PERCENTILY
Pro ty, kdož nemají zkušenost s percentilovým hodnocením, stručně:

Řekněme, že na 95% otázek v testu odpovíte správně - to zní dobře. Avšak pokud tak odpoví i všichni ostatní, váš výkon je vlastně průměrný. Percentily jsou vyhodnocovací metodou, která vaše bodové ohodnocení vyjádří RELATIVNĚ k ohodnocením ostatním účastníkům.

Pokud se umístíte v 10. percentilu, 10% z ostatních účastníků se umístilo pod vámi. Pokud se umístíte v 90. percentilu, je pod vámi 90% všech účastníků; dostali jste se tak mezi 10% nejlepších. 50% je čistý průměr.

Je poněkud zvláštní a tato tendence dostala název "efekt nadprůměrnosti" že se většina lidí bez ohledu na své skutečné schopnosti považuje za nadprůměrné, patřící přibližně někam do 60. percentilu.
video-

http://afinabul.blog.cz/0908/dunning-krugeruv-efekt



alias
Jestvuje mnoho nazorov o nadradenosti, ci naopak menejcenosti urcitych ludi, alebo skupin.
Ako priklad sa da uviest aj nabozenstvo.. Poniektori veriaci su skutocne presvedceni o tom, ze
neveriaca cast populacie je podradna. No nie len v nabozenstvach sa najdu taketo priklady.
Takyto nazor moze byt podlozeny aj rasovo, narodnostne, ci vzdelanostne......
Co si takyto (podla svojej osobnej mienky) clovek neuvedomuje je rozdiel medzi jeho subjektivnym
nazorom a faktom. Je to nieco podobne, ako ked s niekym vediete konverzaciu na nejaku temu v ktorej
sa vase nazory rozchadzaju no nech su vase argumenty akokolvek spravne, tak oponent si ziaden z nich
vobec nepripusta. Odbaca od temy zamerne, aby sa vyhol zasadnym otazkam, alebo ich uplne ignoruje.
Tohoto fenomenu sa chytili dvaja vedci Kruger a Dunning.. Inspiroval ich pribeh bankoveho lupica,
ktory vykradol banku bez toho, aby sa nejako maskoval.. Po dolapeni a identifikovani na zaklade
nahravok bezpecnostnych kamier lupic nechapavo tvrdil, ze sa natrel citronou stavou, co malo sposobit
neviditelnost pred kamerami - nuz bol presvdecneny viac o svojej pravde ako o skutocnosti.
Nasledovalo par experimentov, ktore mali tento fenomen objasnit.
Neschopny clovek trpi dvoma dosledkami. Jednak si neuvedomuje, ze jeho konanie je casto nespravne,
jeho rozhodnutia su chybne a dalej, ze ich nechopnost im brani uvedomit si, ze robia chybne rozhodnutia.
Kruger a Dunning tvrdia, ze neschopni ludia nedisponuju dostatocnou metakogniciou.
(Metakognícia - Metakogníciou rozumieme tie myšlienkové procesy, ktoré sa vzťahujú na vlastné
poznávacie procesy. To znamená, že disponujeme vedomosťami o sebe samých ako o bytosti riešiacej
problém, na druhej strane skúmame a kontrolujeme vlastné procesy mentálneho spracovávania.
Pri vývine osobnosti a zvyšovaní odbornosti rastú aj schopnosti používať metakognitíne
vedomie, metakognitíne kontrolné a regulujúce stratégie. Napríklad, staršie deti si oveľa
lepšie zapamätávajú, koľko údajov sú schopné udržiavať v krátkodobej pamäti, alebo kedy sa naučia
nejaký zoznam slov. Podľa doterajších výsledkov sú metakognitívne schopnosti relatívne nezávislé
od inteligencie. Hoci ľudia s vyššou inteligenciou (môžu za to ďakovať ich zvýšenej učenlivosti)
účinnejšie aplikujú metakognitívne stratégie, je možné naučiť tomuto aj menej inteligentných.
Početné výskumy potvrdzujú, že v prípade žiakov so zdanlivou (nepravou) mentálnou retardáciou
zaostávanie v učení spôsobuje neznalosť metakognitívnych stratégií. I v prípade inteligentných
začiatočníkov, ktorí si rýchlo osvojujú novú oblasť, sa dokázalo, že zámerným a zvýšeným používaním
metakognitívnych stratégií sa učia rýchlejšie. Takými stratégiami sú napríklad: uvedomenie si rozdielu
medzi memorovaním a pochopením učebnej látky, rozdelenie mentálnych stratégií, ďalej aby dávali
pozor, keď niečo nepochopili, aby sa obrátili na odborníka (učiteľa), aby spoznali ťažšie časti
textu, aby vedeli, kde má začať s čítaním, koľko času mu to zaberie, atď. Sem patrí aj schopnosť
odhadnúť následky vlastného riešenia problému, aby sme vedeli porovnať vlastnú činnosť a racionálnosť
riešenia so širšou skutočnosťou a zhodnotiť pokroky v riešení.
Tak ako existujú základné matematické alebo čítacie schopnosti, tak existujú aj základné metakognitívne
schopnosti. Výsledky výskumov ukazujú, že tieto schopnosti sa dajú ďalej rozvíjať, len ich musíme
vedieť správne používať. Žiaci sa učia tieto schopnosti používať v každej situácii.
Vedci pokladajú vedomé kognitívne vzdelávanie za také, ktoré v spojitosti s učivom rozvíja aj
metakognitívne schopnosti a ukáže situácie, v ktorých ich môžeme využívať.)
V skratke metakognicia znamena schopnost sledovat sameho seba a svoje myslienkove pochody.
Takze si Kruger a Dunning zaobstarali zopar dobrovolnikov studentov VS a testovali ich vedomosti.
V prvej casti vyskumu nechali dobrovolnikov ohodnotit zopar vtipov. S cim sa iste mnoho ludi nestotozni
je fakt, ze jednoducheho-neschopneho cloveka je lahke rozosmiat aj skutocnou hlupostou a naopak schopny
je narocny aj v oblasti humoru a nie kazda hlupost ho rozosmeje resp. potrebuje istu uroven narocnosti.
Dalsie testy spocivali v logickom uvazovani a gramatike. V oboch pripadoch sa ukazal podobny vysledok
ako pri teste s humorom. Menej schopni jedinci sa precenovali zatial co skutocne schopni sa spravali
viacmenej vahavo a kriticky voci svojim vlastnym uvaham. Schopni ludia maju tendenciu svoje vykony
podcenovat!! co ich vlastne motivuje k stale lepsim a presnejsim uvaham. Schopni ludia sa podcenuju.
S tymto predbeznym vysledkom neboli Kruger a Dunning spokojni a uskutocnili este zaverecny experiment.
Nechali vysledky skontrolovat medzi samotnymi testovanimi. Tak sa schopni dozvedeli o neschopnosti tych
menej schopnych a naopak neschopni sa dozvedeli o skutocnom potenciali schopnych.
Vysledok sa potvrdil v tom, ze schopni si svoje kvality uvedomili a posunuli samych seba vyssie vo vlastnom
hodnoteni no neschopni ostali pri svojej subjektivnej domnienke o svojej /dokonalosti/ vobec svoj nazor
neupravili ani na zaklade faktov.
Takze ak sa nabuduce stretnete s niekym, kto svojimi tvrdeniami odporuje este aj sam sebe a vas este
k tomu poklada za hlupaka spomente si na Krugera a Dunninga... ten clovek si to nedokaze uvedomit..
zial pre vas a nastastie pre neho sameho.. jedna sa o nejaky druh sebazachovy, ci obranny mechanizmus.
Ved kto by zil rad v domnienke, ze je uplny blb?


ps,Kazdy fundovany nazor/kazde nove info/k tomuto topicu prevelice potesi

ach ithory ty si asi tiez vampir ked zakladas o 2:00 takuto temu

Tak bacha aby som ta nedosla vycucat..

ten dlhý plagiát sa mi nechce čítať, tak sa vyjadrim iba k prvej časti (nad videom) ohľadom percentilov. Mne takéto hodnotenie príde férové. Na strednej som sa neučil, a býval som vyznamenaný lebo stupnice boli doslova "retardované". Spraviť 7 či 8 správne z 10 otázok, navyše ak je to test s možnosťami dokáže aj ten tuleň z talentmánie. Teraz na výške sme hodnotení oboma spôsobmi. Tam kde sme hodnotení percentilom cítiť, že aj keď mám pocit že bude jasné áčko tak dostanem b či c. Ale aspoň ma to motivuje naučiť sa čo najviac, a nie povedať si že viem zhruba 70% tak pohoda. Mne sa to páči. Ak je niekto blbý, pochopiteľne sa toho bojí. Ale zdá sa mi nelogické spraviť stupnicu a hodnotiť rovnako študentov na prestížnej univerzite a na slabej vyššej odbornej škole. Predsa nech sa každá skupina študentov porovnáva vrámci ich "vedomostného kruhu" a neznižujú si kritéria kvôli iným školám. Ak budú niekde mozgy čo zvládajú stupnicu 95% tak nech si takú dajú. Ak inde nezvládajú ani 70%, tak nech si ju trochu popustia aby aspoň niekto prešiel. A toto je práve robené tým percentilom, že sa stupnica upraví podľa toho ako na tom študenti sú

Neviem ci to je len moj pocit, ale mam dojem ze si prave napisal neskutocnu blbost.

Ak ma byt cielom znamky ohodnotit vedomost, je absolutne nevhodne tahat do toho percentily. Proste ked toho viem 97% tak toho viem 97% bez ohladu na to, ci viac nevie nikto, alebo polovica ludi.

Na porovnanie v ramci skupiny ci podskupiny (napr. maturity - mam 90% z testu, percentil povedzme 95% v ramci priemysloviek, 85% v ramci SS obecne) je to fajn, ale hodnotenie vykonu mi pride ako vysoko neferove, ked mozem mat spoluziaka z ineho kruhu, ktory vie polovicu toho nez ja, ale ma stastie na blbych spoluziakov tak je pravidelne v percentile 90+.

Co sa tyka neporovnavania nerovnakych urovni, tam proste mas ine ucivo na OA nez na gymnaziu. Pekne to vidiet na ekonomickych VS, ale to uz je ina tema...

lenže takýmito statickými stupnicami bude intelektuálna úroveň stagnovať. Vieš 97%, ale z čoho? Čo je 100%? Nejaké učivo z roku 1990? Vtedy to možno stačilo, a možno to študentom aj robilo problémy, ale ak sa ukáže že dnes to zvláda na 95% takmer každý, tak jednoducho treba tú latku upraviť. Nemá zmysel abý celá trieda do jedného dostala jednotky, a budú mať radi učiteľku aj žiaci aj rodičia.. toto nie je škola, to je družina alebo škôlka. Škola má naučiť, a ak to zvládnem bez učenia, tak mi to nič nové nedalo

To ale nesuvisi so systemom hodnotenia, ale s obsahom uciva. Suhlasim, ze to by sa malo priebezne upravovat, o nove poznatky, nepotrebne veci vypustat a tak, ale raz ked mas vediet 10 mien tak nemoze zalezat znamka na tom, kolko vedia ostatni. Ked je desat malo, ma sa dat 12.

Fabo napísal:To ale nesuvisi so systemom hodnotenia, ale s obsahom uciva. Suhlasim, ze to by sa malo priebezne upravovat, o nove poznatky, nepotrebne veci vypustat a tak, ale raz ked mas vediet 10 mien tak nemoze zalezat znamka na tom, kolko vedia ostatni. Ked je desat malo, ma sa dat 12.

hej, to hej. Zabudol som, že niekde sa učí aj memorovanie Ja som svoj príspevok písal ovplyvnený svojím priebehom štúdia, ktoré je čisto založené na logickom myslení (vlastne ako každá technika a prírodné vedy. Ale pripúšťam že na sociálnych vedách /historia, jazyky a pod./ treba vedieť mená, dátumy, slovíčka..)
Takže to čo som písal predtým platí iba pre predmety, kde treba zapojiť hlavu (matika, fyzika, a pod.). To však nemení môj postoj k tomuto štýlu hodnotenia. Ak sa použije tam, kde sa použiť dá, tak je to dobrá a objektívna forma kvantifikovania vedomostí

To stale neriesi zakladny problem percentilu, a to je to, ze nezavisi len na vlastnych znalostiach, ale na znalostiach inych

na obycajnych beznych zakladnych a strednych skolach su percentili blbost lebo tam ide o mieru vedomosti ktore sa dokazes naucit z uciva a nie o porovnanie a ucenie sa na zaklade po, nad alebo priemernosti ostatnych. Ak niekto chce tak si zoberie veci aj navyse a ma dobry zaklad potom na vysku. Na vysokej su ale percentili celom rozumna vec podla mna lebo podla nich si mozu firmy a spolocnosti odchytavajuce ziakov uz na skolach vybrat urcitu skupinku a podobne a tiez urcuju maximalnu mieru toho co sa dokazes naucit takze svoj potencial budes vyuzivat v podstate na plno bez toho aby si musel hladat ci zvladnes este nieco navyse alebo nie

Mimochodom zaujimava tema a clanok Ithory Tiez ma zaujimalo ci existuje nejaky podobny sposob hodnotenia

no ohladom percentilu : percentil podla mna neurcuje to aky som mudry ale iba to ako som dopadol z danej ulohy ktoru som mal riesit cize ak riesim 1+1=2 a som 99 percentil neznamena to ze som mudry
ohladom mudrosti a nemudrosti ludi to ze niekto kto neveri v boha je hlupy prave naopak ten co veri ze s adama a evy je 6,5 mld ludi musi byt debil ... a 50 percentil katolikov tomu veri nazor si urobte samy a hej hlaska na vsetko ze boh to tak zariadil je debilizmus a nedostatok argumentov ...
a dalej vsetci dobre vieme ze su ludia ktory su mudry na to a na hento a v niecom zaostavaju originalny iqtest neexistuje mne keby dali robit iqtest zo sloveciny mam tak 20 bodov ale keby ze nejaka chemia tak 140 by bolo proste testy neobsiahnu to aby sa dal clovek bodovo ohodnotit ale na druhej strane rozhovorom z druhym clovekom uz tak za 1 hodku clovek vie ci ten clovek je mudry alebo hlupy tolko k tomu

ps: hlupemu aj tak nevysvetlis ze hlupy je

IQ test zo slovenciny alebo chemie? wtf? iq test je iq test, neskuma vedomosti v oblasti tej ktorej vedy, ale zistuje inteligencny kvocient. Tam to mas trosku popletene.
Sam nie som katolik, ale ked niekto tvrdi, ze veriaci su "debili" tak to o nom nieco podobne hovori.

michau, myslim ze to o tych iq testoch zo slovenciny a chemie staci na to, aby clovek pochopil ze s "mudrym" sa tu nebavi... ani hodinu na to netreba

uff, ja som si chcel dakedy urobit IQ test len tak zo srandy u psychologa a tu sa dozviem ze sak ja robim IQ testy bezne aj 6-7 krat do roka na Slovine a chemii

gego napísal:ps: hlupemu aj tak nevysvetlis ze hlupy je

Iba ak by si mu dal pisat IQ test zo slovenciny.



@ithory: Priznaj farbu, vsak ti ten link dali precitat ked si pisala do online-psychologickej poradne?

percentily sa v skolstve nedaju pouzit, to mozes pouzit na prijimacom pohovore
v skole je to hlupost pretoze, studenti mozu vediet len to co im profesor povie a ked budu vsetci vediet to co sa od nich chce tak budu vsetci na 50tich percentach a to znamena ze dostanem za 3, pricom ale viac som vediet nemohol

IQ test je test inteligencie nemozes tam skumat vedomosti, inteligencia != vedomosti