Zdravim, snad som to zaradil do spravnej kategorie. Veci sa maju tak, ze som vzdy bol velky optimista. Ked nieco nevyslo, bral som to ako poucenie ze nabuduce musim byt este lepsi a silnejsi. Urcite to poznate, ze prisli krizy. Raz je clovek hore, raz dole. Vacsinou to ale prejde behom tyzdna ci dvoch. Moja trva uz druhy mesiac, a zacinam byt bezradny. Najprv ma nechala frajerka s ktorou som uz videl spolocnu buducnost, potom prisli vazne zdravotne problemy v rodine ktore skoncili az smrtou, do toho (zrejme aj kvoli timto faktorom) problemy v skoled kde mi hrozi ze ma vyrazia (som na vyske, stvrty rocnik) a fotrovi oznamili ze ho prepustia (pracuje na zeleznici a urcite ste postrehli aka je tam teraz situacia). To samozrejme vedie k financnym problemom, kedy sa setri kazda korunka lebo od marca bude zrejme nezamestnany. Je toho prilis vela, a prilis vazne problemy a ja uz fakt neviem ako dalej. Hovorim si ze v prvom rade musim spravit existencne skusky v skole a potom si mozno dat odklad lebo asi nebude na platenie intraku a zrejme bude treba pomoct doma. Problem je, ze ja uz nemam ziadnu chut do zivota, a ludia co ma poznali ako vecne sa usmievajuceho a vtipkujuceho zraju na mna pozeraju so sucitom co mi este viac pritazieva.

nuz mas to tazke, dobra sprava je ze problem je v tebe a ty ho dokazes vyriesit....
to co sa stalo uz neovplyvnis, zameraj sa preto na riesenie problemu, priority si si uz urcil (to bol prvy a dobry krok)
teraz ta tazsia cast - neries svoje city a pocity ale makaj
vyhrad si malu cast (lebo vacsiu si nemozes dovolit) dna na relax a citove potreby aby si sa nezblaznil
ak sa nieco nepodari v skole tak skus prerusit studium ak sa nepodari tak sa na to vyser, teraz riesis svoju existenciu, vzdelanie ide bokom
daj zo seba co v tebe je a NEDAJ SA! ak sa opustis tak si sa sam odsudil k zlyhaniu...

Dakujem za reakciu. Ja mam skor pocit ze pokial si budem vyhradzovat cas na tie citove zalezitosti, ze prave vtedy sa zblazdnim. Aj ked pred tym chcem utekat, vzdy v noci ma to dobehne a musim mysliet na svoju teraz uz ex, na svojho otca ktory sa trapi rovnako ako ja, na svoju nebohu maminu a aj na skolu a rano sa potom budim s vystipanymi ocami lemovanymi kruhmi od nevyspatia.
Musim sa priznat ze som uz aj rozmyslal o tom najubohejsom rieseni, ale nastastie sa mi tieto myslienky podarilo zahnat a som znova v stadu kedy chcem bojovat len neviem ako. Viem ze mi ani vy nedokazete poradit, ale chcel som skusit aj formu anonymneho sa vyrozpravania

v skole byvaju ustretovy v takychto situaciach, skus si vybavit odklad alebo specialny studijny program
pokial otec naozaj pride o pracu bola by skoda keby si prisiel o 4 roky na VS a urcite budes vediet pomoct rodine skor s ukoncenou VS ako bez

ostetne musi len preboliet, v tom sa pomoct nijako neda

prohibit napísal:Ja mam skor pocit ze pokial si budem vyhradzovat cas na tie citove zalezitosti, ze prave vtedy sa zblazdnim.

Tak si na ne nevyhradzuj cas. Relax vsak nezanedbaj. Znizi ti to vykonnost a to nepotrebujes.

mne to pripomina depresiu, hlavne ked hovoris ze nemas uz ani chut preco zit a tento stav negativizmu trva uz viac ako 2 mesiace...ktore z tychto bodov momentalne pocitujes?
1/Prestrvávajúca smutná, úzkostlivá alebo „prázdna“ nálada
2/Negatívny pohľad na seba a seba podceňovanie
3/Pocity beznádeje, pesimizmu alebo bezmocnosti
4/Seba obviňovanie a strata zmyslu života
5/Strata záujmu a radosti
6/Nespavosť, predčasné ranné prebúdzanie sa, alebo naopak nadmerná ospalosť a spavosť aj v priebehu dňa
7/Strata chuti do jedla, výrazné zníženie váhy, alebo naopak prejedanie sa a priberanie hmotnosti
8/Pokles energie, únava, malátnosť (jednoduché činnosti si vyžadujú nadmernú námahu)
9/Nezáujem o sexuálny život
10/Nadmerné polihovanie alebo posedávanie, neschopnosť prinútiť sa k činnosti, odkladanie činnosti
11/Myšlienky na smrť alebo samovraždu, pokus o samovraždu
12/Nespokojnosť, nervozita, nadmerná podráždenosť
13/Obtiaže so sústredením sa, zapamätaním si rozpamätávaním sa s pamäťou vôbec (našťastie prechodné) problémy s rozhodovaním
14/Pretrvávajúce telesné príznaky ako bolesť hlavy, poruchy trávenia, zápcha, dlhodobé bolesti
15/Ťažoba na hrudi, stuhnutosť alebo ochabnutosť svalstva, rýchla únava
16/Nadmerné obavy a starosti, časté pocity napätia, robenie si starostí z maličkostí

ephramko napísal:mne to pripomina depresiu, hlavne ked hovoris ze nemas uz ani chut preco zit a tento stav negativizmu trva uz viac ako 2 mesiace...ktore z tychto bodov momentalne pocitujes?
1/Prestrvávajúca smutná, úzkostlivá alebo „prázdna“ nálada
2/Negatívny pohľad na seba a seba podceňovanie
3/Pocity beznádeje, pesimizmu alebo bezmocnosti
4/Seba obviňovanie a strata zmyslu života
5/Strata záujmu a radosti
6/Nespavosť, predčasné ranné prebúdzanie sa, alebo naopak nadmerná ospalosť a spavosť aj v priebehu dňa
7/Strata chuti do jedla, výrazné zníženie váhy, alebo naopak prejedanie sa a priberanie hmotnosti
8/Pokles energie, únava, malátnosť (jednoduché činnosti si vyžadujú nadmernú námahu)
9/Nezáujem o sexuálny život
10/Nadmerné polihovanie alebo posedávanie, neschopnosť prinútiť sa k činnosti, odkladanie činnosti
11/Myšlienky na smrť alebo samovraždu, pokus o samovraždu
12/Nespokojnosť, nervozita, nadmerná podráždenosť
13/Obtiaže so sústredením sa, zapamätaním si rozpamätávaním sa s pamäťou vôbec (našťastie prechodné) problémy s rozhodovaním
14/Pretrvávajúce telesné príznaky ako bolesť hlavy, poruchy trávenia, zápcha, dlhodobé bolesti
15/Ťažoba na hrudi, stuhnutosť alebo ochabnutosť svalstva, rýchla únava
16/Nadmerné obavy a starosti, časté pocity napätia, robenie si starostí z maličkostí

1,2,3,4,5,9 (ale to bude kvoli rozchodu, aj keby sa nestali ine veci tak po rozchode proste clovek chce byt isty cas sam a nechce mat ani sex a veci okolo toho)

a myslis, ze ludia, ktori maju depresiu tak ju maju "len tak" ? ...samozrejme ze spustacom byvaju prave kriticke zivotne obdobia...

nerozmyslal si nad tym, ze vyhladas odbornu pomoc ?

ephramko to nemyslíš vážne? Taka polovica z týchto bodov pasuje aj na mňa a depresiu si myslím určite nemám.

prohibit: Určite sa k problemu nestavaj takýmto prístupom, ako tu vypisuje ephramko. Zvalovanie problemov na depresiu či inú chodobu, sebalútosť a utekanie tak od reality ničomu nepomôže. Ak sa cítiš, že by si mal navštíviť terapeuta, tak ho určite navštív! Snaž sa problemom čeliť racionálne. Prioritou je nejako dokončiť školu. Predpokladám, že bc. už máš. Určite si dorob toto skúškové, s tým už vela nenarobíš, to je priorita.
Možným riešením dalej je externé štúdium (ak take škola poskytuje v tvojom odbore), individuálny študijny plan, v horšom pripade prerušenie študia (dostať sa po roku zasa do školy bude problem).
Toto záleží od toho, ako bude otec na tom s prácou a či budeš musieť nastúpiť aspoň na polovičný úväzok do práce. Relax je dôležitý, idealne venovať sa športu alebo inej žene, ako je ex. Proste na ex je najlepšie teraz zabudnúť (viem, ake je to ťažké).

frikso, ale ty nepocitujes potrebu toto riesit a zaoberat sa tym, doslova "volat o pomoc" ako to robi uzivatel, ktory zalozil tuto temu...

je sice velmi pekne ked mu vravis, ze ma mysliet na inu zenu, dokoncit skolu a co presne ma robit...ako keby to on sam nevedel (nie je nesvojpravny), lenze on evidentne nevidi zmysel v tom, preco by to mal robit, po tom vsetkom co sa mu stalo a co posledne 2 mesiace zaziva a pocituje...

a rady typu "zabudni na ex", to je teda rada nad zlato, ako keby lekar choremu povedal "tak sa citte ako zdravy", miesto toho aby riesil pricinu a predpisal lieky...rovnake je to v tomto pripade, zazil rozchod, zazil ine negativne udalosti...rada typu "nemysli na to" fakt teda urcite pomoze...

ephramko: Hlavne ty si ten, čo je opravneny stanovovať diagnozy. Najprv si naštuduj, čo je depresia a potom sem píš.

Ja som takým obdobím tiež prechádzal a nie je to tak dávno. A tiež som počúval od okolia, ako mám depresiu.
To, že nemá motiváciu je evidentné, presne ako píšeš. A on ju sem prišiel hladať a nie počúvať, ako má depresiu (a teda je to mimo jeho síl to vyriešiť). Sám si stanovil svoje priority, správne pomenoval svoje problémy. Je v strese a nemá motiváciu a chuť riešiť problémy. Počúva od okolia falošný súcit a sám si uvedomuje že to nie je to, čo teraz potrebuje.
A ty prídeš a začneš tu motať o depresii. To nechaj na odborníkov. Depresia je diagnóza a nie neschopnosť riešiť svoje problémy.

A rada zahnať myšlienky na ex nejakou činnosťou /napr. športom/ je rada nad zlato. Máš inú? Akú? Ponárať sa do svojich pocitov? Poznáš lepší spôsob, ako zabudnúť na bývalú, než sa namotať na nejakú inú? Osobne presne viem, o čom píšem, zažil som to. A ty?

ephramko ma pravdu, ono sa to neda iba tak nemysliet. Ked som s nou uz planoval buducnost a bral som ju ako clena rodiny, tak je to ako keby druha smrt v rodine. Ona je zlata ze sa mi snazi pomoct, ale ja som jej pomoc odmietol lebo stretavat sa s nou a rozpravat mi nerobilo dobre. Castokrat sa tema obratila na riesenie nasej minulosti a rozne rozhovory ktore nepomahali ani mne ani jej. Takze sme kontakt uplne prerusili na dobu neurcitu. Venovat sa inej zene teraz nedokazem, musis si uvedomit ze rovnaku stratu v rodine preziva moj otec a ak sa mam niekomu venovat, tak jemu. Musime sa navzajom podporovat a byt jeden druhemu vzorom. Ja som behom dvoch mesiacov stratil dvoch ludi na ktorych mi neskutocne zalezalo, a nedokazem sa len tak venovat inej zene a smiat sa ci flirtovat. To proste nejde.
Nad lekarskou pomocou som nepremyslal, neviem si predstavit ze by som si dokazal teraz najst cas a chodit 3x tyzdenne na nejake sedenia ktore by som mal platit z neviem coho. Bakalar uz som, to mas pravdu. Tento semester chcem dokoncit, ostavaju mi len dve skusky tak by bolo hlupe teraz odist a stratit aj to co uz mam takmer v hrsti. Skola je vsak teraz ten najmensi problem co ma trapi z tych co som vymenoval

No veď najlepší je čas... Neviem Frikso, ale písal, že teraz nemyslí ani sex a pod. Tak sa mi zdá, že hľadať si inú žensku nebude Obzvlášť keď danú osobu ľúbil...( proste chec to čas) . A aj keby si našiel neviem, povedal by som, že keď bude sám zase bude rozmýšľať o všetkých iných možných veciach a pomôže mu to len málo...

No a neviem ako by som to riešil ja na tvojom mieste, ale z VŠ by som určite neodišiel. Zbytočne potom 4 roky a ako už bolo spomínané viac pomôžeš keď ju budeš mať ako len SŠ. Skús sa so školou dohodnúť, myslím, že sa dohodnete...

Držím palce

ja som diagnozu nestanovoval, bol to len moj sukromny tip, nic viac...pokial si si nevsimol, tak som mu povedal, aby vyhladal odbornu pomoc...pretoze podla mojho nazoru mu tu nie je nikto z nas schopny pomoct...

ked clovekovi v takomto stave, doslova naplanujes co ma urobit ako keby bol nesvojpravny, to je podla teba motivacia ???? on nevidi dovod PRECO by to mal robit...

ty si myslis, ze je spravne riesenie po rozchode si najst hned noveho partnera? rozchody na nieco sluzia, su tu na to, aby sme sa ponaucili z toho co sme zazili, aby sme chyby neopakovali dalej v dalsich vztahoch...no ty sa svoje zlyhanie snazis vytesnit takym sposobom, ze hned skocis do noveho vztahu, dookola budes nuteny robit stale tie iste chyby...a to nehovorim este o tom, ze nevyriesene konflikty a city zbytocne takymto sposobom prenasas stale na noveho a noveho cloveka a trapis dalsich ludi...

__________________________________________________________________________________________________________

prohibit v kazdom okresnom meste je referat poradensko-psychologickych sluzieb, na nete najdes urcite take centrum aj v blizkosti tvojho bydliska...su tam odbornici pripraveni ti dalej poradit, zajdi tam najprv sam, pripadne aj s otcom...a porozpravajte sa tam...je to zadarmo...anonymne...
pripadne na kazdej poliklinike alebo nemocnici je aj psychiater, nepotrebujes ziadny listok od obvodneho lekara...mozes ist rovno za tym psychiatrom v case jeho ordinacnych hodin, je to tiez zadarmo...on si ta vypocuje, porozprava sa s tebou a nasledne ti povie aky bude dalsi postup, pripadne ta odporuci k inemu odbornikovi, ktory sa specializuje na tento druh problemov...
tieto kontakty urcite najdes na nete, aj cas ordinacnych hodin...keby si chcel, tak mi napis spravu a ja ti pomozem podla tvojho mesta (obce) najst kontakty na nejakych odbornikov...
alebo mozes zavolat na linku dovery, tam sa tiez s tebou porozpravaju a najdu ti kontakt na odbornika v blizkosti teba...

prohibit napísal:ephramko ma pravdu, ono sa to neda iba tak nemysliet. Ked som s nou uz planoval buducnost a bral som ju ako clena rodiny, tak je to ako keby druha smrt v rodine. Ona je zlata ze sa mi snazi pomoct, ale ja som jej pomoc odmietol lebo stretavat sa s nou a rozpravat mi nerobilo dobre. Castokrat sa tema obratila na riesenie nasej minulosti a rozne rozhovory ktore nepomahali ani mne ani jej. Takze sme kontakt uplne prerusili na dobu neurcitu. Venovat sa inej zene teraz nedokazem, musis si uvedomit ze rovnaku stratu v rodine preziva moj otec a ak sa mam niekomu venovat, tak jemu. Musime sa navzajom podporovat a byt jeden druhemu vzorom. Ja som behom dvoch mesiacov stratil dvoch ludi na ktorych mi neskutocne zalezalo, a nedokazem sa len tak venovat inej zene a smiat sa ci flirtovat. To proste nejde.
Nad lekarskou pomocou som nepremyslal, neviem si predstavit ze by som si dokazal teraz najst cas a chodit 3x tyzdenne na nejake sedenia ktore by som mal platit z neviem coho. Bakalar uz som, to mas pravdu. Tento semester chcem dokoncit, ostavaju mi len dve skusky tak by bolo hlupe teraz odist a stratit aj to co uz mam takmer v hrsti. Skola je vsak teraz ten najmensi problem co ma trapi z tych co som vymenoval

Neber moje slova nijako záväzne. Šport či iná žena (nemá ísť výlučne o sex) som dal ako príklad možností ako príjsť na iné myšlienky. Ja osobne, keď som sa rozišiel po 4,5 roku som mal pri sebe jednu kamaratku, s ktorou som trávil hodne času, vela sme sa rozpravali a prerastlo to do citov (z mojej strany). Avšak nikdy medzi nami nakoniec nič nebolo, no aj tak mi to pomohlo.. A vela som športoval, chodil s kamaratmi na pivo. Sedenie doma ma ubijalo.
-Ty to máš zložitejšie ešte o tú mamu, k tomu ti neviem napísať nič, lebo v živote som nič podobné ani v vzdialenej rodine nezažil. Držim ti však palce, toto ťažké obdobie zvládneš! Dobré je mať po boku kamarátku/kamaráta/otca, kt. ťa vypočuje, pochopí a povie ti tie správne slová, ktoré ti dodajú zmysel a silu ísť ďalej.

prohibit napísal:Zdravim, snad som to zaradil do spravnej kategorie. Veci sa maju tak, ze som vzdy bol velky optimista. Ked nieco nevyslo, bral som to ako poucenie ze nabuduce musim byt este lepsi a silnejsi. Urcite to poznate, ze prisli krizy. Raz je clovek hore, raz dole. Vacsinou to ale prejde behom tyzdna ci dvoch. Moja trva uz druhy mesiac, a zacinam byt bezradny. Najprv ma nechala frajerka s ktorou som uz videl spolocnu buducnost, potom prisli vazne zdravotne problemy v rodine ktore skoncili az smrtou, do toho (zrejme aj kvoli timto faktorom) problemy v skoled kde mi hrozi ze ma vyrazia (som na vyske, stvrty rocnik) a fotrovi oznamili ze ho prepustia (pracuje na zeleznici a urcite ste postrehli aka je tam teraz situacia). To samozrejme vedie k financnym problemom, kedy sa setri kazda korunka lebo od marca bude zrejme nezamestnany. Je toho prilis vela, a prilis vazne problemy a ja uz fakt neviem ako dalej. Hovorim si ze v prvom rade musim spravit existencne skusky v skole a potom si mozno dat odklad lebo asi nebude na platenie intraku a zrejme bude treba pomoct doma. Problem je, ze ja uz nemam ziadnu chut do zivota, a ludia co ma poznali ako vecne sa usmievajuceho a vtipkujuceho zraju na mna pozeraju so sucitom co mi este viac pritazieva.

na zenu sa teraz vykasli aspon dajaka dobra sprava pre tvojho otca http://ekonomika.sme.sk/c/5726551/radic ... ciach.html
a skolu si dokonci za kazdu cenu lebo budes lutovat do buducna

od piatku som doma s otcom, a boli sme spolu na turistike, pozreli nejake filmy a tak.. travime spolu vsetok cas. Prestal som chodit na internet (teda aspon som to obmedzil na minimum potrebne ku skole) a potom sa to nejak da zvladat. Chcel som napisat aj svojej ex, ale nevedel som co a skoncilo to tak ze som drzal mobil v ruke a pozeral nan ako puk
Son-Goku: dakujem za ponuku s pomocou, ale neviem o com by som s tebou pisal ked nedokazem najst slova pre svojich najblizsich. Lekarskej pomoci sa tiez chcem vyhybat tak dlho ako to len bude mozne. Nechcem sa citit ako slaboch ktory nevie svoje problemy vyriesit sam (i ked to trosku protireci zalozeniu tejto temy). Dakujem vam vsetkym za podporu