Niekedy sa tak zamýšľam prečo, keď som bol menší, mi rodičia zakazovali to a to a či to na niečo bolo dobré.
Keď sa na moju výchovu spätne pozriem, viem, že vo viacerých veciach to nemali ľahké lebo mi zakazovali to čo "každý mohol", alebo mi nedávali dostatočne vysoké "vreckové" aj keď mohli,... Skrátka je viacero vecí o ktorých som si myslel, že na svojich deťoch budem robiť ináč ale neskôr som prišiel na to, že nejaký zmysel to predsa len malo.
Týmto narážam aj na to, aká ťažká je výchova dieťaťa aby z neho vyrástlo to, čo chceme.

Akú máte vy skúsenosť z detstva? Uvedomujete si to? Pamätáte si na veci o ktorých ste boli hlboko presvedčení, že spravíte inak na svojich deťoch, ale aj tak ste potom prišli na to, že to bude správne tak, ako to spravili vaši na vás? Nemyslím to len takým spôsobom, že "rodičia vedeli čo je dobré, a preto to zakazovali, lebo som bol malý a sprostý", ale či ste si všimli nejakú cielenú výchovu aby ste neboli rozmaznaní, vedeli sa vynájsť atď.. Takisto sa táto téma týka aj ich prešľapov alebo omylov. (Touto témou nechcem poukázať len na "pubertálne výstrelky" ale celkovo na udalosti, kedy ste si želali aby rodičia robili iné rozhodnutia, alebo si želáte aby vtedy urobili iné rozhodnutia.)

moji rodicia boli podla mna dost prisny, ale dodnes neviem objektivne posudit ci to bolo dobre alebo nie. Ale asi je skor lepsie, ked su rodicia prisnejsi ako prilis benevolentny, lebo tak deti sa casto dostanu na krive chodnicky.. Ked dnes vidim kolko maju dnesne deti volnosti,penazi a moznosti ako travit volny cas, tak sa to neda ani zdaleka porovnavat s mojim detstvom.

Mne veľa zakazovali a teraz si robím po svojom. Určite ma to poznačilo. Mali byť viac "liberálni" či ako sa to povie.

A nemali sa o mňa tak báť, podľa mňa to k ničomu nevedie, iba to deti frustruje, prenáša sa to na nich negatívne (málo sebavedomia a pod.). Komunistická výchova poznačuje negatívne. Oni ma vychovali do komunizmu, nie do kapitalizmu, ani nevedeli že také niečo príde.

Našťastie tí mladí už sú oveľa samostatnejší vo všetkom.

mne rodicia dost zakazovali taktiez som nemal vzdy to som chcel, nemal som veci na ktore ked som ukazal prstom otecko utekal kupit. ked som neico chcel musel som si to zasluzit alebo odpracovat...a tak ako ma vychovali ma vychovali velmi dobre a dakujem im zato...

Teraz viem aj sa m posudit veci a viem sam rozhodnut dost veci nechavali namna ked som sa nevedel rozhodnut...a myslim ze vedeli rodicia preco ma tak vychovavaju...

moji rodicia prisni neboli. Otec ma obcas zmastil po riti. Ale ja si myslim, ze som bol dost mudre dieta nato aby som si uvedomil veci dobre a zle. Ano robili sme somariny ale odtial potial (nemam na mysli ozieracky niekde v lesiku). A kedze otec bol dost prisny tak mame taky vztah s miernym odstupom. Nedokazem s nim diskutovat o niecom, nemame skoro ani nic spolocne, skor ho beriem ako otca nie ako kamarata. Zase s mamkou sa mozem porozpravat o vsetkom.
Jedine comu sa chcem vyvarovat, ked budem mat deti je, ze ani za boha nebudu rozmaznavane. To nieje nic horsie vidiet rozmaznane decko.