Zacalo to cele v marci ked mi kamarat dal kontakt na jeho spoluziacku na fb, chvilu sme pisali tam, potom na ICQ. Pisali sme si kazdy den, za do noci, o vsetkom moznom(aj sukromie, vztahy a tak) castokrat aj ona napisala prva mne. Od kamarata som ale vedel ze na nu treba ist pomaly a tak som ju nikam prvy nevolal... V posledny skolsky den som svojho kamosa aj s nou a jednou kamaratkou nahodou stretol v meste a tak sme styria isli na kavu... tam bezny pokec vsetko v pohode... Nasledne ked som prisiel domov a pisali sme tak ona navrhla zeby sme este spolu zasli do mesta... A tak sme potom boli az do vecera sami dvaja na kavicke, vsetko prebiehalo v pohode, nelisilo sa to nicim od nasich diskusii na nete... Asi vtedy som si uvedomil ze to je ta holka o akej som stale snival... vyhovovala mi uplne vo vsetkom a aj sme si navzajom rozumeli... A tak som jej na druhy den na nete naznacil ze sa mi paci... na co mi ona povedala ze si sice velmi dobre rozumieme a nenudi sa so mnou ale ma berie len ako kamarata a nechce mi davat falosne nadeje... dost ma to zobralo, ale nasledujuci mesiac som sa tvaril ze nic... ale aj tak som jej nepovedal celu pravdu az cca pred dvoma tyzdnami... chcel som jej to povedat z oci do oci, ale nejak to nevyslo
opat som bol donuteny ako zbabelec vsetko napisat na nete... na co mi dala rovnaku odpoved avsak s tym ze ked to nedokazem brat inac, ze bude asi lepsie ked prerusime kontakty... Odvtedy uz dva tyzdne spolu nekomunikujeme 
Viem akurat ze sa chcela dat dokopy s jednym jej dlhorocnym kamaratom ale nevyslo jej to... Mozno sa vam to bude zdat detinske, ale ja uz si neviem predstavit inu holku pri sebe... stale na nu myslim a vsetko ma to znicuje, neviem co dalej... Moj vek 19, ona 18.
Takže chceš pomôcť ako zabudnúť, alebo ? 
