Zaujimave ze pocas celej ludskej historie tomu inak nebolo a tym sa neustale utvrdzuje len to ze tvoj nazor je len viera co raz viac vzdialena od reality a faktov.kali: Ľudia nepotrebujú vodcu, to je len demagógia mocných, neustále sa to utvrdzuje v podvedomí ľudí aj dodnes = že treba voliť, treba mať svojich zástupcov kdesi v parlamente, aby za nás rozhodovali.
Ano, lebo sloboda bez hranic, bez vedenia je nebezpecna.Ty tu kreslíš čerta na stenu, ako keby sloboda sa rovnala zlo a degeneráciu.
Uved priklad. Napr ja by som sa citil v Rimskom cisarstve slobodnejsie ako v dnesnej kvazy slobodnej demokracii. Je to vec pocitu, absolutna sloboda je anarchia, to je chaos, o tom sme tu uz ale diskutovali a nemam cas to rozoberat znova.Ja som to myslel samozrejme ironicky, sloboda nemôže byť a ani nie je len vecou pocitu.
To si len ty myslis, ako povedal tehla ludia sa na zabijanie pozeraju ale v inej forme, ty tu zbytocne vytahujes iba stredovek, prciom uplne ignorujes trebars antiku, ktora bola mozne z hladiska etiky daleko pred nami.No napríklad aj v tom, že dnes by ľuďom neprišlo normálne sa ísť pozerať na námestie, ako niekomu stínajú hlavu.
Ale to myslenie ludi sa bohuzial naozaj nikam nepohlo, ak by aj ano tak uz by tu asi davno bol mier a vseci by sme boli stastny.Mne sa neľúbi to, že ty chceš narvať myslenie ľudí do nejakej škatuľky, z ktorej sa nedá pohnúť, lebo to a to je také, dané.
Pudy zostavaju, dnes su rovnake ako pred 1000 a 10 000 rokmi. Dalsia vec je schopnost potlacat pudy, a to je velmi dane za jedno danym rezimom a za druhe genetikou.Nič nie je nemenné, nič nie je stále, všetko je v pohybe, aj hmota ako taká.
Ked sa spytam ako chces zabezpecit stastny zivot pre vsetkych ako vyhovies vsetkym nevies odpovedat, lebo sa to ani neda a odpoved neexistuje. Preto ja hovorim ze treba vyhoviet len niektorym co sa aj da na zaklade nejakych kriterii, ktore su dane napr prirodou.Samozrejme, že zdravé súperenie medzi sebou nie je na škodu, ale ja si myslím, že človek sa lepšie cíti, keď žije v harmónii a v pokoji, keď nebojuje. Tým nechcem zatvárať oči pred tým, že sa tu nedeje aj to zlé, ale predsa by ľudstvu malo ísť o to, čo najviac tieto negatívne javy negovať, nie ich glorifikovať, ako to robíš ty. Ty si úplne posadnutý tým neustálym bojom, vlastne len kopíruješ opäť a zasa nacistickú rétoriku, ty si proste nacista ako vyšitý.
A ked ja sa rozhodne strielat len tak ludi na ulici je to tiez moja volba. Uz sa konecne spytaj sam seba ci je to spravne a ci to tak ma byt?Ide o to, že nebudeme tých homosexuálov prenasledovať ako sa to robili kedysi, necháme ich na pokoji. Takisto ako chce niekto praktizovať nezáväzný sex, je to jeho voľba, tak sa mu to ľúbi a páči sa mu to. Väčšina takýchto ľudí to aj tak prestane baviť.
Ustupky a vyhovenie vsetkemu automaticky sposobi pad. Ked do teba niekto udre tiez si to asi nenechas, ked ano udre ta znova.No tak mi vysvetlí, ako tá spoločnosť zanikne vplyvom liberalizácie či napr. tým, že nebudeme prenasledovať a perzekvovať (resp. posielať na smrť) homosexuálov ako nacisti.
A preco to robis? Podla tej tvojej ideologie je to totlane nehumanne, lebo sa staras len o nejaku skupinu, vsak sa postaraj o vsetkych a o co najviac bez rodielu, daj rovnaku hodnotu trebars volakemu ivanovi z hojka ako svojej matke. Samozrejme tak neurobis, co len dokazuje ako moc sa vo svojom svetonazore mylis.To, že chceš ochraňovať svoju rodinu je dobré, ja mám tiež takú potrebu.
Zla je ta nekonecna snaha vyhoviet vsetkym, co sa ako uz vieme neda.1. Moderná demokratická spoločnosť, v ktorej sa aktívne presadzujú hodnoty vedy a demokratické princípy vo všetkých oblastiach spoločenského diania. V tomto zmysle prispieva k formovaniu a rozvoju kritického myslenia v slovenskej spoločnosti.
2. Analyzovať dôsledky a možné riziká súčasných politík pre sféru sociálnu, ekologickú, pre koncepciu demokratického a právneho štátu so zameraním na presadzovanie spoločenských postupov smerujúcich k prehĺbeniu demokratických procesov, právneho štátu a trvalej udržateľnosti.
3. Cieľavedomá a systematická realizácia ľudských práv a základných slobôd zakotvených v medzinárodných uznávaných dokumentoch a v Ústave Slovenskej republiky.
4. Myšlienkový pluralizmus, tolerancia a vzájomný rešpekt medzi obyvateľmi Slovenska s rôznym nazeraním na prírodu, spoločnosť a človeka, vrátane rozvíjania dialógu medzi svetskými humanistami a nábožensky orientovanými ľuďmi.
5. Faktické zrovnoprávnenie občiansko-humanistickej etiky a náboženstva na všetkých stupňoch školského systému.
6. Rovnoprávnosť v prístupe detí a mládeže na všetky smery i stupne výchovy a vzdelávania ako aj v oblasti kultúry a športu.
7. Moderný, aktuálnym potrebám zodpovedajúci systém celoživotného vzdelávania.
8. Odluka cirkvi od štátu a faktická rovnoprávnosť slobodomyseľných občanov všetkých smerov s občanmi nábožensky orientovanými.
9. Moderné ponímanie rodiny, vrátane utvárania podmienok na realizáciu požiadaviek občanov plánujúcich svoje rodičovstvo.
10. Zdravé životné prostredie pre všetkých členov spoločnosti.
11. Funkčný a z demokratických princípov vychádzajúci systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti. [/url]
celé tu: http://slovakia.humanists.net/stanovy.htm
Čo je týchto veciach bosorácke a degenerujúce ?
Takze moje ponimania humanizmu toho realneho
HUMANISMUS „nadlidství“
Filozofický a politický postoj dochovaný tradicí z řecko-latinské kultury, který žádá a zdůrazňuje ideál nespoutaného člověka osvobozeného od každé dogmatiky a barbarství, řád v lidském společenství a uznání plurality národů.
Humanismus nelze v žádném případě zaměňovat s humanitářstvím: bývalý předseda studijního kroužku „Národ a humanismus“ Yvan Blot vysvětluje:
„Humanistický ideál sjednocuje ideál svobody se zakořeněním. Hodnoty svobody slova, soutěže, přičinlivosti, touhy se vyznamenat, být první, odpovídají u Řeků hodnotám jako čest, spravedlnost, slušnost, láska k rodičům, věrnost vlasti, zbožnost – filantropie – tzn. tomu, co člověka dělá člověkem.“
Humanismus je „škola skutečnosti“, která člověka bez utopie a optimismu pokládá za to, co je. Vyžaduje a podporuje moudrost i ctižádost zároveň, respektování rozdílů i odmítnutí jakékoli primitivní nenávisti, ale také uznání etnicko-kulturních identit.
Humanistický postoj je protikladem fanatismu, který je vlastní monoteistickým pouštním náboženstvím, především islámu. Není však ani synonymem absolutní tolerance, ani rovnostářství. Humanismus je chaosu nepřátelský postoj par excellence, doktrína rovnováhy, která rovným dílem odmítá brutální diktaturu a totalitarismus, ale i sociální lhostejnost. Hájí spravedlnost, holistickou hierarchii ve státě i v obci a plnění vlastenecké povinnosti. Stejně tak odmítá kosmopolitismus a jakékoli pojetí „homogenního, sjednoceného lidstva“ (tzn. utopii „světového státu“), neboť idea etnické separace a občanské spravedlnosti je středem jeho politické koncepce. Humanismus jako doktrína moudrosti a rovnováhy, jako škola vůle a respektování skutečného, tvoří podstatu „právního státu“, který je dnes ad absurdum veden právě těmi „demokraty“, kteří se vydávají se za jeho „obránce“.
Základem humanismu jako jednoho z hlavních rysů evropské tradice a jejího řecko-latinského dědictví je proto kombinace a integrace pojmů spravedlnosti, pozitivního práva, občanství a etnické identity.
Nadlidství (surhumanisme) je pojem, který se nachází u Nietzscheho. Konceptualizován byl Giorgio Locchim jako humanismus krize a sebezapření. Je to na čin orientované, tragické porušení humanismu, nastává-li vážný případ. Je-li nouze, musí se opravdový evropský člověk překonat a určité zásady smí porušit. Těžká situace, „prověrka“, je-li národ v bídě a nebezpečí, předpokládá dnes ještě nemyslitelná, avšak nutná řešení. A to ne aby přišla vhod potencionálnímu diktátorovi nebo tomu či onomu dogmatu, následovala ten či onen pověrčivý fanatismus, nýbrž aby sloužila národu a jeho přežití, tzn. bránila potomstvo a dědictví předků zároveň. Před 2 400 lety Xenofón v Anabasi napsal: „Přijde den, kdy Diův orel nemilosrdně a klidně sevře své spáry.“ K této definici nadčlověčenství není co dodat.
V takových tragických dobách se člověk domáhá božské moci a vítá ji: naslouchá hlasu intuice a sebezapření, překonává sám sebe, je, jak to jednou formulovala pythagorejská škola, „sluchem bohů“.