Dneska som riadil cudzie auto a skoro som napálil do druhého, v danom momente som bol šťastný pretože šoférovať niečo také, bol úžasný zážitok a vôbec nič sa nestalo... až na vyčítavý pohľad môjho spolujazdca na mňa takže vec som ďalej neriešil.

Večer som ľahol do postele a stále som mal pred očami situáciu z auta keď som ho tesne minul.

Do hlavy sa tlačila jedna myšlienka Čo ak by som narazil ? natlačil sa do mňa stres a nemohol som spať.

- takýchto situácií je v živote veľa a ťažko predvídať všetky.

vždy začína reálna situácia a neskôr ku nej príde imaginárna situácia Čo ak... ? všetko toto končí buď pozitívne alebo negatívne.

pr:
R: Šoféroval som vzrušene. (nič sa nestalo ale bolo to tesné) I: Čo ak by som narazil ? (no nenarazil)
R: Bola super baba, boli sme tak blízko. (nič sa nestalo, rozlúčili sme sa) I: Čo ak som ju vtedy pobozkal ?
R: Nič som jej nato nepovedal, odišla urazene. I: Čo ak by som je povedal ako to je ?
R: Niečo som spravil. I: Čo ak by som to spravil inak ?

Je správne sa zamýšľať sa nad situáciami Čo ak....? nad situáciami ktoré sa vôbec nestali, ale sú tak blízko k realite.
Je správne rozmýšľať nad tým čo sa nestalo alebo mohlo, či už dobré alebo zlé ?
Je možné sa z týchto imaginárnych situácii poučiť sa - najmä keď ich je ťažko predvídať ?

ako beriete vy takéto situácie.

Ja som sa uz pred niekolkymi rokmi zacal riadit pravidlom, ze sa uz nezamyslam nad vecami, ktore nemozem zmenit a odvtedy sa mi zije lahsie
V tovjej situacii by som si povedal, ze je super, ze sa nic nestalo a nabuduce by som si daval vacsi pozor, je zbytocne to nejako viac analyzovat.
Toto sa da pohodlne aplikovat aj na pokazene pisomky (mohol som tam dopisat toto a toto...), ale na ludske vztahy to uz tak neplati. Tam to u mna funguje tak, ze sa zamyslim nad tym, co bolo zle a ako by sa to dalo nabuduce zlepsit, nevymyslam potom do noci rozne alternativy alebo nieco podobne. V beznych situaciach skoro vzdy viem, kde sa stala chyba, v tych ostatnych vynimocnych je to uz na dlho, ale tiez sa potom skor zaoberam buducnostou ako minulostou.

...obvykle takéto veci neriešim...vyčítam si ale jednu vec...zhodou okolností ide tiež o neopatrné šoférovanie auta...stál som na takej hnusnej zdeformovanej križovatke, nikdy som nevedel, ako sa odtiaľ dostať z toho smeru kde som stál a stále chodili autá, tak som využil príležitosť keď chvíľu nič nešlo...ale ako som preletel križovatkou, hneď bol prechod a išli po ňom ľudia...minul som ich o pár centimetrov...bolo leto, takže som mal otvorené okno a počul som vyľakaných ľudí...pozrel som sa do spätného zrkadla, videl som že sa v podstate nikomu nič okrem vydesenia nestalo tak som radšej nezastavoval a rýchlo som sa vytratil...dodnes sa nemôžem zbaviť myšlienky, že čo ak by tí ľudia začali prechádzať trocha skôr...stačila sekunda a možno by som teraz sedel v base za zabitie alebo ťažké ublíženie na zdraví...nad banalitami aké spomína GothaR, ako sú písomky, oslovenie baby atp. sa zamýšľam maximálne minútu...ale toto sa mi vracia už niekoľko rokov...hlavne pri hraní hier ako GTA, kde vám tiež spred auta uskakujú vydesení ľudia...stále mi to pripomína tú príhodu...

zaujímavá téma. Ja osobne takéto veci moc už neriešim. To že si v mysli vykonštruujem alternatívy už nič nezmení. Mohol som do písomky niečo napísať? Mohol, ale nespravil som to a teraz musím riešiť situácie ktoré z toho vznikli. Nič už nezmením. Mohol som jej niečo povedať? Mohol, ale nespravil. Poviem nabudúce, alebo jej to dám inač najavo. Ale myslím že je dobré keď sa človek zamyslí minimálne nad tým, čo a prečo nespravil aby sa poučil do budúcna a vedel konať uváženejšie.

ako spominal gothar, nezamyslam sa nad tym, ako to mohlo byt, maximalne chvilku, radsej rozanalyzujem, co som spravil zle a pokusim sa poucit z toho

Ako tu väčšina píše, najlepšie sa tým už nezamýšľať, lebo ťa to privedie len do stresu. Ale každý si aspoň v danej chvíli povie čo ak by..., čo je celkom dobré, lebo sa z toho môžeš ponaučiť a byť rád, že to dopadlo, ako to dopadlo.

na jednej strane ano je to fajn premysliet si ako by som inac konal ale zase to moze byt dobre/zle...ale ja uz nerad na takymi vecami premyslam pretoze naco plakat nad rozliatym mliekom? samozrejme ze to nevystihuje na 100% lebo vsetko sa da mozno odcinit ale nie stale, a zase nasledne premyslanie ze co ak by som to spravil tak alebo tak alebo tak je uz v tomto pripade, vtedy aspon ja si odpovedam ze "spravil som tak ako som to najlepsie vedel" a je samozrejme ze to nemusi byt spravne.

Ja si tiez myslim,ze nema zmysel donekonecna rozoberat..minulost sa neda zmenit,z minulosti by si mal clovek len vziat ponaucenie a ist dalej..
btw,Ak to "co ak" ma byt nejake kombinovanie v prospech blizkej buducnosti,moze byt aj prospesne-ja neviem ohladom prijmacieho pohovoru do noveho zamestnania,pripravit si stradegiu a etc,ale nie ze si uz dopredu"malovat certa na stenu..

No...co ak?....presne viem o com rozpravas. Jedno viem ale isto, nema zmysel sa zamyslat, pretoze:
1.) Zamyslat sa nad minulostou je dobre akurat na to, aby sa clovek poucil...inak...tym, ze to budes rozoberat aj tak nic nevyriesis
2.) Zamyslat sa nad buducnstou a premyslat nad "x" situaciami ako sa nieco moze vyvinut tiez nema zmysle, pretoze existuje nekonecne vela moznosti vyvoja situacie a s tym nekonecne vela moznosti ako sa nieco moze pokazit.
Napisal som tu par veci, ktore si myslim, ze su pravdive, no neriadim sa tym...preco?..pretoze je to v povahe. Tak ze chces vedit ci je spravne sa zamyslat? Nejde o to, ci je to spravne alebo nie...proste ak sa zamyslas je to v tebe a budes sa zamyslat vzdy...

Tema mi pripomenula film Mr.Nobody ten bol cely akoby ...co ak?

Jeto blbe aj ja sa niekedy nadtym zamyslim co ak hento co ak toto. Jedine si ztoho zobrat ponaucenie nabuduce.



//teraz som si este raz precital prvy post a uplne to pripomina ten film

Čo ak by môj otec stihol vytiahnuť? Asi by som sa nezamýšľal nad žiadnym "čo ak"...

Myslím, že to záleží od jednotlivca, hlavne od povahy daného človeka. Ak má niekto realistický pohľad na svet, alebo proste na veci čo sa okolo neho dejú, tak sa nad čo ak...? možno na chvíľu zamyslí a bere vec tak ako sa stala. Možno niekto, kto má napr. väčšiu predstavivosť, sa zamýšľa viac nad vecami viac a z jedného čo ak...? sa môžu zrodiť rôzne zlé scenáre a tým pádom stres/nepríjemný pocit.

ktore nemozem zmenit

Čo ak si ich zmeniť mohol?

K veci : Áno často sa mi to stáva, hlavne keď sa mohlo stať niečo zlé mne alebo niekomu blízkemu. Dá sa z toho poučiť. Keď som mal 10-11 rokov skoro som skončil pod autom lebo som sa ponáhľal. Pýtal som sa "čo ak?..." by ma zrazilo a odvtedy si dávam sakramentský pozor, a stále si na to spomínam. Tých príkladov je ale určite viac.
Takže je dobré sa nad tým zamýšľať do takej miery, aby som sa z toho vedel poučiť. Týka sa to aj medziľudských vzťahov, že keď som sa vtedy k niečomu nedokopal tak nabudúce(v podobnej situácii) si na to spomeniem a viem, že nech by som sa cítil akokoľvek trápne aspoň si nebudem hovoriť "čo ak...".

Čo ak....Čo ak každým naším rozhodnutím vzniká paralelná realita, v ktorej sme urobili opačné rozhodnutie?
Je to len taká teória, ale občas mi preletí cez hlavu v presne podobných situáciách. Ale je to zbytočné. Človek má žiť v realite a nelietať v oblakoch tvorených samými "Čo ak...?"

Ale zas keď sa zamyslíme nad tým, čo by sa stalo keby... možno sa v ďalšej podobnej situácii rozhodneme lepšie (napr. budeme šoférovať opatrnejšie a podobne). Ja som toho názoru, že je dobre trochu popremýšľať nad svojimi skutkami, netreba hneď na všetko zabudnúť a tváriť sa, že sa nič nestalo. No zasa všetko s mierou, jasnačka, že nebudem 2 dni v depke preto, že som skoro havaroval (čo sa mi btw dnes naozaj takmer stalo ). Ale povedať si, že som debil, pretože som nešiel opatrnejšie a popremýšľať nad tým, ako som sa mohol radšej zachovať, mi príde normálne.

Co ak ? hmm, vzdy som zvazoval, keby som spravil nieco ine, zivot sa mi vyvija uplne inak, mam inu kocku, byt, auto...

nezastavujem sa uz nad tym a hovorim si, ze kazda cesta je ta spravna... (autor topicu: odporucam film Mr. Nobody - na SK to tusim este nie je, na nete najdes). Pre tuto tematiku idealny film...

jin napísal:Čo ak....Čo ak každým naším rozhodnutím vzniká paralelná realita, v ktorej sme urobili opačné rozhodnutie?
Je to len taká teória, ale občas mi preletí cez hlavu v presne podobných situáciách. Ale je to zbytočné. Človek má žiť v realite a nelietať v oblakoch tvorených samými "Čo ak...?"

...no jo...teoria M-vesmirov alebo tak nejak sa to vola...

takže pozrel som si 2x Mr. Nobody a môj problém sa zdá byť vyriešený dík, film doporúčam ďalej.

neda sa to co ak co ak to by si musel vediet co bude pred tebou aby si sa takto mohol rozhodovat tym padom si myslim ze tato otazka je zbytocna pretoze to nemas ako vediet tym padom nevies povedat ci tvoje rozhodnutie bolo spravne/nespravne

Podla mna je to uplne od veci zamyslat sa nad tym. Je to zbytocne, lebo minulost uz nezmenis, jedine ze sa poucis zo svojich chyb a nabuduce to spravis - aj ked pravdepodobnost, ze sa vyskytne presne taka situacia je dost mala, ale moze sa stat. Vtedy si mozes povedat ze si to napravil a mozes sa citit dobre. Samozrejme, ak sa nezacnes zamyslat nad tym, ze co ak by si to spravil tak isto aj prvy raz.
Takze ak si chce spokazit naladu,tak sa zamyslaj nad "co ak", ak nie, tak sa z toho len pouc a nabuduce to spravis tak ako by si to chcel spravit.