Pozri stoporko ja som už písal otca mám Čecha mamku Slovenku. Mne krajina zanikla v 92. Čo mám na to povedať? Ja verím v to že už len materiálne nás jednoducho Nemecko muselo zvalcovať, proti tomu to jednoducho neuhráš. A musíš si priznať že aké Nemecké vojská boli. Sú neskutočne disciplinovaní a boli efektívni - to uvádzam príklad východného frontu. Oni sa nestali takými zo dňa na deň. Boli už aj v 1938. A ohľadom chrbtovej kosti. Otec to vždy bral tak, že Slováci Čechov zradili tým, že sa odpojili. Bolo pre mňa hrozným šokom keď som prvý krát vošiel na toto fórum čítať si tu články o (ale fakt) elementárnej nevraživosti a nevďačnosti voči Českému národu. Ja píšem, že sa nám nič nestalo a keď by nás nezlomili Náckovia tak potom Červení. Za svetlú krajinu ktorej dávam bobríka odvahy považujem Fínov. Až tam by som začal hovoriť o skutočnej nezlomnosti.

P3Bo - jasne, súhlasím s tebou v tom, že Nemecko sa pretavovalo vo vojnovú mašinériu. No stále mi nie je sedliackym rozumom pochopiteľné nasledovné: ak vidím, že sa môj sused chystá na vojnu a všade vyhlasuje, že ma napadne, dokonca si kvôli nemu vybudujem najlepšie opevnenie v celej Európe... tak sa snáď budem snažiť držať s ním krok, nie? A hlavne, keďže sme oproti Nemcom mali vo vojenskej technike ohromný náskok (len pre porovnanie v 38 boli nemecké tanky na smiech a na Poľsko útočili s československými zbraňami), tak si fakt neviem odôvodniť prečo by sme aj za niekoľko rokov nemohli byť nacistickým Nemcom rovnocennými vojenskými protivníkmi.
Taktiež plne súhlasím, že Nemecká armáda bola disciplinovaná. No disciplína ti je k ničomu, keď proti tebe stojí nasrdený národ, odhodlaný brániť každý štvorcový meter svojej zeme. Keď si pozrieš ako bolo budované naše opevnenie, tak si všimni, že než by agresor prekonal prvý sled opevnenia, utrpel by ťažké straty a aj tak by mal riadne problémy, keďže vtedy prakticky neexistoval spôsob ako zničiť naše zruby (o pevnostiach ani nevravím) - výsledok - Nemecká armáda zaseknutá medzi krížovou paľbou druhosledového opevnenia a stále obsadených bunkrov z prvej línie. Však až do konca vojny sa Nemci snažili tie bunkre zničiť a mali s tým obrovské problémy - nie ich tančíky z 38 čo nevedeli ani preraziť pancier našich tankov nie to ešte železobetón opevnenia. Chcem tým povedať to (som sa rozpísal, sorry), že disciplína ti je k ničomu, keď ti pešiaci i technika začne húfne odchádzať pápá v krížovej paľbe pričom tvoje zbrane nie sú technicky schopné poraniť obrancov v bunkroch (a nezabúdajme tu na to, že medzi bunkrami boli mínové polia, ostnáč a podobne + veľa pechoty). Suma sumárum - Nemci mohli iba tak disciplinovane napochodovať do smrtiaceho pristoru - ich velenie nemalo dosť munície, nafty a iných zásob na viac ako cca 2 týždne súvislých bojov (aspoň tak som čítal). Tam už disciplína nestačí - lebo oni by proste už nemali čím strieľať, pričom by boli stále pod paľbou opevneného nepriateľa.

Tiež si myslím že sme sa mali brániť.Díki Stoporko za skvelý link na ešte lepšiu stránku Ja som si myslel, že opevnenie bolo oveľa menej vybudované a celkovo vojenskú techniku mali Nemci o triedu lepšiu.Jediná vec ktorá by nás najviac ohrozovala bola podľa mňa, útok Poliakov na Slovensko a cez Tešínsko na Moravu a Čechy.Maďarov by sme z Juhu nemali problém odraziť a vytlačiť až k Budapešti.Ale keďže sa mi zdá že sme mali uzavrertú zmluvu s Rusmi o vojenskej pomoci v prípade napadnutia, tak by Rusi veľmi radi zaútočili na Poliakov.

Stoporko,
väčšinou s Tebou súhlasím, ale tieto reči vychvaľujúce prvú republiku a to údajne neprekonateľné opevnenie ma vyslovene pobavili..... Z hľadiska nášho národa (slovenského, "československý národ" nikdy nebol, nie je a ani nebude) určite prvá ČSR bola lepšia ako súžitie v rámci Uhorska, ALE pražská centralizácia, vyslovené porušenie Pittsburgskej dohody, nevyjasnená smrť Štefánika, dosadenie klamára, zlodeja a slobodomurára Masaryka za prezidenta a mnohé iné veci spôsobili, že z dlhodobého pohľadu bol samostatný štát jediným riešením....
A k tomu opevneniu.... treba si uvedomiť, že po pripojení Rakúska k Ríši sa Wehrmachtu naskytol krásny nástupný priestor k úderu na ČSR.... Na čo mám krvácať na boji s bunkrami, keď ich môžem proste obísť a potom zozadu v kľude vyčistiť náložami a plameňometmi????..... A o prevahe v letectve ani nehovorím.... Stačí si spomenúť na to, čo nemecké letectvo predviedlo v Guernice (a to ešte bolo vtedy početne aj typovo omnoho slabšie ako v čase Mníchova).... A ďalej netreba zabúdať na územné ambície horthyovského Maďarska a beckovského Poľska, ktoré by sa v prípade nemeckého útoku isto pokúsili dosiahnuť.... A to by znamenalo boj na všetkých frontách.... A k tej predstave "bojujúceho" národa.... Nie som si istý tým, že by aj Slováci takto fanaticky bránili ČSR.... Na Slovensku mala najväčší vplyv HSĽS, ktorá by iste nevyzývala na obranu štátu, ktorý celé roky odmietal pristúpiť na oprávnené požiadavky autonómie.... A o nemeckej piatej kolóne v Sudetách ani nehovorím (2 000 000 ľudí).... A pokiaľ by sa už takí fanatickí obrancovia našli, tak byť na mieste nemeckého generála by som nariadil hromadné popravy bez rozdielu pohlavia, veku pri čo i len domnelom náznaku odporu.... A o tom, že potom by prišli aj také chuťovky ako otravný plyn, kobercové a strmhlavé bombardovanie, či doktrína "víťazstvo dosiahneme iba vyhubením protivníka" ani nehovorím....
V konečnom dôsledku to dopadlo pre nás dobre, lebo nás to posunulo ako k autonómii, tak o pár mesiacov k vlastnému štátu....

K téme názor "železného kapitána" Jána Staneka. Ten tvrdil, že Nemci by nás mohli dostať bez jediného výstrelu. Vraj vtedajšia čs armáda bola síce vybavená plynovými maskami, ktoré by ju ochránili pred bojovými plynmi, nie však proti silnému zadymeniu. Nemci to vraj vedeli a stačilo by im zapáliť pri vhodnom smere vetra prihraničné lesy.

Pinhead: neriešim kvalitu a "režim" prvej republiky - nie som politológ a môj súkromný názor je silno ovplyvnený tým, že mám rodinu v ČR a nikdy som s Čechmi (až na jedného dementa) nemal problém a ani oni so Slovákmi. Trápi a hnevá ma to, že sme sa vzdali bez boja - nech by bol akokoľvek vopred odsúdený na neúspech.

Pripojenie Rakúska - kukni si mapku z toho webu, kde je zakreslené, kde bolo opevnenie dokončené, dokonca sa aj rátalo s viacerými smermi útoku. Naše pohraničie s Poľskom, Nemeckom, Rakúskom i problémovou časťou Maďarska bolo komplet opevnené. Takže obranu len tak obísť nemohli. Útok Poliakov? - pokiaľ viem, ZSSR nám potvrdilo spoluprácu aj za predpokladu, že sa na nás Západniari vykašlú. A súčasne boli známe územné ambície ZSSR na Poľsko = Poliaci by museli byť dementi, aby útokom na ČSR provokovali Rusov, pričom Poľská armáda sa našej nemala šancu rovnať čo do kvality a zdá sa mi že aj do počtu. A opäť ťa odkazujem na líniu opevnenia - na pohraničí s Poľskom ju mám osobne prejdenú a fakt si neviem predstaviť ako by ju chceli za tých čias prekonať.
Kobercové bombardovanie? Však Luftwaffe malo v tej dobe prostriedky (palivo + mazivá) na cca týždeň(!) bojov. Naviac vtedajšie nemecké stroje boli horšie, max. porovnateľné s našimi Áviami. A stropné desky našich bunkrov boli vtedajšími strmhlavými bombardérmi nepreraziteľné. Čo som čítal, tak Nemci sa naše bunkre snažili neskôr počas vojny otestovať a poslali na ne letku strmhlavých a pochodili s krátkym nosom - bombardéry nevedeli bunkre lokalizovať = bunkre mali príliš dobrú kamufláž. Otravný plyn - viď čo píšem Hughitovi o pretlakových bunkroch + naša armáda mala plynové masky.

Hughito - zapáliť pohraničné lesy a dymom vykúriť obrancov? Naše bunkre boli pretlakové + mali viacnásobnú filtráciu vzduchu (stačí sa prejsť viacerými zrekonštruovanými) = Nemci si mohli páliť čo chceli - ak dym nezachytia filtre (o čom dosť pochybujem), tak pretlak z fyzikálneho hľadiska dym dnu nepustí.

zapáliť pohraničné lesy a dymom vykúriť obrancov? Naše bunkre boli pretlakové + mali viacnásobnú filtráciu vzduchu (stačí sa prejsť viacerými zrekonštruovanými) = Nemci si mohli páliť čo chceli - ak dym nezachytia filtre (o čom dosť pochybujem), tak pretlak z fyzikálneho hľadiska dym dnu nepustí.

Aj mne sa to zdalo trocha pritiahnuté za vlasy, takže díky za obšírnejšie vysvetlenie. Ale dať som to sem musel, keďže som si na to spomenul a predsa len, Stanek tam v čase budovania opevnenia pôsobil ako spravodajský dôstojník.

Stoporko, trochu sme sa nepochopili.... musíš sa dívať na situáciu trochu z iného uhlu.... tu nešlo o údajnú nedobytnosť nejakého opevnenia (ostatne aj o Maginotovej línii a Eben Emael sa to tvrdilo a ukázalo sa to ako chyba....), skôr som narážal na to, že otravný plyn a bombardovanie by boli použité proti obyvateľstvu a civilným sídlam.... A to by pekné nebolo.... lebo Luftwaffe na to kapacity v tej dobe už mala.... Keď sa niečo vyrovnalo nemeckým strojom tak to bola akurát tak Avia B-71 (aj to bola sovietska licencia.... a aj to bol ľahký bombardér, nie stíhačka)....
Koniec koncov Talianom v Etiopii sa ako tak začalo dariť až vo chvíli, keď nasadili yperit.... Preto si myslím, že Nemci by postupovali veľmi podobne a veľa ohľadov by nebrali.... ďalej dosť zabúdaš na v tej dobe početné (cca 2 000 000) nemecké osídlenie Sudet, ktoré bolo organizované v kadejakých Freikorpsoch a jeho diverzný/výzvedný charakter..... Inak povedané, prepady a teroristické akcie (klasická guerilla) a hlavne poskytovanie spravodajských informácií do Reichu (práve na základe ktorých Nemci pilne cvičili ženijné skupiny vybavené ohňometmi a náložami na čistenie bunkrov a opevnení)....
A k tej pomoci ZSSR - Sovietsky zväz vtedy skutočne nemal vybavenie ani kádre na vedenie vojny.... A ešte dobre si pamätal to ako ho Poliaci na hlavu porazili pod Varšavou.... Práve v tomto období navyše zrovna prebiehala Veľká čistka, ktorá časť dôstojníckeho zboru odoslala na popravisko (ovšem popravde v mnohých prípadoch sa jednalo o tak neschopných či doslova zvrátených ľudí, že to zastrelenie bolo najlepšie riešenie.... prečítajte si nejakú prácu napr. od zastreleného vojenského "génia" Tuchačevského, potom pochopíte.... Stalin to chápal tiež a dobre vedel čo robí....).... takže tak.... skončilo by to asi tak ako sovietska "pomoc" v Španielsku.... to znamená vyslanie čekistov a politických komisárov a zopár dodávok zbraní, ktoré by sme si museli aj tak zaplatiť - holt, proletárska internacionálna výpomoc....

Pinhead: takže ak ťa správne chápem, tak tvoje argumenty PROTI našej obrane sú: bombardovanie civilného obyvateľstva, guerilla sudetov a porovnanie nášho opevnenia s Maginotovou líniou.
Začnem od konca: Hlavný rozdiel medzi tou líniou a naším opevnením je v tom, že naše bunkre nemohli Nemci obísť cez susednú krajinu. Inak povedané - Maginotova línia bola prekonaná preto, že ju mohli obísť. A súčasne je tu druhý protiargument: Uskutočnil sa Nemecký výsadok 55 paragánov do jednej pevnosti niekde v Holandsku či kde. Pevnosť dobyli prakticky bez boja, keďže obrancovia si z nádvoria a zón smrti spravili futbalové ihrisko, ani jedna strieľňa nesmerovala dovnútra pevnosti a obrancovia fungovali v ležérnom režime. Veliteľ toho Nemeckého útoku vyhlásil, že skákať do československej pevnosti by sa neodvážil. Jednak bolo kompletné okolie pevností zamínované, plné ostnáču... proste pechota by mala sakra veľký problém sa dostať tak blízko, aby mohla plameňomety vôbec použiť. Obľúbená taktika "tanky prerazia cestu a pechota prejde cez zničené zátarasy" by sa nedala použiť = nemecké tanky by boli na šrot než by vôbec k nejakému ohrozeniu bunkrov prišlo! Však pancier nemeckých tankov prestrelil aj náš vtedajší guľomet!

Guerilla sudetov - tu mi napadá len to, že sudeťania sa o nejakú vzburu pokúsili a bola behom chvíle zažehnaná a od vtedy boli ticho. Keďže sudety boli pohraničná oblasť s Nemeckom = plná našich bunkrov a armády, tak dosť pochybujem, že by sa o nejaké reálne povstanie, resp. diverziu pokúsili.

Bombardovanie civilov - Starý otec zažil bombardovanie Ostravy spojencami a príjazd ruských tankov + boje o Ostravu. Žeby vtedy niekto bral ohľad na životy civilov fakt povedať nemožno. Čo takto kobercové bombardovanie Drážďan spojencami? Zmarilo to snáď Hitlerovu moc? Prísne vzaté, odsrali si to len tie tisíce obetí zo strany civilistov, no nič sa tým nedosiahlo. Naviac - ak by aj Hitler použil bombardovanie civilných objektov, dosiahol by tým len pobúrenie Veľmocí a riskoval by ich zakročenie, čo by hlavne z počiatku mohlo znamenať jeho rýchly koniec.

Hughito - v pohodke, ono stačí sa po tých bunkroch prejsť, prípadne navštíviť niektorý zrekonštruovaný. Človeku to dá fakt veľa - či už po stránke vedomostnej, tak i po stránke pocitovej.

Naše názory na túto tému sú podstatne rozdielne.... V podstate by sme sa mohli vadiť donekonečna.... Ja tvrdím, že žiadne opevnenie nie je neprekonateľné (a história mi dáva za pravdu), úroveň ČS fortifikácie uznávam, ale treba si uvedomiť, že po celej dlžke hranice nebola a na mnohých miestach neboli objekty dobudované či vybavené.... Preto myslím, že Nemci by sa v spolupráci s ostatnými nepriateľskými susedmi do republiky dostali....
K tomu zásahu veľmocí.... Francúzsko a Británia sa jasne vyjadrili, že zasahovať nebudú (ono potom táto politika uzmierenia sa im vypomstila), USA a Sovieti mali v tej dobe dosť problémov sami so sebou (USA sa držalo Monroe-ovej doktríny a Rusov som už spomínal)....
Takže ja to chápem tak, že po zrade Západu sme veľa možností nemali a z hľadiska nášho národa veci dopadli pomerne pozitívne (aj keď ako veľkú krivdu vidím Viedenskú arbitráž....)....

Hlavný cieľ opevnenia ani nebol ten, že by sa mali Nemci úplne zastaviť, ale mal hlavne spomaliť ich prípadný postup, získať čas na mobilizáciu a potencionálne aj na zásah spojencov.

A ešte čo sa týka Sudiet. Opevnenie na západe sa nestavalo blízko hraníc, ako napr. na iných miestach, ale oveľa hlbšie vo vnútrozemí, práve kvôli Sudetom.

A nedá mi sem neskopírovať text z tej stránky čo som sem dával ( http://rok-1938.mypage.cz/ autor na stránke uvádza zdroje z ktorých čerpal) ohľadom nášho letectva, lebo mi nedalo to Pinheadove bombardovanie a "prevaha" luftwaffe:

Avia B-534


Jeden z nejvýznamnějších Československých letounů v meziválečném období. Jedná se o nejlepší stíhací letoun vyráběný ve střední a východní Evropě. Základní prototyp vzlétl v roce 1933 a první dodávky armádě začaly v roce 1935. Původní série měla otevřenou kabinu a kulomety umístěné v křídlech. Pozdější typy letounů měli kabinu uzavřenou a kulomety uložené v trupu. Letoun se těšil obrovské popularitě a oblibě mezi piloty zejména jeho výbornými letovými schopnostmi, které se občas hodnotí jako akrobatické. Celkově bylo vyrobeno kolem 600 kusů všech verzí strojů a počítalo se v případě války s masivní výrobou. V roce 1937 se letoun zúčastnil leteckého mítinku v Curychu, kde se prosadil jako nejlepší stíhačka mezi dvojplošníky. Byl jen o něco málo pomalejší než Německý BF-109. Kvůli tomu nejspíš po rozbití ČSR vytvořil Goering přes 1000 míst v Luftwafe pro Československé piloty. Jeho nabídka ovšem neuspěla. Také stojí za zmínku, že při olympijských hrách v Mnichově byla zařazena „disciplína“ s letouny. Co přesně zahrnovalo letecké vystoupení a podle jakých kritérií se hodnotilo nevím a abych byl upřímný, ani jsem to nijak zvlášť nehledal. Ovšem Němci si byli moc dobře vědomi nevýhody svých BF-109 a tak odstranili z programu lety ve spirále, kterých BF-109 nebyl schopný!! Alespoň počáteční verze, které se měly účastnit útoku na nás ne. Upřímně dokážete si představit, že by BF-109 zaútočil beze strachu a bez pocitu ohrožení, jak nás všichni historikové přesvědčují, na naši Avii B-534? Přepadení si představit dokážu. Ale výsledek ještě víc. Avia B-534, která dosahovala téměř akrobatických výsledků v rukou skvělých pilotů, které jsme měli, by své pohyblivosti náramně využívala a nejspíš by BF-109 prostě utočila! Následovný letecký souboj by se vyvíjel individuálně podle schopností každého pilota. Ani zdaleka naše letectvo nebylo tak zastaralé a bezbranné proti Luftwafe jak je nám dnes předkládáno. V roce 1938 bylo k dispozici okolo 400-450 strojů. Další kusy byly dodávány buďto po odstoupení pohraničí, nebo již za okupace. Po obsazení zbytku Čech a vytvoření protektorátu byly letouny odevzdány na Slovensko, které s nimi útočilo na Polsko a SSSR a několik exemplářů získalo Bulharsko. Mimo to se stroje zúčastnili Slovenského národního povstání v roce 1944 již jako zastaralé a nekonkurence schopné letouny, které i přesto všechno dokázali způsob nějaké ztráty Luftwafe.

Technické údaje:
Rozpětí: 9,4 m
Délka: 8,1 m
Hmotnost prázdného stroje: 1460 kg
Vzletová hmotnost: 2120 kg
Motor: Avia (V licenci vyráběný Hispanio-Suiza o výkonu 625 kW)
Max. rychlost: 390 km/h ve výšce 4500 m (novější verze 410 km/h)
Dostup: 10 600 m
Dolet: 600 km
Výzbroj: 4 pevné, dopředné kulomety ráže 7,62 mm a možnost nést pod křídly malé bomby-až 6 kusů).




suma sumárum - prekonávali sme Nemcov v tankoch, prekonávali sme ich v letectve. Záver si musí spraviť každý sám.

//autoeditácia príspevku (10 Mar 2011, 22:07)
edit: doplním ešte porovnanie, ktoré tam autor tých stránok ohľadom porovnania pechoty a letectva (porovnanie tankov je dlhšie, naše z toho vychádzajú ako víťaz)

Pozemní vojsko-Pěchota:

V době Mnichovské krize byl Německý pěšák vyzbrojen puškou Mauserem M 98, popřípadě kulometem MG-34 a několika granáty. Samopaly MP 40 přišly do výzbroje „až“ v roce 1939, takže v případném konfliktu by nemohly být využity. Německé dělostřelectvo bylo slabě vyzbrojené zejména starými houfnice, které pamatovali ještě první světovou válku. Německé zásoby nedovolovali bojovat nejdéle 2 týdny a to by ještě museli některé jednotky wermachtu šetřit. Luftwafe na tom byla mnohem hůř. Výcvik pilotů nebyl dokončen a to samé se týká i letištního personálu. O náhradních dílech pro nové stroje je zbytečné mluvit, protože žádné nebyly. Taktické zásoby Luftwafe dovolovaly bojovat maximálně týden! Palivo, maziva a munice by po této době naprosto došli! A to jen u stíhaček. Bombardéry měly nedostatek bomb, které jim umožňovali letět 1, maximálně 2x. A nezapomínejte, že se bavíme o strojích, které mohli být snadno sestřeleny našimi piloty.

Československý voják byl v tom samém období vyzbrojen puškou vz.24, lehkým kulometem vz.26 nebo těžkým kulometem vz.24 a ručními granáty. V pevnostních provedeních se objevovali těžké kulomety vz.37, které bohužel nemohli být použity v polních podmínkách, protože v té době nebyla připravena lafeta. Letectvo a vlastně celá armáda se na případný konflikt s Německem připravovala dlouho a proto byla mnohem lépe připravena. Zásoby umožňovaly bojovat až půl roku a letectvo mělo dostatek zásob na to, aby mohlo zlikvidovat stroje protivníka právě na zemi. Dělostřelectvo Československé armády se skládalo z mnoha kanónů různých ráží, které neměly problém zničit jakýkoliv Německý tank té doby. O morálce, odhodlání a motivaci bojovat se nemá cenu zmiňovat. Každému je jasné, že tohle převyšovalo právě u našich mužů.

Ač to tak nevypadá, tak jsem tohle psal nestraně a vycházel pouze z volně dostupných údajů. Výsledek musíte zhodnotit sami.

Každopádne, Nemci boli o stavbe a rôznych podrobnostiach dobre informovaní, práve od sudetských Nemcov, čo malo následok ich doslova strach. Určite teda mali veľký rešpekt a dokonca, na niektoré dokončené kompletné úseky ani neplánovali útočiť.

Inak, že ste to vy, uploadujem pre vás diskusiu českých historikov práve o tejto téme - snáď ste to nevideli.

Hups, som to sem zabudol dať:

Tu je to, historie.cs http://www.megavideo.com/?v=P06L8E1T

Vzhľadom k tomu že robím prejav o tejto téme a problematike chcem vedieť odpoveď na otázku: " zradilo slovensko česko tým že sa oddelilo (1939)?" Skúste prosím rozviesť, aj z pohľadu medzinárodných zmlúv, a prečo Česi chápu dnes oddelenie ako zradu.
Ak áno prečo, ak nie prečo.
Privítam každý názor, niečo konštruktívne.
ďakujem : )

Podľa mňa nešlo o zradu, proste nebolo inej možnosti. My sme si ten Slovenský štát nevymysleli, túto koncepciu navrhol Hitler a nás postavil pred hotovú vec - angažoval sa v tom aj Hácha, ktorý dal zvolať slovenský snem, aby sa o tomto návrhu mohlo hlasovať.

Takto laicky.... Z hľadiska nášho národa to bolo jediné možné riešenie v tej dobe.... Koniec koncov, české porušenie Pittsburskej dohody sa inak ako zradnou vierolomnosťou nazvať nedá.... Iba sa im to vrátilo ako bumerang.... Kto seje vietor, žne búrku....
Z pohľadu práva.... Od októbra 1938 sme boli autonómni a mali sme vlastný snem so zákonodarnou právomocou.... A keď ten schválil zákon o vytvorení vlastného štátu (nakoľko ten česko-slovenský nebola dobrá alternatíva), tak tým pádom po tejto stránke to bolo kóšer.... Vlastne keď sa tak zamyslím nad tým, tak aj Česko-Slovensko po WWI vzniklo základe Wilsonových požiadaviek, kde sa hovorilo o práve národov na sebaurčenie.... Napríklad aj sudetskí Nemci v roku 1918 vyhlásili vlastný štát (Deutschbohmen), ktorí Česi silou potlačili.... Však ono sa im to potom vrátilo v 38-mom....
Takže vyhlásenie vlastného štátu v 39-om nebola žiadna zrada, ale využitie práva na sebaurčenie (v podstate to bolo presne podľa tých Wilsonových bodov z roku 1918).... bolo to vynútené okolnosťami a bolo treba brať do úvahy záujmy vlastného národa, nie nefunkčného a rozpadajúceho sa štátu.....

Úplne primárne je to, že Slovenský štát nevznikol z našej vôle, ale z vôle Hitlera. To je základ. Boli sme postavení pred hotovú vec.

Štát vznikol na základe rozhodnutia slovenského snemu.... Hitlerovi to bolo v zásade jedno.... jeho zaujímali Čechy (historická súčasť Nemeckej ríše).... asi tak... "buď si spravte štát a ja garantujem jeho hranice, alebo nech si Vás podelia Maďari a Poliaci".... Takže sme boli postavení pred možnosť voľby....

Pinhead napísal:Štát vznikol na základe rozhodnutia slovenského snemu.... Hitlerovi to bolo v zásade jedno.... jeho zaujímali Čechy (historická súčasť Nemeckej ríše).... asi tak... "buď si spravte štát a ja garantujem jeho hranice, alebo nech si Vás podelia Maďari a Poliaci".... Takže sme boli postavení pred možnosť voľby....

Oponoval by som a dosť výrazne, ale už fakt nemám čas.

Hitler si samostatné Slovensko zapojil do svojej koncepcie, snem hlasoval, to máš pravdu, ale to bolo len formálne potvrdenie už rozhodnutej veci.

1. Vnitřní politika
Jest nutno vytvořiti na Slovensku třeba menšinu Československou
oddanou a Čechum nakloněnou, všestraně ji podporovat a poskytovat ji co největší
podíl na moci ve vlastních slovenských věcech. Největší chybou z tohoto hlediska je
přenechat zcela Slovensko Slovákum, nebo pak jsou Čechoslováci v něm v
nevýhodném postavení a vývoj spěje ke slovenské státnosti. Vytvoŕení této skupiny
by nebylo příliž obtížné, kdyby se jí ujala za pomoci znalce slovenských věcí některá
osobnost české politiky, neboť

a) jest stále určitá skupina ideových Čechoslováku,
b) většinu slovenských politiku možno koupit, je li vhodným zpusobem nabídnutá
dostátečná cena.

Tato politika by ovšem musela být z české strany být vedena cílevědomě, soustavně a
velkoryse /i v podplácení/, nikdy by nesměli být Slováci ponecháni sami sobě.


Vydalo oddělení pro vědeckou politiku při strané národně socialistické/ 7.7.1946

Do bodky sa to vyplnilo, Otec - Čech, Matka - Slovenska alebo naopak, a máme tu ďalšiu generáciu Čechoslovákov.
Hoci je to kruté, presne s týmto sa počítalo a síce že deti vzišlé z takéhoto zväzku nebudú mať národné povedomie Slovákov ani Čechov ale Čechoslovákov a tu aj v názoroch je to vidieť. Je samozrejme jasné a pochopiteľné že človek, ktorý má otca Čecha a Matku Slovenku alebo naopak nebude schopný vidieť problém tak jasne ako Slovák ktorý má dvoch slovenských rodičov. Čo sa týka bojovania Československa, republiku zradil Beneš, ktorý utiekol a neumožnil sa jej brániť, keď mal možnosť. Pevne ale verím že máloktorý Slovák by tú republiku, ktorá mu dala akurát žobračenky brániť nikdy nešiel.

Vymeniť maďarizáciu za čechizáciu to bol teda veľký úspech. Z kaluže do blata.

//autoeditácia príspevku (16 Mar 2011, 5:54)

Hitler si samostatné Slovensko zapojil do svojej koncepcie, snem hlasoval, to máš pravdu, ale to bolo len formálne potvrdenie už rozhodnutej veci.

Zasa klameš, Hitler nemal žiadnu vôľu, povedal - buď sa osvedčíte alebo Vás nechám na pospas, teda Hitler dal od Slovenska ruky preč ako "pilát" a povedal, že Slovensko sa musí zastať seba samého a až potom sa ho zastane aj Nemecko.
Hitlerovi bolo jedno či nejaký slovenský štát vznikne, určite počítal s viacerými variantami inak by bol idiot a nie svetoznámy diktátor.

NA Slovensku vznik štátu ľud uvítal a to mám tiež od pamätníka, samozrejme niektoré menšinové časti napríklad Čechoslováci a komunisti nejasali. Česi boli poslaní nazad tam odkiaľ prišli, preto dôvod na radosť asi nebol, a totalitní komunsiti boli zakázaní pretože boli ohrozením pre akú takú slobodu v krajine.

Slovenský štát vznikol normálnym spôsobom a hlasovaním snemu. A aj keby samotný slovenský štát vyhlásil sám Hitler alebo Napoleon nebol by dôvod na hanbu. Pretože záleží na tom ako malé národy dokážu vyťažiť z dejinných udalostí a ako dokážu svoju samostatnosť využiť, nie na tom kto im umožnil štáty vytvárať. Takto to platí predsa aj v prípade Československa ktoré vzniklo prakticky na vode / bez akejkoľvek historickej opodstatnenosti - museli byť do veľkej Moravy zakomponované aj české kmene ktoré proti nej vždy bojovali, len aby sa historicky ako tak aj keď deravo obhájila existencia takéhoto umelého celku / a len z dôvodu obáv veľmocí pred spojenectvom Rakúsko-Uhroska a Nemecka. Československo nevzniklo za žiadnych epických podmienok kôli nejakému Štefánikovi ani Masarykovi ale z čisto praktických dôvodov a dovolím si tvrdiť, že z čistej vypočítavosti dohody.