To autor asi ani sám nevie čo píše. Píše o cirkvi čo si "uchovala vnútornú organizáciu".Tím sluncem pro hordy barbarů, přicházející z bažin a temných lesů severu, z nichž se později měly stát národy Evropy, bylo křesťanství, představované Církví, která si v těchto dobách zmatků, v onom předělu časů, uchovala vnitřní organizaci a dokázala uchovat i kulturu antiky, na níž naroubovala štěp křesťanství (odtud anticko-křesťanská!), jež tvoří kořeny naší civilizace.
Kebyže nežereš všetko čo popíše kadekto tak by si vedel že cirkev v dobách príchodu barbarov organizáciu mala setsakramentsky biednu, bola rozdelená a každú chvíľu bola nejaká jej odnož vo vyhnanstve podľa vôle aktuálneho cisára. To ani nehovorím o veľkých rozdieloch medzi východnou a západnou kresťanskou cirkvou.
A úplná perlička je tá časť o uchovávaní atickej kultúry, kresťanská cirkev tak nehorázne ničila dokumenty a pamiatky antického ríma a jeho veľkosti že (citujem Vojtecha Zamarovského s knihy Dejiny písané Rímom).... "Antický Rím musela veda doslova znovu objaviť - takmer ako Tróju či Babylon".