došla som si vážne po mužskú radu lebo som bezradná. Som na veľmi tenkom ľade, pretože som sa asi zamilovala do svojho učiteľa na fakulte. Nechcem spôsobiť problémy jemu a ani sebe a preto musím (chcem) vydržať do svojich štátnic (Bc.) Neviem si však vysvetliť niektoré javy
napr.: neskutočne dlhé priame pohľady z očí do očí (na tie ma upozornila aj kamarátka, že čo spolu máme, lebo to nie je normálne). Neviem či to mám brať akože pri výklade potrebuje očný kontakt alebo je to niečo viac. Naposledy padli aj slová štýlu, že by som si zaslúžila na zadok (za nevydarenú skúšku) a všeobecne naše rozhovory sú príjemné uvoľnené a nie vždy sa točia len okolo školy. Vždy naladíme na humornú stránku. Mám z neho pocit, že je taká stará škola, že sa bojí. Známa mi povedala, že keď ma zbadá, že až zasvieti (vraj). Keď niečo vyvedieme ako skupina tak si to odnesiem ja, ten "naoko" hnev. Všeobecne cítim napätie (príjemné) ale mám strach. Dala by som ruku do ohňa za tie pocity ale ten strach z odmietnutia, alebo zlého vyloženia si niečoho. Ja ani neviem. Dá sa nejako otestovať, alebo mu to mám po štátniciach povedať... ja neviem 
Mňa to čakanie zabije. Popísala som tu toho celkom málo, no ale vypisovať všetko z konceptu to sa ani nedá prípadne ak budete mať otázky tak ja odpoviem.
