qwerty - to na čo sa pýtaš ty, by som označil sa neúmyselné ublíženie na zdraví (pokiaľ nikoho z vás zraní). Nič mu nehrozilo, nikto naňho neviedol žiadny útok. Možno by sa za poľahčujúcu okolnosť dala považovať vaša hlúposť a snaha "nastrašiť ozbrojeného človeka"

(niečo podobné som skoro zažil aj ja - našťasie len skoro - alkohol v mladšom veku na je sviňa)
Nordkapp - pokiaľ by platilo to, čo píšeš, teda: "pokiaľ sa cítim ohrozený, tak sa bránim," tak by bola populácia sveta značne zredukovaná, najmä vo veľkomestách.

Netreba sebaobranu preháňať, treba byť pozorný, všímavý ku svojmu okoliu a najmä bleskovo triezvo vyhodnotiť vzniknutú sitáciu a z nej plynúce prípadné ohrozenie/adekvátnu obranu.
Celá problematika sebaobrany a "state of alertness" je len o tom, všimnúť si hroziace nebezpečenstvo, správne vyhodnotiť situáciu a bleskovo zareagovať. (Bol som svedkom situácie, kedy kamarát mal pri sebe dva nože a zhruba dve-tri sekundy mu trvalo kým sa rozhodol, ktorý z nich vytiahnuť z púzdra - boli sme uprostred lesa, blžil sa k nám VEĽKÝ pes a nikde žiadny jeho majiteľ. To zaváhanie ho teoreticky mohlo stáť život.)
Teda ľuďom, ktorí v každom tieni vidia vraha by som nedal do ruky ani vidličku. Je veľký rozdiel predpokladať riziko byť napadnutý a stavom totálnej paranoje. Teda brániť sa má význam len v tedy, keď ti naozaj niečo hrozí. Ku mne sa už rútil pes s vycerenými zubami - tasil som teleskop - pes ku mne došprintoval a začal mi lízať nohavicu a vrtieť chvostom, tak som ho voľnou rukou pohladkal. Aj keď som spočiatku jeho pohyb považoval za agresiu a stále som mal právo sa pokladať za potenciálne ohrozeného, nedokončil som "akt obrany" lebo mi nehrozilo žiadne nebezpečenstvo a o to ide - chápeme sa?
psychos - pokiaľ viem, tak sa môžeš v princípe v prípade krajnej núdze/nutnej obrany brániť aj nelegálnou zbraňou. Situácia: napadne ťa pouličný gangsta, ty mu jednu vrazíš a vypadne mu zpoza opaska strelná zbraň. Logicky ju vezmeš do ruky a dáš mu guľku do stehna/trupu (podľa času na mierenie). Bránil si sa nelegálne držanou strelnou zbraňou
edit: než som toto dopísal, diskusia sa posunula ďalej: plne súhlasím s názorom, že minimálne jedna strelná zbraň by mala byť v prakticky každej rodine. Tu by mala zohrať veľkú rolu práca psychológov, aby zistila, či človek, ktorému je vydaná strelná zbraň, nie je labilný, resp. nevyzrelý jedinec s potrebou predvádzať sa alebo proste obyčajný magor.
k tomu, že sa bránim armádnym nožom, mačetou alebo pilníkom na nechty - keď bude fakt zle a niekto/nejaké zviera mi bude siahať na život, bude mi jedno čím sa budem brániť. V prvom rade ide o odvrátenie útoku. A vzaté do dôsledkov: lepšie, keď ma dvaja vedú, ako by ma mali šiesti niesť.