Skúsim nejak stručne a výstižne charakterizovať moju súčasnú situáciu.
Môjho otca som odjakživa považoval za môj najväčší životný idol, naučil ma zručnosti z mnohých oblastí, ako drevo, elektrina, záhrada, kšefty. Asi nie je veci čo by pre mňa neurobil, takého otca by prial každému.
Mám ešte 4 bratov, traja sú z jeho predchádzajúcich manželstiev, prvá ho využívala, druhá podvádzala, teraz je už 20. rokom ženatý s mojou mamou. Tento rok oslávi 60 rokov.

V posledných rokoch sa ale nejak začal meniť k horšiemu, napriek tomu ako každému hovorí akých má úžasných synov, večne nespokojne nadáva na takmer všetko okolo, ak sa napr. vraciame z oslavy (alco power), tak pri parkovaní ma už obťažuje počúvať nadávky na našich (retardovaných) susedov a režim ktorý mu vzal invalidný dôchodok. Na spomenutých oslavách sa viacmenej už pod vplyvom alca iba strápňuje, jeho vtipy postrádajú logiku a zákl. prehľad o veciach okolo.
V týždňových etapách sa nám v špajzi kopia flašky od piva, tuzemáku a fernetu.

Lekárske odporúčania o pečeni ignoruje.

Stáva/stalo sa vám tiež takáto situácia ? Ako ste sa s ňou vysporiadali ? Možno by verdikt znel "nerieš, aj tak ideš na VŠ a budeš mať svoj život", lenže ma desí predstava že mi jedného dňa matka zavolá a s plačom oznámi že mi človeka tak blízkeho odviezla sanitka kvôli zlyhaniu srdca/pečene.

Osobne ti takého otca závidím. Ja takéto niečo vôbec nepoznám. Môj otec len chlastá, o nás (ja + sestra) sa vôbec nestará keď tak, len minimálne. Mama pracuje v Rakúsku a keď je doma, tak sa len hádajú. Otec má tiež všelijaké obmedzenia od lekárov, aby nechlastal, ale nedá si povedať. Také veci ako strápňovanie na oslavách a pod.. čo na to povedať, iba asi toľko, že nič s tým nespravím, pretože ak si nezoberie k srdcu ani prosby od detí, tak to len svedčí o tom, čo je to za človeka a čomu dáva v živote prednosť.

V istom veku to fotrovcom proste *ebne v kotrbe, lebo im je moc dobre. Majú rodinu, prachy, auto, byt, nič im nechýba a tak začnú chlastať, alebo robiť iné peachoviny. Je to nejaká tradíci, len máloktorý "foter" sa tomu vyhne. A ten vek prichádza už niekedy okolo 40-45ky, takže s tou 60kou si dobre obišiel.

lebo im je moc dobre. Majú rodinu, prachy, auto, byt, nič im nechýba

Presne tak.

Aj ja mám takého podobného fotra, už len čakám kedy sa prechlasce aby bol kľud. Prechod, no čo už.

skusili ste na nich hrozb ze sa odstahujete atak?

citizen - to chcú obvykle rodičia

spoluziak zo strednej mal tiez tento problem.pobral sa s mamou a sestrou prec od neho a on ich za tyzden prosikal naspet a zaprisahala sa ze nevypije uz nic.je to skoro 4 roky

uplink napísal:citizen - to chcú obvykle rodičia

Njn, ja tak povedať zbalia mi ešte veci

tak ja neviem, či je môj otec nejaká výnimka, ale aj napriek tomu, že má všetko, tak nechlasce, ani nikdy nechlastal a pokiaľ viem, tak sa ani nechystá. Takisto ani v mojom okolí nebadám, že by niekto začal v takomto "strednom" veku chlastať.

Na Slovensku je vacsina ludi v starsom veku doslova zodrata, znicena a doslova znechutena zo zivota, z celeho systemu a nekonecnych slubov nasich politikov, ze sa budu mat lepsie. Socialny system na hovno, moj oco berie polovicny invalidny dochodok a popri tom este cely rok maka za cenu vlastneho zdravia, aby nasi zili na akej-takej urovni.
Ja ked to porovnam S Nemeckom, tak tu vyzeraju ludia ovela mladsie na svoj vek, su spokojnejsi, zdravsie sa stravuju, uzivaju si zivot este aj na dochodku, dve dovolenky rocne su uplne beznou zalezitostou, zdravotnictvo aj socialny system je na perfektnej urovni/stat sa o teba postara doslova az kym neumries/, nepocujem nadavat denno denne ludi na ulici, v metre alebo obchodoch ako u nas. Takisto sa deti nemusia doopatrovat doma svojich rodicov, lebo su tu kvanta agentur a firiem, ktore tuto starostlivost poskytuju a ludia si to mozu dovolit platit. Atd, atd.
Od zivotnej urovne toho ktoreho statu sa podla mna odvija celkovy stav jeho obyvatelov.
Mne je tiez vlastnych rodicov luto, vyseraju horsie na svoj vek, o zdravotnej stranke ani nehovorim, ale tak pomahame im so sestrou ako sa da.

Neviem si predstaviť, že by mamka začala nasávať. Zase, kým v 50ke väčšina možno má všetko, my sme sa pred troma rokmi presťahovali, splácame úver, okrem roboty má ešte živnosť a doučuje po škole žiakov. A celkovo asi na také nič ani nemyslí, ani nemá čas myslieť a dúfam, že ju to ani nenapadne. Jasné, sem tam si vypije víno s kolou, pivo alebo pol deci, ale opitú som ju asi ešte ani nevidela.
Ale niektorí si dajú povedať, len potrebujú nejaký impulz alebo motiváciu, aby prestali. Keď už všetko majú, tak možno nejaký nový koníček alebo niečo, čo im zaplní čas strávený pri poháriku.

ono je to tym, ze ludia okolo tych 50-60rokov zacnu pocitovat ze uz su nie mlady a k tomu sa vecsinou zacnu pridruzovat rozne choroby podmienene vekom. Starnutie je nieco strasne, roky som sa staral o svojho stareho otca a teraz uz jasne zacinam badat podobne prejavy u vlastnych rodicov. /som z vekovej kategorie asi starsich,vzhladom k tunajsiemu priemeru/. Pridete na to aj sami, ked zacne chodievat k vam v noci zachranka ako na hodiny klavira, budete ich navztevovat v nemocnici a pod, je to hnus a skor ci neskor to pride na kazdeho.. Zivot je v podstate skor smutny ako vesely, ale este nemusite nad takymi vecami velmi rozmyslat a rozumne si uzivajte, lebo ubehne to rychlejsie ako si myslite..

pryja

je to o prachoch, presne ako pises. Kto ma peniaze tak si na starobu moze dovolit špičkových lekarov, tie najdrahsie lieky a najlepsiu opateru, a hned sa cloveku zije lepsie..

Moja mamka ma 42 a ja mam prave pocit ze ona duchom omladla ai tak 2 roky do zadu, paradox je to, ze po rozvode...od rozvodu, ked sa cez to preniesla je taka mladsia duchom, rada sa zabava, rada ide na dovolenku uzit si...rada ide do baru obcas...ale len obcas...rada si da vinko, proste snazi sa...aj ked tie zdravotne problemy pomalicky prichadzaju, hlavne z prace, no proste akoby jej od rozvodu odpadol nejaky velky balvan z osobnosti, uz jej treba len chlapa a bude uplne inde asi Ja jej prajem...
No otec, ten prave od rozvodu zostarol svojim sposobom...je to blbe no...

mamina sa mi nezda az tak rychlo starnuca ako otec ,to bude ale tym ze otec bude mat uz 50 rokov a mama ma len 40 tak ten 50 rocny vek je uz nachylnejsi na vrasky a vsetko ostatne

mam presne ten isty problem, otec ma tiez toho vela naucil, ale chlastal, chlasta a bude chlastat aj nadalej
a este s nim aj chodim na tyzdnovky do roboty,
ale ked pije tak sa snim da vydrzat, lebo ked je triezvy dlhsie ako den tak je nervozny a len by sa hadal,
a nejake to dohovaranie, to parkrat skoncilo skoro tak ze sme sa pobili, tak sa to snazim neriesit,
len ma to serie ked sa na to pozriem pohladom mojej mamy
Inak uz doma nebyvam, ale som u nasich skoro kazdy den

No ja mam pomerne mladých rodičov , mama má 44 , otec 45 no vobec si neuvedomujem , že sa nejak zmenili , otec má akurát pár šedivých vlasov na viac (boh vie z koho) no a mama je na svoj vek kočka (niektorý moji spolužiaci na stužkovej nevedelli či je to partnerka , alebo mamina)

Moji rodicia uz prekrocili 60ku pred par rokmi, takze ta otazka starnutia je tu velmi aktualna. Z otca sa casom stal neskutocny frflos, tazko s nim bolo vydrzat v dome, preto som radsej odisiel. Je to ovela lepsie, ked sa vidime raz dva krat do mesiaca, vtedy sa je aj o com porozpravat, ovela radsej ho vidim, ked ho nepocujem v kuse na nieco nadavat a stazovat si.

Zly vplyv to ma aj na susedske vztahy, jeden sused je mlady clovek, co si postavil novy dom a nasi ako keby vyhladavali konflikty a dovody, preco ho ho ohovarat a stazovat sa. To iste aj so starostom, teraz im robia nove chodniky a nie je den, keby nenadavali, ako pomaly to robia, ake su krive a nekvalitne a neviem co este...Ale to je asi osud nas vsetkych, ja tiez cakam v akom veku mi prepne a zacne mi vsetko vadit.

Je pravda, ze ako dochodcovia to nemaju lahke, oco musi stale pracovat, aby dokazali zit dostojne a to ani nikde nechodia ani nic podobne. Je to krute, ked si pomyslim, ze cely zivot poctivo pracovali, no ale nie su jedini a v porovnani s mnohymi sa maju dobre, pretoze maju aspon kde byvat, maju jeden druheho a tiez troch synov, co sem tam zajdu pozriet.

A aj ked sa z nich postupne stavaju vacsi a vacsi frflosi netreba zabudat, ze bez nich by sme tu neboli a ta ucta a respekt by mali byt samozrejmostou.

Ja mám celkom mladých rodičov ...mama ma čakala v 18stich rokoch, vtedy sa s ocom poznali 1 mesiac a bola svadba ..takto manželstvo stroskotalo, teraz má mama 36 rokov a otec 40, mám pocit že mama má viac rozumu čím je staršia no otec ? ako je napísané ..fľaše sa hromadia, dlhy sú vyššie a problémy do ktorých ma otec ťahá ..ty máš to šťastie že otec ťa naučil ale ja sa musím učiť na otcových chybách, na každom jeho prešľape si vždy vezmem príklad aby som to neurobil keď budem v takom veku ako je on.. po 16 rokoch sa rozišiel s mamou (už vtedy mu šibalo) predvádzal sa, strápňoval mňa, mamu a podobne ..teraz má už dva roky inú ženu a tak isto po 1 mesiaci čo ju spoznal tak ju nabúchal aby mal istotu že sním ostane..taký je život chlapa ktorý hľadá istotu u ženy takto, teraz ma otec buzeruje len pre to že lyžičku mám vedľa kávy a nie v káve ..proste je to divné ..niektorý ľudia sa menia k dobrému a iný sa zasa prikláňajú k tomu horšiemu...je to na zamyslenie ale už teraz viem že sa vyhnem všetkým prešľapom ktoré on porobil ..chcel by som mať aj ja otca z ktorého by som si bral príklad ..

(prepacte, bude to dlhe)
Aj mojmu otcovi postupne preplo. Tento rok oslavil 60tku.
Predtym nemal vo zvyku pit...mal sice jedno take obdobie, ale to bolo davno a netrvalo dlho,...potom sa to dalo do poriadku....asi 6 rokov dozadu prisiel o pracu, resp. on dal vypoved, lebo v robote bol nespokojny a nemal dobre vztahy s nadriadenym. Po tom, ako zostal doma, to zacalo....najprv tym, ze nemal zaujem si hladat pracu, pred nami sa tvaril, ze hlada, ale do ziadnej firmy ziaden zivotopis neposlal. Zivili sme ho ja s mamou, rok a pol. Doma nic nerobil, len frflal, nikam nechodil, kazdeho mal v pazi. Potom, ked sme sa mu s mamou zacali vyhrazat (lebo dovtedy sme mu len dohovarali a nepomohlo), nasiel si pracu. Uz par mesiacov predtym sme spozorovali, ze zacina nejak popijat....flase sa postupom casu zacali na balkone kopit...nebol schopny ich ani vyhodit, kludne mal aj 30 flias na balkone..kym to mamu nenasralo a nevyhodila ich...tie flase neboli pivove...chlastal (a este stale chlasta) vodku...tu taku najlacnejsiu a najodpornejsiu. Pred troma rokmi, mu mama pri upratovani spalne (preto pisem "mu", lebo mama spi v obyvacke a otec v spalni) nasla v posteli rozpisany list, ktory bol adresovany nejakemu pravnikovi....pisal v nom, ze ho zivot nebavi, ze je apaticky, ze ho nezaujima rodina, ze neznasa, ze musi platit ucty a v strede listu pisal otazku, ze kto by ako dedil, keby sa stal nezvestnym.
O par tyzdnov na to, pri dalsom upratovani, mama nasla listok, na ktorom si spisoval veci, ktore si chcel so sebou zobrat na opusteny ostrov. Viem, asi vam to pride smiesne...aj mne to chvilu bolo smiesne. Ale potom som si uvedomila, ze je to vazne...tusila som, ze nie je schopny odist, lebo by prisiel o "pohodlie", ktore ma doma a na to sa on ma moc rad, aby sa o to pripravil. Ale z toho listu a toho zoznamu som pochopila, ako strasne je vo vnutri zufaly (a pritom sa k nemu cela rodina spravame slusne, nic od neho nechceme, nebuzerujeme ho, nechavame ho zit..).
Navrhla som mu psychologa, odmietol. Skusala som to niekolko krat. Nesiel.
Snazili sme sa byt doma nanho este milsi a este vsimavejsi a vnimavejsi...bolo to este horsie...najprv sa uzavrel uplne do seba a potom sa postupne opustal...a naozaj dokazal iba frflat na vsetko.
Zacal pit este viac....robil aj take veci, ze ja som mala odlozenu flasu fernetu v mojej skrini, ktoru som si mala brat na chatu....kupila som ju tyzden pred odchodom...a ked som si zacala den pred odchodom balit veci a isla som zobrat flasu...bola v skrini, ale bola prazdna....
Nasralo ma to a strasne som mu vynadala, hucala som po nom fakt ze dost, ze to musel pocut cely panelak. Toto sa zial opakovalo este asi 2x, odvety uz doma ziadne flase nemavam, uz ani mama nekupuje ploskacku rumu do kolacov.
Dalsie stadium bolo, ze sa mu zhorsil dost zdravotny stav. 2x som mu v priebehu 3 mesiacov musela volat zachranku. Prezit prezil...poucil sa iba na chvilu, ked sa ako tak vzchopil, zacal znova chlastat. Zacala som mu tu vodku riedit...samozrejme prisiel na to...zacal si flase schovavat v spalni za postel a pod....zacala som mu tie flase vylievat. Vzdy, ked odisiel do prace, som prehrabala spalnu a vylievala...
Nemalo to vyznam....a tak pije dodnes. Nikdy nie je opity, ale pije kazdy den. Chodi do prace, z prace domov, naje sa, vypije si, sadne k telke, ide spat. A takto stale dokola.
Ja som to uz vzdala. A je mi luto mojej mamy.