Dobrý Deň, Moj problém je takyto ako by som Vám ho popísal. Strašne si nerozumieme s vlastným otcom máme medzi sebou samé konflikty,V kuse do mna rýpe,Stará sa do mňa, chce zo mna vychovat svoj ideál ktorý asi nikdy podla jeho predstáv nebudem. Nedovolí mi chodit na žiadne miesta a stará sa do mna za každú maličkost od toho že nie som doma kedy on chce až po problémy, že neviem doma pomoct s domacnostost (nakolko pomaham len ako sa da) Mám pomaličky 18 rokov o mesiac ..a za celý ten čas sa náš vztah nezlepšil. Aké radi by ste mi dali? Nejaké vlastné zo života? Ako to medzi nama udobrit?
Dakujem

Ja som sa v tvojom veku často vadil s mamou... Prešlo nás to keď som sa odsťahoval, náš vzťah sa síce nejak nezlepšil, ale keď som po dlhej dobe za ňou bol, trochu som dospel (čo aj ty potrebuješ) a zistil som že vadiť sa nemá zmysel. A možno to je to čo by sa mal urobiť, resp. nerobiť, a to nevadiť sa nehádať sa, hlavne nie o takých veciach, ktoré nemôžeš vyriešiť... Skús sa zmieriť s otcovými názormi a keď sa nebude pozerať (obrazne povedané), tak sa venuj aj svojim aktivitám.

a co je natom? to je v kazdej druhej domacnosti tak, kazdy chalan si tym v istom veku musi prejst a je to prave na hranici dospelosti najcastejsie ked zacinas pouzivat svoj vlastny rozum a robis veci, ktore niesu idealne pre tvojho fotra.... ja som to mal par rokov dozadu tiez, este krasne k tomu, ze fotrik zrejme v krize stredneho veku, tak to bolo 2x tak hrozne... a co? raz som zobral flasu v sobotu vecer, sadol pred fotra do kuchyne a vykecal som si to s nim ako chlap.... ze to takto nejde, ze ja mam svoje predstavy o zivote ktore su ine ako tie jeho a ze uz niesom dieta aby do mna rypal.... a bolo....

POvedz hej hej otec bude spokojny a rob po svojom.

bud rad ze mas otca ktory sa stara, kolko ludi by nieco take mohlo zavidiet(nemyslim seba ja mam v poho vztah s rodicmi)
mas necelych 18 a este chvilu s rodicmi asi pobudnes, co tak skusit rodicom vyhoviet?

Markus preco? Preco by sa mal nechat zlomit, a nechat zo seba urobit niekoho kto vobec nieje?
Pozri sa, ja viem aky mas problem, mam to take iste asi. Problem je ten, ze ja s otcom nezijem, vidim ho raz za 2 tyzdne, aj ked byva 10minut chodze, telefonujem s nim 2 krat do tyzdna aj to si nemame co osobne povedat. On mi vola iba ked nieco potrebuje, ja mu uz pomaly ani nevolam. Rozpravat sa osobne ako otec a syn nevieme, proste pridem k nemu, da mi pivo, sedime, a bavime sa o blbostiach, ked vobec sedi pri mne. Odcudzil sa mi po rozvode rodicov, velmi ma to mrzi, nemysli si ze nie, urobil dost somarin, za ktorym sa proste ciara len tak zo dna na den neda spravit. On si to asi uvedomuje, a preto je ten nas vztah ako dvaja cudzi ludia, doslova.
Osobne si myslim, ze nas vztah uz nejak velmi dobry nebude, mozno bude trosku lepsi, ale taky ako bol kedysi uz nebude asi nikdy...a z toho mi je celkom do placu.

prešiel si tým aj môj brat aj ja.. proste som dospel, doma už nie som tak často - takže veľa krát sa vidíme dva tri krát do týždňa a je to v pohode. pochopil, že už nie sme deti a máme vlastný rozum a život a pohodička..
pfuu ale pred tým bol výprask a hádky na dennom podriadku

no nenapisal si presne co je to "Stará sa do mňa" a "chce zo mna vychovat svoj ideál"
pokial chce aby si studoval medicinu a ty chces byt kuchar tak samozrejme si treba presadit svoje
ale ked ho trapi to ze sa flakas po vonku, chlastas a fajcis po baroch tak sa nehnevaj ale vtedy sa starat musi

ste jeden druheho prezrani, tak to chodi ... navyse dospievajuci chalan a este ak je tatko niekde kolo 50tky v krize stredneho veku - to je nedobra kombinacia ... za rok budes mat priestor to zmenit - ist na VS niekam do prec ... inak s tym nemas co spravit - povedz mu narovinu ze ti vadi ako sa sprava a spytaj sa ho co sere jeho na tom, co robis ty ... a skuste hladat nejaky kompromis ... fotrovcov si ale nevyberas a tak to niekedy muze byt tazke, ak je povaha, ktora na nic nepristupi

Ja to mám také isté... . Najhoršie je na tom to, že sa s tým nedá nič robiť. Teda sorry, dá. Budeš robiť veci tak ako si to rodičia predstavujú, lenže to je za cenu "teba" ako takého. Zo začiatku som sa aj ja snažil si svojho docieliť cestou hádok. No bolo to len horšie a horšie. Teraz sa nad tým už veľmi ani nepozastavujem, pekne sme si navzájom veci vysvetlili a či otec chce alebo nie nič s tým neurobí. Vyšlo mi z toho také "univerzálne" riešenie a to: Vypočuj si jeho názor, zváž pre a proti a nakoniec urob podľa svojho. Časom to bude dobré a zoberie ťa takého aký si... .