Začalo to všetko nevinne. Na tomto fóre (hojko.com) je téma : cernobyl,pripjat.. . A tak sa niektorí ľudia, ktorí by to chceli navštíviť, o tom rozprávali a dávali spolu dokopy, že ako to zorganizovať, ale nikto nemal presnú predstavu že ako to spraviť až keď tam začal písať "orfi". On mal nejakú tú predstavu a aj prostriedky, ako to všetko zorganizovať, a tak som sledoval tú tému, ako to pokračuje. Vtedy som ešte nemal pas, tak som sa nezapojil, ale posledný príspevok bol napísaný niekedy v auguste a mali to v pláne v septembri, tak mi bolo trochu divné, že čo sa nikto neozýva. Tak som mu v decembri napísal na mail, či tam boli a ako bolo no a odpísal mi v januári, že to vtedy padlo a že plánujú 13-14.2.2010. TTak som sa k ním pridal, vtedy som už mal vybavený pas, takže som poslal potrebné údaje, lebo mesiac dopredu je potrebné vybaviť vstup do zóny.
Ale bohužiaľ to padlo, lebo do 18.2 bol zakázaný vstup do zóny pre turistov a tak sa to presunulo na 13-14.3 a ten dátum bol aj konečný
Tak mi nezostalo nič iné, len čakať a zháňať pamäťovky do foťáku,baterky a ďalšie veci potrebné do zóny
Pomaličky sa blížil ten môj vysnívaný piatok, tak som si pomaly chystal veci, mal som čakať orfiho v Piešťanoch o 7.00, ale on mi zavolal, že sa to presúva na 6.00, kvôli dlhému čakaniu na hraniciach a aby sme stihli vlak do Kyjeva.
Ráno som sa zobudil, prichystal sa na cestu, aby som bol v určený čas v Piešťanoch. Po ceste som bol ešte natankovať a do Piešťan som sa dostal včas ešte pred 6.00. Volal som orfimu, ten bol ešte na ceste, tak som behol do obchodu niečo si kúpiť na cestu. Tak som ho ešte nejakú chvíľu čakal. Keď došiel, pozdravili sme sa a nastúpil som na strastiplnú cestu do auta.
Po príchode na hranice sme išli 2 autá severnou trasou a 2 autá južnou, no my sme boli skoršie, aj sme sa vybavili a tak sme čakali na tie dve meškajúce autá. Po stretnutí sme prešli naraz hranicu.
Môj prvý dojem bol, že tam sú tak rozbité cesty, že to je až strach a veľké rozdiely medzi vrstvami, buď tam človek videl žigulíka alebo auto za niekoľko miliónov, a to isté aj domy, buď vila alebo ošarpaný starý dom, čo postavili za komunistov a od vtedy naň nikto ani nesiahol.
Autá sme nechali v Užghorode a do čopu, skadiaľ nám išiel vlak, sme išli taxíkmi.
Mohli sme ísť na vlak, ale aj tak sme už mali meškanie kvôli ceste a hranici a tak sme prešvihli vlak. Ďalší išiel o 3 hodiny, tak sme sa išli medzitým najesť do miestnej pizzerie a dal som si také miestne ukrajinské jedlo - boršč a varené pirohy a na pitie kvas, ale bolo to fakt dobré a za tú cenu by som sa na Slovensku ťažko najedol.
Po najedení sme išli na vlak a tam nás čakala cesta dlhá 16 hodín
ako som sa len na ňu tešil. Vlak bol celkom na úrovni, ale vadilo mi tam veľké teplo a to, že som nemohol otvoriť okno ani v kupé ani na chodbe, lebo na to pekne pindali, aj keď neviem prečo 
Počas cesty som sa nejak zázrakom aj vyspal a to už nás čakal Kyjev a už len nastúpiť do pripraveného autobusu, ktorý nás zavedie do zóny. Medzitým sme sa ešte zastavili do obchodu si niečo kúpiť, aj keď ja som si zrovna nič nekupoval, ale aspoň som vyšiel von si pozrieť Kyjev, ale čo som zbadal bolo dosť špinavé mesto, teda aspoň tam, kde sme zastavili.
Po dokončení nákupu sme sa vydali do už očakávanej zóny, ale ešte cestou sme išli natankovať a nakoniec nás čakala cesta do zóny
Keď sme prišli pred vstupnú bránu, tak sme všetci museli vystúpiť, a pomaly po jednom sme nastupovali a medzitým si nás škrtal na zozname, po tejto procedúre sme vstúpili do zóny
Po nejakom čase cestou autobusom sme sa dostali do mesta Černobyl, kde sme mali aj ubytovanie, a kde žijú ešte nejakí ľudia, ale skôr sú to zamestnanci, čo tam pracujú, je tam aj obchod, kde sa dajú kúpiť veci ako alkohol a strava ,to všetko je dovážané z Kyjeva. Tu som si aj ja niečo kúpil, aby som niečo doniesol domov a teta predavačka mi dala aj blok na pamiatku
Potom sme ešte chvíľu čakali na sprievodcu a už sa mohla začať naša cesta po meste Černobyl, aj tak sme kvôli meškaniu nevideli toľko toho, čo bolo v pláne, ale stáli zato tie zarastené domy, ktoré boli opustené zo dňa na deň.
Po prístave sme išli pri pamätník, ktorý bol postavený pre hasičov, ktorí zasahovali pri požiari, aj keď títo Černobylskí boli až tretí na mieste, lebo prví boli tí, čo slúžili pri elektrárni a druh tí z pripyate.
Potom sme išli na most, z ktorého je vidieť na elektráreň, ale bohužiaľ nebolo, lebo nebola až tak dobrá viditeľnosť.
Z mosta sme išli na ubytovne sa ubytovať do izieb. Izby boli na slušnej úrovni, bol tam aj televízor, aj keď nám to bolo asi na nič, ked nevieme po ukrajinsky
V izbách bol záchod aj sprcha.Večera bola úžasná a veľmi chutná, ani som to nedokázal všetko zjesť, veď dokopy bolo 7 chodov
Po večeri nás čakalo menšie posedenie a popíjanie (s mierou
)Počas celej cesty do mesta Černobyl, aj v meste a v okolí kde sme boli, bolo fotenie povolené a neboli s tým žiadne problémy.
Ráno v nedeľu, prvé čo ma prebudilo po včerajšom popíjaní
a veľmi milo prekvapilo, bol nádherný slnečný deň po včerajšej zamračenej sobote.
ale tam to je asi normálne.Niečo som zjedol a šiel som sa zbaliť a odovzdať izbu. Potom sme mali taký menší brífing, či malé info o zóne, že koľko tam žije ľudí a aké je zamorenie a dalšie info.
Po brífingu sme všetci nastúpili do autobusu a už nás čakal dlho očakávaný sarkofág. Po ceste sme sa ešte zastavili na autobusovej stanici, aspoň si myslím, že to slúžilo ako stanica
Potom sme už opustili mesto Černobyl, čakala nás vstupná brána do zóny č.1, ktorá obklopuje 10 km v okolí reaktoru . Po ceste sme ešte mali menšiu zastávku na fotenie, bola tam aj dedina, ktorá je už zrovnaná zo zemou, a jediné, podľa čoho vidieť že tam niečo bolo, sú kopce a značka radioaktivity. Z tohto miesta bol vidieť aj vysielač.
Po tejto malej zastávke sme už smerovali k sarkofágu, ale ešte predtým sme mali zastávku na mieste, kde sa môže naposledy fotiť voľne a je tam dobrý výhľad na rozostavaný 5 a 6 reaktor a takisto je pekne vidieť aj 4 blok. Po tom sme nastúpili do autobusu a bolo nám povedané, že nesmieme fotiť, tak som radšej neriskoval, aj keď neviem ako by to odhalili
keby to fotím tak nenápadne Po krátkej ceste sme sa už konečne dostali k vytúženému reaktoru č.4 a tam sa smie fotiť LEN reaktor nič iné, okolie je fotiť zakázané. Tak sme si to pekne pofotili a spravili sme si aj skupinové foto
Po tom, čo sme si všetci pofotili sme nastúpili do autobusu a už nás čakalo mesto pripyať, ale ešte sme mali zastávku pri nápise mesta pripyat, ktorý je akoby vstúpnou bránou do mesta, po tomto sme mali ešte jednu takú nečakanú zastávku na železničnej stanici Janov, kde normálne turisti nechodia
je to vlastne už opustená stanica, kde od katastrofy sa odstavili vozne vlakov a zostali nedotknuté, jedine to že vozne sú už vyrabované. Po stanici Janov sme mali ešte tesne pred vstupom do mesta zastávku na autobusovej zastávke, ktorá je mimo mesta a je za oplotením mesta pripyat.Po prezretí autobusovej zastávky a toho, čo z nej zostalo, sa mi najviac páčil asi detský kútik, lebo po stenách boli pokreslené rozprávkové bytosti.
Po tomto nás už čakalo mesto pripyat s jeho nádhernou a tajuplnou atmosférou a to všetko v zimnom bielom kabáte
Autobus zastavil na námestí, tam sme všetci vystúpili a prvé, kam sme zamierili bolo do hotela a tam po schodoch na strechu, z ktorej je najlepší výhľad na reaktor
a naozaj to bol úžasný pohľad a aj to, že bolo nádherne slnečno to umocňovalo tú atmosféru mesta duchov . Zo strechy je pekne vidieť aj štadión aj lunapark, ktorý mal byť spustený na 1.mája, žiaľ sa toho nedočkal a zostal opustený.Po hoteli sme mali cestu k štadionu po takej dlhšej trase a mali sme si dávať pozor na otvorené poklopy od kanalizácie, ktoré si už niekto zobral domov. Prešli sme okolo štadióna a zamierili sme k lunaparku a hlavne k úchvatnému ruskému kolesu. Potom sme išli do divadla, kde to už je tiež pekne vyrabované a všade samý bordel, ale to je už všade, po tom, čo v roku 1996 prestali pripyat strážiť kamerovým a senzorovým systémom, tak je to všetko komplet preč, nie je nič, čo by zostalo na svojom mieste
A z kultúrneho strediska je tiež pekný výhľad na hotel aj na celé námestie, po tomto sme nastúpili do autobusu a išli sme na policajnú stanicu, ktorú sme prešli skrz von a postupovali sme ďalej pešo na také jedno miesto, kde nám nám náš sprievodca ukázal, že koľko má rádioaktivity taká jedna lyžica (či ako to nazvať
). Potom sme sa vrátili naspäť do autobusu a smerovali sme do materskej škôlky, kde je to tiež pekne zdevastované a tie hračky, to tam už určite niekto tak naaranžoval, ale aj tak to vyzerá pekne Potom sme sa boli pozrieť do jednej bytovky, tam bordel všade a tapety už poopadávané všade, na balkony sme mali zakázané ísť, lebo už sú v dosť zlom stave a môžu sa prepadnúť a tá atmosféra tých prázdnych izieb je až že my behal mráz po chrbte, no proste na to človek nikdy nezabudne.Ďalšia zastávka bola plaváreň, kde to tiež už biedne vyzerá, hlavne plafon má dosť zlý stav a hneď vedľa je aj základná škola, kde je ešte na nástenkach lenin a v jednej miestnosti, ale aj v iných na zemi plno plynových masiek .
Po tomto sme sa vrátili do autobusu a už sme pomaly opúšťali mesto pripyat
ale ten zážitok tam byť a zažiť na vlastnú kožu tú tajuplnú atmosféru mesta duchov je proste na nezaplatenie Tak sme pomaly opúšťali mesto a vracali sme sa do mesta Černobyl, ale cestou sme išli okolo červeného lesa, kde je najväčšia radiácia, čo sme mali možnosť zažiť z celého tripu v Černobyle. Na chvíľu autobus zastavil, aby nám sprievodca na dozimetri ukázal, že aká je tu radiácia, keby sme tu stáli hodinu, tak máme určite nejaké následky, ale my sme stáli maximálne 1 minútu, po tomto zážitku sme sa už vypravili do ubytovne, kde sme ešte chvíľu pobudli a už sme sa vracali naspäť do Kyjeva.
Ale ešte pred tým sme mali malú odbočku na vrakovisko, kde bola odložená technika, ktorá sa používala pri stavaní sarkofágu tu tiež nechodia normálne turisti aj fotenie je tu zakázané, ale my sme mali povolenie, ale také, že nám autobus aspoň spomalil a fotili sme cez sklo, vystúpiť sme nemohli, ale aj tak keď sa tam autobus otáčal, tak zapadol museli sme ho ísť potlačiť
a potom sme rýchlo nastúpili a už sme smerovali von zo zóny Pred výstupom zo zóny je treba prejsť radiačnou kontrolou cez taký prístroj, ktorý vám ukáže, či máte povolenú hranicu radioaktvity ,všetci sme prešli bez problémov a už nás čakala len cesta do Kyjeva, po ceste sme vyhodili sprievodcu a už sme aj my za chvíľu vystupovali na miestnej železničnej stanici . Mali sme ešte čas, dokedy nám išiel vlak, a tak sme sa išli najesť do miestneho McDonaldu
Potom sme si išli dať batožinu do úschovne, lebo to vláčiť po Kyjeve by sme určite nechceli . Po uschovaní sme nastúpili do metra a išli sa prejsť po nočnom Kyjeve a popozerať nejaké tie pamiatky .Kyjev je nádherné mesto čo sa týka pamiatok a v noci to je ešte lepší zážitok
aje to celkom drahé mesto oproti iným mestám a tu som nevidel až také vrstvové rozdiely ako v Užghorode, ale cesty sú aj tu pekne rozbité. A ešte jedna pripomienka na toto mesto ale aj na celú Ukrajinu - sú tu tak nádherné baby, že som si myslel že tu oči nechám
Potom sme sa stihli vrátili naspäť metrom na vlakovú stanicu a prebrali si batožinu z úschovne a nastúpili na vlak na dlhú cestu spať do čopu.
Po príchode sme nastúpili do auta a išli pomaly do užghodoru a tam nás čakali naše autá a tak sme ponasadali a ešte pred tým sme natankovali na takej lepšej pumpe, lebo na tých lacnejších je riedený benzín . A to nás čakali už len hranice a teda schengen, kde som sa bál, že budeme dlho čakať, ale bolo to celkom dobré, ani nejak moc neprehľadávali batožinu a tak po hodine sme prešli cez hranice na Slovensko a už nás čakala len dlhá cesta domov.
Po príchode do Piešťan sme sa rozlúčili a ja som sa pobral na cestu domov.
Cesta vlakom trvá približne 16 hodín a autom 6 čiže dokopy tak 44 hodín + nejaké tie cesty taxíkom a čakanie na hraniciach tak 25 hodín cesta do Kyjeva
Celý trip ma vyšiel približne dokopy 250 €, čo podľa mňa nie je veľa za ten zážitok
a to som ešte aj niečo doniesol domov vodku,pivo a nejaké čokolády A toto je asi celý môj príbeh z návštevy z Černobylskej zóny
P.S. ďakujem orfimu za všetko, čo pre tento trip spravil. Je to zážitok, na ktorý sa nezabúda:D
a ten hotel? z ktoreho som strielal z M82A1tky???? a ten taky pas cez ktory sme tam utekali, proste bomba.....
kua fix, oblek HEJKAL a prebehol by som sa tamad joooooj ,fakt ze hej . . .
