Kamarátov môže mať každý koľko chce, ale ozajstných priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť, je len pár. Preto si myslím, že áno, užívať si slobodu je úžasné, no v istých chvíľach je fajn mať pri sebe človeka, ktorému sa môžete zdôveriť, ktorý pri vás stojí. Môže ním byť aj najlepší priateľ, ale aj tak si myslím, že na polovičky nemajú ani najlepší priatelia. To, že si niekto nájde nejakého blbca/nejakú žiarlivku, ešte neznamená, že sú takí všetci.

Nechcem,neviem byt sam:)..nauc sa byt sam sebe najlepsim priatelom,nebudes na nikom zavysly

ithory napísal:Nechcem,neviem byt sam:)..nauc sa byt sam sebe najlepsim priatelom,nebudes na nikom zavysly

tak toto je pekna kravina podla mna ,to mi akoze chces povedat ze tvoj najlepsi kamarat/priatel si ty sam ? to je uz podla mna dost zufale

ithory napísal:Nechcem,neviem byt sam:)..nauc sa byt sam sebe najlepsim priatelom,nebudes na nikom zavysly

Nebud alibistka ...
Nehovorim , ze je to nemozne , no je to smutne ...

ale ked si to tak zoberiete ma pravdu ak nebudes na nikom zavisli tak mas viac menej vyhrate ale samozrejme ze to nie je zabavna situacia ale ked to niekomu vyhovuje tak preco nie ja v tom nevidim problem. Co je na tom zle byt sam? a zit usporiadany zivot plny elanu a energie?

RomanB,
Alibiste si vy:)..Milujem Ta pretoze ta potrebujem,alebo potrebujem Ta pretoze ta milujem

ithory napísal:RomanB,
Alibiste si vy:)..Milujem Ta pretoze ta potrebujem,alebo potrebujem Ta pretoze ta milujem

Ked niekoho milujes , tak ho nevlastnis , ale prezivas city atd ... to je nieco ine
Nehovorim , ze je zle byt single , egoista , venovat sa sam sebe a snazit sa byt co najviac nezavisli , ale nie je to lepsie ako mat niekoho na koho sa mozes spolahnut a naopak ...

mnohe zeny /a nakoniec aj muzi/ su ziarlivy, obmedzuju partnera, neustale ho, aj ked mozno na prvy pohlad iba nenapadne, kontroluju, vyzaduju si neustale aby s nimi clovek komunikoval aj ked to mozno nie je v tej chvili vhodne-podaval hlasenia v podobe sms, alebo telefonatov, kde sa nachadza, co robi atd
to je vsetko este relativne ok, ale ine to zacina byt ked s partnerkou zacne clovek spolocne byvat. Zo zaciatku sa to zda byt super, ale casom nastava stereotyp a je to tazsie ako ked sa dvaja iba stretavaju, je to uz proste vyssi level- az potom to clovek pochopi vsetko do detailov co to obnasa.
Ale kazdy sme iny, ine povahy, preto poznam ludi co su vo maximalne stastny v intenzivnom vztahu a vobec nepocituju nejaku potrebu mat aj nejaky vlastny zivot- vsetko prezivaju v ramci vztahu, a potom su taky co potrebuju aj chvilu iba pre seba..

Je jedno či si to viem alebo neviem predstavit pretože keď príde sitúacia, že nieje iná možnosť len rozchod tak sa stým treba zmieriťa treba stým začať žiť a zvyknúť si na to. Teraz to prežívam a povedal som si, že stým prosté musím žiť...a hneď mi je lepšie na srdci.

(za ženou a električkou nikdy neutekaj lebo aj tak vkaždom prípade príde druhá)

gogo956 napísal:mnohe zeny /a nakoniec aj muzi/ su ziarlivy, obmedzuju partnera, neustale ho, aj ked mozno na prvy pohlad iba nenapadne, kontroluju, vyzaduju si neustale aby s nimi clovek komunikoval aj ked to mozno nie je v tej chvili vhodne-podaval hlasenia v podobe sms, alebo telefonatov, kde sa nachadza, co robi atd
to je vsetko este relativne ok, ale ine to zacina byt ked s partnerkou zacne clovek spolocne byvat. Zo zaciatku sa to zda byt super, ale casom nastava stereotyp a je to tazsie ako ked sa dvaja iba stretavaju, je to uz proste vyssi level- az potom to clovek pochopi vsetko do detailov co to obnasa.
Ale kazdy sme iny, ine povahy, preto poznam ludi co su vo maximalne stastny v intenzivnom vztahu a vobec nepocituju nejaku potrebu mat aj nejaky vlastny zivot- vsetko prezivaju v ramci vztahu, a potom su taky co potrebuju aj chvilu iba pre seba..

Čo kazí vzťahy, sú ľudia samotní. Keď si vo vzťahu a berieš ako záťaž oznámiť človeku, na ktorom ti záleží(a ktorému záleží na tebe) alebo sa cítiš byť obmedzený, asi nie je niečo v poriadku a treba to riešiť. Ale mnohí neradi riešia, radšej sa vzdajú.
Keď mi niekto napíše, kde som, čo robím a kedy prídem, neberiem to ako že ma kontroluje, ale že má o mňa záujem a na svete je aspoň jeden človek, ktorý so mnou chce byť naozaj.

veronique napísal:Čo kazí vzťahy, sú ľudia samotní. Keď si vo vzťahu a berieš ako záťaž oznámiť človeku, na ktorom ti záleží(a ktorému záleží na tebe) alebo sa cítiš byť obmedzený, asi nie je niečo v poriadku a treba to riešiť. Ale mnohí neradi riešia, radšej sa vzdajú.
Keď mi niekto napíše, kde som, čo robím a kedy prídem, neberiem to ako že ma kontroluje, ale že má o mňa záujem a na svete je aspoň jeden človek, ktorý so mnou chce byť naozaj.

Hmm, tak toto si dala celkom slušne... Presne toto som zažíval ja. S Kočkou, čo sme boli spolu sme bývali každý deň.. ale boli sme už niečo cez 3 roky spolu. Mňa to postupne prestávalo baviť, začalo mi to postupne liezť na nervy, skúšal som s tým vo svojej hlave niečo spraviť. Postupne som si ju prestal ceniť a všetko išlo dolu vodou... potom sme sa rozišli, no ostali sme v kontakte, ako kamaráti. Hrávali sme spolu beach, mixové dvojice a keďže sa mi nechcelo zvykať na novú spoluhráčku a jej tiež nie, tak sme spolu trénovali aj ďalej. No a potom to prišlo... začali sme na seba myslieť, akoby sa na novo spoznávať. Nakoniec vysvitlo, že to bola len nejaká trápna komunikačná bariéra, ktorá sa dala vyriešiť. Teraz si ten "nový" vzťah s ňou nemôžem vynachváliť. Je to úplne skvelé... mám čas na seba, ktorý potrebujem, som s ňou keď to obaja tak cítime.. keď potrebujem byť sám, poviem jej a je to takto fajn. Prešli sme si od začiatku vzťahom, akoby na novo a je to krásne : )) zase ju ľúbim.

úprimne, momentálne si to neviem predstaviť s priateľkou
s kamošmi keď sme večer vonku / v meste alebo tak a vidíme tie a to by sa asi priateľke nepáčilo a taktiež bary a podobné záležitosti.
určite by som sa jej nevenoval dostatok, keďže najlepší kamoši sú najlepší kamoši, ktorý pri mne budú stáť aj keď budem dospelý, keď si dovolím tvrdiť že terajšia priateľka na 99% nie