Cesar napísal:
To sú ale intelektuály ako z JRD. Chliev, špina a podobný slovník sa hodí akurát do družstva, krčmy a na prop.sk.

To je Kubiš z STV? Blbec rozpráva tak, že si zakryje ústa, moderátor ako hrom.

Ako im vadí koho volia ľudia, ešte dobre že títo dementi nerozhodujú za nás.

Za každú jednu sekundu sa dlh Slovenskej republiky zvyšuje v tomto období o 4 756 korún.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky


1. Úvod

Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala uskutočniť reformu verejných financií, pozostávajúcu zo zásadného prehodnotenia rozpočtových príjmov, výdavkov a z reformy riadenia verejných financií. Dôležitou súčasťou tejto reformy je aj reforma riadenia verejného a štátneho dlhu.

Pomer hrubého verejného dlhu k HDP predstavoval ku koncu roka 2002 44,3 percenta a bol pod hranicou stanovenou Maastrichtskými kritériami pre vstup do eurozóny. Napriek tomu ďalší rast dlhu má svoje limity.

Po prvé, výdavky štátneho rozpočtu na obsluhu štátneho dlhu predstavujú v súčasnosti cca 12 až 13 percent celkových výdavkov štátneho rozpočtu a 36 percent HDP. Nielen ďalšie zvyšovanie, ale už terajší objem týchto výdavkov výrazne obmedzuje možnosti využiť verejné zdroje v iných oblastiach. A naopak, zníženie nákladov na obsluhu štátneho dlhu predstavuje významný zdroj relatívneho znižovania deficitu verejného rozpočtu. Napr. zníženie nákladových úrokov iba o 0,5 percentuálneho bodu pri súčasnom objeme dlhu vytvára priestor pre zníženie výdavkov štátneho rozpočtu približne o 2 mld. Sk.

Po druhé, ďalší rast dlhu, aj v prípade stabilizácie alebo iba mierneho nárastu jeho pomeru k HDP, môže naraziť na absorbčnú kapacitu domáceho kapitálového trhu. Zároveň prípadná výraznejšia expanzia na zahraničné trhy pred vstupom do európskej menovej únie môže zvýšiť kurzové riziko štátneho dlhu.

Reforma riadenia dlhu a likvidity tak prispeje k makroekonomickej stabilizácii, zníženiu tlaku v okruhu verejných financií a urýchli splnenie podmienok pre vstup do eurozóny a ich následné plnenie udržateľným spôsobom. Umožní zároveň vyhnúť sa riziku, finančným stratám a neočakávaným prekvapeniam do budúcnosti.

V tomto kontexte cieľom reformy riadenia dlhu a likvidity je najmä prechod k aktívnemu riadeniu štátneho a verejného dlhu, racionalizácia výdavkov spojených s financovaním štátneho dlhu, minimalizácia rizík súvisiacich s finančnými aktívami, pasívami aj otvorenými trhovými pozíciami štátu . Aktívne riadenie dlhu znamená aj lepšie monitorovať a zohľadňovať situáciu na trhu vychádzajúc z krátkodobých analýz vývoja trhu, profesionalizovať riadenie rizík a podporovať rozvoj sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi. Prechod k aktívnemu riadeniu dlhu a likvidity prináša do systému riadenia štátnych financií :

· konzistenciu medzi širšími zámermi a cieľmi vlády a riadením dlhu a likvidity,
· obmedzenie a kontrolu budúcich rizík a elimináciu ich vplyvu – ušetrenie budúcich dodatočných výdavkov spojených s riadením dlhu a likvidity v súlade s najlepšou medzinárodnou praxou,
· zníženie výdavkov spojených s obsluhou štátneho dlhu a zlepšenie riadenia likvidity na jedinom účte štátu,
· zabezpečenie transparentnosti procesu riadenia likvidity a štátneho dlhu,
· flexibilitu v rozhodovaní, možnosť operatívne reagovať na rýchlo sa meniace podmienky na finančných trhoch,
· urýchlenie integrácie do EÚ pri riadení štátnych a verejných financií a integrácie do jednotného finančného trhu EÚ,
· väčšiu nezávislosť riadenia dlhu od politických vplyvov 1
.
Prechod k aktívnemu riadeniu dlhu a likvidity je zároveň plne v súlade s vývojovými tendenciami, ktoré sa presadzujú v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou, vrátane krajín eurozóny.

Pre naplnenie cieľov reformy bola zákonom o Štátnej pokladnici zriadená Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDaL). ARDaL reálne vznikla vo februári 2003 a v priebehu roka 2003 sa realizuje jej organizačné, personálne a informačné budovanie. Zároveň sa dolaďuje rozsah činností, ktoré zostanú na Ministerstve financií Slovenskej republiky (MF SR), a ktoré bude vykonávať Štátna pokladnica (ŠP), ARDaL a Národná banka Slovenska (NBS).

Predkladaná Stratégia riadenia dlhu pre roky 2004 – 2006 (Stratégia) je hlavným a súčasne východiskovým dokumentom, ktorý na uvedené časové obdobie stanoví základné rámce a smerovanie politiky riadenia dlhu. Z tohto materiálu budú neskôr odvodené jednotlivé predpisy upravujúce pravidlá pre riadenie rizík štátneho dlhu, limity pozícií štátu a systém kontroly. V súčasnom prechodnom období nie je možné jasne a exaktne formulovať záväzné ukazovatele a parametre štátneho dlhu. Portfólio štátneho dlhu bude v roku 2004 podrobené hĺbkovej finančnej analýze s cieľom presnej identifikácie a kvantifikácie parametrov celkového štátneho a verejného dlhu. Aby bolo zabezpečené prepojenie Stratégie s vývojom v konkrétnom rozpočtovom roku a možnosť flexibilne reagovať na vývoj trhu, Stratégia bude každoročne konkretizovaná pre nasledujúci rok a predkladaná na schválenie vláde spolu s návrhom štátneho rozpočtu . Na základe analýzy budú pre rok 2005 navrhnuté záväzné kvantitatívne ukazovatele štátneho dlhu.

Stratégia je ohraničená rokmi 2004 až 2006 z viacerých dôvodov. Po prvé, ide o hranicu volebného obdobia. Je korektné ponechať nasledujúcej vláde možnosť formulovať vlastnú stratégiu v kontexte vlastnej hospodárskej politiky a priorít. Po druhé, od roku 2007 je možné očakávať výrazné zmeny, ktoré budú súvisieť s prípravou na prijatie EUR a vstupom do eurozóny. Tieto zmeny dnes nie je možné predvídať v takej miere podrobnosti, ktorá by umožnila zodpovedne s nimi pracovať v Stratégii. A nakoniec po tretie, uvedené obdobie bude obdobím dobudovania a doladenia celého systému riadenia dlhu a likvidity. Inak povedané, okrem stanovenia cieľov v oblasti parametrov dlhu a riadenia rizík dôležité bude aj inštitucionálne a legislatívne dobudovanie systému riadenia dlhu a likvidity.

V kontexte predkladanej Stratégie je potrebné konštatovať, že štát v súčasnosti nemá priamu kontrolu nad celým okruhom verejných financií. Napríklad niektoré štátne a verejnoprávne inštitúcie (zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, verejnoprávne médiá) sú nezávislé právne subjekty a realizujú platby mimo priamej kontroly MF SR. Hoci väčšina týchto klientov ukladá svoje zdroje na účet v NBS, tieto účty nie sú konsolidované s účtami štátneho rozpočtu tak, aby sa minimalizovali požiadavky na krátkodobú likviditu. Niektorí z týchto klientov majú naviac účty v komerčných bankách. Tento systém bráni MF SR spolu s ostatnými faktormi riadiť verejné zdroje centralizovane a v tomto zmysle efektívne.

Podobne ako oblasť likvidity, mimo priamej kontroly ostáva v súčasnosti aj možnosť vzniku podmienených záväzkov a skrytého dlhu na regionálnej úrovni. Tomuto problému bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť v kontexte fiškálnej decentralizácie. Z vyššie uvedených dôvodov preto Stratégia pokrýva iba tú časť dlhu a likvidity, ktorá je riadená ministerstvom financií (t.j. štruktúrou MF SR, ŠP, ARDaL), t.j. štátny dlh a likviditu okruhu subjektov riadených centrálnou vládou.

Predkladaná Stratégia poskytuje stručný prehľad o stave štátneho dlhu ku koncu roka 2002 a popisuje existujúci systém riadenia dlhu a likvidity. Nadväzne charakterizuje riziká, ktoré vyplývajú z parametrov existujúceho dlhu a nedostatky súčasného systému jeho riadenia. Samotná stratégia potom vychádza z týchto hodnotení a formuluje ciele v oblasti reštrukturalizácie dlhu, systému riadenia rizík, aj ciele ďalšieho budovania systému riadenia dlhu a likvidity v inštitucionálnej a legislatívnej oblasti.

2. Štruktúra a základné parametre štátneho dlhu

Slovenská republika vykazovala k 31.12.2002 v metodike ESA 95 štátny dlh vo výške 451,6 mld. Sk. Základná štruktúra dlhu je podľa druhu je tvorená:

- záväzkami z emisií štátnych cenných papierov 348 941 mil. Sk
- záväzkami z prijatých bankových úverov 37 267 mil. Sk

Spolu bez zohľadnenia štátnych záruk 386 208 mil. Sk
- riziká zo štátnych záruk 65 351 mil. Sk

Spolu 451 559 mil. Sk
Podrobná štruktúra štátneho dlhu k 31.12.2002 podľa ESA 95 je uvedená v prílohe č. 1.

Záväzky z emisií štátnych cenných papierov 2

Emisie štátnych cenných papierov predstavujú štandardnú, obchodovateľnú formu dlhu. K 31.12.2002 Slovenská republika prostredníctvom MF SR vydala štátne cenné papiere v nasledovnej štruktúre:

- štátne dlhopisy emitované na domácom trhu 234 200 mil. Sk
- štátne dlhopisy emitované v zahraničí 75 295 mil. Sk
- štátne pokladničné poukážky (ŠPP) 39 508 mil. Sk

Priemerná doba splatnosti štátnych dlhopisov vydaných na domácom finančnom trhu bola v roku 2002 3,48 roka, na zahraničných trhoch 2,7 roka. Pri týchto parametroch durácia portfólia štátnych cenných papierov dosahovala hodnotu 2,8 roka. ŠPP boli emitované na priebežné krytie schodku štátneho rozpočtu 3 .

Z pohľadu výnosov pre investorov, dlhopisy SR boli emitované predovšetkým s fixným výnosom. Z celkového objemu emitovaných štátnych dlhopisov sú na pohyblivý výnos (6M BRIBOR, 12M BRIBOR + 0,32) viazané emisie č. 143, 144, 151, 152, a 161, ktoré boli (okrem emisie č. 161) vydané za účelom reštrukturalizácie bánk. Z celkového objemu štátnych dlhopisov na trhu tak predstavujú dlhopisy s fixným výnosom 79,46%, zatiaľ čo dlhopisy s pohyblivým výnosom iba 20,54%. 4

Štátne dlhopisy, ktoré boli vydané v rokoch 1998 až 2000 na zahraničných finančných trhoch boli emitované s fixným kupónom. V máji 2003 bola Slovenská republika úspešná s emisiou s pohyblivou úrokovou sadzbou, keď emitovala dvojročný štátny dlhopis na s plávajúcou úrokovou sadzbou s konštrukciou 3 mesačný Euribor zvýšený o 5 bázických bodov. V súčasnosti tento štátny dlhopis nesie úrokový náklad 2,2 % p.a.

Záväzky z prijatých bankových úverov

Objem tohto druhu zadlženosti predstavuje 35 169 mil. Sk (9,1 percenta celkového dlhu), z čoho je zahraničná zadlženosť 95% (33,4 mld. Sk, t.j. 8,6 percenta celkového dlhu). Pritom úvery prijaté vládou predstavujú z celkového objemu iba 28,6 percenta (9,65 mld. Sk). Zvyšok, t.j. 23,77 mld. Sk predstavujú úvery, ktoré k 1. januáru 2002 prevzalo MF SR v súvislosti s prevzatím záväzkov bývalého Štátneho fondu cestného hospodárstva (ŠFCH). Išlo o 18 úverov v celkovom objeme 26 676 mil. Sk. (Úvery prevzaté od ŠFCH sú uvedené v prílohe 2/1 a vládne úvery sú uvedené v prílohe 2/2).

Na základe obchodno-technických podmienok niektorých prijatých úverov možno konštatovať, že proces prijímania vládnych úverov v minulosti neprebiehal štandardne a finančné podmienky niektorých úverov boli pre štát nevýhodné, horšie než podmienky, ktoré bolo možné dosiahnuť na finančnom trhu. Pri prijímaní úverov sa nezohľadňovali trhové a ostatné riziká spojené so vstupom štátu do úverového záväzku, pričom celý proces bol v značnej miere netransparentný. Výhodou úverov boli najmä dve skutočnosti – dlhšia lehota splatnosti, než bola dosiahnuteľná na trhu, a väzba na poskytnutie technickej asistencie, prípadne grant (najmä v prípade úverov od medzinárodných finančných inštitúcií na realizáciu štrukturálnych reforiem). Priemernú dobu splatnosti zahraničných úverov prijatých v jednotlivých rokoch charakterizuje nasledujúca tabuľka:
Rok________________1995____1996____1997____1998____1999____2000____2001____2002
Splatnosť v rokoch______16,0____9,0______9,6_____10,0_____31,0____6,4_____9,5______14,0

Pokiaľ ide o výnos pre veriteľov, v úverovom portfóliu štátneho dlhu je v porovnaní so štátnymi cennými papiermi väčšie zastúpenie úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou v porovnaní s úvermi s fixnou úrokovou sadzbou (podiel úverov s fixnou úrokovou sadzbou na celkovom objeme nesplatených úverov predstavoval k 31. decembru 2002 36,3 percenta). Táto skutočnosť vyplýva z faktu, že štátny dlh vo forme úverov je neobchodovateľný a pohyblivá úroková sadzba predstavuje čiastočne v istom kontexte nástroj na eliminovanie úrokového rizika.

Pokiaľ ide o charakteristiku dlhu ako celku, jeho splatnosť charakterizuje graf č.1. Ako z grafu vyplýva podstatná časť štátnych cenných papierov je splatná v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Graf č.1 Splatnosť existujúceho dlhu k 31.12. príslušného roka

Pokiaľ ide o vzťah vnútornej a zahraničnej zadlženosti, z celkového dlhu k 31.12.2002 prestavovala vnútorná zadlženosť 71,3 percenta a pozostávala z nasledujúcich záväzkov: (v mld. Sk)
Emisie štátnych dlhopisov 234,2
Emisie štátnych pokladničných poukážok 39,5
Domáce úvery* 1,7
Celkový vnútorný dlh 275,4

* Ide o domáce úvery prevzaté od Štátneho fondu cestného hospodárstva (úvery poskytli VÚB a SLSP)

Zahraničná zadlženosť predstavovala 18,7 percenta a pozostávala z nasledujúcich záväzkov (mld. Sk):
Emisie štátnych dlhopisov 75,3
Vládnych úverov prevzatých od bývalého ŠFCH 23,8
Ostatných vládnych úverov 11,7
Celkový zahraničný dlh 110,8

Percentuálny podiel jednotlivých mien na celkovej zahraničnej zadlženosti k 31.12.2002 nasledovná tabuľka:
Mena EUR USD JPY ostatné
% podiel 79 19 1 1

Ako z tabuľky vyplýva, nosnou menou zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky je EUR. Dôvodom sú rozvíjajúce sa všestranné vzťahy s Európskou úniou a očakávané začlenenie Slovenska do európskych štruktúr Vo všeobecnosti možno konštatovať, že menové – kurzové riziko slovenskej koruny voči EUR je nižšie ako voči ostatným voľne zameniteľným menám. Ide z pohľadu slovenskej koruny o hlavnú menu a slovenská koruna je od jej vývoja priamo závislá. Riziká vyplývajúce z pozícií štátu v EUR sú v tomto kontexte ľahšie predvídateľné a kontrolovateľné, a preto riadenie portfólia štátneho dlhu sa bude zameriavať na denomináciu štátneho dlhu v tejto mene na úkor ostatných voľne zameniteľných mien.

Vplyv štátnych záruk na štátny dlh

Zo záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ vyplýva povinnosť vykazovať deficit a dlh verejného rozpočtu v metodike ESA 95. Podľa tejto metodiky sú súčasťou štátneho dlhu aj riziká vyplývajúce z poskytnutých štátnych záruk.

Poskytovanie štátnych záruk bolo v minulých rokoch využívaným nástrojom na optické zlepšovanie situácie verejných financií. Vláda v minulosti poskytovala štátne záruky na pôžičky, o ktorých bolo vopred zrejmé, že nebudú splatené dlžníkom. Krátkodobo tak vylepšovala pozíciu dlžníka. Napriek poskytnutiu štátnej záruky boli pri úveroch úrokové náklady vždy vyššie, ako náklady, za ktoré si mohol požičať priamo štát, čo zdôrazňuje nutnosť centralizácie riadenia dlhu štátom. Do konca roka 2002 boli realizované štátne záruky v celkovom objeme 40,3 mld. Sk, z toho 17,8 mld. Sk zo štátneho rozpočtu a 22,5 mld. Sk z Fondu národného majetku SR (roky 2000 až 2002). Najvyšší objem štátnych záruk sa doposiaľ realizoval v roku 2001 (8 mld. Sk zo štátneho rozpočtu a 14,6 mld. Sk z FNM).

Prehľad o vývoji poskytnutých štátnych záruk je uvedený v prílohe č. 3. Sú v nej údaje o celkovom objeme istín všetkých úverov so štátnym ručením ku koncu rokov 1996-2002 a objem istín úverov, ktoré je možné považovať za rizikové. Rizikovosť úverov bola určená individuálne na základe analýzy finančnej situácie dlžníka. Z celkového objemu istín štátnych záruk 102,6 mld. Sk je možné považovať za rizikové 65,3 mld. Sk (t.j. 63,6 percenta). Ako najvyššie riziko bolo ohodnotené riziko realizácie úverov so štátnou zárukou Železníc SR v sume 37,3 mld. Sk. Suma 65 mld. Sk rizikových štátnych záruk je z hľadiska splatnosti rozložená do rokov 2003 až 2021 s maximom splátok v rokoch 2005, 2006 a 2007 z dôvodu jednorázovej splatnosti úverov so štátnou zárukou pre Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava a Železnice SR.

V súvislosti so zmenou prístupu vlády SR k udeľovaniu štátnych záruk a celkovej zmene koncepcie riadenia verejných a štátnych financií sa nepredpokladá prírastok rizikových štátnych záruk v ďalšom období. Štátne záruky možno všeobecne považovať za najdrahší spôsob zadlžovania štátu, nakoľko poskytovatelia úverov zohľadňujú v cene poskytnutého úveru okrem rizika štátu aj úverové riziko prijímateľa úveru.

3. Riziká súvisiace so štruktúrou dlhu

Napriek tomu, že doposiaľ neexistuje ucelený systém riadenia dlhu a existujúce portfólio nebolo hĺbkovo analyzované, štruktúra a parametre dlhu už v súčasnosti signalizujú niekoľko typov rizík.

Refinančné riziko
Za najvýznamnejšie možno považovať refinančné riziko, t.j. riziko, že štát si nedokáže požičať na krytie svojho splatného dlhu, alebo si dokáže požičať iba obtiažne a za relatívne nevýhodných podmienok. Možno konštatovať, že takmer celý štátny dlh je splatný v horizonte 3 nadchádzajúcich rokov (v roku 2004 je splatných 140 mld. Sk, v roku 2005 177 mld. Sk a v roku 2006 114 mld. Sk objemu štátnych dlhopisov). Z tohto pohľadu hodnotíme refinančné riziko štátneho dlhu SR v pomere k veľkosti a možnostiam slovenského finančného trhu ako relatívne vysoké. Trh môže kalkulovať s touto skutočnosťou a môže vyvíjať tlak na štát refinancovať svoje záväzky za vyššie úrokové sadzby podobne ako to bolo v druhom štvrťroku 2003.

Úrokové riziko
S refinančným rizikom úzko súvisí úrokové riziko. Úrokové riziko je riziko vyplývajúce z dopadu zmien trhových úrokových sadzieb na dlhové portfólio SR. Toto riziko vyplýva z potreby refinancovania dlhu, ktorý bude splatný v budúcnosti pri neznámych, resp. odhadovaných úrokových sadzbách a z volatility výplat hodnoty kupónov pri plávajúcich úrokových sadzbách štátnych dlhopisov. Riziku nárastu úrokových sadzieb je vystavené portfólio štátnych výpožičiek obsahujúce dlhové záväzky s krátkou dobou splatnosti a dlhové záväzky naviazané na pohyblivú úrokovú sadzbu. V súčasnosti percento pevnej úrokovej sadzby z celkového štátneho dlhu predstavuje 65% a 35% plávajúcej úrokovej sadzby. Priemerná doba splatnosti celkového nesplateného dlhu, ktorá nám vyjadruje akou rýchlosťou sa existujúci dlh stáva krátkodobým, je 3,6 roka 5

Kľúčovým ukazovateľom, ktorý sa používa pri monitorovaní a riadení úrokového rizika, je durácia portfólia 6 Priemerná súčasná durácia portfólia štátnych dlhopisov SR je 3,2 roka. Je pravdepodobné, že v prípade celého štátneho dlhu je tento ukazovateľ ešte nižší (pravdepodobne je hodnota durácie celého portfólia štátneho dlhu SR v intervale 2,5 až 2,8 roka), nakoľko väčšina vládnych úverov je naviazaná na pohyblivú úrokovú sadzbu. Pri tejto hodnote durácie a pri vysokej historickej volatilite úrokových sadzieb na slovenskom finančnom trhu je portfólio štátneho dlhu vystavené veľkému úrokovému riziku, ktoré je v súčasnosti eliminované iba odhadovanými očakávaniami poklesu úrokových sadzieb v súvislosti s integráciou SR. V tomto kontexte môže nízka durácia portfólia priniesť úsporu rozpočtových prostriedkov najmä v rokoch 2005 a 2006. Úrokové riziko bude potrebné v budúcnosti aktívne riadiť. Základným predpokladom zníženia úrokového rizika portfólia je zmena jeho štruktúry z hľadiska profilu splatností. Následne s využitím finančných nástrojov vrátane derivátov bude potrebné čiastočne eliminovať vplyv úrokového rizika.

Riziko likvidity
Riziko likvidity vyjadruje mieru pravdepodobnosti, že štát nebude mať k dispozícii dostatok likvidity na krytie svojich splatných záväzkov. Vzhľadom na to, že podklady a informácie, ktoré slúžia k riadeniu likvidity štátneho rozpočtu a celého okruhu verejných financií nie sú dostatočné a presné, významnosť rizika likvidity nie je možné v súčasnosti kvalifikovane posúdiť. Chýbajú predikcie hotovostných tokov z príjmov a výdavkov jednotlivých výdavkových jednotiek, s výnimkou hotovostných tokov viažucich sa k štátnym pokladničným poukážkám, štátnym dlhopisom a úverom, to znamená finančných tokov riadených priamo MF SR. Chýbajú informácie o realizovaných platbách štátnych rozpočtových organizácií, ale najmä o očakávaných a prijatých platbách v reálnom čase. V celom okruhu verejných financií v súčasnosti neexistuje finančné plánovanie sledované na centrálnej úrovni. Zmenu v tejto oblasti prinesie naplnenie zákona o štátnej pokladnici, ktorá zaviaže štátne rozpočtové organizácie plánovať svoje príjmy a výdavky.

Nakoľko neexistuje finančné plánovanie celého okruhu štátnych a verejných financií, dochádza k výraznému časovému nesúladu príjmov a výdavkov, čím sa náklady na riadenie likvidity štátu významne predražujú. Je preto možné konštatovať, že riziko likvidity je v súčasnosti pomerne vysoké. Tým, že náklady na likviditu nemožno v súčasnosti plánovať a likvidita sa riadi pasívnym spôsobom, štát musí udržiavať na zabezpečenie likvidity pomerne vysoké prebytky finančných prostriedkov, ktoré by pri aktívnom riadení likvidity nemuseli vôbec existovať, resp. by boli investované na finančnom trhu pri trhových úrokových podmienkach.

Kurzové riziko
Základným ukazovateľom kurzového rizika je podiel dlhu v zahraničnej mene k celkovému dlhu. V súčasnosti je tento podiel 28,6% 7 (z toho 79% v EUR, 19% v USD a 2% v ostatných menách).

V súčasnosti sa kurzové riziko sleduje, ale aktívne sa neriadi. Štát má otvorený účet v NBS iba v slovenských korunách a portfólio zahraničného štátneho dlhu tvoria väčšinou úvery naviazané na pohyblivú úrokovú sadzbu. Portfólio štátneho dlhu je vystavené riziku pohybu výmenného kurzu slovenskej koruny voči danej zahraničnej mene a teda zmene hodnoty dlhového portfólia (zmenou kurzu meny sa zvýši, resp. zníži hodnota dlhu a zmení sa súčasná hodnota dlhového portfólia), najmä však hodnoty cash flow (zmenou kurzu sa zvýšia splátky kupónov z dlhopisoch, úrokov z prijatých úverov a istín, čo má priamy dopad na rozpočet).

Kurzové riziko štátneho dlhu možno považovať za významné, na druhej strane možno konštatovať, že všeobecne očakávané posilnenie slovenskej koruny v rokoch 2005 a 2006 pravdepodobne prinesie úsporu rozpočtových prostriedkov. Otvorené kurzové pozície štátneho dlhu sú pri hodnotách kurzu EUR/SKK 43,0 a vyššom, to znamená, že na splácanie záväzkov z úverov a cenných a papierov bude potrebné menej slovenských korún. Vplyv pozície NBS nebol pri konverziách štátneho dlhu v tejto úvahe zohľadnený.

Riziko protistrán
Ďalším rizikom, ktorému je štát vystavený, je riziko, že protistrana nebude schopná plniť svoje záväzky, vyplývajúce z finančných operácií. Aj keď sa v súčasnosti riziko protistrán týka iba poskytovania štátnych záruk za úvery, aktívne sa nesleduje.

...

http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3573

citizen napísal:ja tam vidiet niekoho z mojej rodiny tak sa im vysmejem do ksichtu.totalne trapne,za vsetko zlo moze bratislava(hlavne ze 40% su pristahovalci zo vsetkych kutov sr),praviciari su vlastne plateny sorosom a inymi zidovskymi spolocnostami.nepripada vam toto ako komunisticka propaganda z cias 1948 ked na slovakov cesi hadzali klamstava ze sa tu pripravuje americka fasisticko kapitalisticka revolucia?a ze ludia budu hladovat atd atd?

Katolícka cirkev čakala na programové tézy budúcej vlády. Zmluva o výhrade vo svedomí sa do nich nedostala. Po niekoľkých dňoch mlčania biskupi prehovorili."
Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska: "Priznávame, že sme sklamaní."

seth82 napísal:Tehla: A ty stopercentne vieš, ako sú financované súčasné vládne strany?

seth82 napísal: Cirkev ako najväčší podnik v SR kľudne môže byť sklamaná, ale ja by som skôr povedal, že hlavne môže byť rada. ...

seth82 napísal: Ešte mi nedá, sám si o sebe Tehla vyhlásil, že si kresťan - kde je tvoja láska k blížnemu svojmu a schopnosť odpúšťať, keď máš tak "v láske" židov atď?
...

skuki napísal:Kresťania by už mohli pochopiť to, aby nás nehodnotili podľa ich metra.Odluka už mala dávno byť. Kto chce a sa zúčastňuje na živote cirkvi, tak nech si ich financuje.Veď vám to Boh potom preplatí.Nepáči sa mi že tu všetko funguje na základe peňazí, ale je to tak.A prečo by mala KDH sklamať? Vo vláde sú 4 strany a máme tu demokraciu.Takže podľa mňa čo si myslia že ich sklamali a už ich odsúdili, sú pre mňa neracionálne rozmyšlajúci ľudia.

seth82 napísal:... alebo zaujatých webov ako protiprudu, kde sa o objektivite nedá ani hovoriť?

citizen napísal: samozrejme financuje ich zidovsky madar menom Soros a Radicova je jeho prava ruka na slovensku ktora chce predat celu krajinu globalistom.
ps:pre hlupejsich,je to len joke

George Soros. Jeden z najznámejších a zároveň najkontroverznejších finančníkov, vlastným menom Schwartz, sa narodil 12. augusta 1930 v Budapešti. Po vojne sa usadil v Amerike. Tento pán je jeden z najlepších špekulatívnych finančníkov na svete s neskutočným vplyvom na politiku. Navonok pôsobí ako veľký dobrodinec a pumpuje peniaze do svojich nadácií. Jedna z najznámejších je Nadácia otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation)
http://www.prop.sk/uhorsky.html

seth 82 napísal:... alebo zaujatých webov ako protiprudu, kde sa o objektivite nedá ani hovoriť?

Ivansk napísal:..A ak je prop zaujatý tak
pro-národne, pro-ľudsky, nuž a to nikdy nemôže poškodiť.

tehla napísal:No myslím, že pár ľudí presvedčil a aj ja som sa od neho veľa dozvedel. Určite omnoho omnoho viac ako od teba beardie.

tehla napísal:Bolo by dobre, keby ste začali aj trochu triediť a vyhodnocovať rôzne informácie nielen v podstate z jedného zdroja. Nikto nehovorí, že sa s tým musíte stotožnovať, ale zas apriori odmietať všetko, čo je iné, alebo národné, to sa mi vidí dosť zaslepené a diskusia potom nie je možná

(alebo by si možno mohol začať aspoň tým, že by si si zistil, kto vlastne dáva informácie na stránky, ktorým veríš ty takmer bezvýhradne a prečo to robí; keďže práve to sú najdôležitejšie údaje o nejakej informácii, ešte dôležitejšie ako samotná informácia).