Z krestanskeho hladiska je manzelstvo povysenie vztahu nad vsetky ostatne,ale je to pravda,nie je sobas len egoisticke gesto,ktorym davaju ludia najavo,ze odteraz ona/on patri len ku mne,ma ku mne povinnosti.Nie je to tak,ze skutocna laska je slobodna,nepotrebuje si vyhradzovat teritorium,nepotrebuje sluby,nepotrebuje to mat potvrdne na papieri.Sme spolu,pretoze spolu byt chceme
??

Egoisticke gesto to je v pripade ze chlapik si zapicha a ona mu za par mesiacov zaklope na dvere ze caka decko.A on sa chce tvarit ako spravny chlap a aby nerobil hanbu rodicom si ju vezme.A takyto vztah pada po 10 rokoch.Kto sa ma uprimne rad a tuzi po rodine tak sa brat ani nemusi.Je to len taka formalita ktora sa taha uz par tisicroci.

Ja sa teším, keď s priateľkou zavŕšime náš vzťah manželstvom. Zďaleka by to nemal byť vrchol vzťahu alebo jeho cieľ.

begbeee napísal:Ja sa teším, keď s priateľkou zavŕšime náš vzťah manželstvom. Zďaleka by to nemal byť vrchol vzťahu alebo jeho cieľ.

begbeee,a co by si nato,keby tvoja priatelka zmenila nahlad/ved to sa casto stava,ze postupom casu menime niektore svoje nahlady na zivot/a kategoricky zacala manzelstvo odmietat,nebranila by sa fungovat v spolocnej domacnosti,mat deti,ako manzelia len bez papieru.Co v takom pripade,zostal by si s nou aj napriek tomu,ze sa za teba nexce vydat?

ithory napísal: begbeee,a co by si nato,keby tvoja priatelka zmenila nahlad/ved to sa casto stava,ze postupom casu menime niektore svoje nahlady na zivot/a kategoricky zacala manzelstvo odmietat,nebranila by sa fungovat v spolocnej domacnosti,mat deti,ako manzelia len bez papieru.Co v takom pripade,zostal by si s nou aj napriek tomu,ze sa za teba nexce vydat?

Bolo by to jej rozhodnutie a keďže na svadbu treba dvoch, rešpektoval by som ho.
A vlastne čo iné by som mal spraviť? Rozísať sa s ňou alebo ju dokopať k oltáru?

no taak, ludia
z krestanskeho hladiska to je jedina cesta ako nezit v hriechu (sex) - ale paci sa mi to z pohladu - rodina je zaklad spolocnosti - a imo preto ze rodina je z roka na rok chorejsia a chorejsia , spolocnost je tiez..
z civilneho to bude vacsinou zas len o peniazoch pri rozvode a uprimne - clovek ktory rata s rozvodom by sa nemal ani sobasit..
nepotrebujem ani farara ani uradnika ani papiere aby som zil... narodili sme sa ako slobodne bytosti.

statistika hovori ze na Slovensku sa rozvadza cca 50percent manzelstiev, co je fakt s ktorym by bolo dobre dopredu trochu ratat. Manzelstvom vznika bezpodielove spoluvlastnictvo manzelov co je z pravneho hladiska velmi vyznamna skutocnost ktora ovplyvni oboch manzelov na cely zivot..
A moja odpoved na otazku?: myslim ze skôr áno

boh vie ci prezitok, pre niekoho to moze byt krasne ... kazdopadne je to najdrahsi a najbolestivejsi preslap v zivote chalpa, aj ked sa nan niektori mocne tesia

Manželstvo je téma, ktorú by mali obidvaja partneri prediskutovať či už z hľadiska sociálneho, rodinného ale aj ekonomického.
Uvediem príklad:
Tento týždeň som sa stretol s kamarátom z Čiech (má na SVK rodinu), ktorý je odo mňa odosť starší (7 rokov). Približne 4 roky chodil s priateľkou, keďže sa obidvaja mali radi rozhodli sa zobrať, no nepomysleli na to, že po svadbe im kompetentné úrady škrtnú poberanie dávok v nezamestnanosti manželky, z dôvodu vysokého príjmu manžela t.j. 13 000-14000 českých korún. Aj ma to zarazilo, že v Čechách znevyhoďňujú takto mladé rodiny .

Dlhú dobu som si myslela, že je to hovadina a zbytočný papier, ktorý netreba. Časom som dospela k tomu, že to nemusí byť až taká hrôza, pokiaľ obaja partneri vedia, že chcú byť spolu. Škoda len, že štatistika rozvodov je taká vysoká, rodinné hodnoty sa značne oproti dobe zmenili a tiež ľudí na vzťah a partnerstvo, preto je čoraz viac ľudí proti.

Ok, a keď budú mať deti + spoločný majetok(byt nábytok) a budú sa chcieť rozísť ako si to rozdelia? Manželstvo je zavŕšením lásky ale v dnešnom svete plní aj istú právnu funkciu, ktorá zahŕňa v sebe práva a povinnosti.
Nikto nikoho do svadby nenúti a povedz mi ako si dospel(a) k názoru, že to je "prežitok"?

Tak 50% dostane žena a 50% manžel. Vyčislia to na nejakú hodnotu napr. 100 000 eur a pôjdu na polovicu (včetena nabytku)

A asi preto že viac než 50% sa rozvádza a so druhej polky sú z donutenia (nie z lásky)

Tie percentá si strelil. Ale ja tu hovorím o tom, keby NEBOLI zobratí, ako by sa rozdelili? Tak aký manžel a aká žena(skôr manželka)?

Nestrelil, pokiaľ ja viem tak skoro 50% manželstiev sa rozvedie a približne 25% spolu žiju, no radi sa nemajú...

Tak v predošlom príspevku si to zle napísať, pretože spoločny majetok maju jedine ak sú manželia. Ak žiju ako druh a družka nič sa nedelí. (žije napr. u muža tak všetko patrí mužovy, jedine ak má na seba auto, poprípade veci ktoré si doniesla so sebou si potom zoberie naspäť)

Počkaj, my sa nechápeme. Ja som hovoril, že načo je dobrá svatba. Že ako by sa rozdelili keby sa chceli rozísť a neboli by manželia pokiaľ by spolu kupovali nábytok, byt, auto atď. a to nehovorím o deťoch.
Ja teda čo poznám tak poväčšine niesú rozvedený a zas z donútenia... po 30tich rokoch manželstva už to nebude dizajr ako voľakedy
Ide aj o to z akej doby tí ktorí sa rozviedli pochádzajú. Mladí ľudia sú teraz väčší egoisti, utekajú pred problémami najjednoduchšími cestami a tými je často krát rozvod. Ale to je na dlhšie. Len som chcel povedať, že ak chcú mať spoločný život a tým pádom aj majetok tak svadba len uľahčí prípadný rozvod/rozchod.

Och bože. Keď to tu čítam, tak mi je z väčšiny príspevkov zle - begbeee výnimka...

Prednedávnom (10.07.2010) som sa oženil a bol to najkrajší deň v mojom živote a aj terajšie obdobie je neporovnateľné s čímkoľvek čo bolo predtým. Viem, poviete si, že ani nie mesiac som ženatý a hovorím, akoby som bol 30 rokov ženatý. Ale. S manželkou obaja vieme, že to nie je len med lízať. Samozrejme sú aj ťažkosti. Treba sa finančne zabezpečiť, rozmýšľať nad deťmi, riešiť spoločné problémy atď. No pokiaľ sa zoberú dvaja ľudia, ktorí vedia ťažkosti riešiť dialógom, tak sa dá prekonať všetko. Uzavretie manželstva musí býť rozhodnutie, pred ktorým sa musíte veľmi veľmi dobre poznať(A najkrajšie je aj po dlhom čase o svojej polovičke zistiť vždy niečo nové - čo príde vždy), ako spolu nažívate, ako riešite problémy a či ste schopní splolu dlho vydržať. Pokiaľ áno, tak manželstvo (či už cirkevné, alebo civilné) je posunutie vzťahu do roviny rodiny, ako základnej jednotky spoločnosti. Rozhodne to nemá byť vyvrcholenie vzťahu, ani jeho cieľ, ani nič podobné. Je to skrátka nové etapa, v ktorej človek nekráča už sám, či popri rodičoch. Je to počiatok vlastnej rodiny, v ktorom raz ty budeš otec, či matka. A je to navždy. Áno čísla rozvodovosti sú alarmujúce, no aj to má niekde príčinu a tú treba hľadať v spoločnosti a práve v jej náhľade na rodinu a manželstvo (ako sa aj odzrkadľuje v tejto téme).
A všetci čo tu píšete, že na to, aby ste s niekým žili nepotrebujete papier ani nejaké "požehnanie". Chcete sami seba ukrátiť o ten zážitok svadobného dňa? Nech mi nikto nepovie, že chce svoju potenciálnu manželku (terajšiu priateľku) ukrátiť o svadobné šaty, kyticu a to, ako ju otec, ktorý je vtedy neskutočne hrdý, vedie ku oltáru (alebo stolíku, kde je poslanec mestského zastupiteľstva)? Chcete svojich vlastných rodičov ukrátiť o tú hrdosť? Viem, z tohoto pohľadu to môže vyzerať ako prežitok, no nie je to tak. Nie je to ani tradícia, ani nič podobné. Je to najlepší spôsob, ako všetkým na svete dať vedieť, aká silná je vaša láska a že ste obaja odhodlaní spolu v láske jeden s druhým prežiť celý život.
Kedysi to bolo iné. Zoberte si už len vekový priemer v akom sa uzatvárali manželstvá. Vtedy ľudia neuvažovali o kariére, predmanželských zmluvách, bezpodielovom vlastníctve a podobných veciach. Chceli sa vziať, tak sa vzali. A rozvodovosť bola nižšia - markantne.
Mali sme cirkevný obrad a na našom svadobnom oznámení stálo: "S radosťou Vám oznamujeme, že našu lásku pred bohom spečatiť chceme dňa 10.07.2010 o 15:30 vo Františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave". A stojím si za každým jedným slovom z toho oznámenia. Je v ňom totiž skrýté všetko čo sa v ten deň odohralo. Z vlastnej slobodnej vôle sme spečatili svoju lásku pred bohom. Píšem to ako veriaci človek.
Nie. Manželstvo nie je prežitok.
//thx audio

ked sa clovek boji manzelstva kvoli rozvodu, neboji sa vztahu kvoli rozchodu? cele zle, manzelstvo je jedna z veci, ktore planujem, pretoze chcem, aby moje deti zili v usporiadanej rodine (a sobas v kostole, pretoze sobas na miestnom urade sa mi nezda dostatocne dostojny, to je len legislativna formalita)

jin to nádherné popísal (a dodatočne gratulujem).
Ithory: tu si niekoho zpindala že si mýli pojmy s dojmami. Vieš ty vôbec čo je prežitok?

wikipedia napísal:Prežitok je pozostatok z minulosti, čo sa prežilo.

Samozrejme, prežitok ako slovo sa používa aj v zmysle mierne inom. "je plechová strecha prežitok? Je fajčenie prežitok"... ALe manželstvo? To sa potom cítim vinný že som pokrstený, že mám birmovku, že som si spravil vysokú školu... toľko prežitkov, načo mi to je? Manželstvo je posunutie od vzťahu kedy sa dvaja ľúbia a žijú jeden pre druhého ku vzťahu, kedy sa dvaja ľúbia a žijú jeden pre druhých (vrátane partnera aj pre svoje deti). Rodina s deťmi, v ktorej nie sú rodičia zosobášení mi príde ako neusporiadaná a nekompletná. Viac ľudí tu už naznačovalo aký veľký krok je manželstvo a ako si musia dvaja nekonečne veriť a vedieť že to chcú. Ak sa takéhoto kroku boja, a myslia že nevydržia spolu do konca života, alebo sa nechcú deliť o majetok, prečo potom chcú deti? O tie sa neboja starať? Je mi ľúto že za tým vidíš iba papier a obrúčku. Po svadbe sa nestávam nikoho majetok. Obrúčku nenosím preto že niekoho vlastním. Žiaden "prežitok"! Po svadbe sa nezmení nič okrem toho, že sme už rodina. Nie sme ľudia z ulice čo si padli do oka a trávia spolu čas, ale sme rodina ktorá buduje spoločnú domácnosť. Samozrejme sa to dá aj bez toho papiera, a ak to niekomu vyhovuje tak prosím. Mňa len dosť pobúrila tá myšlienka prežitku

jin

hm, no ja osobne som nikdy netuzil ani netuzim po velkej tradicnej svadbe,a v kostole uz vôbec nie. Je to cele iba taky cirkus, pokrytecká maškaráda. A ako si v manzelstve spokojny nam mozes prist povedat najskôr po piatich rokoch, mesiac je zatial nič, ale dufam za vam to vydrzi

gogo956 napísal:jin

hm, no ja osobne som nikdy netuzil ani netuzim po velkej tradicnej svadbe,a v kostole uz vôbec nie. Je to cele iba taky cirkus, pokrytecká maškaráda. A ako si v manzelstve spokojny nam mozes prist povedat najskôr po piatich rokoch, mesiac je zatial nič, ale dufam za vam to vydrzi

No a teraz Ti položím rovnakú otázku ako ithory. Ak s Tvojou terajšou / budúcou priateľkou dospejete spoločne ku názoru že ste stvorení jeden pre druhého a ona bude nástojiť na svadbe v kostole so všetkým náležitosťami? Čo spravíš?
audiotrack mi ešte nahral jednu myšlienku, ktorú som predtým opomenul. Svadba ako taká a manželstvo nie je až tak veľká zmena v živote. Boli ste spolu doteraz a budete navždy. Howgh.
Veľká zmena je až dieťa. Teda toto platí pre prípady, že je najprv svadba a potom bábo. Pokiaľ je bábo prvé a svadba až potom tak je to trošku iné...