ale tiež som nerád komunikoval s ľuďmi, asi som sa bál že sa strápnim...pomohla mi jedna veta, ktorú som si vždy povedal keď som pomyslel na to, ako sa môžem pri situácii, ktorá nastane strápniť...pre niekoho možno klišé, ale mne pomohlo: "JÁ JSEM DOKONALÝ A VŠE JE K DOBRU". Samozrejme viem že niesom dokonalý, ale touto vetou som sa k nej zase o krok priblížil. A tiaž som sa prestal zaoberať tým čo si o mne myslia iní. Zistil som totiž že oni majú plnú hlavu toho čo si o nich myslím ja. Zistil som že ten s kým komunikujem je presne taký istý človek ako ja aj so svojimi chybami a predsudkami. Postupom času som dospel do takého veku že bez komunikácie by som jednoducho nemal šancu, potreba vybavovania istých vecí ma naučila brať komunikáciu ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov nech sú akékoľvek. Slová sprostredkujú zmysel, a pre tých, ktorí ich počúvajú, zhmotnia pravdu...ale to už odbáčam od témy...

Aj keby som prekonal sociálnu fóbiu (čo verím, že by som prekonal), ešte je tu iný problém. Možno aj ten súvisí s fóbiou, to fakt neviem, ale keby že nie, to by bol iný prúser.