Ahojte! Mám problém s priateľom, alebo vlastne so snúbencom. Milujeme sa,ale náš vzťah momentálne prežíva veľkú krízu. môj partner je jedináčik, rodičia sú na neho veľmi naviazaný.Jeho rodičia sa chovajú ku mne síce pekne, ale veľmi sa nam montujú do vzťahu.A držia ho stále doma.Včera dokonca zrušil podnájom do ktorého sme mali isť.Jeho rodičia chcú aby som sa presťahovala k nim.Bývame od seba cca 60 km.Čiže máme vzťah na dialku čo je podmienené ešte viacej tým, že momentálne pracujem dva týždne do mesiaca za hranicami.Ja sa neviem zmieriť s tým, že rodičia ho nenechajú žiť vlastný život.Dala som mu ultimátum( ja viem ultimáta do vzťahu nepatria) ked sa do apríla nevzchopí ja odchádzam na trvalo za hranice.Ide o to , že ja neviem či som spravila dobre.Nechce aby som odišla, ale veľmi ma sklamal, pretože je to dospelý človek a nespravil takéto niečo po prvý krát na základe nátlaku doma.Ale včera už pretiekol pohár mojej trpezlivosti.Ja nechcem aby si vybral medzi mnou a rodičmi, ani nič podobné, ale chcem doma normálneho, rozhodného , dospelého chlapa.Čo by ste robili? ja som úplne bezradná, pretože nepomáhajú ani kľudné rozhovory,ani otvorené rozhovory.Nechápe prečo by sme nemohli žiť s jeho rodičmi, nechápe, že takto sa neprestanú do vzťahu miešať nikdy.ako by ste to riešili?O tom že ma stratí nechce ani počuť.

ja osobne by som urobil kompromis a skusil chvilu byvat s jeho rodicmi, keby tam boli konflikty a stale sa to prehlbovalo, tak sa odstahujes od nich...vtedy by mal urobit kompromis on, odstahovat sa od rodicov tiez a skusit byvat spolu iba s tebou v nejakom podnajme...pokial nebude on schopny urobit kompromis, tak aspon budes vediet, ze to asi nie je clovek do spolocneho zivota...

a so svadbou by som este pockal...

...podľa mňa si spravila správne...a zo správnych dôvodov...

nie si tak trosku rada ze nebudes musiet davat velke paniaze za podnajom?ci je celkovy problem jeho fotrovcov ze vam liezli do izby a tak ked ste si len tak lezali(da sa aj taketo "chvilky" zazit)

Aj ja som uvažovala, nad možnosťou bývať chvílu u nich,alebo aspoň častejšie lietať medzi domovom mojím a jeho..Lenže bojím sa, že sa zase prispôsobím a takto stále dookola.Som ako štvaná zver, dva týždne som za hranicami, KOLI bývaniu, aby sa rýchlejšie našetrilo, cestujem hore dole 10 až 12 hodín.Doma tiež všetko postíhať, byť aj s ním..Ako ja sa nesťažujem,ale tiež by to trošku mohol pochopiť, že nie všetko je len nom a ja si čím ďalej a viacej uvedomujem že hoci mam len 22 a on je o pár rokov starší, aké mám šťastie, že mi rodičia dovolia žiť môj vlastný život.Vážne neviem!

Spravila si naozaj dobre. Spomenula si, že ultimáta do vzťahu nepatria, tento prípad je však výnimka. Ak ťa miluje, mal by vedieť aj čo chce a pochybujem že chce bývať s rodičmi celý život. A ak áno, tak potom zrejme nechceš ty jeho, takže je to taký "jednoduchý" algoritmus. Ale hovorí sa mi to samozrejme všetko ľahko, ale príliš veľa možností nemáte. Buď si on uvedomí, že bude žiť len s tebou, alebo len s rodičmi. Ale teda zdieľam tvoj postoj k tomuto celému, rozhodla si sa tak, ako si sa rozhodla a myslím, že správne, je to na ňom...

Ultimátum by som mu za normálnych okolností vôbec nedala, ale veď tiež nie som opica a najhoršie je, že mňa sa na názor nikto nespýta.Oni ho jednoducho ukecajú, ale kde som ja?

spytala si sa ho na aky cas sa u nich chce zdrzat?

a to si sa rozprávala s ním, či s jeho rodičmi, či s oboma?

Pýtala som sa ho.Rodičia chcú aby sme u nich boli dokedy si vraj nenašetríme na vlastný byt. Šak čo "to je len " pár miliónov.Pôžičku tiež nechcu aby si ich synáčik ,veľku bral..Ako ani z voza ani na voz.A rozpravála som sa len s ním.No včera vlastne skôr hučala, o čo horšie je , že nemáme okrem tohoto iné problémy.Skvele si rozumieme, a všetko tak ako má byť, ale toto je priveľa.

tak potom by si sa mala porozprávať aj s nimi. On sa možno doma o ničom nezmienil že ti to vadí. Niekedy sú rozhovory s rodičmi dosť náročné. Skús im otvorene povedať, že nie si ten typ ktorý by chcel bývať v skupine ľudí, že chceš bývať iba s nim a nie so svojimi či jeho rodičmi. Takto si mu okrem problémov ktoré mal s hladaním cesty dala na krk ešte ultimátum a pritom je možno problém len v tom, že rodičia nevedia o žiadnom probléme. Či?

Vedia, práveže oni vedia, že som proti tomu, ale jeho mamina(inak zlatá osoba), začala plakať, a že vraj nás to strašné peniaze vyjde a že nech dojdem ja k nim. Lenže to nie je život, ona je priveľmi starostlivá a ja neviem čo , to nie je žiadne súkromie, tam sa v trojizbovom byte nikde nedá stratiť.Nie sú tie typy čo sa nestarajú, a nechajú isť vlastnou cestou. A ak by sme náhodou mali niekedy ten nááááááš byt, čo pri takomto niečom nie je asi možne, lebo stále tam bude niečo prečo by sme si ho nemali kupovať, tak my vlastne zistíme, že spolu nevieme žiť? Pretože tam nebudú rodičia ktorý to všetko budu riadiťa nebudú sa o neho starať a ja neviem čo? Preto som chcela do podnájmu a nie hneď hypotéku a ja neviem čo.

taki svokrovci sa ti budu stale miesat do vztahu, je jedno ci u nich budes byvat alebo budu 1000km daleko...a davat nejake ultimatum v tomto pripade je zbytocne, nemas sancu s nimi superit...su to jeho rodicia, na ktorych je evidentne nadstandartne naviazany...vyzera to tak, ze on je spokojny, ze byva stale s rodicmi...

treba sa v klude porozpravat s nim, a potom popripade aj s nimi...a pokial uz teraz vztah ty a svokrovci vnimas tak negativne a silne vyhrotene, tak je zbytocne sa k nim stahovat....pokial to az take kriticke nie je, tak by som skusil s nimi chvilu byvat a uvidis ake to bude...

tak jeho rodičia vám xú (z ich uhla pohľadu) dobre, nexú aby ste vyhodili mega prachy na vlastný byt a dávajú vám možnosť bývať u nich... pokiaľ to nexeš tak im treba proste vysvetliť že ste dospelí a že sa xete osamostatniť. bodka, žiadne ďalšie alternatívy. v rodinnom dome by to ešte šlo, bývať so svokrovcami; ale v 3i byte?? na víkend možno, dlhšie nie.

pokiaľ to chalan nechápe a máš ho rada, tak mu treba proste otvoriť oči. nie násilne, ale racionálnymi agumentami. viem o čom hovorím, mne musela tiež "naliať rozum" moja terajšia manželka

urcite by som nesiel do rovnakeho bytu ako su rodicia, ked je rodinny dom s dvoma bytmi, to je ok, ale v jednom byte ani za boha

skúšala som to argumentami, skúšala som to láskavým slovom, skúšala som to všetkým. Najhoršie je že on mi vždy povie že dobre. Aj v piatok a sťahujeme sa a všetko, rodičia suhlasia, vybrali sme už aj byt, všetko bolo vybavené a nakoniec mi zahlásil, že mamina sa rozplakala a má doma bordel, že to padne a ja neviem čo .A potom začal aj on , že je to veľa prachov a tak, proste ich reči. No nesklamalo by vás to?

to by sklamalo kazdeho, treba si uvedomit ze tento vztah (on+doterni rodicia) sa nebude odrazat len v byvani...pride milion inych situacii, do ktorych sa tiez budu montovat a ktore ta tiez sklamu, lebo tvoj priatel bude zase raz pocuvat radsej ich ako seba alebo tvoj nazor...takze otazka skor znie, ci ti tvoj priatel a buduci zivotny partner stoji za taketo neustale problemy a trapenia...resp. mozeme si to obratit aj opacne, ci ty stojis jemu za to, lebo on je s rodicmi spokojny...

hej na jednej strane je to vela prachov ale tak otazka je dokedy tam chce s rodicmi on takto zit?nasetrit si na byt to je taka strasna debilita.to by ste obaja museli zarabat 4000 eura mesacne.neni on taky pohodak ze nejako bolo nejako bude?

No ved to ano , taký byt v ba stoji aj 3 miliony sk, čiže neni šanca na to našetriť.Len hypo, ale to tiež prídeme o peniaze. Mne to pripadá tak, e keď sa nasťahujem, tým vlastne ustúpim a vždy to bude, tak , že aby sme ešte počkali, a aby neodchádzal ešte a určite nemáme teraz ešte dosť penazí.Vážne robím preto všetko, ale myslím že nie je správne teraz pýtať od našich pol milona sk , len aby sme mali viacej peňazí, načo momentalne ani naši nemajú, čo je ďalší problém, že to nevedia pochopiť. Mám 22 a mám strach, že najlepšie roky života, premrhám čakaním na niečo , čo ani nebude..

skor mas strach, ze nejlepsie roky premrhas s niekym, kto za to nestoji a zaroven toho cloveka milujes...