seth82 napísal:Obmedzenia by som ja navrhol ľuďom šíriacim bludné informácie o nebezpečenstve zo strany Slobodomurárov a ŽIdov, o svetovej nadvláde, atď a riešil by som ich podľa trestného činu šírenia poplašnej správy podľa paragrafu 199 TN, za čo môžu schytať 6 mesiacov až 3 roky. Pretože vidíme, ako takéto zhovadilosti pôsobia na dnešnú mládež, viď jeden z diskutujúcich.

inak pre tvoju zaujimavost boli a su vela ludi ktori v rannom veku dokazali niekedy ovela viac ako clovek v priemernom veku(Einstein

Ale zrejme znova robim nejaku konspiraciu, ta ADL asi ani neexistuje, zidia predsa nemaju ziadnu moc

seth82 napísal:tehla:
Korag: ROFL. Takže máme nový fakt na svete - spomínaním veku spoludiskutujúcich vlastne im pripomíname svoju vysokú školu. Lebo to nie je dedukcia, je to fakt.

K tým "dôkazom" -to, čo si poslal, nie je nič iné, iba typická konštrukcia založená na podobnosti, náhode a iných obľúbených pracovných nástrojov podporovateľov konšpirácií. Ja som tiež poslal obrázok, z ktorého vlastne nejako vyplýva, že recyklácia je vlastne židovské spiknutie. Niekto si tu môže myslieť, že je to celé iba náhoda, ale kto vie?

Nárečie nie je spisovná Slovenčina. Ani ja tu netrepem po spišsky, pričom som zo Spiša. O akých to dôkazoch vykonštruovaných v mojej hlave tu meliem? Prosím, pripomeň mi to, pretože zasa neviem, o čom to drístaš.

O akých to dôkazoch vykonštruovaných v mojej hlave tu meliem? Prosím, pripomeň mi to, pretože zasa neviem, o čom to drístaš

seth82 napísal:Obmedzenia by som ja navrhol ľuďom šíriacim bludné informácie o nebezpečenstve zo strany Slobodomurárov a ŽIdov, o svetovej nadvláde, atď a riešil by som ich podľa trestného činu šírenia poplašnej správy podľa paragrafu 199 TN, za čo môžu schytať 6 mesiacov až 3 roky

hughito napísal:A mne nikto nič nevnucuje, žiadne oficiálne "pravdy"

hughito napísal:Vy ste tu začali tvrdiť niečo o symboloch, tak som si o tom niečo prečítal, zistil a je mi to úplne jasné.

Tragikomedia spočiva v tom, že ty si to ani neuvedomuješ

Ide o to, čo si si prečital, všakže. Ja si napr. nedovolim tvrdiť, že mi je to uplne jasné.

Ano – mam pochybnosti, myslim si niečo, chcel by som o tom diskutovať a vymieňať si nazory s inymi ľudmi. Ale poniektori uživatelia sa tak boja tej diskusie ako čert križa, dokonca sa vyhražaju paragrafmi. Ak niečomu neverim, nepotrebujem predsa hrať taky teáter.

Pýtal som sa ťa, že kde sa chválim, neodpovedal si.
Pýtal som sa ťa, že kde píšem, že som bohatší ako ostatní, neodpovedal si.
Pýtal som sa ťa, že kde píšem, že vlastním rozsiahle pozemky, neodpovedal si.
Pýtal som sa ťa, že kde som písal to, čo je v mojom predchádzajúcom príspevku podčiarknuté, neodpísal si.
Kde som písal o mojich životných úspechoch?
Kde som písal, na čo nemám?

hughito napísal:Však vaše jediné dôkazy o nadvláde Iluminátov boli symboly na bankovke.

hughito napísal:flejmy vyvolávate vy, konkrétne hlavne ty

seth82 napísal:Korag: Moje ROFL si "neneham" pre svojich anglických spolužiakov, ak nevieš, čo to znamená (veď si rozumel Wiki, tak kde je problém), použi Google.

Citujem:"napisal som ti uz davnejsie ze mi je uplne jedno ci chodis na nejaku vysoku skolu alebo na Oxford...to bola tvoja prva vyhovorka na moj prispevok." - excuse moi? Nemám sa znovu citovať? Neodpísal som ti, že je úplne jedno, či má človek výšku, alebo nie, že veľa krát je sedliacky rozum viac ako kadejaké tituly? Máš krátku pamäť? Nevieš čítať? Čo to tu dookola stále omieľaš s mojou školou?? Moja škola je voči tejto diskusii úplne irelevantná. Tvoj vek je iná vec, ak to nevieš pochopiť, to je už tvoja smola. Za posielanie vašich príspevkov do gramatického okienka mi nestojíte, ja nie som ty a nepotrebujem šíriť túto diskusie nikde inde. Mimo tejto diskusie je pre mňa každý úživateľ užívateľom a mimo tejto témy (Politika) kľudne diskutujem s každým tak, ako keby sa tu nič nestalo.

Kde som nadával na tvoje nárečie? Vieš mi to sem prilepiť? Namietal som voči tvojemu pŕzneniu Slovenčiny a spomenul som, že ja tu tiež nedrístam po spišsky.

Ja tu neobsmŕdam, na rozdiel od teba. ReCyklovať sa píše s i, si tak zaostalý, že nevieš ani len správne opísať slovo z obrazovky. A čo je na tom znaku recyklácie tak nedôveryhodné? Pre mňa je presne tak dôveryhodný, ako tie tvoje "dôkazy".

Ale toto:"potom vsetko co sme sem postli v poslednej dobe je na 120% pravda oproti tvojim proti-dokazom" - to je úplný gól. Ty si tu ŽIADNE dôkazy neposlal, kedy to už konečne pochopíš? A JA som tu neposlal taktiež žiadne, čoho som si vedomý, pretože som nemal z tvojej strany čo vyvrátiť. Ty mi nebudeš porúčať, že aké témy a kde si mám zakladať. No a na diagnózu môjho duševného zdravia a na moju typológiu osobnosti mám odborníkov, nebudem predsa veriť tej tvojej, alebo si už odborníkom aj na to? Hádam bude z teba nejaký polyhistor, Matej Bel je šuvix...

Takže ja drístam o dôkazoch, ktoré vyžadujem a ktoré sú vlastne vykonštruované v mojej hlave. Ty si celkom mimo. Absolútne nedokážeš diskutovať a uvažovať (iba konštruovať a vymýšľať si), ideš v dobrých šľapajách.

Absolútne nedokážeš diskutovať a uvažovať (iba konštruovať a vymýšľať si), ideš v dobrých šľapajách

Prečitaj si celu tuto temu človeče a neotravuj furt, bud trocha samostany

Pri tvojej nechapavosti si zrejme nezaregistroval ako to naozaj je. Dosť dlho som sa zdržiaval a na Setha 82 som vôbec nereagoval, aj ked sa marne viackrat snažil provokovať a teraz dosiahol čo chcel a ide si spokojne pozrieť film, pre mna je tento človek obyčajny chudak a tym u mna hasol. A toto je moja uplne posledna reakcia na neho. A teraz nech uteka na sud ma udať za paragraf eštebak

Slobodomurárstvo je významným ideovým a mocenským činiteľom súčasného sveta. Jeho vplyv sa prejavuje všade, no najmä v tých krajinách, ktoré boli výrazne ovplyvnené kresťanstvom. V nich sa výrazne podieľa na ich odkresťančení a demoralizácii. Preto mnohé z týchto krajín mravne klesli pod tie krajiny, nad ktorými pôvodne mali mravné prvenstvo.

Je pôvodcom mnohých propagandistických i fyzických útokov na Katolícku cirkev, vzbúr, prevratov, revolúcií, vrážd, vzniku a zániku štátov, ako aj rozšírenia alebo uzákonenia rôznych bludných ideológií, sekularizácie, ateizmu, špiritizmu, reinkarnácie, radikálneho feminizmu, pornografie, umelej antikoncepcie, sterilizácie, rozvodov, potratov, eutanázie atď.

Verejnosť však nepozná, čo je v pozadí tohto diania. Ani tí, ktorí si osvojili slobodomurárske idey, si neuvedomujú, čím sa nekriticky riadia. Totiž bežne sa slobodomurárstvo k svojmu pôsobeniu nepriznáva, utajuje ho. To výrazne napomáha k jeho úspechom. Predovšetkým utajuje svoj hlavný zámer: odviesť ľudí od večnej spásy, najdôležitejšej veci v ich živote.

Namiesto Boha im podsúva náhradné životné ciele: materiálnu hojnosť, telesnú neviazanosť, slávu alebo moc. Nabáda ich na konanie zla, k čomu majú sklon v dôsledku dedičného hriechu. Aby v tom malo úspech, snaží sa ich presvedčiť, že zlo nie je zlom. Dokonca im zlo predstavuje ako dobro: duchovné otroctvo nazýva slobodou, mravný úpadok pokrokom, hlúposť múdrosťou atď. Snaží sa vyvolať dojem, že jeho lži sú pravdou. Pravé hodnoty a ich obrancov potupuje, zosmiešňuje a prenasleduje.
Bez poznania slobodomurárstva mnohé významné javy v minulosti a v súčasnosti možno iba popísať, ale nie vysvetliť. Zdajú sa byť náhodnými a navzájom nesúvisiacimi. Obvykle sa vysvetľujú vedeckým pokrokom, národným hnutím, hospodárskou motiváciou a podobne. V skutočnosti majú duchovnú príčinu: boj Boha a diabla, ktorý je základom dejín

Čo je to slobodomurárstvo ?

Podľa slobodomurára Srba doteraz sa nikomu nepodarilo podať jasnú a vyčerpávajúcu definíciu slobodomurárstva, každá z doterajších definícií vystihuje len časť z celého pojmu. Navyše je rozdiel medzi definíciou pre verejnosť a defíníciou určenou pre slobodomurárov. Napr. slobodomurársky spolok Veľký východ Francúzska má vo svojich stanovách, platných od r. 1884, túto definíciu: „Slobodomurárstvo je ľudomilná, filozofická a pokroková inštitúcia a jej cieľom je hľadanie pravdy, štúdium morálky a solidárnosť. Jej zásadou je vzájomná tolerancia, úcta k sebe a k ostatným a absolútna sloboda vyznania. Metafyzické predstavy považuje za osobnú záležitosť svojich členov, odmieta akékoľvek dogmatické tvrdenia. Jej heslom je sloboda, rovnosť, bratstvo. Slobodomurárstvo má za úlohu rozšíriť na všetkých ľudí bratské putá, ktoré zjednocujú slobodomurárov na celej zemeguli.“ Podľa Francúzskej národnej veľkolóže, inej slobodomurárskej organizácie: „Slobodomurárstvo vytvára Chrámy Ctnosti a kope hroby nerestiam prostredníctvom učenia založenom na alegóriách ukrytých za symbolmi.“2

Tieto a ďalšie nejasné slobodomurárske definície nezodpovedajú skutočnosti. Napr. keď koncom 19. st. vo Francúzsku zaviedli slobodomurári školu podľa svojich zásad, tá vo svojich absolventoch nevytvorila cnosti a nevykopala hroby nerestiam. Aj podľa vtedajšieho slobodomurára, politika J. Simona, vyšli z nej lotri a zločinci.3 Lživosť tvrdení Veľkého východu Francúzska je rozobraná na iných miestach.

Na základe vyjadrení významnejších slobodomurárov a ich činnosti, slobodomurárstvo možno charakterizovať ako sústavu pseudonáboženských tajných organizácií, založených na liberalizme a okultizme, v ktorých sa praktizujú osobitné obrady.
Slobodomurárstvo je podľa svojho predstaviteľa Alberta G. Mackeya (tiež Mackaya) náboženskou inštitúciou. Má svoju vieru. Tá je viac alebo menej stotožnená s neurčitými predstavami, ktoré sa zbiehajú okolo nejasných hesiel slobody, rovnosti a bratstva. Má svoj zvláštny systém morálky, svoje zvláštne obrady, svoj kult, svoju hierarchiu, svojich „svätých“. V skutočnosti je náboženstvom bez Boha4, čiže pseudonáboženstvom.

Hoci to najmä jeho predstavitelia zvyknú popierať, slobodomurárstvo zo zásady utajuje dôležité veci, týkajúce sa jeho náuky, kultu, pôsobenia, členstva, vedenia, vzniku a najmä cieľa. Podľa manifestu Veľkej lóže Nemecka z r. 1794 svet je nedostatočne silný, aby uniesol odtajnenie slobodomurárskeho cieľa. Svoje tajomstvá zachováva aj pred prevažnou väčšinou svojich členov.5

Organizácia slobodomurárstva je uvedená v osobitnej časti.
Jedným z ideových základov slobodomurárstva je tzv. liberalizmus (od slova sloboda), ktorý je súčasťou jeho názvu. Značí „slobodu“ od Boha a druhých ľudí, od Desatora.6 Toutou lživou slobodou sa človek podsúva ako najvyššia morálna autorita miesto Boha. Takémuto pokušeniu boli vystavení už prví ľudia a na škodu svoju i svojich potomkov mu podľahli.7 Povyšovaním sa na úroveň Boha, človek odmieta, aby základom jeho vzťahu k druhým bytostiam boli povinnosti Desatora.

Preto sa v slobodomurárskom jazyku nevyskytuje pojem hriech. Povinnosti sa majú nahradiť právami- ľudskými právami. Keďže človek na rozdiel od Boha nie je dokonalý, v dôsledku dedičného hriechu je rozumovo slabý a náklonný ku zlému, svoje nerozumné sebecké želania bude chcieť pokladať za svoje práva. A to nielen na úkor práv Boha, ale aj úkor práv iných ľudí, predovšetkým na úkor slabých. Takto chápané právo je „právom“ na hriech, takto chápaná sloboda je „slobodou“ pre zlo, je to priestranná brána a široká cesta, vedúca do zatratenia.8 Takýto prístup k životu podporuje slobodomurárstvo šírením viery v deizmus alebo v ateizmus. Deizmus tvrdí, že Boh stvoril svet, ale ďalej sa už oň nestará, a teda človek nech si robí, čo chce. Prejavuje sa hlavne v anglosaských krajinách, t. j. u väčšiny slobodomurárov. U ich menšej časti sa prejavuje ateizmom, t. j. nielen praktickým, ale aj teoretickým odmietaním Boha.9

Druhým ideovým základom slobodomurárstva je okultizmus (tajomnosť, skrytosť). Tento pojem nie je celkom vyhranený, ani iné pojmy na označovanie tohto prúdu: ezoterizmus, gnosticizmus, hermeticizmus, „mysticizmus“. Možno ho chápať ako sústavu tajných vied (alebo pavied) a s nimi spojených praktík. Zahŕňa panteizmus, reinkarnáciu, špiritizmus, mágiu a pod. Panteizmus (všebožstvo) vysvetľuje svet ako výron neosobného božstva. Panteizmom sa odmieta dogma stvorenia, stiera sa hranica medzi Stvoriteľom a stvorenstvom, zbožšťuje sa človek. Dôsledkom panteizmu je viera v reinkarnáciu (prevteľovanie). Reinkarnácia je predstava o prevteľovaní duší z jedných organizmov do druhých, vrátane takých, ktoré nijakú dušu nemajú- rastlín a zvierat. Špiritizmus je snaha o kontakt s duchmi, spravidla s dušami zomretých ľudí. Ak v ňom dôjde k skutočnému kontaktu s duchmi, v skutočnosti je to kontakt s diablami, ktorí sa vydávajú za tieto duše. Mágia (čarodejníctvo) je snaha získať mimoriadnu moc nad živou alebo neživou prírodou alebo ľuďmi, jej výsledok má presahovať prirodzené vlastnosti badateľnej príčiny. V prípade úspechu je to tiež v dôsledku pôsobenia zlých duchov. Kým liberalizmus vedie k uctievaniu človeka na úkor Boha, okultizmus vedie k nevedomému alebo aj k vedomému uctievaniu diabla.

Vplyv okultizmu sa prejavuje najmä vo vedení slobodomurárstva. Jednotlivé druhy okultizmu boli prísne zakázané už v Starom zákone.10 Tak ako deizmom a ateizmom, aj reinkarnáciou sa popiera peklo. Popieraním pekla sa v mnohých ľuďoch podporuje nezachovávanie Desatora. Podľa sv. Marii Faustyny Kowalskej zatratené sú väčšinou tie duše, ktoré v peklo neverili.11
Oba ideové základy slobodomurárstva sú spojené v jeho obradoch. Súčasťou obradov sú isté symboly: trojuholník, kruh, kružidlo, uhlomer, kladivo, slnko, mesiac, hviezdy, číslo 3 pri rôznych príležitostiach- napr. trojnásobné udretie kladivkom, používanie istých farieb- hlavne modrej atď. Jednotlivé obrady pre isté príležitosti majú viaceré obmeny, aby boli čo najúčinnejšie v danom prostredí.

Preto jestvujú viaceré sústavy obradov, napr. Škótsky obrad starý a prijatý, Francúzsky alebo moderný obrad, Yorský obrad, Memphis a Mizraim atď. Väčší význam ako vonkajšie odlišnosti má odlišné chápanie daného obradu alebo znaku. To závisí od hĺbky vniknutia do slobodomurárstva, pričom s rastúcou hĺbkou rastie ich protikresťanský výklad. Rituál je často akousi náboženskou liturgiou.12 Je spotvorenou napodobeninou katolíckych obradov. Vodcovia slobodomurárskej skupiny, alebo aj iní slobodomurári, vystupujú v úlohe kňaza alebo i veľkňazov. Rituálny odev vyššieho stupňa sa nazýva ornátom. Pre budovu lóže sa používa výraz chrám alebo svätyňa, stôl predsedu sa nazýva oltár, slobodomurárstvo i hodnostári lóže sa označujú svetlom. Slobodomurárstvo má svoje sviatky, pohrebné ríty a pod.13

Významné miesto v slobodomurárskych obradoch má predstavovanie istých udalostí z Biblie, ale tak skreslene, že ich zmysel je úplne prevrátený. V nich má hlavné miesto legenda o Hiramovi (tiež Hiram Abiff, Hiram Abi, Chiram, Adoniram), ktorý je predstavovaný ako staviteľ Šalamúnovho chrámu. Podľa nej prebieha časť obradu pri udeľovaní slobodomurárskej hodnosti majstra. Legenda má mnohé obmeny. Jej jadrom je, že traja stavební robotníci- tovariši, chceli byť majstrami. To Hiram odmietol. Preto ho zavraždili. Tým sa stalo neznámym heslo, ktorými sa majstri spoznávali.

Preto sa zaviedlo nové heslo. Táto legenda je výmyslom, nikto z Hiramov, spomenutých v Biblii, nebol staviteľom Šalamúnovho chrámu. No väčšina slobodomurárov pokladá legendu za skutočnosť, hoci aj ich ideológovia udávajú, že je len obmenou staroegyptskej pohanskej legendy o Isise a Osirisovi.14 Príbeh je inotajom, v ktorom je nejasné, koho predstavuje Hiram a koho robotníci. V závislosti od výšky slobodomurárskeho stupňa predstavuje Hiram veľmajstra templárov Jakuba Molaya, alebo zakladateľa manicheizmu Manesa, alebo Jehovu- Boha Židov (v protiklade s Najsvätejšou Trojicou kresťanov), alebo vyvolený židovský národ, alebo údajne pôvodný stav ľudstva- rovnosti, slobody a bratstva atď. Podľa ďalšieho vysvetlenia je to diabol, dobrý boh slobodomurárov, zhodený z trónu Bohom kresťanov, Najsvätejšou Trojicou.15 Hiram pre má pre slobodomurára znamenať niečo podobné, čo Kristus pre kresťana.16 Obrady vyšších slobodomurárskych stupňov sú spojené s dejinami rehole templárov17, ktorá vznikla počas križiackych výprav. Pretože jej predstavitelia sa odchýlili od katolicizmu, pápež ju začiatkom 14. st. zrušil.

Najvyšším symbolom a predmetom kultu v slobodomurárstve je Veľký staviteľ vesmíru (tiež Veľký staviteľ všetkých svetov, Veľký staviteľ všehomíra, Veľký architekt sveta a pod.). Ten spája najnezmierniteľnejších materialistov i špiritualistov, ktorí sú jeho členmi.18 Tento pojem je tiež nejasný. Môže označovať Boha, človeka, prírodu alebo diabla. Tým slobodomurárom, ktorí veria v Boha, sa ním podsúva predstava, že Boh je bytosť obmedzená. Totiž staviteľ tvorí niečo z niečoho, no Boh stvoril svet z ničoho.19
Slobodomurárske obrady sú navonok smiešne. No majú značný význam. Podporujú disciplínu medzi slobodomurármi, tvárnia ich v slobodomurárskom duchu. Pod ich sugestívnym vplyvom nekriticky prijímajú nezmysly od svojich vodcov. U mnohých vzbudzujú túžbu po opakovaní, ako keby boli drogou. Majú rúhavého ducha, čo sa jasnejšie prejavuje vo vyšších stupňoch slobodomurárstva.20

Slobodomurárstvo sa nevyznačuje jednotným svetonázorom, ale istými zásadami, ktoré si jeho členovia osvojujú v rôznej miere. Satanistické pozadie slobodomurárstva a s tým súvisiaca radikálna protikatolícka orientácia sú bližšie rozobrané v osobitných častiach.

Organizácia slobodomurárstva

Organizovanosť- a to s osobitnými zásadami: výberovosť členov, ich „bratstvo“ (vzájomná podpora), medzinárodnosť a tajomnosť, je jedna z príčin sily slobodomurárstva.1
Základná organizačná jednotka sa nazýva lóža. Význam tohto slova je nejasný. Spravidla sa uvádza, že toto slovo v niektorých európskych jazykoch pôvodne označovalo dom, v ktorom bývali stredovekí budovatelia chrámov. Preto sa voľne prekladá ako dielňa. Podľa iných výkladov toto slovo pochádza zo starej nemčiny a znamená zákon , alebo zo staroindického sanskritu a znamená svet alebo z hebrejčiny a znamená susednú miestnosť- vo vzťahu k Šalamúnovmu chrámu. Šalamúnov chrám má v slobodomurárskej symbolike značný význam. Lóža tiež označuje miestnosť, v ktorej sa slobodomurári stretávajú, ako aj samotné stretnutie.
Založenie lóže sa neriadi liberálnymi zásadami, ktoré slobodomurárstvo hlása do verejnosti. Nemôžu ju založiť iba samotní záujemci, musí ju založiť už jestvujúca lóža alebo združenie lóží. V prípade nesplnenia podmienok sa neuznáva inými lóžami, ktoré ju označujú za neregulárnu. Jej uznanie sa robí obradným spôsobom a nazýva sa vnesením (tiež i zapálením alebo zažnutím) svetiel. Musí mať aspoň 7 členov. V prípade ich menšieho počtu sa dané slobodomurárske zoskupenie nazýva krúžok, ktorý nie je plnoprávny. Nejestvuje ohraničenie jej najvyššieho počtu. V strednej Európe máva lóža obvykle niekoľko desiatok členov. V niektorých štátoch, napr. v USA, v priemere zoskupuje niekoľko sto členov. Niektoré lóže majú až niekoľko tisíc členov. Lóža obvykle združuje ľudí z istého územia. Ak je v danej oblasti väčší počet slobodomurárov, zvyčajne sa vytvárajú aj špecializované lóže pre istý okruh ľudí, najmä podľa profesie. Lóžu vedie výbor, ktorého členovia sa obvykle volia na jeden rok. Výbor spravidla pozostáva z dozorcov, rečníka, tajomníka, znalca, dverníka, obradníka a vedie ho ctihodný majster. Každý člen výboru má istú funkciu spojenú s rituálom. V prípade väčšieho počtu členov lóže sa z ich časti môže vytvoriť nová lóža. Stať sa členom inej lóže je možné aj kvôli zmene bydliska alebo z iných dôvodov. Jednotlivé lóže sa označujú názvom alebo číslom. Bežne, no najmä keď lóže pôsobia v ilegalite, ich skutoční vodcovia nie sú tie ovplyvniteľné osoby, ktoré sú z konšpiratívnych a propagačných dôvodov dosadené na ich čelo.
Lóže na istom území, spravidla kryjúceho sa s hranicami niektorého štátu, sa obvykle združujú do veľkých lóží ( resp. veľkolóží, často nazývané aj veľké orienty). Na vytvorenie veľkolóže treba aspoň tri lóže a uznananie od už uznanej veľkolóže. Jednotlivé lóže na veľké lóže prenášajú rôzne veľkú, no značnú právomoc. Správa veľkých lóží je despotická, ich príkazy musia jednotlivé lóže bezpodmienečne poslúchnuť.
Najvyšším orgánom veľkolóže je zjazd zástupcov jednotlivých lóží, nazývaný konvent. Spravidla sa koná raz za rok. Medzi konventami riadia veľkolóžu funkcionári s obdobným postavením ako v lóži a s podobnými názvami, iba rozšírenými o prívlastok veľký. Na čele veľkolóže je veľký majster (resp. veľmajster, predseda, prezident). Vedenie veľkej lóže sa spravidla nazýva veľká rada a obvykle sa volí na tri roky.
Avšak na danom území nemusia pôsobiť lóže patriace len do jednej veľkej lóže. Z rôznych dôvodov sa slobodomurárstvo delí do viacerých systémov. Jednou z príčin môže byť používanie rôzneho rituálu. Iným dôvodom je spomenutie alebo nespomenutie pojmu Veľký Staviteľ sveta v stanovách lóží. Takisto v rozpore s heslom rovnosti a bratstva časť veľkolóží je určená len pre osoby patriace k istej rase, k istému národu, náboženstvu alebo pohlaviu. A tak niekedy v jednom štáte pôsobí aj vyše desať rôznych veľkých lóží. Niekedy jedny veľké lóže označujú iné veľkolóže za nepravé.
Okrem veľkolóží uvedeného druhu na danom území môžu pôsobiť aj veľkolóže s odlišnou organizačnou štruktúrou. Totiž slobodomurárstvo má spravidla veľa hierarchických stupňov a uvedená štruktúra sa týkala slobodomurárstva najnižších stupňov. Časť jeho členov sa dostáva do vyšších stupňov a stáva sa členmi osobitných organizačných štruktúr, ktoré sú budované na nedemokratických, centralistických zásadách. Na čele týchto veľkolóží stojí orgán s rôznymi názvami, napr. najvyššia rada. Vedie ju zvrchovaný veľký veliteľ. Jej zloženie sa nemusí zhodovať so zložením veľkej rady. Noví členovia najvyššej rady sa nevolia lóžami vyšších stupňov, ale sa doplňujú ňou samotnou- spravidla na doživotie. Tá aj vytvára nové lóže a povyšuje vybrané osoby do vyšších stupňov. Tieto lóže sú plne závislé na tom, čo im najvyššia rada prikáže. Nad lóžami najnižších stupňov nemusí byť iba jediná organizačná štruktúra lóží vyšších stupňov, ale aj niekoľko. Slobodomurárstvo sa tak podobá pyramíde, ktorej základňa pozostáva z najpočetnejšej skupiny slobodomurárov nižších stupňov a nad ňou sú čoraz menšie skupiny slobodomurárov vyšších stupňov. Lóže vyšších stupňov majú rôzne názvy, napr. kapituly, areopágy, konzistóriá. Slobodomurári, ktorí sú členmi lóží stredných alebo vyšších stupňov, zároveň ostávajú členmi lóží nižších stupňov. Preto sú slobodomurári týchto stupňov členmi niekoľkých lóží. Ale aj slobodomurári nižšieho stupňa môžu byť členmi niekoľkých lóží nižších stupňov.
Jestvovanie, zloženie a činnosť lóží vyšších stupňov sa ešte viac utajuje ako pri lóžach nižších stupňov. Utajuje sa nielen pred verejnosťou, ale aj pred slobodomurármi nižších stupňov. Tí často ani nevedia, akú skutočnú hodnosť majú ich druhovia.
Presadzuje sa zásada, že na území jedného štátu sa zo zástupcov bežných slobodomurárskych systémov vytvára iba jedna najvyššia rada. No sú aj medzinárodné slobodomurárske organizácie. Jedny združujú jednotlivcov, iné veľké rady alebo najvyššie rady. Napr. na čele slobodomurárstva Latinskej Ameriky je Veľká slobodomurárska lóža. Jej členmi sú mnohí prezidenti, ministri a vodcovia politických strán.
Je pravdepodobné, že slobodomurárstvo ovláda jedno stredisko, aj keď nie vždy a všade uznávané. Najvyšší predstavitelia slobodomurárstva (t. j. skutoční, nie nominálni vodcovia, ani nastrčené figúrky) sa vyznačujú divou agresívnou nenávisťou voči kresťanstvu a sú naplnení ambíciou ovládnuť svet.

Jednotlivé pramene udávajú rozdielne údaje o počte slobodomurárov vo svete. Podľa jedného z nich koncom 20. st. ich bolo 5 miliónov , podľa iného 10 miliónov.



Slobodomurárstvo a satanizmus

Slobodomurárstvo má satanistickú povahu.1 To sa prejavuje najmä v jeho zásadách a výsledkoch. V časti slobodomurárstva sa to výraznejšie prejavuje aj ďalšími väzbami.
V lóžach sa často opakuje motív anjela, ktorý sa vzbúril za slobodu- Lucifera.2 Uctievanie diabla odporúčali niektoré slobodomurárske obrady.3 Podľa bývalého slobodomurára Copina- Albancelliho, v tých slobodomurárskych združeniach, v ktorých sa otvorene vyznáva kult Lucifera, sa hlása, že treba robiť všetko, čo zakazuje kresťanský Boh.4
Niektorí slobodomurári nielen pestujú kult diabla, ale prichádzajú s ním aj do osobného styku. Podľa bývalého slobodomurára J. Marquesa- Riviera, sa v tajných vyšších lóžach počas obradov vysokej mágie čerti viditeľne zjavujú a inšpirujú ich členov. Nezjavujú sa však takými, akými sú v skutočnosti- ako vrahovia ľudí, ale so sebe vlastnou lživosťou berú na seba podobu anjela svetla, potešiteľa, ducha pravdy, apoštola pokoja, kniežaťa vedy a pod.5 Diabol sa môže zjaviť i v podobe človeka, v ktorej vedie slobodomurárske schôdze, pričom mu ich účastníci vzdávajú česť.6
Obykle prísne utajovaný priamy vzťah časti slobodomurárov k satanovi sa niekedy prejaví aj mimo ich okruh. Napr. 14. alebo 15. 7. 1831 slobodomurári pred kláštormi v Madride spievali pieseň, ktorá sa začínala slovami: smrť Kristovi, nech žije Lucifer.7 25. 4. 1851 slobodomurár Renan v denníku Journal des Débats vyhlásil rehabilitáciu satana.8 V r. 1871 najvyšší predstaviteľ slobodomurárstva v USA a možno aj na celom svete, Albert Pike, vyhlásil autorské práva na rozsiahlu knihu „Morálka a dogma starých a prijatých škótskych obradov slobodomurárstva, pripravených pre najvyššiu radu 33. stupňa pre súdnictvo USA a zverejnených z ich povolenia“. V nej označuje Lucifera za nositeľa Slobody a Svetla.9 Vo februári r. 1882 v divadle Alfieri v Turíne pálili slobodomurári diablovi tymián a spievala sa v ňom hymna na oslavu satana, ktorú zložil slobodomurár Carducci.10 22. júna toho roku v Janove, pri odhalení pomníka významného slobodomurára Mazziniho, slobodomurári niesli v procesii čiernu zástavu, na žrdi ktorej bola soška Lucifera.11 Nasledujúceho roku v predmestiach Janova, v Caprone a v San Iruttuose, niesli slobodomurári v procesii čierne zástavy, na ktorých bol obraz diabla- víťaza.12 20. 9. 1884 slobodomurári v Ženeve verejne vyvesili zástavu satana a uctievali ju. V tom istom roku v Ríme slobodomurár Maranelli predniesol verejnú chváloreč na satana.13 V r. 1887 úradný časopis slobodomurárov v Taliansku, Rivista della Massoneria italiana, uviedol, že talianske slobodomurárstvo pokladá veľkého satana za svojho skutočného predstaveného.14 10. 6. 1889, na Turíce, slobodomurársky sprievod chodil po Ríme s plagátmi s nápisom: „Nech žije Satan, náš kráľ!“15 20. 9. 1894 začali slobodomurári v Buenos Aires svoje „veľké zhromaždenie“ hymnou na počesť satana. Potom išli volajúc: nech žije diabol, preč s Bohom, smrť kňazom a niesli zástavu, na ktorej bol namaľovaný červený čert.16 V tej dobe slobodomurári v Ancone založili časopis Il Lucifero (Lucifer) a v Livorne L´Ateo (Bezbožník). V redakčných programoch oboch časopisov uviedli: naším vodcom je satan.17 V r. 1909 slobodomurársky časopis Rivista della Masoneria italia uviedol, že výraz Veľký staviteľ sveta môže znamenať Boha i diabla.18 V tom roku aj slobodomurár Beklemišev v časopise More, ktorý sám vydával, napísal, že výraz Veľký staviteľ sveta značí pre niektoré slobodomurárske stupne vládu satana.19 V r. 1912 významný slobodomurár Oswald Wirth vo svojej prednáške Zasvätenie a špiritizmus uviedol, že spojenie slobodomurárstva s Luciferom, hlavou vzbúrených anjelov, je plne prijateľné. V podstate anjel Svetla (Lucifer) predstavuje ducha slobody. V tomto zmysle slobodomurárstvo úplne prijíma luciferiánstvo.20 V júni 1917 slobodomurári v Ríme oslavovali 200. výročie vzniku veľkolóže v Londýne tak, že pochodovali s čiernymi zástavami s obrazom Lucifera, víťaziaceho nad archanjelom Michalom. Priamo pred chrámom sv. Petra manifestovali s heslom: „Na vatikánskom pahorku bude vládnuť satan a pápež bude jeho otrokom.“ Svedkom toho bol i sv. Maksymilian Kolbe. Ako odpoveď na činnosť slobodomurárov založil 17. októbra v tom istom roku Družinu Nepoškvrnenej, ktorej hlavným cieľom je pracovať a obetovať sa za hriešnikov a nekatolíkov, predovšetkým za obrátenie slobodomurárov.21 V októbri 1924 francúzsky slobodomurársky časopis L´Acacia označil satana, Lucifera, za brata ľudí a vyjadril v neho dôveru, miesto dôvery v Boha.22
Aj keď satan túži, aby ho ľudia priamo uctievali miesto Boha, jeho kult- satanizmus sa v slobodomurárstve pestuje len malou, hoci veľmi významnou časťou jeho členov. Sú to jeho najvyšší členovia, príslušníci osobitných lóží.23 Je to preto, lebo spoznanie pôvodcu zlých náuk by mnohých ľudí od nich odvrátilo. Preto diabol obvykle pôsobí v skrytosti a podnecuje také rozmanité bludy, v ktorých sa priamo neoslavuje, prípadne aj popiera. Tieto bludy nie sú až také zlé ako satanizmus, ale oslovujú väčší počet ľudí.


moja pozn. LUCIFER v latinčine preložené ako svetlonos nositeľ svetla.
Slobodomurári priznávajú, že sa im na obradoch zjavujú svetlá.


Slobodomurárstvo a židovstvo

Medzi slobodomurárstvom a židovstvom je ešte užší a priaznivejší vzťah ako medzi slobodomurárstvom a protestantizmom. Napr. v r. 1855 v časopise Israelite of America hlavný rabín USA Isaac M. Wise uviedol, že slobodomurárstvo je židovská ustanovizeň, ktorej dejiny, stupne, hodnosti, heslá a učenie sú židovské od počiatku až do konca. V r. 1861 v publikácii Vérité Israélite bolo uverejnené, že duch slobodomurárstva je duch židovstva v jeho základnej viere. Nádej, ktorá udržuje a posilňuje slobodomurárstvo, je tá istá nádej, ktorá osvetľuje a posilňuje Izrael. Budúcnosť slobodomurárstva bude korunovanie toho nádherného domu modlitby všetkých národov, ktorého strediskom a symbolom triumfu sa stane Jeruzalem.1 Židovský časopis Jewish Chronicle v r. 1889 napísal, že medzi Židmi a slobodomurármi je neviditeľné, ale silné puto sympatie. Existuje medzi nimi prirodzené spojenectvo k spoločnému nepriateľovi- ku klerikalizmu, t. j. ku katolicizmu.2
Na druhej strane, podľa francúzskeho slobodomurárskeho časopisu L´Acacia z r. 1908, sa židovské náboženské spoločenstvo posunulo viac v liberalizme ako protestantizmus a je prirodzeným spojencom slobodomurárstva.3
Spojitosť medzi židovstvom a slobodomurárstvom sa prejavuje viacerými spôsobmi:
- hlavným prameňom slobodomurárskeho okultizmu je židovská kabala,
- mnoho vonkajších znakov slobodomurárstva- obrady, názvoslovie, legendy atď. má
židovský pôvod,
- isté skupiny Židov, pravdepodobne veľmi málo početné, ale s nesmiernym vplyvom a silou
sú vedúcimi slobodomurármi,
- o niečo väčšia skupina veľmi vplyvných Židov sleduje tie isté ciele ako slobodomurári
a používa podobné prostriedky, a je prinajmenšom v úzkom spojení s nimi,4
- jestvujú osobitné židovské lóže.
Slovo kabala (tradícia) má viac významov. Jeho bežný význam označuje farizejskú alebo teoretickú kabalu, ktorá je ideovou oporou talmudistického židovstva. Aj keď sa hlási k Mojžišovej tradícii, tú sfalšovala, spohanštila a zdiabolizovala babylonskými a perzskými dodatkami. Má nahradiť prvú Mojžišovu knihu vo Sv. písme, podľa ktorej Boh- Stvoriteľ stvoril svet z ničoho. Miesto Boha predstavuje akési Nekonečné bytie, z ktorého vychádza viditeľný i neviditeľný svet, čiže niečo z niečoho.5 I časť židov si myslí, že táto kabala nemá nič spoločné s pravoverným židovstvom. No značná časť židov ju uznávala, napr. väčšina najvýznamnejších rabínov 17. a 18. st.6 Jej pôvod siaha už do predkresťanských čias. Podľa židovského apologéta Bernarda Lazareho stáli kabalistickí Židia pri kolíske slobodomurárstva.7 Aj podľa slobodomurára Pikea má slobodomurárstvo pôvod v kabale.8 Cez ňu k židom prenikajú pohanské okultistické praktiky.
Slobodomurársky rituál, symboly, legendy, názvoslovie, niekedy aj počítanie rokov v slobodomurárskych dokumentoch- to takmer všetko má židovský pôvod.9
Židia majú v slobodomurárstve vyššie zastúpenie, než je ich podiel v obyvateľstve danej oblasti, no predovšetkým majú rozhodujúci vplyv v jeho vedení.10 Po tom, ako sa slobodomurárstvo presadilo v politickej oblasti v jednotlivých štátoch, sa v nich výrazne zlepšili aj finančné a spoločenské podmienky pre židov.
Vplyv židov na slobodomurárstvo sa prejavuje aj jestvovaním osobitných židovských lóží, do ktorých nežidia nemajú prístup. Táto nerovnosť vedie k tomu, že nežidia nemôžu ovplyvňovať činnosť židovských lóží, ale židia môžu oplyvňovať činnosť lóží s nežidovskými členmi a židovské lóže vedú slobodomurársku organizáciu.11
Aj napriek zdanlivej ústretovosti slobodomurárstva k židovstvu, slobodomurársky liberalizmus a okultizmus je namierený proti viere Abraháma, Izáka a Jakuba i Desatoru Mojžiša. Hoci slobodomurárski židovskí vodcovia často na svoje ciele využívajú židovskú solidaritu a antipatiu medzi kresťanstvom a židovstvom, ich konanie nemožno stotožňovať so židmi ako celkom. Tak ako kresťania, aj väčšina židov trpí konaním riadiacej slobodomurárskej chunty.12

hughito napísal:Ja začiatok diskusie beriem od príchodu koraga.

hughito napísal:Neverím, že ak by ste mali aj nejaké iné super dôkazy, že by ste ich tu nepoužili (to skôr platí pre teba a kaliho - ten sa zmohol ešte na akési video).

Boh a diabol

- Súdruhovia, dnes sa porozprávame o tajných spolkoch, ktoré sa v súčasnosti označujú spoločným
názvom - slobodomurárstvo. Sami seba títo ľudia nazývajú humanistami. Iní ich nazývajú satanistami.
Čo to je?
- V našej špeciálnej knižnici nájdete najväčšiu v ZSSR zbierku kníh o slobodomurárstve.Vo všetkých
jazykoch. Prvú skupinu tvoria knihy napísané samotnými slobodomuránni. Napríklad kniha Mystický
život Ježiša od Spencera Lewisa, 13. vydanie, California, 1959, v ktorej sa píše, že Ježiš Kristus bol
členom sekty essenov a Veľkého bieleho bratstva, s priehľadnými narážkami, že to boli vtedajší
slobodomurári.
- Taktiež tam nájdete aj slobodomurársky časopis Rosenkreutzer Digest, na každom čísle ktorého sa
na obale skvejú portréty rôznych veľkých ľudí na čele s Albertom Einsteinom. A opäť s priehľadnými
narážkami na to, že všetci boli slobodomurári. Napokon, ak máme veriť slobodomurárskym
publikáciám, všetci dobrí ľudia od Ježiša Krista až po Alberta Einsteina boli slobodomurári.
- Všetky tieto publikácie sú plné sľubov, že v slobodomurárstve nájdete svetovú harmóniu, šťastie
atď. Ak sa však pokúsite prečítať si tieto slobodomurárske knihy a časopisy pozornejšie, presvedčíte
sa, že sú pozoruhodne prázdne a je tam iba hmla. Skrátka, tajomstvo zostáva tajomstvom.
- Potom máme druhú skupinu kníh: všeobecné dejiny tajných spolkov. Kabala a mágia. Černošskí
čarodejníci a sibírski šamani. Stredoveké čarodejnice a tajný rád chrámových rytierov.
Slobodomurárstvo: rosenkreutzeri, iluminátori, karbonári. Stúpenci krvavej bohyne Kali z Indie.
Arabské tajné spolky teroristov závislých na hašiši. Ruské sekty skopcov a chylstov. Anarchisti a
komunisti. Ku-klux-klan. Sicílska mafia. Černošskí teroristi Mau-mau v Keni. Až po teosofiu madam
Blavatskej a antroposofiu Steinera.
- Pri pozornej analýze všetkých tajných spolkov odhalíme nasledovné zložky slobodomurárskeho
tajomstva: psychické choroby, pohlavné zvrátenosti, drogy, mánia velikášstva, komplex moci,
komplexy ničenia a samomčenia, sadizmus a masochizmus. A hlavným cieľom toho všetkého je boj o
moc.Ako vidíte, všetky tieto zložky sú nám už známe.
- Beriem do rúk knihu Normana MacKenzieho Tajné spolky, New York, 1968. Otvorene sa tam píše, že
Marx a Ľngels vyrastali v týchto tajných spolkoch. Doslova: „Boľševici boli najúspešnejší národný
tajný spolok všetkých čias, napriek ich tvrdeniam, že sú predstaviteľmi pracujúcej triedy“.
- Ale Stalinova tajná polícia dobre vedela, čo sú to za tajné spolky. Práve preto Stalin postrieľal
všetkých leninovcov a práve preto Hitler musel postrieľať všetkých vzbúrencov, ktorí ho priviedli k
moci. Vtedy Hitler celkom otvorene vyhlásil v tlači, že ak by ich nezlikvidoval, moc v Nemecku by sa
dostala do rúk homosexuálov. Vodcu vzbúrencov Ernsta Rohma zatkli priamo v posteli, kde spal so
svojim šoférom. Počas potláčania Rohmovho puču v roku 1934, počas takzvanej Noci dlhých nožov,
bolo zastrelených cca 7.000 vzbúrencov.
- Teraz si vezmime knihu Arkona Daraula Dejiny tajných spolkov, New York, 1962. V predslove sa píše:
„Tajné spolky sa zvyčajne považujú za protispoločenské, pretože obsahujú zložky, ktoré sú
nepríjemné alebo škodlivé pre spoločnosť ako celok... Mimochodom, je nemožné oddeliť dejiny
tajných spolkov od náboženstva, pretože dokonca aj naozaj zločinné tajné spolky majú veľmi často
náboženský pôvod alebo náboženské ašpirácie...“
- Nazrime ešte do knihy Maurica Bessyho Dejiny mágie a nadprirodzeného, Londýn, 1964. Prečítam
vám odtiaľ niektoré zaujímavé úryvky. Napríklad sa tam píše o šamanoch: „Šamani sú zvyčajne na
svoj post volení v dôsledku ich nenormálneho psychického stavu. Často mávajú mimoriadne
neobyčajné sny, ku ktorým majú predispozície. Často sú to homosexuáli postihnutí psychickými
chorobami“.
- Ale aj sionský mudrc Freud sa tiež zaoberal šamanstvom, napísal celú knihu o psychológii snov.
Mimochodom, v stredoveku sa vykladanie snov oficiálne považovalo za čarodejníctvo. V stredoveku
by Freud zhorel v ohňoch inkvizície.


- Zaujímavé je, že v Bessyho knihe popri kabale, stredovekých čarodejniciach a čarodejníkoch,
alchymistoch a fakíroch, hypnotizéroch a neurotikoch, psychopatoch a parapsychológoch figuruje
taktiež aj slobodomurárstvo. Základné slobodomurárske helso znie: „Jeden za všetkých, všetci za
jedného!“ A vy ste si mysleli, že toto heslo vymyslel Dumas alebo sovietski pionieri?
- Teraz sa pozrime na tretiu skupinu kníh o tajných spolkoch: katolícke knihy o slobodomurárstve.
Treba povedať, že to sú najserióznejšie knihy na túto tému s najhodnotnejším obsahom. Katolíci a
slobodomurári boli vždy nezmieriteľní nepriatelia. Hlavné obvinenie katolíkov proti slobodomurárom
znie: slobodomurári sa neprestajne zapájajú do všetkých buričských a revolučných spolkov, ktorých
cieľom je boj o moc. A keď sa im dostáva do rúk moc, podkopávajú základy morálky, rodiny a celého
spoločenského zriadenia.
- Nazrime teraz do knihy kardinála Georga Dillona Slobodomurárstvo bez masky (Tajná sila na pozadí
komunizmu), Londýn, 1965. Citujem: „Napoleon začal svoju kariéru ako slobodomurár a zostal ním až
do konca života“. Porovnajte si to s ďalšími údajmi o Napoleonovi: homosexualita a agresivita.
„Slobodomurárstvo, dokonca aj v nevinnej forme, je kriminálna organizácia... preto vždy
slobodomurári sympatizujú so zločincami. Slobodomurári nenávidia akékoľvek represívne tresty a
robia všetko možné pre to, aby bol zrušený trest smrti, dokonca aj za vraždu. Počas revolúcie je
zvyčajný postup slobodomurárov - otvárať dvere všetkých väzení, aby vypustili väzňov na nešťastie
spoločnosti. Keď to nemôžu urobiť, rozdúchavajú falošný súcit so zločincami“.
- Práve preto prvé, čo urobil slobodomurár Kerenskij po februárovej revolúcii, bolo to, že vypustil z
väzení všetkých zločincov. Len v Petrohrade vypustil z väzení desiatky tisícok zločincov a zároveň
zlikvidoval cársku políciu, čím spôsobil úplnú anarchiu. (to isté urobil slobodomurár 33. stupňa, rytier
KADOSH Havel, po svojom zvolení za prezidenta)
- Ďalej kardinál Dillon píše o slobodomurároch toto: „Ako je dobre známe, majú k dispozíciu takú silu,
že s nimi musí počítať diplomacia všetkých krajín sveta“.
- Ďalej citujem: „Nejestvuje krajina, kde by slobodomurárstvo prekvitalo viac ako v Amerike“.
Mimochodom, v Amerike je aj najväčší počet Židov na svete - 6 miliónov. Dva razy viac ako v Izraeli. A
väčšina našich židovských disidentov, ktorí do zachrípnutia kričia, ako chcú ísť do Izraela, potom
necestuje vôbec do Izraela, ale do Ameriky.
- V závere kardinál Dillon píše, že slobodomurárstvo zohráva kľúčovú úlohu vo vláde väčšiny štátov
Európy a Južnej Ameriky. Ale slobodomurárstvo bolo zakázané v Nemecku za Hitlera a v Taliansku za
Mussoliniho. Bolo taktiež zakázané aj v Španielsku za Franca a v Portugalsku za Salazara, napriek
všetkým pokusom amerického NATO dosiahnuť povolenie slobodomurárstva (bolo zakázané aj v
Slovenskej republike počas rokov 1939-1945)

moja poz.
Za prvého Slovenského Štátu bola kompletne rozložená bratislavská lóža, zhabané zoznamy slobodomurárov a postupne uverejňované, no i tak nikdy nedošlo k uverejneniu všetkých mien. Bratislavská lóža bola čechoslovakisticky orientovaná /v lóži bol zavesený obraz Masaryka/ a jej členovia boli významné osobnosti spoločenského života. Aj napríklad guvernér národnej banky. Bohužiaľ toto ťa v škole nenaučia.


- Beriem do rúk ďalšiu katolícku knihu o slobodomurárstve: vikomt Leon de Ponsin. Tajné sily v pozadí
revolúcií (slobodomurárstvo a judaizmus), Londýn, 1929.
- Citujem: „V súčasnosti je vo Francúzsku okolo 50.000 slobodomurárov“. Dodám, že Norman
MacKenzie vo svojej knihe Tajné spolky uvádza, že v Anglicku je viac ako 750.000 slobodomurárov, v
USA viac ako 4 milióny a v ostatných krajinách ešte okolo milióna slobodomurárov. Ale celý figeľ sa tu
skrýva nie v kvantite, ale v kvalite a v tých postoch, ktoré slobodomurári zastávajú.
- Citujem: „Nikto nemôže pochopiť nevyhnutnosť strašnej prísahy, ktorá je požadovaná od všetkých
slobodomurárov, prísahy, ktorá je sprevádzaná prekliatiami a vyhrážkami, aby neodhalovali
tajomstvo svojej organizácie“.
- Tu je text tejto slobodomurárskej prísahy:„Ak čo len najmenším spôsobom poruším túto prísahu,
nech mi odrežú hlavu, nech mi vytrhnú srdce, zuby a vnútornosti a hodia ich do mora, nech spália
moje telo a rozptýlia popol vo vetre, aby nič nezostalo zo mňa a mojich myšlienok medzi ľuďmi a
mojimi bratmi - slobodomurármi“. Hm, a táto spoločnosť označuje samých seba za filantropov?
- Ďalej: „Lož a pokrytectvo bolí príznačné pre revolučné hnutia, počínajúc od roku 1789 až po našu
dobu.“ „Treba klamať ako diabol“, - písal Voltaire, - „nie ostýchavo, nie raz, ale smelo a vždy“.
Mimochodom, Voltaire bol slobodomurár a ideológ Veľkej francúzskej revolúcie, v dôsledku ktorej na
gilotíne zahynulo viac ako milión ľudí.
- Ďalej vikomt de Ponsin analyzuje rôzne revolúcie. Napríklad uvádza pozoruhodný opis revolúcie v
roku 1908 v Turecku. Rozpútali ju takzvaní mladoturci. Takmer celé vedenie revolúcie pozostávalo zo
slobodomurárov. Všetko to je veľmi dobre dokumentované.
- Ďalej vikomt de Ponsin analyzuje revolúciu v rokoch 1918 - 1919 v Maďarsku. Najprv sa tam udiala
buržoázna revolúcia v roku 1918, kde veľkú úlohu zohralo slobodomurárstvo. Čosi podobné ako naša
februárová revolúcia. V dôsledku toho v roku 1919 sa dostal k moci Bela Kun a nastolil červený teror.
- Ďalej: „Čo sa týka účasti slobodomurárov v maďarskej revolúcii, slobodomurári najviac pôsobili
prostredníctvom tlače. Trpezlivou a krvopotnou prácou sa im podarilo získať moc vo väčšine orgánov
tlače...“
- Všetko to treba vedieť, ak chceme pochopiť sovietskych disidentov. Všetci predsa spolupracujú so
západnou tlačou...
- Ciele slobodomurárstva v estetike sú:„Kult ohavného a neprirodzeného vo výtvarnom umení,
literatúre, hudbe a dráme, modernizmus... degenerácia“. Mimochodom, počas Veľkej čistky čistili aj
týchto modernistov-umelcov - Mejerchoľda, Babela a im podobných. A teraz týchto modernistov
vyháňame do zahraničia.
- Pozrime sa teraz do ďalšej knihy, z tej istej série katolíckych kníh o slobodomurárstve. Je to kniha od
N.G. Webstera Tajné spolky a buričské hnutia, 8. vydanie, Londýn, 1964. Jej autor je významný
historik a napísal množstvo veľmi serióznych kníh o revolúciách a tajných spolkoch.
- Na úplnom konci svojej knihy Webster cituje slávneho amerického psychiatra, ktorý hovorí, že
revolucionári a anarchisti sú v podstate šialenci alebo psychicky chorí ľudia.
- Teraz beriem do rúk oficiálny časopis čestných otvorených homosexuálov v USA One, z augusta roku
1958, ktorý si môžete kúpiť v každom novinovom stánku v New Yorku. Tento časopis obsahuje článok
s názvom, ktorý hovorí sám za seba: Som rád, že som homosexuál. A v tomto článku je takáto
úprimná pasáž: „ZA PODMIENOK SÚČASNÉHO SOCIÁLNEHO A KULTÚRNEHO SYSTÉMU SA KAŽDÝ
HOMOSEXUÁL AUTOMATICKY STÁVA ČLENOM MEDZINÁRODNÉHO SLOBODOMURÁRSTVA...“ Takže
najväčšie tajomstvo slobodomurárstva si môžete kúpiť na ulici za 50 centov.
- Podstata amerického protestantstva spočíva v tom, že je to takmer sektárstvo, keď každá sekta si
robí, čo sa jej zapáči. A týchto siekt je viac ako dní v roku a ich spektrum sa ťahá ako vejár od
katolíctva k slobodomurárstvu. V niektorých protestantských cirkviach USA farníci smú byť
slobo-domuránni, ale kňazi nesmú. V ďalších kňazi smú, ale ich ovečky nesmú. A v tretích smú byť
slobo-domurármi aj farníci, aj kňazi. Katolíci to majú prísnejšie: tam pre tých, ktorí chcú byť
slobodomurármi, jestvuje špeciálny rád Rytieri Kolumba.
- Ruská pravoslávna cirkev sa v zahraničí rozštiepila na niekoľko odvetví a v podstate sa vydala cestou
protestantstva. V USA jestvuje dokonca aj „pravoslávne slobodomurárstvo“, čosi ako „anjelská
čertovina“. A potom sa stáva, že dcéra pravoslávneho kňaza si berie slobodomurára a otec ich sobáši.
Alebo vnučka slobodomurára si berie syna kňaza. Alebo jedna sestra si berie kňaza, a druhá
slobodomurára. A potom chodia do kostola a modlia sa: „Pane Bože, zachráň nás, zmiluj sa nad
nami!“ Preto sa aj hovorí, že okolo svetského človeka lieta jeden čert, a okolo kňaza desať čertov.
- V roku 1884 pápež Lev XIII. vydal listinu, v ktorej sa priamo hovorí, že ľudský rod je rozdelený na dva
protikladné tábory: jedni sú pod Bohom, a druhí pod diablom. A slávny spisovateľ - mních Rable
hovorí, že polovica sveta nevie, ako žije druhá polovica. O čom to hovoria? Čo sú to za dve polovice?

IvanSk napísal:Verejnosť však nepozná, čo je v pozadí tohto diania. Ani tí, ktorí si osvojili slobodomurárske idey, si neuvedomujú, čím sa nekriticky riadia. Totiž bežne sa slobodomurárstvo k svojmu pôsobeniu nepriznáva, utajuje ho. To výrazne napomáha k jeho úspechom. Predovšetkým utajuje svoj hlavný zámer: odviesť ľudí od večnej spásy, najdôležitejšej veci v ich živote.

IvanSk napísal:Namiesto Boha im podsúva náhradné životné ciele: materiálnu hojnosť, telesnú neviazanosť, slávu alebo moc. Nabáda ich na konanie zla, k čomu majú sklon v dôsledku dedičného hriechu. Aby v tom malo úspech, snaží sa ich presvedčiť, že zlo nie je zlom. Dokonca im zlo predstavuje ako dobro: duchovné otroctvo nazýva slobodou, mravný úpadok pokrokom, hlúposť múdrosťou atď. Snaží sa vyvolať dojem, že jeho lži sú pravdou. Pravé hodnoty a ich obrancov potupuje, zosmiešňuje a prenasleduje.
Bez poznania slobodomurárstva mnohé významné javy v minulosti a v súčasnosti možno iba popísať, ale nie vysvetliť. Zdajú sa byť náhodnými a navzájom nesúvisiacimi. Obvykle sa vysvetľujú vedeckým pokrokom, národným hnutím, hospodárskou motiváciou a podobne. V skutočnosti majú duchovnú príčinu: boj Boha a diabla, ktorý je základom dejín

IvanSk napísal:Podľa slobodomurára Srba doteraz sa nikomu nepodarilo podať jasnú a vyčerpávajúcu definíciu slobodomurárstva, každá z doterajších definícií vystihuje len časť z celého pojmu. Navyše je rozdiel medzi definíciou pre verejnosť a defíníciou určenou pre slobodomurárov. Napr. slobodomurársky spolok Veľký východ Francúzska má vo svojich stanovách, platných od r. 1884, túto definíciu: „Slobodomurárstvo je ľudomilná, filozofická a pokroková inštitúcia a jej cieľom je hľadanie pravdy, štúdium morálky a solidárnosť. Jej zásadou je vzájomná tolerancia, úcta k sebe a k ostatným a absolútna sloboda vyznania. Metafyzické predstavy považuje za osobnú záležitosť svojich členov, odmieta akékoľvek dogmatické tvrdenia. Jej heslom je sloboda, rovnosť, bratstvo. Slobodomurárstvo má za úlohu rozšíriť na všetkých ľudí bratské putá, ktoré zjednocujú slobodomurárov na celej zemeguli.“ Podľa Francúzskej národnej veľkolóže, inej slobodomurárskej organizácie: „Slobodomurárstvo vytvára Chrámy Ctnosti a kope hroby nerestiam prostredníctvom učenia založenom na alegóriách ukrytých za symbolmi.“2

hughito napísal:Ja začiatok diskusie beriem od príchodu koraga. Neverím, že ak by ste mali aj nejaké iné super dôkazy, že by ste ich tu nepoužili (to skôr platí pre teba a kaliho - ten sa zmohol ešte na akési video).