Zdravim vas,
toto forum citam uz dlhsiu dobu a riadim sa tym pravidlom, ze ak mam nejaky problem tak si najprv vyhladam na nete, precitam a skusim si pomoct sam, ako hned zalozit temu na fore a cakat ze mi kazdy poradi.
Zopar mesiacov citam tu na fore rozne temy, ci uz v sekcii "laska, vztahy, priatelstvo", " "Volna diskusia" a pod., proste citam temy ktore ma bavia a zaujimaju... (iste, koho taketo kecy uz len zaujimaju, ze... takze prejdem k veci)
Preco vlastne pisem do tejto sekcie, je preto, lebo sa svami chcem podelit o svoj nazor, ktory je podla mna dost netradicny a nedovolim si ho vyjadrit pred kamaratmi, spoluziakmi. Neviem sam ci sa bojim ze by ma zanho odsudzovali, alebo si mysleli ze som divny, alebo sa zanho nejak podvedome hanbim. Jednoducho som ten typ cloveka, ktory nerad hovori celkovo svoje nazory na hociaku vec. Ja nechcem ostatnym hovorit svoje nazory, pretoze nechcem aby o mne nieco viac vedeli (hovorim o ludoch ktorych nie moc dobre poznam, profesori, spoluziaci a pod.) Robim to preto, lebo ja mam vzdy na veci a problemy odost viac odlisne nazory od ostatnych, a zo skusenosti viem ze potom na mna ludia tak divne pozeraju. Moje okolie namna nebolo v minulosti priliz prijemne, tak som si vytvoril akusi barieru. Celkovo neriesim ostatnych ludi a nezaujima ma co si o mne kto mysli, ale je mi neprijemne ked na mna niekto pozera ocami - "aha, to je ten debil, co si mysli ze ...." Tak to len tolko k uvodu a prejdem priamo k veci...

Moj nazor je: k comu je dobre s niekym chodit? Preco ludia spolu chodia, rozidu sa a ublizuju si?
som ten typ cloveka, ktory sa snazi ucit na chybach ostatnych a preto vsetkych pozorne sledujem. Co dennodenne sledujem, je to ze v okoli poznam vela ludi, ktori v minulosti s niekym chodili(pripadne este stale chodia) a rozpravali, aky su stastni, ze snou/snim budu naveky, ako sa nekonecne miluju, a o niekolko mesiacov, pripadne rok - dva sa rozidu...
Jednoducho som dospel k nazoru, ze s niekym chodit a byt vo vztahu pre ludi velakrat nie je dobre, pretoze ked sa rozidu tak si ublizuju a trapia sa. Potom co sa rozidu, sa na seba nemozu ani pozriet, za chrbtom rozpravaju aky je ten druhy zly a pod. a pritom este pred nedavnom sa nekonecne milovali a jeden na druheho nedali dopustit. Tuto vylucujem prvotny dojem zamilovanosti a poblaznenosti, kedze vacsina spolu chodila viac ako 8 mesiacov. A potom co spolu prezili, si zacali takto nadavat a nenavidia sa z duse.
Ked som taketo veci videl prvykrat, tak som si povedal "Fajn, su len oni, to sa niekedy stava". Ale cim viac sledujem, tak sa tento jav objavuje skoro stale, priam v 9. pripadoch z 10, ze sa dvaja po spolu prezitom case znenavidia a viac sa na seba nedokazu ani pozriet. Tuto sa pytam sam seba "stoji to vobec za to?" - Stoji to za to chodit s nejakym dievcatom, byt spolu a potom sa rozist a stat sa nepriatelmi?
Ak sa spytam teraz mojho kamarata (alebo vas), ktory chodi s jednym dievcatom, ci mu nanej nieco vadi, ci pripusta moznost ze raz sa snou rozide a bude na nu pozerat ako na nejaku kravu a sam seba sa pyta ako mohol byt taky debil, ze snou chodil, jeho odpoved by znela (myslim ze odpovede vsetkych vas co ste teraz v nejakom vztahu) "to sa mne nemoze stat! ja niesom ako ostatni a ja ju milujem, chcem snou stravit zbytok zivota". A potom sa stane to, co nikto nechce... pride rozchod, ktory je bolestny, vy dvaja sa znenavidite. Kde beriete tu istotu ze sa nic nepokazi a vy s partnerom stravite zbytok zivota spolu bez problemov? Ak je ta istota laska - tak z mojeho pozorovania mozem povedat ze ta dlho nevydrzi a SKOR ci NESKOR sa naozaj rozidete (a je to jedno ci to bude o tyzden alebo o 10 rokov rozvodom)

Ako som pisal vyssie, neberiem do uvahy tie 2-3 mesacne vztahy. Beriem do uvahy tie vztahy vaznejsieho charakteru - 1 rok spolu, 1,5 roka prip. viac. Vo vacsine pripadov, som poznal oboch ludi z toho vztahu a sam neviem povedat kde sa to pokazilo, ale ked boli spolu tak tvrdili ze spolu dlho vydrzia, a teraz sa na seba nemozu ani len pozriet. Pre mna je to zarazajuce. V tejto dobe stale niekoho vidim rozchadzat sa, trpiet a spametavat sa zo vztahu dlhe mesiace, ako sa ludia rozvadzaju.

Nemyslim si o sebe ze som nejaky fesny frajer, ale zasa ani ze som nejaky skaredy debilko- taky normalny priemer. Asi som este nespomenul ze mam 18. Ale ked vidim ze co sa okolo mna medzi ludmi deje, tak nemam ani chut ist a hnat sa do vztahu s nejakym dievcatom, pretoze to v konecnom dosledku nema ziadny zmysel a na konci budem aj tak trpiet a potom sa sam seba spytam "stalo mi to za to?" Paci sa mi vela dievcat, ale pri otazke, ze ci mam niektoru zacat "riesit" mi hned pred ocami naskocia tie rozbite vztahy tych ostatnych, ktorych som poznal, a o ktorych viem ze sa z toho spamatavali mesiace. Iste, nikto nejde do vztahu stym, ze sa raz rozidu a budu sa nenavidiet, ale stym ze budu spolu travit cas, budu sa mat radi a nemyslia na to co by mohlo nastat, ale realita je taka ze sa rozidu a potom trpia. Ako som pisal tak, sledujem tie pary (ludia vnich su dospeli, ziadne 15-16 rocne deti) tak sa vzdy rozidu.

Bolo niekolko dievcat s ktorymi som sa snazil zblizit, pretoze sa mi pacili, nejake vymeny pohladov,chodenie von a pod. ale vzdy to skoncilo sklamanim(?) -ak sa to tak da povedat, nenaviazal som sa na nu, ale mrzelo ma ked ma odbila - ale netrapil som sa. Vzdy ked som mal nejaky problem, alebo nejaku otazku tak som prisel sem, nasiel som nejaku trocha podobnu temu a cital som. Asi najcastejsiou odpovedou u vas bolo to ze, sa nema trapit, pretoze pride dalsia, lepsia, s ktorou to mozno vyjde. (There are plenty fish in the sea)
Bolo aj niekolko dievcat co sa snazilo naviazat kontakt somnou, ale uz potom co vidim co sa deje, tak pre mna nema vyznam naviazat sa na niekoho a potom trpiet. Odbil som ich alebo som ich ignoroval.(pomyslel som si ze to tak bude pre oboch lepsie) Samozrejme nejdem do vztahu stym (ani nechcem ist), ze sa skor ci neskor skonci rozchodom, ale beriem tu moznost samozrejme do uvahy. Do uvahy sa da brat aj ta moznost, ze najdem tu pravu a ozenim sa snou a skoncim snou do konca zivota, ale to co pozorujem tuto moznost kompletne vylucuje...

Snazil som sa vzit aj do role niekoho komu by som toto povedal, pozrel som sa na seba kriticky a myslim ze by si prinajmensom myslel ze som totalny pako. Mozno si toto vsetko myslim, lebo som este nezazil pravu lasku (hah, ak existuje). Mozno potom na tuto vec budem mat iny nazor. Myslim ze dokazem predpovedat odpovede niektorych ludi - "to patri k zivotu, je to jeho sucastou" "niektore vztahy jednoducho nevydrzia, a len skusanim najdem tu pravu" "tym ze pretrpis par rozchodov, potom sa ti to odmeni tym, ze si najdes vyvolenu". .... je to asi o presvedceni, kto v nieco veri. Mozno som nejaky psychicky naruseny magor, ktory si tu prave pise hovadiny... Ja v lasku neverim, pretoze vidim co sa okolo mna deje.

Zhriniem to na koniec - moja otazka je: "Stoji to naozaj za to? chodit s niekym a potom sa rozist a trpiet... Ak to stoji za to, preco?"
Dakujem ze ste to docitali az nakoniec, je toho fakt dost, lezalo mi to v hlave dlho, a rad by som pocul vas nazor. Mozno som ozaj nahlavu a mozno sa mylim. Vopred sa ospravedlnujem za pravopisne chyby a preklepy. Rad budem pocut vas nazor, ci kladny, ci zaporny. Verim ze sa najdu aj taki co ma pochopia, aj taki co ma odsudia.

Dal som si tu namahu a precital tvoj prispevok. ( pre tych kt. nebudu vladat citat, tak nazov topicu vystihuje vsetko )
Nesuhlasim s tebou, za to ze nie si vo svojom zivote stastny tak mas takuto predstavu. Nestastni, ludia s problemom tu pisu, su ich desiatky ludia co nepisu ich su tisice ...

Stoji to za to, stoji to za tie krasne chvile,ked mas niekoho pri sebe,citis sa s nim dobre,mas si s nim co povedat,proste zboznujes ho...neskor budes na tie pekne veci spominat poloz si otazku,stoji to za to narodit sa a zit,ked aj tak vsetci zomrieme? a myslim,ze par mesiacov trapenia sa nad byvalym vztahom nie je nic take hrozne..tie krasne zazitky,chvile,spomienky ti ostanu navzdy

ja by som začal od konca. Od konca tvojho príspevku, kde sa pýtaš či "Stoji to naozaj za to? chodit s niekym a potom sa rozist a trpiet... Ak to stoji za to, preco?". Odpoveď je trošku dlhšia, ale s jednoduchou pointou. Určite každý prešiel tým obdobím čo ty. Možno je to nejaká forma adolescencie, kedy človek prechádza z puberty to dospelosti a začína sa trošku zamýšlať nad zmyslom života. Tiež som bol zástancom ideologie, že budem sám a bude mi dobre. Nebudem sa musieť trápiť, nebudem musieť míňať na nikoho peniaze, nebudem musieť tráviť čas vecami ktoré ma nebavia... Túto ideológiu som zastával do dňa, kedy som sa zaľúbil. Príde to náhle, a zrazu si uvedomíš že to zmenilo tvoje zmýšlanie. Vtedy som si aj uvedomil, že vzťah nie je o míňaní penazí, mrhaní vlastným časom a trápení.

Ak vidíš vzťah ako etapu života ktorá končí trápením, mal by si si uvedomiť že kým touto etapou budeš prechádzať, budeš prežívať najkrajšie sekundy svojho života. A nie len svojho, pretože v tom čase ti srdce bije pre dve telá. Určite nemá každý šťastie, možno ten pár po čase začne jeden drhuhého nudiť, možno príde nezhoda. Ale nemyslím si, že by si sa mál báť ísť do vzťahu a vopred ho odsudzovať. Tvoje pozorovania sú založené na skupine kamarátov. Pozri si koľko ľudí je spolu do smrti. Určite ich bude viac.

Ďalšia vec je to sklamanie na začiatku čo si spomínal. Dievča ti dalo košom skôr než nejaký vzťah vznikol. To je mi ľúto, a aj keby si povedala že to skúsi, tak to asi nedopadne po nejakom mesiaci inač. Ak je to ale vzájomné a úprimné, tak to kľudne môže prežiť do konca života. Všetko to závisí od veľa faktorov. Ale nepáči sa mi tvoj postoj. Takouto filozofiou ostaneš stále sám, a samota je tá najhoršia vec čo môže byť. A niekedy sa aj pohádať s niekym treba aby si zistil že ho(ju) máš rád

otázka či budeme spolu do konca života? To ma teraz absolútne netrápi. Som rád že sme spolu, a mám plno iných starosti. Neviem čo bude o rok (cháp. škola / práca / rodina / etc.) a nie aby som sa zamýšlal čo bude o 10 rokov. Samozrejme ti odpoviem ako si si domyslel vo svojej správe. Bol by som veľmi rád keby sme aj o rok, dva, tri.. spolu ale to nezáleží iba odomňa.

Každopádne držím palce do budúcna. Niekde tá tvoja "fish in a see" určite pláva. A neplatí že opakovaná lož je pravda. Snáď v tomto mojom tliachaní nájdeš odpoveď aspoň na niečo čo si sa pýtal

Toto som kedysi vyprodukovala/
Laska.Sklonujeme ju v kazdom pade,urobili sme si z nej pomaly modlu,ale ked sa obzrie clovek okolo seba,ziadnu nevidi...Ona totiz ani neexistuje.Teda aby sme si rozumeli,ta jedina,prava,skutocna..vzdy stroskota a vzdy ju vystrieda ina..o com to potom je cele?
Aby sme v cakarni tuzob snorili po tom pravom a nasledne sa vrhali ako kamikadze do stastnych vztahov,ktore sa po case zakonite zmenia na menej stastne.Samozrejme nemusi to tak byt vzdy,ale ono to tak je.
Preto sa logicky natiska otazka,je nutne prezivat tieto pady z Olympu?..Nie je lepsie si priznat,ze laska ako taka existuje v mnohych podobach,no partnerska je len mytus,akceptovat neprijemnu pravdu,ze v tejto specifickej podobe neexistuje a preto ju nikto ani nemoze najst.Len nikdy nekonciaci kolobeh nalezov a strat pohanany fixnou viziou.

Ps,dnes som stastne nie zamilovana,ale "milovana:)Nasiel si ma,miluje ma-na jeho vlastne riziko:)

Ked mam odpovedat na tvoju otazku, ci to stoji za to?, tak s dodatkom, ak sa dvaja ludia najdu, tak ANO, stoji to za to . Ono je to tam ale iny problem. A to:
Vela ludi ide do vztahu a sprava sa v nom tak ako pises. On ma nechan ona ma necha a co potom. A casto sa podla toho aj spravaju. Predstav si to na jednoduchom priklade. Ako si pisal, snazi sa s tebou nadviazat vztah nejake dievca. Dajme tomu, ze tam su sympatie aj z tvojej strany. Napriek tomu, co si napisal vyssie jej das sancu, no do vztahu ides so svojimi myslienkovymi pochodmi a podla nich sa aj chovas. Cas, ktory by iny venoval priatelke ty vkladas to inych veci, pretoze zijes s tym, ze: "toto je v zivote relativne dost dolezite, priatelka ma necha a nemam nic", tak toto je nevyhnutne odsudene na zanik. Nevravim, ze je to v 100pro pripadoch, ale najde sa vela. Hlavne v dnesnej dobe, ked kazdy mysli skor na ine veci ako je vztah. To je ale len moj osobny nazor.

Ps,dnes som stastne nie zamilovana,ale "milovana:)Nasiel si ma,miluje ma-na jeho vlastne riziko:)

lutujem toho chalana ked ta to prestane bavit ... dovolit nieco take je dost nezodpovedne ...

hah to ako keby som cital svoj prispevok ked mam depku vobec ci sa oplati do niecoho ist nieco skusit ked vies ze stale sa to moze pokazit... ty ktory ma poznaju trosku lepsie vedia o com vravim.

Ano ma to cenu riskovat pretoze ak to nezazijes nevies ake to je mozes si len mysliet ze je to take alebo pozerat na druhych a povedat si to ze ozaj toto nechcem nepaci sa mi to...ale garantujem ti ze ak najdes to co hladas tak budes robit vsetko preto aby si to dotiahol az dokonca, mas moznost pocut ine nazory ine zmyslanie inac citit nejake veci... a vies ze aj ked sa ti nieco podari tak budes mat niekoho/nejaku ktory/a ta podrzi a nebude ta zato odsudzovat pretoze nebude s tebou pre tvoje tucne konto alebo kde byvas alebo ze mas krasne auto ale kvoli tomu aky si s tvojimi chybami tvojimi vymozenostiami(rozumej tvoje kladne stranky) prave preto ze budes mat odlisny nazor od ostatnych budes pre danu osob vynimocny a nebude pozerat na teba ,ze "aha aky hlupak" ale toto je moj priatel ktoreho lubim/milujem a mam ho rada prave preto.

Ak sa zalubis vela veci sa zmeni rebricek hodnot sa prevrati naruby a potom si precitaj svoj prispevok znova a uvidis ako si sa mylil/nemylil budes vtedy chapat zivot uplne inac ako ho beries teraz

ja som par krat zalubeny bol, ale uz 3 roky sa snazim nezalubit sa a aj sa mi to dari,
viem ze donekonecna to takto nepojde ale mam zatial len 23 a este dost casu na vazny vztah.
moje motto: rezen sice milujem, ale aby som jedol stale to iste takto teda nie...

Poviem ti to asi takto, pred par tyzdnami sme s priatelkou nas vztah ukoncili, lebo sme prisli na to, ze za sucasnych podmienok by sme sa nadalej len trapili a sanca na zmenu prakticky nebola. Zajtra by sme oslavovali 2 roky. Za ten cas sme spolu zazili vela zlych veci, ale aj ovela viac prijemnych a krasnych veci. Nas rozchod prebehol v pokoji, bez hadok a ostali sme dobri priatelia. Vzhladom na to, ze sa pozname uz viac ako 8-9 rokov, bola by skoda prist o to, co spolu mame, kvoli tomu, ze nema zmysel, aby sme spolu zotrvavali v partnerskom vztahu.
Nelutujem ani jeden den, ktory sme spolu zazili. Kazdy mi nieco dal a nieco som sa vdaka nemu naucil. Vedome alebo nevedomky ma za cely ten cas zmenila a podielala sa tak na vytvoreni osoby, ktorou som teraz. A za vacsinu veci, ktore na mne zmenila som jej velmi vdacny.
Mozno som mal pocas zivota stastie, ale nikdy som sa nerozisiel s partnerkou velmi skaredym sposobom a ked ktorejkolvek zavolam, tak nema dovod mi to nezodvihnut alebo odmietnut sa stretnut.

Co som tym chcel povedat je to, ze vsetky vztahy nas nejakym sposobom formuju. Ci uz nas obrnia voci urcitym situaciam alebo nas naucia vazit si toho druheho, poskytuju nam oporu a ukazuju nam realne hodnoty "nasho" sveta.

Hoci poznam vela parov, ktore sa nerozisli v dobrom a nemozu sa teraz na seba ani pozriet, stale napriek tomu verim, ze vztahy maju velky vyznam v zivote cloveka.

ide o dve veci:
1/kazdy potrebuje aspon obcas citovu blizkost druheho cloveka
2/kazdy potrebuje aspon obcas byt s osobou druheho pohlavia kvoli naplneniu svojich sexualnych potrieb

Ja to riesim v poslednych rokoch "sexualnym kamaratstvom". S byvalou priatelkou spolu byvame, mame sa radi,normalne intimne fungujeme, ale neslubujeme si ziadnu spolocnu buducnost,manzelstvo, deti, nic. Proste pokial nam bude spolu dobre tak budeme spolu, a ked nie, tak nie.. Kedykolvek sa moze jeden z nas zobrat a odist si robit co chce, mame volnost vo vsetkom. Takyto system sa mi paci a do ineho by som uz nikdy ani nesiel, ziadne " seriozne chodenie" alebo nieco podobne. Ja som buducnost nikdy neriesil a neriesim ani teraz, a preto ma ani nic netrapi.
Ja mam svoj zivot a ona svoj, vzajomne si pomahame a radime, ale nekradneme si slobodu.
Nedokazal by som zit sposobom ako vecsina párov, ktore vzajomne na seba ziarlia, furt jeden druheho strazi, vsade chodia iba spolu, kazdu chvilu nejaka hystericka scena, ona zakazuje jemu to a on jej hento, ked sa jeden z nich s niekym tretim co i len pobozka tak hned je to "nevera" atd. Sloboda nadovsetko!

gogo956 napísal:ide o dve veci:
1/kazdy potrebuje aspon obcas citovu blizkost druheho cloveka
2/kazdy potrebuje aspon obcas byt s osobou druheho pohlavia kvoli naplneniu svojich sexualnych potrieb

Ja to riesim v poslednych rokoch "sexualnym kamaratstvom". S byvalou priatelkou spolu byvame, mame sa radi,normalne intimne fungujeme, ale neslubujeme si ziadnu spolocnu buducnost,manzelstvo, deti, nic. Proste pokial nam bude spolu dobre tak budeme spolu, a ked nie, tak nie.. Kedykolvek sa moze jeden z nas zobrat a odist si robit co chce, mame volnost vo vsetkom. Takyto system sa mi paci a do ineho by som uz nikdy ani nesiel, ziadne " seriozne chodenie" alebo nieco podobne. Ja som buducnost nikdy neriesil a neriesim ani teraz, a preto ma ani nic netrapi.
Ja mam svoj zivot a ona svoj, vzajomne si pomahame a radime, ale nekradneme si slobodu.
Nedokazal by som zit sposobom ako vecsina párov, ktore vzajomne na seba ziarlia, furt jeden druheho strazi, vsade chodia iba spolu, kazdu chvilu nejaka hystericka scena, ona zakazuje jemu to a on jej hento, ked sa jeden z nich s niekym tretim co i len pobozka tak hned je to "nevera" atd. Sloboda nadovsetko!

Úprimne si ma rozosmial. To podla teba nie je nevera?!

gogo956
kamaratstvo - vinikajuca vec
byvat spolu - to uz by som ako kamaratstvo nenazval
s byvalou - nie je to nahodou len pokracovanie vztahu s inymi "pravidlami"?

eldzi: neni bozk ako bozk

@OP: Ja si myslim, ze je to tym ako dnesna mladez k vztahom pristupuje. Bud tak, ako to bolo spominane, mentalita "ajtak to za chvilu skonci, tak co by som sa snazil(a)", pripadne, hlavne stredoskolska mladez, zanedbava urcite stranky vztahu a vyzdvihuje ine, hlavne telesne.

Ked je pre niekoho hlavne, ze jeden druheho sexualne pritahuju, hned musi padnut francuzak a cim skor sa musia spolu vyspat, ale nie je pre nich dolezite aby sa skutocne spoznali z kazdej stranky, tak skor neskor dojde k tomu, ze zistia ze ich vztah nema ziaden zaklad a ide to do prdele, nie je sa comu cudovat.

Postupne sa vztah k vztahom s vekom meni, o par rokov uz taketo rozchody budu v tvojom okoli fakt vynimkou.

eldzi

povazujem za neveru iba suloz- je to samozrejme iba moj sukromny nazor a postoj..

ArkanoviTigrovi

v podstate asi mas pravdu, dalo bz sa to tak nazvat.
Este by som chcel dodat, ze ked som bol mladsi a menej skuseny, tak som zvykol vo vztahoch zbytocne ziarlit a brat ich prilis vazne, co si myslim, dnes, nie je vhodne robit, ludia potrebuju urcitu volnost a slobodu..Nie je nic horsie ako ked sa zo vztahu stane vzajomne väzenie.
Ale ono to cele asi bude zavisiet od tych jednotlivych ludi, lebo kazdy sme iny a inak veci vnimame, kazdemu vyhovuje nieco ine..

odznelo tu fakt vela zaujimavych veci a vztah je najhustoprisnejsia vec pod slnkom. druha otazka vsak je co s tou sexualitou co ma clovek v sebe, lebo povedzme si uprimne kazdy z nas s obcas povedal ze noc s hentou to by bola parada. ono ja neveru berem z toho pohladu ze keby sa mi slecna s niekym vyspala len kvoli sexu (rovnako keby som to spravil ja) asi by som z toho halo nerobil

Tak samozrejme, že nie je bozk, ako bozk. Taký ten "gratulantský" bozk som však určite nemyslel, ak sa dievča však s nejakým chalanom bozkáva v tom pravom slova zmysle, tak to za neveru jednoznačne považujem. Ale na druhej strane máte pravdu, záleží to len od osobného postoja človeka k daným situáciám. Ja som jednoducho taký, že by som niečo také nezniesol a nevedel by som s tou babou ďalej fungovať, ak by mi niečo takéto spravila a to sa bavíme o bozku, nie o nevere v zmysle sexu...

Podobne analyzuje asi každý človek, moja analýza v podobnom znení trvala asi do 18tich, kedy som tvrdila, že chcem byť sama, aj sama ostanem, nikoho nechcem a ani nepotrebujem. Celkom dobre sa za to skrýva strach zo zodpovednosti voči druhému človeku. Vo vzťahu už nie je len "jaja syndróm", ja spravím, ja pôjdem, ja budem, ale už je to my. Ak ideš do vzťahu s tým, že to nemá význam, po čase to skrachuje, aj tak sa časom rozídeme, nájde si inú/iného, je to len strata času, peňazí, tak sa doňho fakt neoplatí ísť, lebo je isté, že to tak naozaj dopadne. Nemáš istotu, že to tak nedopadne, aj keď ideš do vzťahu naplno, ale keď veríš, že to má význam a že to bude fungovať, tak je to úplne o inom. Strach je vždy, nikto nemáme istotu, že raz sa to neskončí, nech je to na začiatku alebo dlhé roky krásne. Všeličo sa môže stať. Aj ja by som chcela, aby to vydržalo čo najdlhšie, ale nezáleží to len na mne a už zajtra to môže byť minulosť, ale nemôžem myslieť každý deň na to, že budujeme celý vzťah zbytočne.
Tiež nechápem, ako môže niekto znenávidieť človeka, ktorého pred tým miloval, pokiaľ by mi ten človek neublížil hrozným spôsobom a prebehol by rozchod ako u dvoch normálnych ľudí. Takže určite to stojí za to, aj keď rozchod bolí a ešte dlhé obdobie po ňom, v konečnom dôsledku bolo obdobie s niekým pre mňa tým najkrajším.

Od lasky k nenavisti je len krocik, bez ohladu co spravil, pre teba prkotina pre ineho nie.

a čo vlastne nie je v živote utrpenie?

http://www.lifesucks.info/